Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Tajné ostrovy >
,,Na juhu nič zaujímavé nie je," zakričala na neho ponad rameno, takmer až káravo, akoby mu vyčítala, že si nezapamätal čo mu hovorila predtým. Nie len že vlk protestoval, pravda bola taká, že takmer až čakala, že za ňou nepôjde. Čím by si i u nej vybudoval celkom veľký rešpekt, klamala by ak by povedala, že sa jej nepozdával. Spokojne si vykračovala snažiac sa nedávať príliš najavo, že sa obzerá za seba a sleduje pohyb vlka. ,,No mňa predsa," uškrnula sa na neho a hlavu zodvihla do výšky. Síce jeho výšku nedosahovala, no i tak na ňu nemohol pozerať z výšky. Jazykom si prešla po zuboch tak aby to videl, no v tom okamihu sa pred nimi v hmle začal objavovať most. ,,Už si tadiaľto išiel?" spýtala sa, no záujem o odpoveď nemala. ,,Choď prvý."

Vlk mal celkom zaujímavý názor a pravda bola, že proti nemu Rhyss až tak moc nebola. Musela prikývnuť lebo aj dával celkom zmysel. Jednoducho boli veci, ktoré vlci nedokázali ovplyvniť a prečo sa nad nimi teda streovať? Zbytočná strata času a budúcnosť to aj tak neovplyvní. Hej, tento pohľad na svet sa jej celkom pozdával a tým pádom si ho adaptuje pre seba. ,,Akože máš pravdu," jemne naklonila hlavu na stranu. No okrem názorov toho vlk veľa nerobil.. škoda. Preto ju jeho slová zaujimalo o niečo viac, ponúkal jej zábavu zase na nejaký čas a v tomto momente mladá vlčica netušila či mu dokáže pomôcť. Ale keď už mala namierené k Tichej zátoke, aspoň nemusí ísť sama. Keď takho niekde zanechá nech sa postará sám o seba. ,,Jaskýň je tu dosť, ale nie tu," kývla hlavou smerom na pláže. Samozrejme, že tu jaskyne nebudú. ,,Ak chceš poď, ukážem ti - ak sa teda nebojíš," žmurkla na neho a vrhla sa späť do vody z ktorej len teraz vyšla, aby mu ukázala cestu k horám.
> Most cez Les pi moste

Rhysburr nadvihla jedno z obočí, ktoré sa jej skveli na lebke a pozrela spýtavo na vlka. Nemohla povedať, že s jeho slovami priamo nesúhlasila, no na druhú stranu si aj uvedomovala, čo to pre ňu - pre nich znamená. Menej jedla, možno. Viac sporov, rozhodne. Jedno z toho sa jej páčilo ale omnoho viac ako to druhé a v tomto momente by na niečo podobné aj pristala. Dôvod s niekým sa o niečo pobiť nemala už dobre dlho aj keď na druhú stranu, dôvod sa vždy našiel ak ste hľadali dostatočne dobre. ,,A nebodaj sa hnev Bohov na teba nevzťahuje?" spýtala sa. ,,Vravíš to akoby si hľadel proti utrpeniu a vítal ho," naklonila hlavu mierne na stranu. Zaujal ju. Aspoň v tomto. A aspoň v tomto by mu mohla pomôcť. Ale na to bolo ešte čas! ,,Je tam zopár kopcov, les a údolie s jazerom. Ako som povedala, nič extra čo by sa nenašlo nikde inde na ostrovoch."

Vlk pre ňu nemal príliš dobré správy, bolo na ňom vidieť, že si skutočne neuvedomoval, že za zaujímavosť považovala jeho, než veci ktoré v skutočnosti robil. Aj keď pravda bola tak, že jej slová najskôr naznačovali opak. To však v tomto momente bolo skutočne jedno! Ona si našla niečo čo chcela robiť a tmavý vlk sa mohol buď prispôsobiť alebo odkráčať. Či by sa mu to podarilo alebo nie, bola otázka na iný deň. ,,Awwh, skutočne? To je nepríjemné teda," stiahla uši dozadu, no hlas jej znel podtónom, ktorý sa nedal pokladať za smutný. Nevadilo jej to, však niečo sa vždy predsa len našlo ak by sa spoločne pokúsili niečo nájsť. Však sa ešte niečo uvidí. ,,Tých zdochlín je v poslednom čase v okolí pomerne veľa, snáď sa s nimi niečo deje - u vlkov som si ale ešte nič nevšimla," zamyslela sa nahlas a mierne naklonila hlavu na stranu. Akoby sa ho chcela spýtať čo o tomto vie on. Aj keď predpokladala, že nie omnoho viac ako vedela, keďže .. Ako by mohol? Následne avšak zodvihla obočie a pozrela na neho spýtavo, akoby nedokázala uveriť tomu, čo práve povedal. ,,Na juh? Na juhu nič ale nie je. Nič zaujímavé každopádne."

Špička chvosta vlčice sa nepovšimnuteľne pohybovala zo strany sa stranu zatiaľ čo jej krvavé oči sedeli na vlkovi, ktorý stál neďaleko nej. Už to bolo niekoľko dní čo sa naposledy stretla s nejakým vlkom a vyzeralo to tak, že mladá vlčica potrebovala doplniť svoju týždennú taxu interakcie s vlkmi predtým ako sa konečne vyberie smerom domov. Stačilo len prejsť jeden most, jeden tmavý les a možno nejaké hory a lúku - a už aj bude doma! nejako extra sa neponáhľala aj keď bola pravda, že ju veľmi zaujímalo čo jej odpovie brat na otázky, ktoré mu plánuje položiť. Už ich mala dávno pripravené a dokonca už aj v mysli dokázala vidieť ako sa pri nich bude brat tváriť. Uškrnula sa, čo z pohľadu cudzieho samca mohlo vyzerať... všelijako. Keď sa razom, bez nejakej výzvy niekto začne uškŕňať. Jej to však ale bolo jedno, na názoroch iných jej príliš nezáležalo. ,,Zdalo sa, že tu robíš niečo zaujímavé, tak som sa prišla pozrieť," naklonila jemne hlavu na stranu a krvavé oči znovu pretli vlka. Už si ho nemusela obzerať, už sa na neho pozrela predtým. Tmavá srsť s bledším žíhaním, pripomínal jej Vina, ktorého stretla zopár dní pred ním. Premýšľala, mohlo by sa jednať o rodinu? Neskôr sa ho na to možno spýta.

Predierala sa vodou, ktorá ešte nestihla úplne vychladnúť, chlad jej nezaliezal pod kožu a ona teda ani len nedávala pozor pokiaľ jej voda dosahuje. Či sa jednalo o laby, ramená alebo bradu. Našťastie však voda taká hlboká nebola, pri brehu sa pomaly zvažovala, no ani v najhlbšej časti nemusela Rhys úplne plávať. Stále dočiahla na dno a to jej dovoľovalo nespúšťať v vlka zrak. Možno kdesi ďalej od pobrežia hlavného ostrova by sa našla aj hlbšia voda so silnejším prúdom, mladá vlčica sa tu ale nevybrala na plávanie. Na svoje slová si ale dávala načas, ešte predtým ako prehovorila, pomaly sa dostala na breh neďaleko vlka, otriasla sa a prehliadla si ho. Jeho srsť sa jej páčila. Veľmi. ,,Rhysburr," uškrnula sa na neho a nadvihla hlavu vyššie do vzduchu. Vlk bol od nej o niečo väčší, no to jej vôbec nevadilo.

Les pri moste >
Rhysbur mala ešte prekvapivo dobrú náladu a len ťažko by hádala, že vďaka jednému hlúpemu stretnutiu sa jej tak zapáči tráviť čas s vlkmi. Doteraz sa obzerala skôr po vĺčatách, ktoré a dali ľahko manipulovať, no odteraz bola presvedčená, že sa rovnako pekne dá zahrávať aj s dospelcami - nemala však najmenšieho tušenia, že všetko čo sa stalo v lese plnom jabĺk bolo zásluhou akéhosi kúzla. To sa úplne vymykalo z jej vnímania a nakoniec na tom ani nezáležalo. Hlavné bolo, že vďaka Morpheovi a ich stretnutí v lese sa jej podarili objaviť nové možnosti, ktorými si obohatiť deň. Teraz sa ale sústredila na preskúmavanie územia, ktoré objavila. Síce niekde v blízkosti sa už raz či dvakrát našla, toto miesto jej nič nehovorilo. Neďaleko jej predných láb bolo roztiahnuté more do všetkých strán a rozsypané ostrovy, ktoré ťahali jej pozornosť. Rovnako tak sa jej do nosa dostal pach vlka, ešte dosť čerstvý na to aby bol už dávno preč. Pristúpila k vode a rozhliadala sa okolo seba - až teraz sa k nej dostal dokonca aj obraz vlka prechádzajúceho sa na neďalekej pláži. Nadšene nadskočila a bez rozmyslu na seba upozornila. ,,Hej, heej!" Chvíľu čakala predtým ako sa rozišla do vody smerom k vlkovi.

Luka >
Rhyss kráčala za ním, alebo skôr vedľa neho, s mierne sklonenou hlavou. Obzerala sa okolo seba akoby snáď očakávala, že stretne niekoho známeho. No v týchto končinách sa nikto nenachádzal a ona strácala nádej. Na to že neďaleko mala byť základňa ich spoločenstva, len málo vlkov sa pohybovalo v okolí, čo nakoniec ako keď sa nad tým zamyslela asi nebolo úplne najhoršie. Zacvakala ušami nad ďalšou otázkou a teraz už odpovedala pravdu. Aj keď po tom všetkom čo nakecala si mohol vlk myslieť skutočne čokoľvek. ,,Rodinné záležitosti? Snáď," uškrnula sa a zastala. ,,Tak ja miznem," upozornila ho a zmizla medzi stromami.
> Tajné ostrovy

Irisin raj >
Vlk kládol dosť veľa veľa otázok na ktoré sa jej nechcelo odpovedať. Zostávala teda ticho ako dlho sa jej dalo. Nakoniec mu ale aj tak musela niečo povedať, aj keď - musela? ,,Však nikdy nevieš či vlk pred tebou ti dá pravé meno alebo nie. Nakoniec nemáš najmenšiu šancu povedať rozdiel," mykla plecami. Či mu t dávala zmysel alebo nie nebol vôbec jej problém. ,,Ale vieš čo - ako vravím. Je to nakoniec úplne jedno, nie?" mykla ramenami akoby sa jej to netýkalo a z nejakej strany to aj snáď bola pravda. Hory mali už teraz sa chrbtom a Rhysburr sa ešte nechcelo ísť domov. ,,Ešte kúsok a už ťa asi opustím. Ešte som tu chcela niečo vybaviť," upozornila ho a vedela že on ju určite nebude presviedčať aby zostala. Nejako extra si nesadli.
> Les pri moste

Nemé údolie >
,,Ah nie. To mi je jedno. Na menách nakoniec aj tak vôbec nezáleží. Nie sú až tak podstatne," zakývala hlavou smerom zo strany na stranu. Pravda bola taká, že pri rozmýšľaní nad svojim vlastným príveskom úplne zabudla na brata o ktorom sa rozprávali len pred malou chvíľou. Evidentne pre ňu nebol až taký podstatný ako si na prvý raz mohla myslieť. ,,Iridan sa volá," odpovedala na položenú otázku a to čo mu povedala predtým bola skutočne pravda. Aký je rozdiel či niekto vedel jej meno, alebo meno ktoré nebolo pravdivé. Tak či onak, ona si na nálepky príliš nepotrpela a meno bolo jednou z najväčších nálepiek aké by mohol niekto mať. ,,Ale vieš čo- kašli na to. Ak by si ho aj niekedy stretol, nehovor mu, že som ho hľadala," rozmyslela sa nakoniec. Však ona si ho nájde sama, ako vravel Havran. Pri tomto povýšenecky prekrútila očami. Pffs. ,,Určite bude zalezený niekde doma."
> Luka cez Dračí priesmyk

Vlk jej položil pomerne dôležitú otázku - alebo teda dôležitú v tomto momente pre vlka, ktorý len pred pár mesiacmi dosiahol jedného roka. Jej zoznam dôležitých vecí v živote bol rozhodne iný ako bude v dospelosti. Ale ak nevedela čo chce, rozhodne to len tak nájsť nemohla. Najskôr sa musela zamyslieť a rozmyslieť si to. ,,Ani nie. Sa mi kosti celkom páčia, alebo parohy. Myslím si, že biele kosti by pekne kontrastovali s mojou tmavou srsťou," zamyslela sa a jednou z predných láb si prešla po srsti na hrudníku, ktorá sa jej pod labami rozčesávala. Kosti ju vždy fascinovali tak nebolo žiadnym prekvapením že by práve tie chcela mať vpletené do srsti ako doplnky. A určite by aj dopĺňali výzor akým by chcela pôsobiť na vlkov čo ju stretnú. ,,Idem skôr na severozápad, ale veľmi rada s tebou kúsok pôjdem. Aspoň nabudení musieť sama," uškrnula sa a mykla hlavou smerom kam mali namierené. Pomaly sa rozišla.
> Irisin raj cez Severné hory

Vlk sa na jednu stranu zdal byť neistí, no to tiež netrvalo príliš dlho kedy začal spoločne s ňou vtipkovať. Tmavé uši jej pevne sedeli na hlave a boli vystreté k oblohe akoby sa snažila zachytiť každé jedno slovíčko a bála sa, že by jej pri jemnej nepozornosti mohlo utiecť. ,,Teraz keď viem, tak budem mať oči nastražené," odpovedala taktiež s podobným úškrnom aký jej venoval on, nejako sa nesnažila ho prekonať a to jej v tomto momente aj celkom vyhovovalo. ,,Možno sa mi podarí nájsť aj niečo originálne - niečo pre mňa," zmyslela sa, n bolo jej jasné, že v tomto momente to vôbec nebolo podstatné. Nech už by našla čokoľvek, otázka je či sa jej to bude páčiť dostatočne na to aby to na seba zavesila. Boh alebo Bohyne však vedieť čo sa na zemi na týchto ostrovoch skrýva a ona sa vo svojom veku ešte poriadne neodvažovala hádať. ,,Hah, popravde. Nikam-" odpovedala na jeho otázku. Zamýšľajúc sa sama nad svojimi slovami. Chcela nájsť Iridana, to bol cieľ číslo jedna, no kde mala hľadať netušila. Jedine čo jej Havran narval do hlavy nepríjemného chrobáka, ktorého by najradšej vytrhla. Aj tak to nedávalo zmysel! ,,Hľadám jedného ryšavého vlka, môjho brata. Dlho som ho nevidela."

Jedným z uší jej trhlo, keď počula hlas prichádzajúceho vlka. Neprekvapil ju, to skutočne nie, možno jeho príchod v skutočnosti aj očakávala - sledovala jeho príchod a popri tom si ho obzerala, tmavého vlka s hnedým žíhaním na srsti. Podobného ešte nevidela. Klamala by ak by povedala, že ju nezaujal. Pravda však bola taká, že nezaujať Rhysburr bolo v tomto období pomerne náročné, ke´dže ona sama hĺadala každú možnosť ako by sa jej podarilo vyhnúť sa nude, ktorá na ňu číhala snáď od každého rohu kde sa pozrela. Z nejakého dôvodu sa v poslednom čase nedokázala zastaviť a radšej teda behala od jedného chvosta za druhým. Nevravel Havran, že sa predsa má snažiť vytvoriť kontakt s inými? ,,Hej," pozdravila sa so značným záujmom, no snažila sa práve pôsobiť nezaujato. Možno až akoby ju vlk vôbec nezaujímal. ,,Pekná cetka,"kývla hlavou a labou ukázala na vec, ktorá sa vlkovi hojdala na krku, no ona sama nedokázala presne pomenovať o čo sa jedná. Bolo to zle zaujímavé, zelené a najmä v jej pohľade výnimočné. A ešte to aj svietilo! Chcela sa tomu prizrieť, no na to bolo ešte príliš skoro. Ten správny čas ešte príde.

Roklina >
Rhyss konečne nebežala a dokonca už nebola ani tak nahnevaná ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. Stále síce silene dýchala, no to bolo skôr od behu než od prívalu myšlienok, ktoré sa jej doteraz tlačili v hlave. Teraz bolo ticho, konečne bolo ticho, ktoré neodkázalo prehlušiť už snáď nič. Zastala a porozhliadla sa, akoby čakala, že niekoho objaví, no územie bolo obrovské. Potrebovala niekoho na koho by mohla fixovať svoje myšlienky a najmä pozornosť, možno niekoho kto by ju zabavil, presne tak ako všetci vlci predtým. Najskôr sa predsa len musela dať úplne do poriadku a predsa len ak by mala niekoho stretnúť, môžu nájsť aj oni ju, nemusí to byť vždy ona kto koho nájde.

Nerove vodopády >
Vydrala sa z temnoty, ktorú už poznala a miesto toho aby zastala a sledovala okolie, naštvane pokračovala ďalej akoby bola nahnevaná na celý svet a len nie na seba. Presne tak ako to malo byť - priznať si, že niečo urobila zle nebolo v jej povahe príliš zakotvené. Uši mala ale stále pevne nastražené, aby ju niekto úplne neprekvapil, radšej teda pokračovala ďalej smerom za nosom a sústredila sa na svoje dýchanie, akoby očakávala, že jej to pomôže. Teda, pomohlo. Samozrejme, nie však ako si myslela. Príval myšlienok sa nedal zastaviť a ona stále pridávala do kroku až do okamihu, kedy si uvedomila že beží bezhlavo dopredu a ani poriadne nevedela kam. Niekam. Kamkoľvek.
> Nemé údolie