Příspěvky uživatele

< návrat zpět

,,No však môžeme počkať a uvidíme," uškrnul sa na vlčicu. Síce pravda bola taká, že nedokázal predpovedať počasie a rozmary oblohy, no celkom si veril. Posledných pár mesiacov, čo strávil s Rýdiou v Úpätí ich najväčšou zábavkou bolo sledovať západy slnka a popri tom sa túliť k sebe. Už videl niekoľko desiatok západov by dokázal vidieť nejaké predzvesti. ,,Najradšej mám, keď sa slnko opiera o listy Zlatých stromov. Vedeli ste, že nikdy neopadávajú a stále majú rovnakú farbu?" zacvakal ušami a jemne naklonil hlavu na stranu. Popravde nevedel prečo jej to vôbec vravel, no stalo sa. Zlatý les mu prirástol k srdcu snáď viac ako by bol ochotný priznať nahlas, no už i nedokázal prestaviť život niekde inde. A najmä bez Rýdie a jeho vĺčat. ,,Dalo by sa povedať, že je to moja práca. Som hlavný lovec, tak musím poznať správanie zvierat. A nie len ich."

Ahvaryan bol plne zamestnaný tunajšiu scenériou miesto toho aby sa zaujímal o vlčícu, ktorá sa objavila pri jazere. Nie žeby ho nezaujíma, to nebola pravda, avšak lovec zo Zlatej svorky patril k vlkom, ktorý miloval hory a scénické divadlo na oblohe.niekedy mal dojem, že by sa hore dokázal pozerať aj hodiny, keby ho len niekto raz za čas nezastavil. Ušami mumyklo až v okamihu keď vlčica oslovila, no Trnavou mu ešte zopár sekúnd kým pohľad skutočne sklopil k nej. Dnes bola obloha skutočne nádherná ,,[Zdravím aj ja,"/b] pozdravil sa vlcici s letným úsmevom na tvári a v rýchlosti po nej prešiel pohľadom. Hnedá vlčica, čo nijak výrazne nevystrkovala z radu. ,,Keď sa zotmie, myslím že dnes bude skutočne krásna obloha,"

Prieliv >
Ahvaryan sa presúval smerom do svorky no bolo jednoduché povedať, že v hustej hmle stratil orientáciu veľmi jednoducho. Veľmi rýchlo objavil jazero, ktoré už niekoľko ráz videl a tento objav si nechcel nechať len tak ujsť - aspoň mu teda pomohol zorietovať sa, že kde sa nachádza a odtiaľto cesta do svorky bude už jednoduchá. Keďže zima bola ešte (pomerne) ďaleko voda ešte nebol taká ľadová a preto bol čas na poriadnu sprchu - predsa len je to už nejaký čas čo sa vykúpal do čista a tak teda nelenil. Vliezol do vody, zatínajúc zuby nad chladnou vodou, no už sa neplánoval vrátiť - akonáhle si namočil laby, už nebolo cesty späť. Zaťal zuby ešte viac, nadýchol sa a celý sa ponoril do vody. Krv sa mu nahrnula do očí a mal dojem, že mu zmenou teploty veľmi rýchlo vyskočia z hlavy. Našťastie sa to nestalo a on sa s hlasným nádychom znovu vynoril na vzduch.

,Ah, moje vychovanie. Samozrejme. Ahvaryan," uši sa mu stiahli mierne dozadu, no chvíľa nepohody netrvala dlho. Pravda bola ale taká, že vlk úplne zabudol na zdvorilosti, keď na neho vlčica vyvalila tak zaujímavé informácie, ktoré v tom momente ani nebol poriadne schopný spracovať. Teda, samozrejme, že boli zvláštne a ťažké na uverenie, keď sa jednalo o úplne iný svet, než z akého pochádzal ona. ,,Musím povedať, že na naše stretnutie asi len tak jednoducho nezabudnem, hlavne teda kvôli tým krídlam," zasmial sa. Samozrejme nemyslel reálne krídla, no tie o ktorých mu rozprávala. ,,Na to sa len ťažko zabúda."
Napokon mu ale pripomenula niečo omnoho dôležitejšie ako boli pierka. ,,Áno, asi by som sa mal vrátiť," pritakal a napokon kývol hlavou. ,,Však sa ešte uvidíme," upozornil ju a nakoniec sa vrátil do hmly.
> Vlčie jazero cez Mlžné pláne

Ahvaryan sa nestíhal čudovať čo mu to vlčica vešala na nos. V tomto momente si skutočne prial aby bola Rýdia pri ňom a mohla si to všetko vypočuť spoločne s ním - najmä teda z dôvodu, že vedel, že Rydiu by to nadchlo omnoho viac ako jeho. Zatiaľ čo on len ťažko veril jej slovám a skôr premýšľal nad tým či sa neudrela príliš do hlavy pri dostávaní sa na ostrovy. ,,Ah! Taký draci!" vyhekll nakoniec aj keď mu to ani teraz zmysel nedávalo. V jeho predstavách tie krídla vyzerali desivo, takmer až ako niečo čo by najradšej asi nevidel v skutočnosti. Či si to už predstavoval správne alebo nesprávne, to už bolo skutočne niečo iné. Jediné čo vedel na isto bolo, že mu z predstavy stavia srsť na chrbtici. ,,Áno akože. Ale to je teraz pre m a 5azko povedať čo je tu divné.. keďže tu bývam už dosť dlho príde mi to prirodzené," upozornil vlčícu zamyslene. ,,Ale je pravda, že niekedy sa tu dejú divné veci. A aj keď ideš na miesta kde si už raz bola, vždy môžu byť úplne iné," jemne mykol hlavou. Keby poznal svetovú cinematografiu, snáď by tento svet porovnal so svetom v rozprávke Coraline. Takmer úplne rovnaký, no trochu pootečený doprava.

Hmlisté pláne >
Hmla sa pred nimi pomaly ale isto rozplývala a Ahvaryan sa zopár ráz načapal, ako pozerám smerom na vlčicu, aby si v tomto momente dokázal priradiť hlas ku tvári, čo bolo pomerne dôležité - minimálne teda pre neho, keďže to práve patrilo k možnosti spoznávať nových vlkov a najmä si ich pamätať na dlhšiu dobu ako len na pár minút. Napokon zastal a oči zapichol do dvojfarebnej tváre, popri tom čo mu po chrbte prešli zimomriavky. Slovo samovražda už veľmi dlho nepočul a teda nebolo prekvapením, že na ňu pozrel takmer až káravo. ,,Dračie?" povedal napokon až, bez reakcie na jej predchádzajúce slová. Radšej, keďže ju nepoznal dostatočne dobre na to aby si mohol dovoliť meniť jej myšlienky. ,,To znie ako veľmi rozdielny svet od tohto, nie? Minimálne to tak znie," zamyslel sa. ,,Čo ste tam mali ešte zaujímavé? Možno by nám to mohlo nejako pomôcť tu. Alebo teda.... no neviem."

,,Ah tak to znie zle. Učiť sa na nové miesto ako len raz, musí byť skutočne veľký zásah," povzdychol. Vlčica skutočne vo svojom živote nemala až také šťastie, aspoň teda podľa toho čo od nej počúval. No čo bol on aby hodnotil život niekoho iného než seba samého a prípadne svojej rodiny? ,,Krídla? Ešte som nevidel vlka s krídlami," nadvihol obočie, čo samozrejme vlčica vidieť nemohla, keďže pre hustú hmlu zo seba obaja videli maximálne tak rozlievajúce sa siluety. Či už veril jej slovám alebo nie vlčici mohlo byť jedno. Alebo nemuselo. Nech si robí čo chce. ,,Poďme niekam, lebo toto rozprávanie sa mi fakt nepáči," odfrkol si. Nepáčilo sa mu, že hlas s ktorým doteraz konverzoval nemal priamo určenú tvár a on si teda musel svojho spoločníka len a len predstavovať. ,,Aké je to mať krídla? Si to vôbec neviem predstaviť a popravde sa mi tomu aj ťažko verí."
> Prieliv

Jméno vlka: Rhysburr
Počet postů: 15
Postavení: sigma
Povýšení: -
Aktivita pro smečku: -
Krátké shrnutí (i rychlohry): Rhys sliedila popri území Zlatej svorky kde narazila na šteňa. Keďže nemala moc čo na práci vytiahla ho z územia svorky do hôr kde ho posiela robiť takmer až smrteľné hovadiny.

Jméno vlka: Ahvaryan
Počet postů: 3
Postavení: delta
Povýšení: -
Funkce: hlavný lovec
Aktivita pro smečku: -
Krátké shrnutí (i rychlohry): Zoznámil sa v mlžných pláňach s Alari.

,,Hah, tak to snáď každý kto sem po prvý raz prišiel. Ale neboj sa, zvykneš si na toto miesto a za chvíľu si na domov ani nespomenieš," zasmial sa. On bol presne rovnaký keď sa tu pred rokom objavil. Alebo to už boli roky? Ani sám poriadne nevedel, no vedel o, že clivosť za minulosťou ho veľmi rýchlo opustila. ,,Akoby bol tvoj domov celý čas tu a to predtým zostalo len spomienkou," zamýšľal sa nahlas nad svojimi pocitmi, ale nebol si istý či ho chce vlčica počúvať filozofovať. Nie žeby nemal pravdu, alebo by rozprával úplne z cesty - on bol skôr ale na lov, než na prílišné intelektuálne debaty, to sa dalo pochopiť. Následne ale nad otázkou vlčice mykol plecami a kývol smerom... niekam. Ak sa chceli dostať peč z hmly, mali sa pohnúť ktorýmkoľvek smerom. Na niečo po čase rozhodne narazia. ,,Mám tu novú rodinu, korú už nehodlám opustiť. Vlčicu, ktorá si so mnou preplietla život tak, že už by bolo ťažko nechať ich za chrbtom," oznámil jej jednoducho a bola to pravda.

Vlčica mu pritakala a tak teda nemal dôvod premýšľať o opaku. On bol vlkom, ktorý celkom rád stretával niekoho nového a teda za hlasom išiel s úsmevom - aj keď pud sebazáchovy mu mohol napovedať, že by si mohol dávať väčší pozor než by sa mohlo zdať. Predsa len tomu nebolo dlho odkedy sa so svojou rodinou skrývali v horách lebo sa báli. Alebo bol on skôr paranoidný, ale to bol v tomto momente detail. O seba sa tak veľmi nebál ako o svoju rodinu, na tom sa nič nezmenilo. ,,Oh, tak to ste tu teda noví? Nemusíte sa báť, keď som sem i ja po prvý raz prišiel, nebolo mi všetko jedno," prihováral sa ako sa snažil prechádzať v zahmlenom prostredí. ,,Ale to sa postupne zmení, sa tu za chvíľku budete cítiť ako doma," usmieval sa aj keď ho mu bolo jasné, že ho vlčica vidieť nemôže aspoň zatiaľ. ,,A áno. Zlatá je svorka v ktorej momentálne žijem," pokračoval a konečne sa pred ním zjavil niečo ako tieň, čo vyzeral na vlka. Otázka ale bola či sa skutočne jednalo o toho čo hľadal.

Pomedzi hustú hmlu sa ozval hlas a on snáď až nadšene poskočil. Slová síce neboli presne také ako si predstavoval, no čo sa dalo robiť. Dokonca ani tón hlasu nepoznal a tak bolo veľmi jednoduché predpokladať, že sa jednalo o niekoho cudzieho, koho ešte predtým nestretol. To ale pre hlavného lovca Zlatej svorky problém nebol, keďže bol dostatočne spoločenský na to aby si prítomnosť nového vlka statočne užil. ,,Musím vás sklamať, ale my sa asi ešte nepoznáme," povedal aj keď pohľad mu na vlčicu ešte nepadol a tak nemohol vedieť na isto. Ale išiel smerom za hlasom a tým pádom mohol predpokladať, že sa čoskoro s neznámou uvidí. ,,Čo si zač?" pýtal sa a ďalej cupkal smerom k vlčici. ,,Zo Zlatej?"

Uši vlka v hmle zacvakali ihneď ako sa mu podarilo započuť hlas. Najskôr si nebol úplne istý či skutočne počul slová, ktoré sa ozývali, alebo sa s ním len hrala jeho predstavivosť. Na územiach týchto ostrovoch sa nachádzalo ale veľa vlkov a tak by nebol prekvapený, keby sa mu podarilo nejakého stretnúť priamo tu. ,,Áno!" ozval sa a tak dal najavo svoju polohu neznámej vlčici, čo bola snáď rovnako ,,stratená" ako on. ,,Tá hmla je tu hustejšia ako si spomínam," smial sa Ahvaryan a snáď to aj bola pravda - či v tomto prípade sa možno skutočne jednalo o jeho predstavivosť. Nech to už ale bolo akokoľvek bol rád, že na niekoho narazil. Strach z cudzích vlkov sa už skoro úplne vytratil a on mal možnosť poznať niekoho nového. Minimálne teda po hlase vlčicu určite nepoznal.

Zlatý les >
Slnko už dávno vládlo na oblohe a svet okolo neho bol zahalený v plnomletnom teple. Aj napriek tomu, že Ahvaryan nemal až tak rád leto, toto počasie si užíval a bol rád, že ho vzduch pri dýchaní neraže do krku ako to býva počas zimy. Na tomto mieste ale všetko slnečné žiarenie vychytali kvapky vodnej pary, ktorá sa vznášala v ovzduší. Jeho dobrú náladu v tomto momente však nemohlo nič len tak prekaziť a to bol hlavný dôvod prečo si spokojne pohmkával známu melódiu. Taký krásny deň ako bolo dnes si zaslúžil oslavu a Ahvaryan bol pripravený oslavovať do mu len hrdlo ráčilo. Jediné čo ľutoval bolo, že sa s ním nenachádzala vlčica s ktorou by rád trávil voľný čas, avšak všetko sa mohlo zmeniť a predsa len sa s ňou len pred pár chvíľkami rozlúčil. Určite sa zase stretnú čo najskôr.
Obzeral sa okolo seba aby dokázal identifikovať či sa v hmle nachádza sám alebo nie, v tomto momente si však vôbec nebol istý. Vzduch okolo neho bol tak silno naplnený vodnými parami, že mal dojem, akoby nedokázal ctiť ani sám seba. Srsť sa mu lepila na telo a pomaly sa už aj cítil akoby sa vykúpal. Nemal od toho ďaleko, vedel, že neďaleko v horách sa jazero nachádza - možno sa k nemu neskôr vyberie.

Úkryt >
Ahavryan od začiatku vedel, že loviť v Zlatom lese už nechce. Naposledy ich lov síce skončil úspešne, no objavili sa nejaké problémy, ktorým by sa v tomto momente rád vyhol. Teda nie, žeby nerád riskoval, no teraz ako sa stal otcom cítil sa akosi viac pripútaný k životu než tomu bolo predtým. Cesta ho teda viedla smerom ktorým vedel že sa nachádzalo miesto pomerne vhodné na lov - teraz už len zistiť či bolo aj obývané tak ako si pamätal. Počas toho ako s Rýdiou žili v horách, Ahva si zvykol loviť na malých čistinkách a veľké pláne videl len z výhľadu pred norou. Popravde mu ten svieži vzduch aj chýbal, no čo by pre rodinu neurobil! Pridal teda radšej do kroku aby sa mohol rýchlejšie vrátiť.
> Mlžné pláne cez Zubriu pláň