Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ako prechádzali lesom, stále sa viac a aviac približovali do miesta na ktoré mali namierené. Kývnutým hlavy mu vĺča oplatilo otázku, ktorú jej venoval a musel na ňu len kývnuť hlavou. ,,Oh ja? Ja snáď pôjdem pozrieť kde mám partnerku, skôr ako však stihol povedať niečo viac, lesom sa začali rozonievať ďalšie kroky, ktoré mierili smerom k nim. Podľa zvuku nedokázal rozoznať o koho ide, no veľmi rýchlo sa mu to podarilo zistiť. Meno si síce nepamätal, no vlčicu ktorá pred ním stála nemohol len tak zabudnúť. ,,Hej, áno. To som ja. Som rád, že sa stretávame teraz v lepšom čase ako predtým," pousmial sa. Ich posledný lov bol ... v pohode. No mohol byť v pohode ešte viac ak by sa srna nerozhodla nakopnúť jedného z lovcov do nosa, či kam vôbec. ,,Počas ďalšieho lovu sa snáď už nič také nestane," odpovedal s iskrou v oku. Nemal bližšie informácie keby by sa mal ďalší lov konať, no to nevadilo. Zorganizovať lov bolo najmenej, najmä keď mal pri sebe vlkov, ktorý boli ochotný pomôcť. Konverzácia sa však stočila smerom k Sillarei. ,,Je veľmi šikovná, zdá sa, že z nej niečo napokon predsa len bude," uškrnul sa a ňufákom bledej vlčici šťuchol do ramena. Rád si ju doberal, v dobrom samozrejme! ,,Práve sme sa dozvedeli o nejakej vzácnej zeline, Sill sa to veľmi páčilo, ale čo ja viem, všetko to vyzerá rovnako."

Mlžné pláne >
Cestu do svorky určil presne a ani mu tak dlho netrvala. Sillarei poskakovala okolo neho, zdalo sa, akoby vĺča až tak príliš nepodrástlo - teda, samozrejme, jej telo už bolo takmer dospelé, ale to bolo snáď jediné. Je síce pravda, že od dospelého vlka mala ďaleko aj psychicky, jej zjav však mohol veľmi ľahko kohokoľvek zmiasť. ,,Kam teraz pôjdeš?" spýtal sa jej, keď sa im podarilo dostať sa do lesa. Vedel, že mu nemá ako odpovedať, odpoveď teda ani nečakal. ,,Súrodenci ti ešte asi budú v úkryte, pôjdeš za nimi?" vyzvedal. On sa chystal nájsť Rýdiu, chytiť niekde jej stopu a potom by spoločne mohli nájsť Aeta a oznámiť mu zmenu ich statusu. Navyše by asi bolo fajn prehodiť pár slov o ich spoločnej budúcnosti, ako si asi predstavujú ich ďalší život a čo majú na pláne. Toľko toho čo mohli ďalej urobiť! Trebalo sa len rozhodnúť.

Červená lúka >
Sillarei bežala pred ním a ako sa dalo čakať on za ňou absolútne nestíhal. Bežala pred ním a on len mohol dúfať, že na neho niekde počká a keď tak sa mu podarí nestratiť ju v hustej hmle, ktorá vládla tejto časti územia na Mois Grise. Ako za vlčicou klusal, svet okolo neho sa zahaľoval do biela. Toto miesto nemal príliš rád, no čo mal robiť - keď sa chcel niekde dostať musel tadiaľto prejsť a predsa len lepšie než a vyhýbať. Napokon sa mu podarilo dostať sa k vlčici, a čo bol rád. ,,Asi by sme sa mohli vrátiť domov, ešte by som mal ísť za Rýdiou," oznámil Sillarei a bez toho aby príliš dlho čakal na jej reakciu, pobral sa smerom kadiaľ si myslel, že je práve Zlatý les. Nemali sa síce kam ponáhľať, no aj napriek tomu sa mu príliš nechcelo strácať čas, chcel by byť ešte so svojou priateľkou.
> Zlatý les

3
Sillarei s ním konečne súhlasila a on posilnený touto viac-menej pochvalou sa rozhodol pochváliť aj nahlas. Nebol si istý, kto im vôbec venuje pozornosť, aj keď nakoniec to aj bolo jedno, hlavne aby sa o nich zaujímal ten najhlavnejší, ktorý im danú výzvu povedal. ,,Mohla by sa volať Červienka Hojivá," kývol hlavou smerom k samcovi, no nemal už príliš času na to aby sa s ním mohol ďalej rozprávať, lebo mu jeho malá spoločníčka začala bežať preč a on si ako jej patrón nemohol dovoliť príliš zaostať. Teda mohol ale nechcel. ,,Tak my ďakujeme a bežíme," pozdravil sa s ostatnými, ktorých sa im podarilo stretnúť, uchmatol si jednu z kvetín, ktorú im vlk sľúbil a pobral sa za Sillarei, ktorá sa vybrala za portálom - pravdepodobne späť k Zlatej svorke, kde by mal mať teraz namierené aj on. Predsa len ešte stále nepovedal Aetovi novinky o ktorých by sa mal dozvedieť.
> Mlžné pláne

2
Nemusel sa na svoju spoločníčku ani príliš pozerať aby mu bolo jasné, že názov, ktorý vymyslel sa jej príliš nepáčil. Musel sa teda ešte viac zamyslieť aby sa mu podarilo prísť na niečo čo by sa páčilo im obom a najmä teda samcovi, ktorý ich vyzval aby niečo vôbec vymysleli. Zatiaľ okolo nich padali ďalšie zaujímavé názvy, ktoré Ahvaryan zachytával tak na pol ucha a ako sa sústredil na vlastné myšlienky a pocity, ktoré mu vnukávala Sillarei, o čom samozrejme príliš veľa, ak vôbec niečo, nevedel. ,,A čo tak Červienka?" zamýšľal sa nahlas. Predsa len bola červená a tieto slová boli prvé, čo mu s týmto slovným spojením napadli. A určite nebol jediný - v tomto momente si možno aj myslel, že červienka je meno akéhosi vtáčika, no či tomu bolo tak bola otázka na dlhšie. ,,Ale jedno slovo mi príde málo, mali by sme k tomu aj niečo pridať, nie?" pozrel sa smerom k Sill. Nebola ich snaha nakoniec aj tak zbytočná? Bola to predsa len kvetina.

1
Sledoval čo sa okolo neho dialo a klamal by, ak by povedal, že tomu príliš rozumel. Na kvetinách sa mu nikdy nezdalo nič ťažké, no teraz keď sa viac-menej náhodou dostal k bylinkárom, zdalo sa, že v bylinkách sa nachádza omnoho viac klamu akoby čakal. Uši mu klipkali zo strany na stranu keď sa snažil počúvať vetky hlasy naraz. Napokon sa ale i tak začal sústrediť len na hlavného vlka a Sillarei, ktorá však, samozrejme, nerozprávala. ,,Oooh, takže takéto čáry-máry sa tu dejú, tak to sa ani nečudujem, že je tu tak veľa vlkov," uškŕňal sa a popri tom hľadel na Sill, na ktorej sa zdalo, že veci okolo urobili omnoho väčší dojem ako na neho. Uťal svoj smiech, nechcel si robiť srandu z niečoho na čom záležalo vlkovi, ktorý pre jeho život pomerne veľa znamenal a teda sa aj prehodil na úplne inú vlnu aby sa mohol sústrediť. Stále však úplne neveril tomu čo sa dialo, no aspoň im už aspoň dával akýsi kredit. ,,Hm, napríklad Hojivka Červená?" preniesol napokon a pozrel na bledú vlčicu. Neznelo to meno dobre? ,,Čo myslíš Sill, znie to dobre?"

Zubria pláň >
Ihneď ako sa im podarilo dostať na druhú stranu portálu, zdalo sa, že majú o zábavu postarané. Tam kde by Ahvaryan vlkov nečakal sa razom objavilo viac vlkov ako videl v poslednej dobe v Zlatej svorke. Ak by bolo po jeho, asi by sa skôr pobral kdesi ďalej, vlci vyzerali že si čo-to rozprávali a on nechcel vyrušovať. Sillarei však mala úplne iný plán a teda ho ťahala k nim bez jediného slova, ako vždy. A on, ako každý správny opatrovateľ musel bežať za ňou aby sa náhodou nezabila, alebo ju náhodou nezabil niekto iní. Takmer okamžite ako sa im podarilo ku skupinke dostať, natlačil sa popri Sillarei aby sa aj on mohol pozrieť pred seba a uvidieť čo zaujímavé riešia. Ako sa však zdalo, pohľad mu vôbec nepomohol a tým pádom sa musel prihlásiť o svoj kúsok slávy. ,,Čo to tam máte?" spýtal sa v mene ich oboch a zacvakal ušami. ,,Dačo zaujímavé predpokladám, keď vás je tu tak veľa?"

Úkryt >
Nejaká sila ho znovu ťahala do hôr aj keď odtiaľ len pred pár dňami. S Rydiou si tam pekne pri jazere povedali čo k sebe cítia a ďalej životom začali plávať spolu. Doslova aj metaforicky. Až v tomto momente si uvedomil, že veľkú novinku ešte stále nestihol nikomu oznámiť. Ani Sill, ani Tiare - ktorú už pekne dlho nevidel, a vlastne ani Aetovi. ,,Počuj Sill, vieš o tom, že sme sa s Rydou dali dohromady?" pokukne na vlčícu a v tomto momente si vôbec nie je istý, či vie čo to znamená. Už veľmi dávno, možno ani nikdy, nebol v blízkosti šteniat a tým pádom ani nevidel ako veľa toho šteňatá vedia. Aj keď Sill už dávno pripomínala dospelú vlčícu, ako to bolo mentálne bola druhá otázka. ,,Odteraz sme už partnermi."
> Červená lúka

Svorka >
Do nory sa im podarilo dostať pomerne rýchlo - síce Ahvaryan dostal pár pekných rán do svojho širokého chrbta, najhoršie prišlo až potom čo sa skryli vo vnútri a mohli si vydýchnuť. Po tom čo sa vonku dialo, už ani jeden z ich malej dvojice nemal záujem zapájať sa k ostatným deckám Aetasa a tak sa radšej pobrali kdesi do úzadia, kde by mohli prečkať vyčíňanie počasia, ktoré sa na nich chcelo vyvŕšiť. Netrvalo dlho kým si Sillarei našla miesto na spánok a on sa pridal k nej. Skrútil sa niekoľko krokov od vlčice aby si mohol aj on oddýchnuť. Zdalo sa, že so Sill výdy prichádzali akési dobrodružstvá a tým pádom energiu rozhodne potrebovať bude.
Ráno, takmer okamžite ako sa im podarilo vstať, Ahvaryanovi sa nechcelo ďalej len tak polihovať a preto Sill popopchol do výletu. Kto by bol povedal, že to bude práve on, kto bude chcieť behať po moise?
> Zubria pláň

Zdalo sa akoby všetkých prichádzajúca búrka nie len rozrušila ale aj vydesila. Ahvaryan by klamal, ak by sa ich nálada nepreniesla aj na neho, no aj napriek tomu sa snažil zostať pokojný. Sill do neho štuchala a on nemal dôvod aby sa na mieste zdržiaval o niečo dlhšie, hlavne, keď všetka jeho spoločnosť bola na odchode. ,,No dobre, poďme," usmial sa na Sillarei a poklusom sa vybral pomedzi stromy cez ktorých listy už prepadali prvé chladné dažďové kvapky. ,,To vyzerá ako niečo viac, než len obyčajný dážď," striaslo ho a ani sa nemusel pozrieť na oblohu, aby mu bolo jasné, že dnešný deň nebude taký jednoduchý akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Najskôr chcel len nájsť Aetasa, aby mu mohol povedať novinky, teraz sa museli skry pred vrtochmi počasia - a najhoršie na tom všetkom aj tak bola neprítomnosť Rýdie. Boh vie kde sa skrývala teraz. Snáď sa jej nič nestane. ,,Poďme pridajme!"
> Úkryt

Sillarei sa príliš nápad o skrývanie sa pred búrkou nepozdával. Bola mladá, veľmi jednoducho sa dalo počítať s tým, že chce zažiť nové veci a tým pádom neplánuje len tak zbytočne tráviť čas na mieste kde sa nič nedeje - doslova. Jediné čo sa kedy dialo v ukryte svorky bol spánok, čo rozhodne neparilo k práve najviac adrenalínovým športom. Povedzme si však pravdu, Ahvaryan mal spánok rád a nenechal by nejakého malého spunta aby mu jeho cieľ kazil. Momentálne však jeho cieľom vôbec nebolo späť alebo naberať energiu, práve naopak; na pláne mal organizáciu lovu ku ktorej mal ešte stále ďaleko. ,,Na to ti určite najlepšie odpovie tvoj otec. Inak, keď ho už potom nájdeš, mohla by si mu odkázať, žeby som s ním potreboval hovoriť?" spýta sa alfovej dcéri s úsmevom. Skutočne by sa mu hodilo prehodiť pár slov s Aetasom, zdalo sa však že ho bolo ťažšie vystopovať ako myš v hromade snehu. Pohľad mu preskočil na Sill, ktorá sa snažila zo všetkých síl oboch ich ohúriť, a povedzme si pravdu, na Ahvaryana to značne zapôsobilo. ,,Tebe to už ale ide!" nadšene vyhrkol, no jeho pozornosť takmer okamžite zase zobrala Alyanna, ktora vyslovila meno, ktore už tiež veľmi dlho nepočul. Sklonil pohľad späť k Sill: ,,Zdá sa že nejaká časť rodiny ti práve prišla domov."

Sillarei spoločnosť evidentne tešila, aj bez slov z nej sršala príjemná energia, ktorá sa dala pripísať jedine faktu, že svoju momentálnu spoločnosť mala celkom v obľube. Nič nezvyčajné, pre Ahvaryana pocit, ktorý zažíval často a už si na neho zvykol - ak by tomu bolo inak, rozhodne by sa začal obávať čo sa s jeho malou priateľkou deje. ,,Jasné, však mladí potrebujú vidieť svet, to je normálne," pritakal jej slovám. Kto bol on aby súdil čo sa dialo v rodine jeho Alfy? Oni dobre vedeli čo medzi sebou majú a ako by sa mali správať v porovnaní s tým ako sa správajú, predsa len na ostrovoch žili omnoho dlhšie ako Ahva, ktorému v hlave ešte stále vládlo usporiadanie v jeho rodnej zeme. Nie žeby mu chýbalo, no na území väčšom ako Mois Gris znamenal často odchod od rodiny, že sa už nikdy neuvidíte. Potriasol hlavou aby zahnal myšlienky na súrodencov a radšej sa mysľou presunul späť do reality. ,,Áno. Minimálne odkedy ju poznám, a to bolo pomerne skoro povedal by som,," odpovedal a pohľad sa mu presunul k vĺčaťu, ktoré však svojim vzhľadom pripomínalo dospelého vlka už pomerne dlhý čas. Ten čas ale letí! Akonáhle Alyanna spomenie búrku, Ahvova hlava sa pozrie smerom, ktorým hľadela i ona. ,,Asi by sme sa mali ísť skryť do úkrytu. Alebo sa chceš hrať v daždi?" preniesol k mladej vlčici, aby sa ani ona necítila vyčlenená z rozhovoru, ktorý v ich malej skupine vládol. ,,Nie, fakt vôbec neviem."

Sillarei na neho ihneď zaútočila a nebola by to ona, ak by si ho rovno aj neoznačkovala. V rýchlej obrane sklonil hlavu aby mu nevybila zuby, no aj tak sa vlhkému objatiu nedokázal ubrániť. Prepadla ho nepripraveného a razom sa i z neho stala smradľavá guľa chlpov. ,,Aj ja ťa rád vidím ty blázonko!" smial sa nad ňou, bol skutočne rád, že ho mala rada - takúto radosť pre svoju prítomnosť počas svojho životu nezažil. Vždy si vravel, že mal dobrú rodinu, no to bolo len dovtedy kým nespoznal tých správnych vlkov a rodinu, ktorá ho mala rada aj napriek tomu aký bol a nie len preto, že zdieľali rovnakú matku a otca. ,,Áno, viem. Jedna z prvého vrhu od Aeta, poznám ťa," prikyvoval jej slovám popri tom ako sa ešte stále pomedzi rečou smial nad Sill, ktorá momentálne svoju pozornosť presunula na vtáčika, ktorý Ahvaryana stále prenasledoval. Ak by povedal, že nebol prekvapený, asi by klamal. Najskôr si myslel, že h operenec nasleduje len preto, že mu v zime mohol ponúknuť jedlo, no zima už dávno prešla a dokonca nasledujúce leto sa už pomaly prehupávalo k jeseni. Asi v tom bolo niečo viac ako len obyčajná potreba potravy - možno by ho mal pomenovať, však už sú asi skoro ako rodina. ,,Klamal by som ak by som povedal, že viem kde je váš otec. No sám ho hľadám a už som ho dlho nevidel," oznámil Alyanne. Predpokladal, že na mieste kde sa nachádza ich otec, tam by sa mohli nachádzať aj ostatné šteňatá o ktorých hovorila. Ahva vedel, že v druhom vrhu mali viac šteniat, no okrem Sillarei ostaté ešte nevidel a ani si poriadne nespomínal na ich mená - ak ich vôbec niekedy počul.

Obzeral sa okolo seba a rozmýšľal, ktorým smerom sa má vybrať. Chcel usporiadať ten lov o ktorom sa rozprával s Rýdiou, no najskôr musel zohnať niekoľko vlkov s ktorými mal túto výpravu aj vykonať. Otázne bolo v ktorých končinách mal členom Zlatej svorky hľadať. Vybral sa teda naprieč lesom, v ktorom sa zase tak ľahko stratiť nemohol, predsa len vždy nakoniec prešiel až k moru alebo sa ocitol na lúke - ich svorka zase neobsadzovala tak veľké územie akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Najskôr si aj myslel, že sa mu nikoho stretnúť nepodarí a tým pádom to nechal tak, avšak osud si vždy nájde cestu k tomu čo sa má stať. ,,Vidím, že si užívate trochu kvalitného sesterského času," ozval sa, keď mu pohľad padol na dve Aetove dcéry. Jednu z nich poznal pomerne dobre, predsa len jej už pár krát robil pestúnku - na druhej strane však staršia vlčica... Vedel, že existovala, raz ju videl na stretnutí svorky a potom len z rozprávania. Kývol popri tom hlavou Sill na privítanie a svoje ďalšia slová venoval Alyanne. ,,Aj keď je pravda, že mi sa ešte poriadne nepoznáme. Ja som Ahvaryan, hlavný lovec svorky," predstavil sa staršej o sestier a v rýchlosti prehodil pohľad na Sill. Komunikácia pre ňu musela byť náročná, a o aj s členmi svojej vlastnej rodiny. ,,A toto je Sillarei. Nerozpráva. Ale to už asi vieš."

8 Zubria pláň >
Nad jej slovami sa zasmial. Nedokázal si sám seba predstaviť ako nejaký našuchorený obláčik na oblohe ale akonáhle daný obraz vyplával do vzduchu, musel povedať, že by bol z neho celkom roztomilý obláčik. ,,Dobre, tak ja pôjdem asi niekoho zohnať na lov a potom ťa.. nájdem," zacvakal ušami, keď sa im konečne podarilo dostať do svorky. Nevedel čo mala jeho partnerka teraz v pláne, no on dobre vedel, že sa o lovy príliš nezaujímala. Potom jej porozpráva a budú si môcť užiť ďalší spoločný čas. Predsa len nie je podstatné aby mali partneri vždy všetky spoločné záujmy. ,,Pri nore?" pýta sa. To bolo jedno z miest, pri ktorom sa jeden ,,Sill bude v pohode, však už má takmer rok, je dospelá," podporí ju s úsmevom. ,,Dobre, tak... sa vidíme?"