Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Azrael na neho neveriacky pozeral a skutočne nemal tušenia čo mu na to povedať. Uši pevne pritiahol k hlave a chvost mu nespokojne vysel pri nohách zatiaľ čo pohľadom stále neveriacky sledoval Zeirana. ,,A to si kedy stihol?" spýta sa ho, no na druhú stranu ani len nečaká na jeho odpoveď. ,,Ale veď vlastne viem kedy!" odpovedá mierne podráždene miesto neho, no skôr ako stihne svoje slová dopovedať, povie si, že to nestojí za to. Hlasno sa nadýchne a zavrie oči. Počítaj do troch, bude to okay. povie si a následne už pokojnejší otvorí oči. ,,Nemôžeš len tak utekať bez toho aby si mi o tom povedal," vraví mu a hľadí pritom do jeho očí, ktoré evidentne zmenili farbu. Tento fakt však nebol až tak príliš podstatný. ,,Mohol by som sa o teba báť, ak by som ťa neobjavil kráčať za mnou."

les u mostu cez luku >
Azrael kráčal stále ďalej a ďalej, stále trošku nahnevaný a vo svojich myslienkach. Uši mal pevne pritiahnuté k hlave a tú sklonenú k zemi. Vôbec nedával pozor na to, či sa k nemu Zeiran znovu pripojil alebo nie. Počítal s tým, že áno a že ide kdesi vzadu za ním - nespokojne. Rovnako ako on. Čo však mal urobiť!?
To, že Zeiran nebol s ním si uvedomil okamžite ako jeho čiernu srsť videl ležať na kameńoch. Zmätene k nemu príde a labou mu štuchne do stehna. ,,A ty si sa tu ako nabral?" opýta sa ho prekvapene, s jemným zavrčaním v hlase.

Azrael mal momentálne so Zeiranom veľmi rozdielne názory a tak sa i on svojou horúcou hlavou trošku urazil. On vedel čo robí! Prečo ho malý nemohol rešpektovať? Bol predsa len niečo ako jeho otec a nemal by mu protirečiť. I napriek tomu, že sa hendý vlk často dokázal vžiť do kože Zeirana, boli niektoré veci, ktoré bral osobnejšie akoby sa mohlo zdať - a to bolo práve podrývanie jeho autority, ktoré si nenechal len tak. ,,Mám ťa čakať?" spýta sa ho nie moc nadšene, no bez toho aby čakal na odpoveď poberá sa ďalej smerom k jazeru, kde vie, že sa nachádza vchod do jeho úkrytu.
> krištálové jazero cez luku

tajne ostrovy >
,,Nechcem oddychovať!" zavrčí mu na odpoveď možno až príliš ostro na to ako chcel. Nikto mu nebude hovoriť, že je unavený! Predsa len to bol stále mladý samec, ktorý si potreboval dokazovať aký je skvelý a niečo ako únava sa práve do skvelosti nezarátavalo. ,,Ale ty si ešte krpec a nechcem aby ťa tu niekde vyplo," vrčí ďalej, len aby on nebol za toho slabocha, ktorý potrebuje celý deň spať ako nejaký starý dedo! ,,A neodvrávaj stále," zakončí to a pozrie spať na les pred sebou. Chvost držal vysoko a naježená srsť sa mu pomaly ukladala späť na telo. Možno to trochu prehnal, no on nebol zrovna vo veku, na to aby zvládal výchovy nejakého šteňaťa. I keď sa snažil!

Azrael počúval jeho slová, no myslel si svoje. Obaja mali evidentne úplne rozdielny názor na to, ako funguje moc, no hnedý vlk nechcel moc skĺzavať do konverzácie typu - som starší, viem viac. On sám veľmi nenávidel akéto rozprávanie a bol si istý, že ani Zeiranovi by to príliš nevyhovovalo. ,,Uvidíme," uškrnie sa na neho a jednou z predných láb mu šťuchne do ramena. ,,Budeš musieť cvičiť aby si ma o tom mohol neskôr presvedčiť," mierne ho podpichuje, no je mu jasné, že do takého stavu to nikdy nepríde, najmä z dôvodu, že si Zeiran veľmi skoro uvedomí, že starší vlk mal pravdu. ,,Poďme si teda oddýchnuť do úkrytu a potom môžeme ísť ešte trénovať," povie mu ako mu pohľad padne na les z ktorého pred pár minútami-hodinami vyšli. ,,A neskôr pôjdeme na výpravu na ten sever."
> les pri moste

Zeiran jeho slovami nie je dvakrát nadšený a bolo to na ňom ako vidieť tak i počuť. Azrael sa oblizne, aby si očistil tlamu od krvi, aby vyzeral aspoň trošku k svetu, keď sa pomaly poberú späť do ich rodného - alebo skôr rodinného úkrytu. ,,Tak načo ti bude vedieť útočiť, keď nebudeš vedieť ako?" spýta sa ho, no je si vedomí, že to ani nebude moc plodná debata. V jeho veku by to ani on moc nerozumel a bol si takmer istý, že v tom čase i jemu išlo najmä o silu. Síce mal tento hnedý vlk dosť ďaleko od dospelého vlka, no rozmýšľalo sa mu celkom dobre. ,,Rovnako je to aj pi love," pozrie na neho mierne provokačným pohľadom. ,,Potrebuješ strhnúť srnu a tvoj cieľ je chytiť ju za hrdlo," uškrnie sa a pomalými krokmi sa poberie smerom ktorým prišli. Najvyšší čas pomaly sa prejsť do úkrytu a trochu si odpočinúť. Však malý sa snáď nažerie keď bude viac hladný .. a niekto mu niečo dá. ,,Ale bolo by hlúpe útočiť priamo tam, a tak sa musíš zamerať na nohy," pokračuje ďalej. ,,A keď ti korisť nemôže utiecť, môžeš si s ňou robiť čo chceš."

Hnedý vlk musel uznať, že sa černoško aspoň trošku snažil. Pobavene sledoval jeho reakcie, najskôr na vôňu a potom i na chuť, ktorú mu ryba rozniesla po ústach. Držal sa dlho, držal sa dobre, no napokon to vypľul a akokoľvek sa Azrael snažil nesmiať, musel sa. Nedalo mu aby pobavene nepokrútil hlavou a chvostom pobúchal po piesku. ,,Neboj sa!" vraví mu popri tom ako sa ešte mierne usmieva a prechádza smerom k rybe. ,,Raz keď budeš väčší, uvidíš aká je to delikatesa," smeje sa a sám si odtrhne z mäsa ryby, požuje ho a prehltne. Nebolo to skutočne niečo čo by jedol každý deň, no raz za čas sa dá zjesť i to. Vďaka mágii vody sa mu ryby ale skutočne lovili ľahšie ako by sa mu lovili jelene, a niekedy sa radšej prekonal ako míňať zbytočne veľa energie.
Akonáhle s ho však Zeiran spýta na mágie, pohľad prenesie z ryby na čierneho vlka. ,,Myslím si, že hej," uškrnie sa. Muselo sa uznať, že Azrael mal dosť vysoké sebavedomie ale pravda bola i to, že mal prečo. ,,Všetko a dá naučiť, stačí len poriadne premýšľať," vysvetľuje mu s krútením chosta. To, že k nemu niekto vzhliadal mu na sebavedomí len pridávalo. ,,Niekedy ani nejde o to aký si silný, ale ako dokážeš premýšľať."

Oči mal zakliesnené na rybe a plne sa sústredil na to aby to pred Zeiranom nijako nepokazil. Hodil ju na breh, rýchlym skokom po nej skočí a rozdrví jej lebku. Síce bol hladný, no s úsmevom kývol smerom k Zeiranovi aby mu naznačil, že sa môže ponúknuť prvý. ,,Je to fajn, ja to mám rád," odpovedá mu a chvost sa mu kýve zo strany na stranu. ,,Len si dávaj pozor na kostičky, no nie je to nič čo by si nezvládol," uškrnie sa na šteňa, ktoré už nebolo také malé ako keď ho stretol po prvý raz. Už je z neho takmer veľký chlap a Azrael bol hrdý na to, že sa mu podarilo ho vypiplať.
,,Daj si prvý, zaslúžiš si to!" vraví mu nadšene, len aby mu zvýšil náladu. ,,Potrebuješ silu, učenie sa mágie je veľmi zložité!" vraví mu ďalej. ,,Môžeme potom ísť skúsiť cvičiť alebo tak!"

Body: 92 bodov

25 kšm
1 tlapka do vzduchu
1 mince

50 bodov - 50% zľava do obchodíku
40 bodov - 10% do vlastností - do vytrvalosti poprosím
2 body - 1 kšm

Na Ahvu samozrejme.

ZAPSÁNO

Azrael sledoval malého ako stojí vo vode a pozoruje ryby pod sebou. Evidentne zobral jeho výzvu vážne a tak sa snažil jednu z tých malých potvor uloviť. Hnedý vlk podľa svojho pozorovania vedel, že Zeiranova vrodená mágia nie je voda. Ďalej to už odhadnúť nevedel, no ano o svojich mágiách nevedel dovtedy dokým ich neobjavil. Posadí sa teda na zadok a nechá piesok aby sa mu prilepil na srsť. Pohľad presúva raz zo Zeirana a raz na ryby, sleduje jeho skúšky a v duchu sa smeje. Nechce aby jeho hlas pokazil ich večeru, no ... nie žeby mal príliš veľké nádeje.
Zeiran ho však veľmi prekvapí, ihneď ako vyvolá stenu zo zeme. Prekvapene vyskočí na nohy a tlama mu klesne takmer až k zemi. Prekvapenie ale však veľmi rýchlo prejde do úsmevu. ,,Woah Zeii!" štekne, no to už svoju pozornosť presúva na rybu, ktorú stena uloviť nepomohla, no urobila to o niečo jednoduchšie. Skôr ako sa jej podarilo ju oboplávať, Azrael ju pomocou mágie vody oddelil od mora a zodvihol zo vzduchu. ,,Spoločne sme to zvládli!"

,,Može vyzerať presne tak ako si ju urobíš!" odpovedá mu na otázku a nechá malého čierneho vlka, aby okolo neho preutekal a ujal sa vedenia ich malej objavnej výpravy. Predsa len, nemal sa kam stratiť (v to teda Azrael aspoň dúfal) - na jednej strane predsa stál on a na druhej strane mu v úteku bránilo more, ktoré ako Zeiran dal hneď najavo, nebolo také ako niekde inde. Azrael sa na to musel úsť pozrieť osobne, aby skutočne uveril tomu čo povedal. Voda sa skutočne zdala byť takmer až stojaca. ,,Za to asi môžu všetky tie ostrovy," preniesol no sám si nebol nejako dvakrát istý. Predsa len mu fyzika nič nehovorila a na svete bol ešte príliš krátko na to, aby mal odpoveď na všetko. Kto však bol Azrael, aby si odpoveď nevymyslel?!
I on prednými labkami vošiel do vody a porozhliadol sa okolo seba. Bolo to tu celkom pekné, skutočne miesto, kde by sa vlk mohol vracať ak by chcel mať pokoj a kľud. Necítil tu pachy iných vlkov, aspoň teda nie príliš čerstvé, čo teda znamenalo, že tu moc nátresk nie je. A to bolo len a len dobre. ,,Skús nejakú chytiť," vyzve Zeirana Azrael sledujúc ho s vrtiacim chvostom. On sám by rybu chytiť problém nemal - najmä vďaka tomu, že ovládal mágiu vody a prakticky s touto tekutinou mohol robiť takmer čokoľvek si uzmyslel. Mal by niekedy cvičiť mágiu i so Zeiranom!

les u mostu >
Azrael prebehol po kopcoch porastených trávou a po očku sledoval či ho Zeiran skutočne nasleduje. Akonáhle však opomenie otázkou, či niečo urobil - bola to pre neho červené svetielko. Zastal a otočil sa na neho. Nechcel aby sa cítil tak ako on, keď si pomaly začal uvedomovať, že by sa malý mohol cítiť tak, že je všetko jeho problém. I keď možno bol, Azrael nechcel aby sa cítil zle. ,,Samozrejme, že to nie je tvoja chyba," odpovie mu s mierny zavrčaním. Bol najväčší čas na to aby ho začal vychovávať. ,,Nestavaj sa zbytočne do tejto pozície," jemne do neho šťuchne labkou a pousmeje sa. Ďalej pokračuje smerom k moru až sa jeho laby začínaju zabárať do piesku. ,,Pevnosť, to je taká vec, kde sa môžeš skryť," vysvetľuje mu. ,,Niečo ako úkryt ale nie tak presne," pokračuje ďalej až napokon začne hrabať do piesku mierne žmurknúc na Zeirana.

dračí priesmyk >
Nadšenie ktoré bolo cítiť zo Zeirana prekonalo smútok z odchodu vlčice a pomaly sa to nalepilo i na staršieho vlka. Celkom sa mu páčilo, že Havran - teda teraz už Zeiran, nechcel ísť ďalej s vlčicou ale bez problémov rešpektoval jeho autoritu a ich spoločné kamarátstvo - alebo ako inak sa dá ich vzťah nazvať. ,,Samozrejme, že sa mi páči!" odpovedá mu na otázku a spokojne pri tom krúti chvostom. ,,Je predsa tvoje a to ho robí skutočne špeciálnym," pokračoval ďalej len aby mohol malého potešiť a v tom okamihu bol rovnako nadšený i zo svojej schopnosti komunikovať s nim ako dospelý vlk! Aspoň to si v tomto momente myslel. Kto predsa v puberte nie je dokonalý a nevie všetko najlepšie? ,,Vieš čo, napadlo mi, že napokon nepôjdeme až tak na sever," povie mu, keď sa dostanú k časti lesa, spoza ktorého vykúka kus pláže s ostrovčekmi. ,,To si necháme na inokedy, dobre?" spýta sa ho, no na jeho odpoveď nejako extra nečaká a ihneď sa rozbehne dolu svahom k moru, laby zabárajúc hlboko do piesku. ,,Poď! Postavíme si pevnosť!"
>tajné ostrovy

Meno vlka - Azrael
Frakce - chaos
Čas - os začiatku
Boj proti - náhodne. Nechcem Hranina.

sokolí cez hory >
Sledoval ako sa malý čierny vlk vracia kačici aby ju posledný raz objal, ako by to bola skutočne jeho matka, no v tomto momente si uvedomoval, že je to asi len tým, že svoju skutočnú matku nikdy nepoznal. Mierneho pichlo pri srdci pri tejto predstave, aj napriek tomu že on so svojou mamou nemal dobré vzťahy, aspoň vedel že to bolo niekto skutočný - reálny. ,,Určite!" odpovie mi hneď ako sa ho spýta na meno. Jemu sa páčila celkom by ma zaujímalo akým zázrakom naň vlcica prišla. ,, Hlavné je aby sa páčilo tebe, my ostatní si zvykneme," uškrnie sa na neho a spokojne načúva nadšenej otázke ktorú mu položí ďalej. Cítil dačo nevie ho hlase alebo si ho možno len predstavoval. Tak či onak on sám sa veľmi tešil na prieskum - ako by sa pritom vracal do detstva, ktoré nebolo až tak ďaleko vzdialené. ,,Pôjdeme čo najviac na sever a potom sa uvidí čo tam bude zaujímavé," odpovedám hlavou otočenou smerom k lesu ktorím musia prejsť. ,,Tak ďaleko na severe sme ešte neboli."
>les u mostu cez luku