Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Hnedý vlk nad slovami Albína len kyve hlavou zhora nadol. Súhlasí s jeho slovami, šteňatá v Zeiranovom veku rástli skutočne ako z vody. Stačilo len na pár sekúnd žmurknúť a z malého čierneho vĺčka sa razom stal štátny vlk, ktorý svojou výškou predčil i svojho adoptívneho otca. Alebo brata, alebo čo vlastne pre neho Azrael bol, to bolo však vedľajšie v tomto momente a asi aj v každom inom. ,,Fakt by som chcel ale vedieť čo sú jeho rodičia zač," mierne mykne plecami. Toto je neho asi navždy zostane skutočne veľká záhada, ktorú sa mu nepodarí rozlúštiť ak nezasiahne nejaká vyššia moc, ktorá by ho naviedla na správny smer. ,,Čo sa im stalo alebo čo ich viedlo k tomu aby ho opustili?" pýta sa rečnícku otázku, na ktorú ale od Gwyna nepotrebuje odpoveď. Predsa len vôbec nečakal, že by práve in vedel niečo viac ako Azrael. ,,Pripomína mi trošku nás dvoch, akoby sme si vytvorili nejakú tajnú skupinu alebo niečo také," zasmeje sa nad svojimi slovami, no veľmi rýchlo sa ich snaží vysvetliť. ,,Všetci traja sme nejakým spôsobom prišli o rodinu, myslím, že nebude náhoda že sme sa stretli," vraví zamyslene, no v tom mu oči skočia späť na Gwyna. ,,Čo ak je to znamenie, že máme robiť rodinu jeden druhému?" pýta sa zase, no na odpoveď nečaká.
Akonáhle albinova tvar poskytnutnie v momente ako spomenie svorku, prekvapene sa na neho pozrie, no je pripravený hneď konať. ,,Kľudne môžeme ďalej ísť spolu," navrhne mu s úškrnom a kývne hlavou k mostu, ktorý i sám Gwyn razom spomenie. ,,Bezcieľne sa túlať je i tak najlepšie s niekým ako len sám,"kývne hlavou a pomalým krokom sa poberie k mostu. ,,Tuná v tomto lese za mostom ti bude lepšie, vyzerá dosť tmavo."
> Temný les

Vybrala som si prvú odmenu :D poprosím oheň. Doplniť labku do svetla a ostatok do ohňa :D

,,Skutočne?" prekvapene na neho pozrie. Nikdy by to do toho starého vlka nepovedal, na druhú stranu ho nikdy poriadne nestretol. Videl ho len ako trénoval so Zeiranom, vtedy ešte s Havranom a vtedy sa mu zdal celkom ... obyčajná. Ktovie čo však v tom bolo a čo sa mu možno prehnalo hlavou. ,,Hej budem," prikývne na neho sugesciu a skutočne. Radšej sa sám sebe zaprisahé, že toho starého idiota nikdy nevyhľadá. Keď už tak, tak radšej Wua, ktorý ho vždy dobre obslúžil a s jeho službami nemohol byť nič viac ako len spokojný. ,,Radšej budem cvičiť sám alebo s niekým koho poznám," kývne hlavou s úsmevom na Gwyna a mierne zakýva chvostom.
Keď sa mu však znovu podarí preniesť konverzáciu smerom na Havrana, Azrael je prinútený pozrieť smerom, kde sa nachádza ich úkryt. Niekde tam bol a on o ňom nevedel, čo robí a či nie je v nebezpečenstve. I keď bol veľký, Az mal o neho stále starosť a hlavne teraz, keď mu ho Gwyn pripomínal. ,,Snáď hej, veď aj tak, už sa dokáže o seba postarať i sám," mykne plecami, no niekde v hĺbke mozgu mu i tak hrali obavy o svojho .. syna?
Zažmurká, keď mu Gwyn pripomenie, prečo sem vlastne prišiel. ,,Popravde, utekám tak trochu pred svojou svorkou," jemne sa uškrnie, no svoje slová myslí pravdivo, i keď ich prednáša s akousi nadsádzkou. ,,Potreboval som byť chvíľku od nich, lebo v posledných dňoch sa okolo nich udialo tak veľa..." pokračuje ďalej, vôbec si neuvedomujúc, že Gwynovi asi vrav viac akoby mal. Čo tam ale po tom! ,,Som potreboval premýšľať," vraví ďalej, no v tom mu myšlienka spadne späť na albína. ,,Ty vlastne teraz ideš domov?" spýta sa ho so záujmom. ,,By som ťa mohol odprevadiť."

Azrael sa snažil udržať si akýsi hrdý postoj, akoby sa snažil Gwynovi napovedať, že už nie je len taký obyčajný vlk zo svorky, no niekde v hĺbke duše mu bolo jasne, že Gwyn nemá najmenšieho tušenia čo to môže pre vlka z Chaosu vôbec znamenat. Taká podsta, také ocenenie! Sklonil uši k hlave a spokojne sa na neho usmial, akonáhle mu ale povedal o svätyni zháčil sa. ,,To vážne?" prekvapene sa na neho pozrela s očami naširoko roztvorenými. To by na toho starého vlka čo cvičil spoločne so Zeiranom nepovedal! ,,Hlavne, že si sa odtiaľ dostal živý a zdravý!" pokrúti hlavou nad tým starcom a zaprisahal sa, že sa na to miesto on nikdy nevydá. Predsa len, cvičiť sa dá aj inak ako odovzdať sa do lab nejakého starého vypelichaneho vlka!
Ihneď akonáhle sa konverzácia zatočí malému čiernemu vlkovi, musí Gwyna opravit. ,Už sa nevolá Havran, ale Zeiran," opravuje ho, no ďalej počúva jeho otázku, smerovaní na vĺča. ,,No.. popravde netuším čo teraz robí," odpovedá mierne ... Zahanbene? Akoby bolo jeho povinnosťou vedieť kde sa malý nachádza. Predsa veď už nebol taký malý! ,,Ale už ani nie je celý čierny, už má na kožuchu také modré znaky," vraví albinovi ďalej zamyslenie. Na ďalšie Gwynove slová sa musí zasmiať. ,,Je obrovský, to sa mu musí nechať," smeje sa a rozmýšľa pri tom - ,,Po kom to asi ma?"

kristálové >
Azraelovi sa podarilo dopadnúť na rovné nohy a presne tam, kde chcel aby sa ocitol. Stále si nebol nejako extra istý ako to funguje, no dokázal to prinútiť pracovať to v jeho dobro a to bolo viac ako len dobré. Akonáhle sa však rozhliadol okolo seba, uvedomil si, že sa na tomto malom území, pred dreveným mostom nenachádza sám. ,,Gwyn!" radostne vyštekne ihneď ako mu oči padnú na mladého samce, ktorého telo sa za ten čas čo sa naposledy videli veľmi zmenilo. Už nebol takým malým šteňaťom, jeho telo bolo telo dospelého vlka, čo jazvy na jeho chrbte len príjemne podčiarkovali. Zmenil sa. K dobrému. Snáď. ,,Ani nevieš ako rád ťa znovu vidím," uškrnie sa na neho a pricupká k nemu. Na malého čierneho vlka pomaly akoby aj zabudol, predsa len určite vie čo robí a ak nie, tak si nejako poradí - nemusí ho mať stále pod dozorom.

Azrael kňukol, keď mu vlčica urobila na nohe jazvu a rýchlymi slovami vysvetľovala ako sa pre neho zmení život akonáhle sa zmení i jeho postavenie. Nebolo to niečo s čím by nepočítal len jeho mladá hlava zatiaľ videla len tú slávu, to uznanie, ktoré mu post bety obávanej svorky prinesie! Možno by to mohol ísť povedať i svojmu otc-. Azrael rýchlym pohybom zatrasie hlavou aby sa mu podarilo zatlačiť myšlienky na druhú koľaj a možno i slzy, ktoré sa mu nahrnuli do očí. To však už ryšavá vlčica uprierala svoju pozornosť niekam úplne inam a on si teda mohol dovoliť labou utrieť oči. Ich rozhovor sa evidentne skončil a vlčica ich menšiu usadlosť rozpustila. Vybral sa teda smerom na preskúmavanie, tak ako sľúbil čiernemu vlkovi a najmä na to aby možno našiel nejakých nových členov Chaosu!
> most za použitia prsteňa portálov

Hnedá vlčica venovala jeho slovám len príliš málo pozornosti, čo ho popravde celkom nahnevalo, no jej ďalšie slová jej reputáciu vylepšili. Do očí mu ihneď naskočili iškričky a tlama sa roztiahla do šťastného úsmevu. Predsa len toto bolo presne to čo chcel! Presne to, pre čo šiel do tejto debilnej vojny a najmä po čom najviac túžil - uznanie. ,,Dobrodruh!" vyštekne okamžite ako padne otázka na jeho prezývku. AK by sa príliš nehanbil jeho chvost by razom bil zo strany na stranu ako vrtuľník. Snažil sa však pôsobiť čo najprofesionálnejšie a najdospelejšie. ,,Prisahám, že vás nikdy nesklamem," habká ďalej, úplne bez slova, stále si nevie poriadne uvedomiť, že odrazu je z neho Beta Azrael! Čo už to ale znamená v povinnostiach, tak to skutočne nevedel.

21
Napokon na neho nezakričal samec, ako to predpokladal, no bola to vlčica, ktorá i na začiatku vyštekovala najsilnejšie. Uši sa mu sklonili k hlave a ako sa staval na nohy, chvost mu zvisle visel pri nohách. Rýchlymi krokmi začal kráčať k nim a ako sa k ním približoval, postupne sa narovnával a nútil sa pred alfami zaujať čo najdôstojnejší postoj - predsa len si musí zachovať hrdosť! ,,Vojna prebehla napokon celkom fajn," vraví, jeho pohľad smerujúci nižšie, uši stále stlačené pri hlave. ,,Po bojisku behala však akási hnedá vlčica, ktorá sa ostatným snažila natlačiť kaleráby do hlavy," vraví im presne to čo im chcel povedať. Teraz na to bola najlepšie príležitosť a on to vedel. ,,I ja som sa s ňou rozprával a skoro jej hlúpostiam podľahol," zavrčí si popod nos a následne konečne zodvihne pohľad k alfám. ,,Som si ale istý, že sa mnohým vlkov čo bojovali na našej strane mohla dostať do hlavy."

20 Scar, Alavante, kinda Excel
Azrael sledoval príchod svojich dvoch álf z opodialia. Sedel neďaleko skaly na ktorej to všetko začalo a snažil sa tváriť, ako keby ho ich rozhovor nezaujímal. Uši mal však pevne nastražené, otočené dozadu aby počul všetko čo sa okolo nich šuchne. Ako načúval čo vravel čierno-biely vlk, uvedomil si, že asi stretli rovnakú hnedú vlčicu a on mal napokon vo svojom úsudku ohľadne nej pravdu. Snažila sa ich rozoštvať proti sebe, aby hlupáci, ktorý jej uveria urobili prácu za ňu. Naštvane vyceril zuby i keď jediný kto to mohol vidieť, bol kameň ktorý sa nachádzal pred ním. I on sa nechal obalamuť, ale nenechá to tak! Nenechá svorku, ktorá mu poskytla domov padnúť na kolená kvôli vlčici, ktorá si ani nehodlala zašpiniť laby od krvi. Prefíkaná, no neprejde jej to. Možno by sa napokon s alfami mal porozprávať aj on a informovať ich o možných prebehlíkoch. Snaží sa stále tváriť nenápadne, avšak akonáhle sa mu do uší dostane slovo ,,povyšovanie", rýchlym pohybom sa otočí, aby zistil o kom hovoria.

>sokolí 19
Azraelovi sa konečne podarilo prejsť cez portál a dokonca to bolo bez ujmy na zdraví - a to i na psychickom i fyzickom. Nakoniec to nebolo také zlé ako sa mu na začiatku zdalo ale hnedá vlčica sa mu troška dostala pod kožu. Čo ak mala skutočne pravdu? Skutočne skutočnú pravdu o tom, že nie je všetko také ako sa môže zdať? Vzdychol si, teraz nebol najlepší čas rozmýšľať na niečim takýmto. Na to by si mal nájsť nejaké pokojnejšie miesto kde bude sám so svojimi myšlienkami a hlavne na miesto kde nebude toˇko vlkov, ktorý by ho rozptyľovali. Nechá si to teda na neskôr a radšej sa ooberie ku skale, kde sa celý tent nápad na vojnu oznámil členom Chaosu.

18
Azrael si mierne radostne vzdychne, že už aj vlčica chce ich rozhovor ukončiť. Bolo pre neho veľa spytovania svedomia a najmä prehodnocovania svojich vlastných myšlienok a pravidiel. ,,Budem si to pamätať a tak sa teda možno ešte niekedy stretneme v inom svetle," odpovie jej na jej návrh a pomaly sa poberie smerom k portálu, ktorý sa týčil neďaleko nich. Tadiaľ prešiel sem, tadiaľ prejde tam. ,,Prinajhoršom budete mať aspoň slabšieho nepriateľa alebo neviem čo," mykne plecami ako okolo nej v miernom pokluse prechádza a dáva si pozor kam stúpa. Vo svojich vlastných očiach sklamal sám seba a ani sa napokon nečuduje, že ho otec nehľadal. Vzdychne si a preskočí cez portál k jazeru. Teraz by sa najradšej niekde skrútil a zapadol prachom.
> kryštálové jazero

17
Azrael ešte možno mnohým veciam nerozumel, no snažil sa - skutočne sa snažil, no v tomto moment si pripadal celkom stratený. Nikto mu nikdy neukázal, že niekedy a robia veci pre druhých len tak, bez očakávania niečoho na oplátku alebo že i slabý vlk je hodný ochrany a môže byť pre svorku veľmi významný člen. Možno to raz pochopí, možno si to vezme po svojom alebo sa bude riadiť vlastnými pravidlami. ,,Nebol to najšťastnejší nápad, nu," zavrčí jej na pritakanie a mierne zavrčí. Stále ale niekde v kúte duše verí, že ...že... Agresívne zodvihne pohľad zo zeme a zabodne oči do nej. Prečo s ňou ešte stále stráca čas? ,,Budem, uvidíš," odpovedá jej.

16
,,Nie je hlúpe zhromaždiť na jednom mieste vlkov čo sa sami nevedia brániť?" prenesie otázku na jej slová. ,,Nerobí to potom z nich skutočne ľahké obete, ako keď zaženieš stádo oproti skale?" zamýšľa sa ďalej a pohľad pritom upiera na trávu medzi seba a hnedú vlčicu. ,,To nie je od vašej alfy príliš rozumné," prenesie napokon svoj záver, výsledok rozmýšľania ku ktorému sa mu podarilo dostať. Aspoň u neho vo svorke sa pri najhoršom dokáže každý postarať sám o seba ak by bolo veľmi zle. ,,Neviem, my sme väčšinu času strávili v temných tuneloch," mykne plecami. Je pravda, že tie najväčšie boje prečkali bez toho aby o nich vôbec vedeli, napokon však i tak zachránili situáciu. Keď napokon spomenie jeho alfy, prekvapene zodvihne oči smerom k nej a nadvihne obočie. Následne sa mierne hrdo uršknie. ,,Ktovie čo prinesie budúcnosť."

15
Vlčica mala síce pravdivé a múdre slová, avšak s niečim s ňou Azrael aj nesúhlasil. Predsa len, mladému telu plnému hormónov sa zdala nečinnosť ako niečo nepredstaviteľné a obyčajné pozorovanie bez akcie ako strata života. Pravda však, že musí začať pozorovať viac - škoda však, že ho to nikto nenaučil, bol zvyknutý, že sa všetko musí naučiť sám a teraz sa ťažko zvykalo na niečo iné. ,,O tom som nevedel," sklonil uši. V hlave sa mu to krútilo ako vo vrtule, nerozumel prečo im to radšej nemohla povedať ich vlastná alfa, ale asi mala na to svoje vlastné dôvody. Čo ak sa teraz hnedá vlčica snaží otočiť ho proti vlastnej svorke a dostať ich na lopatky jedného po druhom. Napokon sa radšej znovu narovnal. ,,Bol som tam, ale nemyslím si, že by to bol taký veľký problém aby sa to nedalo vyriešiť," odpovedá, na tých vlkov pomaly zabudol. Spomienky mu však miesto na vlkov padnú na malého bieleho vlka zo zlatej svorky, ktorého tam stretol. Zakmitá hlavou. ,,Potrebovali si uvoľniť miesto..." vraví ďalej ohľadne álf. Čím menej vlkov vo vedení, tým väčšia moc. Nesúhlasne zavrčí. Nepáčila sa mu pravda, ktorá mu hnedá vlčica podsúvala.

14
,,Ako to, že ty o tom toľko vieš?" preniesol otázku Azrael, teraz už o niečo milšie a dokonca i jeho postoj sa akosi uvoľnil. Už sa mu hlava nekrútila tak veľa ako predtým, myseľ bola čistejšia a už si i začal spomínať, že presne rovnaké myšlienky mal na začiatku tejto vojny on, len on nemal dostatočne veľa odvahy aby to povedal nahlas. Vzdychne si a hlavu zas a znovu skloní k zemi. ,,Možno to bolo pre nejaké vyššie dobro, ktoré ani jeden z nás zatiaľ nevidí," mykne plecami. Snaží sa akcie svojej svorky ospravedlniť - predsa len boli všetko čo mal a on sám si nemohol dovoliť povedať, že urobil zlé rozhodnutie. Až tak vysoké sebavedomie nemal. ,,A možno!" nadskočí, keď vlčica znovu spomenie postavenia. ,,A možno keď im ukážem, že na to skutočne mám, neskončím len na poste bety," nadchýna sa nad vlastnou predstavou, pohľad sa mu zase spojí so srsťou hnedej vlčice a z hrdla mu vyjde tlmené zavrčanie. ,,Možno by pod mojim vedením bolo všetko inak."