Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Azrael bol ostražitý a v tomto okamihu bol celkom rád, že má pri sebe niekoho s kým nemôže byť sám. Aj keby to nahlas nikdy nepriznal, ak by tu bol sám možno by sa aj trošku- malinkú trošku bal. Avšak bolo dobre, síce ich malá skupinka osamela ale stále neboli sami, to bolo skutočne veľké plus aj čo sa týkalo ich psychiky. Teda minimálne Azraelovej, za Shine mohla hovoriť len ona sama. ,,Zvládneme to aj bez nich," odpovedal mladý samec, možno s tým však chcel skôr ubezpečiť sám seba ako niekoho iného. To sa mu však už do uší dostal akýsi divný zvuk a on musel nepríjemné sklbnúť svalmi. Ani si nevšimol kedy sa tento zvuk objavil, muselo to byť veľmi nenápadne a tento sivý hluk sa mu dostávam do hlavy. Mrkoo teda na svoju čiernu priateľku aby zistil či je sám, kto tento zvuk počuje. ,,Mali by sme si dávať pozor, zdalo sa mi že som niečo počul," povie jej este, skôr ako so sklonenimi ušami poberie do kríkov aby zistil o čo ide. Avšak veľmi opatrne!

Skupina 1 Azrael stál kúsok medzi Vinom a Lissandrou. Uši držal pevne nastražené, no skôr ako jeho okolie ho zaujímalo to, čo robila hnedá vlčica pred ním. Nie len že sa to už z diaľky zdalo pohyblivé, ale smrdelo to akoby tam niečo umrelo a potom sa to znovu prebralo do život. Bolo však evidentné, že neboli v lese sami - šiesty zmysel, ktorý vám vraví, že ste v nebezpečenstve v Azraelovi pracoval ako najviac mohol a aj napriek tomu, že si to príliš neuvedomoval, srsť na krku sa mu postavila na stráž. V tom momente sa už hnedá vlčica veľmi múdro vybrala do lesa a jemu nezostávalo nič iné, len sa za ňou úplne zmätene pozerať a rozmýšľať kto z nich prišiel o rozum. Lissandru síce bral ako múdru vlčicu, ale akosi sa mu s týmto krokom ... No. Pozrel sa smerom na čiernu vlčicu, ktorá zostala na pešinke a nenasledovala Lissandru ako malý psík, ktorý bez svojho majiteľa neurobí ani krok. Že Vino." ,,Mali by sme ísť za nimi?" spýta sa jej, no popravde sa do toho príliš nehrnul. Jediný dôvod prečo by sa pobral medzi stromy bažín bolo, aby sa zbavil smradu, ktorý sa mu usídlil v nose.

Část druhá (Vino, Lissandra, Azrael)
× Sejděte se u vstupu do bažin
× Předejte si informace
× Rozdělte se do skupin
× Vymyslete plán útoku/útěku
× Odstraňte hlídky
× Úspěšně infiltrujte tábor

Odměna:
Azrael: 6%, 20kšm, 1 tlapka

Zapsáno

Skupina 1
Azraelovi sa slušne krútila hlava od výparov ohňa, ktorý urobil blesk toho nového vlka. Jemu síce bolo jedno či umrie alebo nie, no mladému hnedákovi to rozhodne jedno nebolo. Snažil sa kráčať dopredu čo najrýchlejšie, aby sa dostal preč od výparov lebo si veľmi dobre uvedomoval, že ak by sa teraz podľahol svojej krútiacej sa hlave a zarazil sa ňou späť do bahna, tak by to prežil len s ťažkosťami. Akonahle sa mu však laby dotkli pevnej pôdy pod nohami, musel si spokojne vydýchnuť.cierna vlčica ktorá sa k nim pridala predtým bola stále kdesi s nimi, no samca vidieť nebolo, žeby sa pobral na prieskum alebo sa stratil v bahne? V tomto momente to bolo hnedemu vlkovi absolútne jedno. Ani jedného poriadne nepoznal tak čo? Nozdrami sa snažil nasávať čerstvý vzduch aby sa mu vyjasnila hlava a akonáhle sa tak stane, prebehne k hnedej vlčici, ktorá si v tomto momente obzerala akýsi parez. Zostal stáť pár krokov za ňou s hlavou mierne naklonenou na bok. ,,Je tam niečo?" spýta sa jej sepotom

Aj napriek tomu že sa všetci veľmi snažili, moc im to nevyšlo. Vlci ani na jednu otázku neodpovedali napriamo a tak sa teda odpovedí na svoje otázky mohli dožadovať iba ak násilím. Avšak k tomu sa už nechcel nikto z nich znovu vracať, boli radi, že sa s nimi už ďalej nemuseli biť. Aspoň Azrael teda bol určite lebo mu bolo jasne, že vlci pre ním sú na neho príliš silný. Možno raz sa im výročná, no to bude musieť ešte veľmi veľa cvičiť. Musel si vzdychnut a prekrútiť očami keď na nich vlk začal vrieskať - boli to predsa oni čo zaútočili a bol to on, kto si zabil priateľa, nie naopak. Tak čo chcel?! V tomto momente však dúfal, že sa Lissandre podario vytiahut z ich mozgov dostatok informácií na to aby sa posunuli ďalej. Skôr ako sa jej to však stihol opýtať, vzduch zaprašťal a okolo nich sa razom vytvoril oheň. Vdabohu Azraelova mágia vody ho dokázala dostatočne ochrániť na to aby sa nepopalil. On sám oheň nejako extra v láske nemal - a nebolo sa čomu čudovať. Akonáhle sa však všetci začali presúvať prec, nezaháľal a utekal za nimi.
> Mangrovy

Liss, Vin, Shine, Zine
Akonáhle sa im vlkov podarilo spacifikovať, Lissanda s Vinom sa pobrali na vypočúvanie. Podľa toho čo však Azrael počul, nebolo dvakrát veľa informácií, ktoré by od nich dostali - lebo keď násobíš dvojku nulou, stále to bude nula. On sám stal opodiaľ, s jednou labou zodvihnutou do vzduchu. Nebolela ho tak silno ako predtým, no dopad na zem bol tvrdí a potreboval dopriať odpočinok narazeným šľachám. Stál opodiaľ a sám seba presvedcil, že je teraz jeho povinnosťou dať na nich pozor, kým sa oni venujú svojim veciam, ktoré i z jeho pohľadu boli dosť dôležité. On sám však radšej nechal priestor im dvom, než aby sa strkal medzi nich. Netrvalo dlho a ich malá skupinka pritiahla pozornosť aj iných vlkov. Azrael v tom momente spozornel a nenápadne sa presunul medzi prichádzajúcich a jeho (asi) priateľov. Akonáhle však zistil že sa poznajú, mierne sa upokojil. ,,Mali," odpovedá na otázku čiernej vlčici ohľadne náramkov. To však bolo predtým ako ich spacifikovali.

Azraelovi sa ťažko vstávalo na nohy, bolela ho laba, avšak nemal nič zlomené, to sa mu podarilo zistiť takmer okamžite. Labou dokázal hýbať, no on sám sa dokázal dostať do svojej spirituálnej rovnováhy až po Vinovi. Tomu sa podarlo vrhnúť sa k vlkovi, ktorý bol ešte stále prekvapený z toho čo sa vlastne stalo. Už navždy bude žiť so svojim démonom, že vlastne zabil niekoho zo svojej krvi a že sa mu už nikdy nepodarí vrátiť ho späť. To však teraz nebol ich problém a keď sa to už raz stalo nemohli plakať nad rozliatym mliekom, teraz to museli využiť vo svoj prospech. Vino sa toho chytil a robil zas a znovu sa stal návnadou pozornosti vlka. Azrael už potom nemusel robiť moc, vyprskol na vlk vrstvu pavučín - podarilo sa mu omotať nohy a i hlavu. Ihneď ako to vlkom kleplo o zem, rozbehol sa k nemu aby mu mohol spoločne s Vinom strhnúť z nohy náramok. Napokon sa im to aj podarilo a konečne mali navrch.

Ak by sa Azrael pozeral okolo uvedomil by si, že on jediný vyzeral akoby nič nerobil. Stál proti silnému súperovi, o ktorom nevedel nič - dokonca ani to, akú mágiu ovláda a to bola teda značná nevýhoda, ktorej musel mladý samec čeliť. Nevzdával sa však a aj napriek tomu, že možno do boja šiel po hlave, tak sa snažil. Jeho ohnivá pavučina sa vlkovi takmer dostala do tváre, no ten sa len tak tak vyhol. Možno ho na kúsku líca zaškrabla, alebo mu teplom ošľahla srsť, to však bolo v návale akcie veľmi ťažké povedať. Ďalšie sekundy však boli pre všetkých troch vlkov skutočne zložité. Evidentne všetci traja, prekročili akúsi hranicu udržateľnosti, možno držali svoje pozície príliš dlho na to aby sa mu to páčilo, alebo to možno bolo tým, že pomaly ale isto prehrávali - nech to však bolo akokoľvek to bolo. Všetkých vlkov okrem samca stojaceho pred Azraelom zodvihlo do vzduchu. Nejednalo sa však len o Azrael a jeho dvoch kumpánov, ale i vlkov, ktorý proti nim bojovali, dokonc však i bahno akoby prestalo poslúchať zákony fyziky a pobralo sa do výšin. To však nebolo absolútne najhoršie čo ich nasledovalo.
Bez toho aby sa vôbec mohli zorientovať vo vzduchu, už aj znovu svišťali k zemi. Tento raz však nie do bahna, vlk si dobre vybral kde ich vrhne. Azrael očakával, že si to zase zaryje hlavou do mláky, ale nie. Jeho telo skončilo na tvrdej zemi, ktorej náraz mu takmer vyrazil dych z pľúc. Jeho vyšteknutie však absolútne nebolo to najstrašidelnejšie čo sa dalo započuť. Kdesi z bahna sa vydralo bolestivé vreštania, ktoré napokon prešlo od sýpania, ako sa pľúca mladého cizáka začali plniť krvou.

Všetci traja boli v zápale boja a Azrael sa len veľmi ťažko sústredil na niečo iné ako bol jeho vlastný boj. Predsa len sa snažil aby nič nezanedbal a v takomto mladom veku mu na tomto fakte záležalo omnoho viac ako na fakte, žeby títo divný vlci mohli niekomu z jeho spolubojovníkov ublížiť. On sám sa už vôbec nedokázal vžiť do kože Vina, ktorý neovládal žiadnu mágiu - keďže tento stav si mladý Azrael na sebe samom vôbec nepamätal. Nevedel aké ťažké to môže byť, žiť vo svete plnom mágie a sám nemať možnosť ochrániť sa. To však momentálne vôbec nebol jeho problém, keďže vlkovi pred ním sa podarilo zastaviť pavučinu v lete. Azrael nespokojne zavrčať, no kým sa mu podarilo na vlka zareagovať znovu, tak sa mu pod labami otvorila zem. Nevyviedlo to z miery len jeho, ale aj vlka proti ktorému bojoval. Miesto toho však aby sa Azrael priepasti vyhol, uskočil kúsok do strany a skôr ako protivník dokázal zareagovať, vystrelil mu na tvár ďalšiu pavučinu, ktorú sa mu podarilo počas letu zapáliť. Sám pri tom skončil zase v bahne a dúfal, že toto minimálne vlka na pár sekúnd zastaví, aby mu mohol zobrať náramok.

Dosť rýchlo sa im podarilo zistiť, čo pre nimi leží - respektíve stojí. Bola pravda, že sa im nie príliš darilo, odhalili ch omnoho skôr akoby bol Azrael čakal a tak sa veci skomplikovali omnoho viac akoby chceli. Ale kto by chcel komplikované veci, žejo? Jeden z vlkov po nich vystrelil ohnivú guľu a vďakabohu obaja sa mu dokázali vyhnúť, avšak za cenu obetovania svojej hnedej srsti. Teraz už mladý samec nebol jediný, ktorý bol až po uši zasvinený od nechutného bahna, Lissandra aspoň teraz mohla vedieť ako sa cíti. To však momentálne nebol ich problém a toto bolo skutočne posledné na čo by Azrael v tomto momente myslel. Keďže však mladíkovi bolo jasné, že prišli o svoju výhodu . čo bolo vlastne to, že o nich nevedeli, museli rýchlo konať. On sám dobre vedel, čoho boli títo vlci schopný a preto musel rozmýšľať rýchlo. On sám si teda zobral na mušku vlka s mágiou ohňa, museli ho prvého zneškodniť, ak nechceli prísť o svoju srsť - alebo vlastne nemuseli? Jeho a aj Lissandrina srsť bola celá zamachtaná a vlhká od bahna, ztekalo z nich ako nejaká kaša a oni to mohli využiť - takto sa k ním oheň nemohol dostať ani keby moc chcel.
Vino, na druhú stranu vyzeral, že zatiaľ žije a aj napriek tomu, že sa mu to prvý raz nepodarilo, tak jedného z vlkov celkom slušne zabával. Im dvom teda zostali traja, ktorých bolo treba zneškodniť. Hnedý vlk sa teda rýchlym pohybom, ako mu len bahno dovoľovalo, dostal pred Lissandru a smerom k vlkom vyslal svetelný lúč, ktorý im musel v prítmí lesa bažín vypáliť šošovky minimálne na pár sekúnd. ,,Musíme im dať dole tie serepetičky!" zavrčal pomedzi zuby a vrhol sa k jednému z vlkov, ktorý asi očakával priamy útok - ten však nevyšiel. Azrael obehol do strany, pričom sa mu podarilo vrhnúť mu pavučinu smerom k prednej labe s náramkom. Škoda len, že mal kruh takú zvláštnosť a to bolo to, že sa nedal len tak otvoriť.

Azrael sa pozrel na Vina a musel sa na jeho otázku uškrnúť. ,,Vyvesia ich hlavy na hranici?" zasmeje sa nad tým, aký vtipný len bol. Avšak ku smiechu ostatných sa nedostalo a popravde si Azrael ani len nemyslel, že by na neho niekto reagoval, už len z princípu. I keď jeho slová boli určite vtipné, len ich nemal kto potvrdiť. Razom ich však Lissanda upozornila na to, že už nie sú sami. Napokon mala pravdu, i keď by to mladý samec nikdy nahlas nepriznal. Prikrčil sa v tomto momente radšej nič nehovoril, až do okamihu kedy na neho vlčica prehovorila. Teraz chce bojovať? Teraz? Prečo nie keď šlo o krk jej svorke? ,,Ovládam dosť mágií, nemusíš sa báť," zašepká jej takmer do ucha a jemne pokrúti chvostom, čo však nikto nemohol vidieť lebo bol zastrčený pod bahnom. Akonáhle však vlka pošle dopredu, takmer sa neudrží od smiechu. A on takmer bez protestov šiel! Sranda, čo tie samice dokážu urobiť s vlkom. U neho sa to však nestane! Akonáhle odíde, obráti sa smerom k Lissandre. ,,Ktorého chceš dať dole?"

Všetkým sa vďakabohu, alebo bohužiaľ podarilo vyhnúť padajúcej stromu, i keď je pravdou že to bolo zásluhou práve Lissandri. Azrael by jej možno aj bol ochotný poďakovať, no neplánoval to robiť pred tmavým vlkom. Z nejakého dôvodu sa cítil akoby ho obyčajne poďakovanie mohlo uvrhnúť do žalára - navyše to neurobil ani Víno, ako ho ohlásila Liss, a teda nemal dôvod to robiť ani sám. ,,Huh?"mierne nakloní ucho na stranu. Tie slová vypustil z úst len tak, ani si to poriadne neuvedomoval, no vlčicinej pozornosti to neuniklo. Samozrejme. Nevedel čo jej má presne povedať, čo presne by chcela akože počuť. ,,No, že chytajú vlkov a cucajú z nich život?" spýta sa, no absolútne to nebola otázka. Nepýtal sa jej na nič, oznamoval jej to. ,,Alebo skôr mágiu, nie život," vraví ďalej a pri tom mu spomienky spadnú do jaskyne a bieleho vlka ktorý s ním a s Hraninom po celý čas bol. Ako ďalej sleduje Lissandrine slová, mierne si odfrkne. ,,Hádam neveríte, žeby za toto mohli oni?" pýta sa so smiechom, no akonáhle si uvedomí, že sa nikto nesmeje, jeho nálada potemnie. ,,Či?"

Azrael sa snažil nejakým spôsobom oprášiť od bahna, no to sa rozhodlo držať pevnejšie než sekundové lepidlo. Prilepilo sa mu na srsť a odmietalo sa pustiť i keď sa otriasal akoby od toho závisel jeho život. Na Vina len nepekne zazrel, ten vlk skutočne musel mať posledné slovo a Azrael by mu to spokojne vrátil - avšak akonáhle otvoril tlamu, že mu pripomenie ako sa dajú zuby zasunúť medzi seba, jeho meno sa vydralo z úst Lissandri. Rýchlym pohybom hlavy presunul pohľad z tmavého samca na hnedú vlčicu s ohrnutým nosom. Nie, na toto fakt nemal náladu a ani čas. ,,Kedy vás chceli cizáci zožrať!"
Musel nájsť Gwyna a on sa tu radšej rochnil v bahne s dvomi svinkami. Skutočne program na letné večeri. Vietor ho však nehcel pustiť smerom odkiaľ prišiel a ani jeho mágia ho nechcela preniesť späť do Zlatého lesu. God Hecking Damnit. Zostávalo teda buď stáť na mieste a čakať kým vietor nepominie - čo by ale znamenalo, že by musel stráviť ďalších pár desiatok minút s Lissandrou a jej boiom. Tak sa teda pobral smerom hlbšie do bažín. Akoby toho však nebolo dosť, príroda sa im to rozhodla ozvláštniť. Ihneď ako jeho a aj Vina vlčica upozornila, okamžite sa pratal z cesty.

Azrael teatrálne prekrútili očami, nemal najmenšieho tušenia za čo ho Nero trestá ale určite si to s týmito dvoma idiotmi odčiní. Jeden bol ostrejší ako druhý a mladý vlk pomaly spadal do agóniee, že sa nachádza na jednom mieste s nimi dlhšie ako tri minúty. ,,Aaaahh, sklapni," zavrčí si pomedzi zuby, jeho slová boli smerované skôr všeobecne, ťažko si však bolo predstaviť, že nemali patriť tmavemu vlkovi. Aj tak to bol len obyčajný simp, čo chcem aby si ho všimla. ,,Dlho sa zdržíte?" spýta sa a konečne sa začne stavať na laby. Z jeho bledohnedej srsti sa razom stala bahnitá veľmoc a tieklo to z neho ako z vodopádu. Dnes by skutočne na svoju peknú srsť nikoho neprilakal - nie žeby sa o to niekedy snažil, zejo. Vzdychne si teda. Nič iné mu nezostavalo.

Akoby jeho hlava v bahne nebola dostatočná potupa pre mladého vlka, ešte sa na neho hnedá vlčica aj rozvalila akoby bol jej poduškou. Zaryl sa do bahna takmer celý a bolo len na dvoch vlkoch aby mu dovolili znovu dýchať. Ihneď ako cítil že tlak na jeho chrbte povolil, nadvihol hlavu spod hladiny a rozprskol tak bahno všade naokolo seba. Silno sa nadýchol lebo samotný náraz mu z pľúc vytlačil celkom slušný objem vzduchu. Bahno sa mu zo srsti na hlave lialo po očiach a tak ich nechal zatvorené. Ani sa nejako extra nechystal postaviť na laby. Takto do neho aspoň nešil vietor. Stále so zatvorenými očami presunul hlavu k vlkom a nastrazil uši. ,,Čo to sakra??" zavrčal a až v tomto momente začal otvárať oči. Hlavu naklanal dopredu aby sa mu do nich nedostalo bahno a jeho oči nezostali podráždené. ,,Mám pre vás zlú správu, vaša pomoc mi absolútne nepomohla," zavrčal na nich podráždene, stále ležiac v bahne Bažín. Keď už bude smrdieť ako ryba, tak nech to skutočne stojí za to.