Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Azrael nevedel čo ohľadne stretnutia s mladším bratom očakával. Nečakal žeby sa mu vlk hodil okolo krku - napokon obaja boli už dospelý a na niečo podobné už bolo neskoro. Jedna veta a letmý úsmev avšak Azraelove uši pritisli bližšie k zátylku pohľad ľadových očí uprel do zeme. Nakoniec presne to bol, len ďalší cudzinec, ktorý sa pridal do svorky po rokoch mimo nej. Nakoniec to bolo presne čo mal očakávať. Cudzinec. Sillarei mu svojím privítaním dala zbytočné nádeje, čo aj mohol očakávať, keďže bola jediná z druhého vrhu, ktorá ho počas detstva stretla. Vtedy mal on sám svoje vlastné problémy a nikdy by si nebol pomyslel, že bude žiadať po náklonnosti práve svojej rodiny. Vždy to boli posledný vlci na ktorých myslel, teraz mu to všetko osud chrstol priamo do xichtu.
Snažil sa tváriť, že ich rozhovor nepočúva, a že ho viac zaujímajú kríky krčiace sa pod stromami. Nakoniec sa Deiron prišiel rozprávať s otcom a nie s ním. Nemal k tomu čo povedať. Aj keď napokon- ,,Gratulujem," zapojil sa nakoniec a to bolo jediné čo zo seba dokázal dostať. Chýbal mu Gwyn, ako veľmi rád by bol ak by teraz bol s ním. Oznámenie partnerstva priamo pred jeho očami. Osud mal vážne zaujímavý spôsob ako sa niekomu vysmiať priamo do tváre. No aspoň jeho brat mal šťastie - aspoň do okamihu keby mu ho osud nezoberie. Azrael si už bol takmer istý, že sa tomu nikto nedokáže vyhnúť.

,,Hej, svorka je v dobrých labách ak sa bude Sill starať o naše zdravie," pritakal spokojne otcovi a aj keď mu nechcel protirečiť, toto bola skutočne pravda. Zdalo sa,. že za tie roky čo bol preč sa toho pomerne dosť zmenilo a najmä teda fakt. že jeho mladší súrodenci už neboli vĺčatá. A nakoniec, predsa aj on už zostarol a bol ďaleko od svojich vlčacích rokov. Najvyšší čas prebrať zodpovednosť. ,,Akože- svet kde som sa dostal ja, vyzeral takmer rovnako ako tento náš," začal, keď sa ho otec spýtal. Konečne mohol preniesť všetky myšlienky do slov. ,,Ale pocitovo to bolo niečo úplne iné. Ako miesto, ktoré vieš, že by si mal poznať, no ani za toho Nera si nemôžeš spomenúť prečo," prešiel modrými očami na otca, snažiac sa mu vyčítať z tváre či rozumie synovym slovám alebo vlk rozpráva príliš z cesty. Azrael ale nedokázal svoje pocity príliš dobre pretaviť na slová, nikdy nebol zvyknutý o nich rozprávať. Pravda bola ale taká, ak by ho svet nehodil zase naspäť na Ostrovy, určite by si dokázal veľmi rýchlo zvyknúť na svoj nový život. Najmä ak by mal po boku Gwyna, o ktorom otcovi zatiaľ hovoriť neplánoval. Pohľad nakoniec zapichol späť do zeme, to bolo asi tak všetko. ,,Ale nemyslím si, že sa deje často aby sa vlk odtiaľto dostal tam," kývol hlavou, akoby mieril na nejaké reálne miesto. ,,Skôr sa to deje len naopak. Alebo som len o nijakom inom prípade zatiaľ nepočul," zamračil sa.
Ich konverzácia ale ďalej pokračovala smerom k mladému vlkovi, ktorého si Azrael premeriaval. Otec ich oficiálne nepredstavil, tak sa napokon prinútil chutiť iniciatívy aj keď sa práve dnes nejako extra spoločensky necítil. ,,Ja som Azrael," prikývol na predstavenie. ,,Vyzerá to tak, že ty si môj mladší brať, že je tomu tak?" rozprával k Deironovi, no pohľad sa mu stáčal k otcovi aby jeho slová buď potvrdil alebo vyvrátil. Aj keď Azrael si myslel, že správnu odpoveď poznal.

Hnedý vlk si spokojne vydýchol. Aj keď sa mu srdce tak veľmi neupokojilo, vidieť úsmev na ocovej tvári aj napriek tomu čo mu vravel bolo celkom príjemné. Nie žeby sa ich interakcia nemohla ešte zmeniť - zatiaľ ale bolo všetko ta snáď ako si ani nepredstavoval. ,Fakt?" usmial sa nakoniec aj on, avšak jeho uši stále nervózne smerovali smerom kdesi dozadu. ,,Ak by ste ma teda prijali- rád by som sa konečne vrátil domov," posledné slovo svojej dlhej vety takmer až nedokázal vysloviť. Pravda bola taká, že z miest, ktoré doteraz vo svojom živote nazýval domovom... ani jedno z nich tak skutočne nepripadalo. Vždy mal za svojim chrbtom tlak, najmä teda zo svojej strany. Nikdy nebol spokojný. So svojim domovom, s vlkmi v jeho živote, so samým sebou. A keď sa vždy ženiete niekam bez jasného cieľa, cesta sa stane terorom. Vždy pozeráte len dopredu čo bude nasledovať a akosi zabudnete, že máte žiť v prítomnosti. Azrael sa zhlboka nadýchol. Zaprisahal sa, že tento raz to bude iné. Tentoraz už skutočne. Posledná šanca, hej? ,,Ja som bol tiež chorý, našla ma Sillarei v lese a odtiahla do úkrytu. Niečo mi dala, neviem presne čo a za pár dní mi to prešlo," upozornil otca a jemne naklonil hlavu na stranu. Zdalo sa, že daná choroba bola už pomerne rozšírená aj keď bola pravda, že on vlastne to najhoršie prespal horúčkach kdesi v útrobách Zlatej nory. ,,Ale pokiaľ je ešte stále Deiron na nohách, tak bude ok," pokračoval.
Otec sa zaujímal o jeho minulosť, Azrael však v tomto momente nebol istý či skutočne chcel zase načrievať do krčahu, ktorý sa snažil zabudnúť. Bolo mu ale jasné, že musí vyložiť karty na stôl. Postupne alebo naraz? Pomaly odlepovať náplasť z rany alebo ju strhnúť rýchlo a potom už len prežívať následky? ,,Bol som nejaký čas v Daéne," začal. ,,Potom sa mi ale podarilo dostať niekam... inam. Akoby som prešiel cez portál ale svet na druhej strane nebol ten náš." Nevedel ako presne to Aetovy vysvetliť. A zároveň aj zámerne vynechával spomienku Gwyna. ,,Snáď sa mi podarí stretnúť sa so všetkými súrodencami. Silarei mu ich zopár ukázala pomocou ilúzie," usmial sa a ako na zavolanie sa k nim jeden z nich pridal. Nemal tušenia ktorý, no jeho srsť videl v sestrinej ilúzii. Jemne naklonil hlavu na stranu a pozdravil sa kývnutím hlavy a tichým ahoj.

Vlci sa pod stromami premieľali, Azrael si nebol vôbec istý či mu oči padli na niekoho koho poznal. Rozhodne sa v Zlatom lese muselo nachádzať niekoľko vlkov s ktorými sa jeho život musel už aspoň raz pretnúť, no zdalo sa, že tomu tak nebolo. Sestra sa s ním napokon rozlúčila a pobrala sa po svojom, rozhodne mala dosť starostí ako liečiteľka - aspoň toľko Azrael vypočul počas toho ako naslúchal konverzácii vo svorke. A to, že Chaos za hranicou územia nemá čo hľadať. Srdce mu takmer zamrelo, neklamal by, aj keď to už bolo niekoľko rokov čo sa mu podarilo opustiť rady Spoločenstva, ktoré mu as teraz šlo po krku. Asi určite. Možno nakoniec zakotviť v Zlatom lese nebol zase až tak dobrý nápad a mal by si pobaliť svoje saky-paky. Čo by ale robil potom? Mladý vlk už nemal najmenšieho tušenia akým smerom by sa mal oberať jeho život. Toto bola posledná šanca, ktorú mal. Žiadne ďalšie zadné dvierka.
Ihneď ako si uvedomil, že sa k nemu otec približuje, srdce sa mu takmer dostalo až do uší. Nervózne prestúpil z nohy na nohu a zhlboka sa nadýchol.
,,Za posledné mesiace sa toho stalo tak veľa-" začal. Začiatky boli vždy tie najťažšie, najmä keď ste ani nevedeli poriadne ako chcete pokračovať a ani ako všetko skončí. ,,Som myslel, že by som sa mohol vrátiť k vám," zneli jeho ďalšie slová. ,,Ale nechcel by som ešte viac ohroziť svorku, vidím, že toho máte dosť na tanieri," jeho oči tancovali po okolitých stromoch. Všade naokolo len aby ich nemusel položiť na otca. Akoby mal dojem, že kým sa na neho nebude pozerať, tak tam Aetas vedľa neho skutočne nesedí. ,Len som chcel vedieť či ste všetci v poriadku a zase pôjdem o dom ďalej," pousmial sa. Jednou z predných láb prehrabol hlinu pod svojimi nohami. Nemôže byť sebecký a ani nechce. Na druhú stranu však zase, keď máte poslednú možnosť, nebudete sa ju snažiť získať?

Jméno vlka: Rhysburr
Počet postů: 12
Postavení: sigma
Povýšení: -
Aktivita pro smečku: ucelovanie vzťahov so Zeiranom
Krátké shrnutí (i rychlohry): Rhys našla Zeirana polomŕtveho na lúke, pomohla mu dať sa dokopy a opláchnuť, počas čoho sa spoločne spoznávali.

Jméno vlka: Ahvaryan
Počet postů: 3
Postavení: gamma
Povýšení: -
Funkce: hlavný lovec
Aktivita pro smečku: po rozhovore vo svorke sa vydal hlada yennefer
Krátké shrnutí (i rychlohry): -||-

Azrael
Vlci sa pri jeho otcovi premieľali - jedny prichádzali, ďalší odchádzali. On sám pomaly začínal mať problém držať si počet vlkov v hlave. Napokon sa bude predsa len musieť popýtať, avšak vyzeralo to tak, že Zlatá sa mala celkom dobre. Až na problémy s Chaosom, to bolo jediné čo sa mu zachytiť. Určitá skupina bola nervózna, to cítil, ďalšia zase akoby nepočúvala rovnakej konverzácii. Jeho myšlienky však boli prerušené zaťahaním srsti. Azrael prerušil pohľad na vlkov a venoval ho sestre, ktorá mu odpovedala presne na otázky, ktoré pokladal. Niekedy bolo prekvapením ako veľa sa dalo porozumieť aj bez slov. Rýchlo hľadal pohľadom svojich studených očí srsť na dospelých vlkoch z tých figúrok čo vytvorila Sillarei. Bolo ich sedem, hej. Z toho poznal osobne štyroch. Ak počítal aj seba. Čo nebolo príliš dobré, no začiatok to bol fajn. Žeby si našiel nový cieľ a to stretnúť všetkých svojich súrodencov? Bude mu to napokon na niečo dobré? Spokojne sa oprel o Sillarei. ,,Musíme počkať kým sa všetci nejako rozpŕchnu. Musím sa porozprávať s otcom," povzdychol si. Slovo otec sa mu stále príliš nedralo cez hubu, popravde si nebol istý kedy ho naposledy vyslovil. ,,Alebo teda, ak nechceš čakať so mnou, môžeš kludne ísť. Ja to... zvládnem," uškrnul sa. Nebol si však istý či on sám verí vlastným slovám. Možno niekedy zase bude.

Aly, Sill, zbežne Aileen
Azrael neveril vlastným očiam - síce veľmi dobre poznal mágiu tunajších ostrovov, vedel čoho je samotný Wu schopný, no z nejakého dôvodu nechcel veriť, že jeho sestra sa tak veľmi zmenila. Akonáhle mu oznámila, že sa skutočne jedná o vlka o ktorého si myslel, jeho tvár sa uvoľnila a on sa pousmial. Ani si poriadne nespomínal kedy sa naposledy s Alyannou videli, ale možno to nakoniec ani nebolo príliš dôležité. ,,Sa svorka nejako rozrástla huh? Takmer nikoho tu nepoznám," rozprával ticho, ignorujúc čo sa okolo neho deje a najmä sa snažiac prehlušiť svoje vlastné myšlienky, ktoré ho stále posúvali snáď na inú planétu. Kričať sám na seba 'sklapni' ale zatiaľ ešte nefungovalo úplne akoby chcel. Počul sestrino vrčanie a dokonca aj viac ako len hlasný rozhovor neďaleko otca. Až teraz napol uši a zahmíril sa na mieste. O čo tam šlo? Sledoval Alyannu ako sa prediera k nim dopredu, aby snáď podporila otca, alebo? Však sa ešte nájdu. ,,To je Aileen?" pýtal sa. Teraz vlastne už len Sillarei, ktorá sedela vedľa neho. Každému kto svorku poznal, mohlo byť jasné, že sa jedná o Merlin - nie Aileen na ktorú myslel on. Nemal však ako vedieť či si aj ona nezmenila srsť. A vidieť jednoročný rozdiel medzi mladými vlčicami nebolo niečo v čom by sa on špecializoval. Nakoniec sa ale objavila aj tá a on sa zmohol len na tiché, ,,Woo-" aspoň tá vyzerala tak ako si pamätal. Ešte stále si spomínal na okamih kedy si navzájom ukazovali takmer identické jazvy. Vtedy bol ešte život pre neho o čosi jednoduchší. ,,Koľko máme vlastne súrodencov? pýtal sa. Nebol si istá či si spomína. ,,Päť? Šesť?" naklonil sa nižšie, snažiac sa neprehliadnuť čo mu bude Sillarei naznačovať ale aj aby mu neuniklo nič čo sa odteraz stane vpredu. Možno bude nakoniec musieť z Alyanny vytiahnuť nejaké info, keďže on svoju prítomnosť úplne nevyužil.

Aly, Aet,Sill
Ak by bol predpokladal, že jeho prítomnosť vlci prejdú bez povšimnutia, bol by za úplného blba. Aj keď o tom ticho dúfal, či mu to pomohlo bola otázka na niekedy inokedy. Pravda bola taká, že by bol najradšej keby sa mohol prepadnúť priamo pod zem. Cítil pohľady vlkov na svojej srsti a vôbec sa mu to nepáčilo, mal dojem, že ihneď ako sa ich očí dotkli jeho, razom o ňom vedeli úplne všetko. Možno aj to čo o sebe nevedel on sám. Pohľad preto držal k zemi, nechcel vidieť kto sa na neho pozerá. ,,Mohli by sme sa potom porozprávať?" preniesol k otcovi a to bolo asi tak všetko čo chcel urobiť. Chcelo to od neho guráž už len mu odpovedať na otázku. V tomto momente sa cítil len ako schránka toho vlka čo bol kedysi.
Sillarei sa k nemu pridala takmer okamžite, jej rameno na tom jeho ho prinútilo narovnať sa. Chvost sa mu stočil k nej a dokonca i svoje líce položil na jej čelo počas toho asi sedeli vedľa seba. Preskočila mu dokonca jej fretka na chrbát a on mohol cítiť Ak mu chcela Sillarei rečou tela niečo naznačiť, Azrael to úplne prehliadal. Momentálne bol skôr neprítomný ako prítomný a pohľad ľadovomodrých očí zapichoval kdesi do diaľky. Minimálne teda do okamihu kedy sa vo vzduchu neobjavilo jeho meno a on nadskočil akoby ho niekto pichol pod rebrá. Tvár sa mu zamračila. Poznal túto vlčicu? ,,Aly?"

Azrael sedel opretý o strom ako pozoroval sestru pohybovať sa po snehu okolo neho. Jeho krytie nebolo dobré ani len dostatočné, samozrejme. S nádejou sa hodil o prvý strom, ktorý našiel v nádeji, že sa mu podarí oddialiť stretnutie s otcom. S rodinou. Jeho sestra si evidentne vôbec neuvedomovala čím si on sám prechádzal, hlavne teda preto, že v skutočnosti nikto nevedel čím si prechádzal. S nikým sa nikdy o svoje pocity nepodelil a každý mal teda úplne inú predstavu o tom kým bol. Bol pre nich stále len brat čo sa stratil z lesa? Nebol Chaosa, ktorý brojil proti nim? Možno to všetko len prežíval omnoho horšie ako všetci naokolo neho, možno na neho nakoniec ani nejako nemysleli. Labou si prešiel po hrudi, takmer až dokázal cítiť srdce tlčúce mu pod hrudnou kosťou akoby mu chcelo odtiaľ vyskočiť. ,,Ah otec-" pozdravil vlka kývnutím hlavy. Jeho hlas znel omnoho serióznejšie, než sa cítil, no napokon bol za to rád. Aspoň sa mu neklepal ako malému vĺčaťu. Jeho postoj bol ale iný, než zvyčajne. Napnutá hruď a vystretý chrbát by ste na ňom hľadali len ťažko. Pohľadom prechádzal po skupine vlkov, ktorá sa pred jeho otcom nakopila a hľadal známe kožuchy či pohľady. Niekoho od koho by sa mohol odraziť.
Na rozdiel od mladšej sestry, ktorá si to šinula rovno k otcovi, on sa posadil úplne na kraji skupiny vlkov.

Azrael takmer zamdlel, keď sa kdesi medzi stromami objavil hlas jeho otca. Znel presne tak ako si pamätal, začínal teda veriť, že skutočne neprešlo až tak veľa času odkedy zmizol. A nakoniec teraz, už to ani nebolo podstatné. Uši mu klesli k zátylku a on sa oprel o kmeň jedného zo stromov , ktorý stáli medzi nim a otcom. S jeho sestrou od nich boli ďaleko, ale dostatočne blízko aby sa dokázali uvidieť ak by chceli a Azrael dokázal počuť čo vraveli pomerne čisto. Venoval Sillarei rýchly pohľad, otázka v jej očiach ho pálila omnoho viac ako si ona sama mohla uvedomovať. Prečo vždy keď sa v jeho živote niečo zmenilo, mal dojem akoby sa staré kapitoly vôbec neuzavreli? Len sa naskladávali na seba a on od nich nedokázal nijako utiecť, aj keď sa veľmi snažil. A keď už začínal mať dojem, že všetko bude okay, tak sa niečo pokašlalo ešte viac ako tomu bolo predtým. A kde bol sakra Gwyn? ,,Odišiel som odtiaľ, nejako to nefungovalo pre mňa," klamal. Zase. Pravda bola taká, že sa bál vrátiť do Daénu, popravde omnoho viac ako by sa bol bál vrátiť do Chaosu. Od nich aspoň vedel čo čakať, idú mu po krku lebo dezertoval. Ale Daén... tam sklamal dôveru niekoho ku komu sa upísal. V tom čase ešte veril vo svoju česť. A teraz? Ako dlho bude trvať kým sa aj Lissandra dozvie, že je späť? Možno by sa mal nakoniec vybrať na výpravu k Chaosu, aspoň by vedel ako to všetko skončí. Jeho pohľad bol prázdny, minimálne niekoľko sekúnd. Za jeho chrbtom sa zhromažďovalo niekoľko ďalších vlkov, venoval Sillarei tichý pohľad a mykol ramenami. Čo teraz?

Zlatý úkryt >
Najskôr úzkostlivo sledoval odpoveď, ktorú mu Sillarei predkladala jednoduchým kývnutím hlavy. Na jeho tvár sa preniesol vír pocitov, ktoré mali rozsah od uvoľnenia, cez pokoj k uvedomeniu si čo to znamená a najmä následný strach a starosť, ktoré Azraela prinútili aby sa od sestry otočil a tá nemohla čítať jeho pocity. Síce bola pravda, že dostal odpoveď ktorú dostať chcel, no že mu to prinieslo pokoj sa povedať nedalo. Samozrejme, ak by dostal presne opačný typ odpovede, rovnako by nebol spokojný a problémy by sa našli aj keby jeho otec už alfa nebol. Teraz ale vedel, že skôr či neskôr sa s ním bude musieť stretnúť zoči voči a budú si toho musieť dosť veľa porozprávať. Jeho sestra nakoniec snáď čosi vytočila, keďže mu zase venovala jedno z jej povestných drgnutí, ktoré by ho snáď zobudili aj počas kómy. Takmer okamžite vedel čo od neho chce. ,,Hej! Som sa len pýtal či je všetko okay a tak-" zaklamal, pohľadom utekajúc pred tým jej. ,,Vieš, ako som bol dlhší čas mimo, tak som len chcel vedieť čo sa zmenilo. Ale som rád, že Zlatá je stále taká ako bola predtým," čo v jeho slovách znemanalo, že tu bola jeho mladšia sestra a Otec. Kdesi v lese, alebo mimo neho, vznášajúc sa niekde skôr ako legenda, než skutočnosť, keďže zohnať toho bolo horšie ako nájsť ihlu v kope sena. ,,A som rozmýšľal, že by som možno... mohol nakoniec zostať tu s vami," usmial sa, a až teraz sestre venoval skutočný pohľad. Možno to nakoniec až taký zlý nápad nebol. Či áno? Mohla jeho prítomnosť tu priniesť Zlatej ešte väčšie problémy?

Sillarei sa napokon zobudila, avšak okrem ich prerývaných dychov v nore nebolo počuť takmer vôbec nič. Skutočne sa nachádzali na tomto mieste sami a Azrael takmer až neveril kde sa skutočne nachádza. Samozrejme, ak by pri ňom neležala sestra, nemal by ani šancu ako to zistiť. Chcel sa sestry spýtať na toľko vecí, potreboval toľko toho vysvetliť - a toľko jej toho povedať zo svojho vlastného života! Miesto toho len položil hlavu na laby a sledoval vlčicu. Hej, mohli by sa popozerať po okolí. ,,Otec je ešte stále Alfa, hej?" opýtal sa s tichou dušičkou a nervozita pred odpoveďou ho prinútila dostať sa na laby. Jeho svaly ešte stále neboli úplne v poriadku a nohy sa mu stále triasli, všetko bolo ale lepšie než ďalšie vylihovanie. Mal by sa aspoň pokúsiť trochu natiahnuť. ,,Som zvedavý či vie o tom, že som tu alebo ... či ho vôbec stretnem teraz."
> Zlatá

Sillarei mu stále niečo pchala popod nos a on začínal byť viac ako len nervózny. Nie len, že bol príliš vyčerpaný na to aby sa dal rovno do pitia či jedenia, ešte k tomu bol aj príliš unavený na to aby otvoril oči a pozrel sa na ňu čo vlastne chce. v tento moment viac ako v iných ľutoval, že jeho setra nedokáže normálne komunikovať, nedokázal si ale nijakým spôsobom pomôcť a tým pádom mu nezostávalo nič iné ako na ňu zavrčať a labou capnuť po tej jeho. Jeho pohyby boli už síce o niečo živšie, no i tak bolo stále cítiť, že nie je úplne vo svojej koži. Sillarei rozhodne trvalo niekoľko minút kým ho skutočne prinútila nakloniť sa na labách pred seba a vopchať si do úst kus tej nepríjemne trpkej kaše. Žalúdok sa mu už dlhšie hojdal na vode a s tými všetkými čajmi čo do neho už sestra napchala sa mu len ťažko udržiavalo ,,jedlo" vo vnútri tela. S jemnými záchvevmi však nakoniec všetko prehltol a aj bez otvorenia očí mohol cítiť ako sa biela vlčica k nemu skrútila. Spoločne tak mohli niekoľko ďalších hodín spokojne spať. Až pokým ich teda niekto nevyruší.
Azrael nemal tušenia ako dlho spal, no jediné čo malo pre neho význam bol fakt, že sa po prebratí cítil omnoho lepšie. Sillarei stále skrútená v jeho hnedej srsti vyzerala, že ešte stále spí keď sa potichu snažil natiahnuť stuhnuté svaly. Ticho si zívol, zmenil pozíciu ležania a s krvou podliatymi očami prešiel po nore Zlatej svorky. Zlatej? Ani si poriadne nespomínal keby naposledy sa tu našiel. Už to muselo byť niekoľko rokov.

Bolo by hlúpe predpokladať, že by sa Azrael cítil lepšie hneď po tom ako sa mu dostalo liečby. Najlepšie by však samozrejme bolo keby áno, no nič sa nedalo rozbiť s tým ako funguje svet naokolo neho. Nakoniec bol ale predsa len rád, že sa rozhodol vyhľadať svoju sestru. Teda liečiteľa - alebo teda kohokoľvek kto by mu mohol pomôcť. Už teraz mu mohlo byť jasné, že nemohol mať v skutočnosti väčší šťastie ako mal. Hlavu si nakoniec skryl pod predné laby mu Sillarei nemohla ďalej pchať nejaké hovadiny, čo by mu len zahatali hrdlo. Stále sa mu dýchalo ťažko, no už ho aspoň stále nenapínalo na kašeľ. Voda, ktorú mu naliala sestra do hrdla mu skutočne pomohla upokojiť rozdráždené svaly. Jemne pootvoril jedno z viečok a pozrel smerom na sestru. Alebo teda smerom, ktorým si myslel, že by ju mohol nájsť. ,,Neľahneš si ku mne?" vysúkal nejakým zázrakom zo seba zatiaľ čo prerývane dýchal.