Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Azrael už pomaly stráca všetok záujem v spoločnosti ktorej sa nachádzal, preto bol veľmi rád že už sa idem učiť sa ktoré meno stále nepoznal pomaly uberala na odchod. Možno vycítila aj jeho túžbu odísť a tak teda odišla prvá, aby sa nepovedalo . Akonáhle sa však rozlúč e.a. prenesieme no ktorým by sa mal malý ďalej oslavovať, Azrael zostane na pár chvíľ celkom prekvapený. Ako na také meno prišla? Malo nejaký hlbší význam ako by sa mohlo zdať? Alebo To bol len výplod jej mysle A odpoveď sa oni dvaja nikdy nedozvedia. Tá či tá možnosť, tak či tak vlčica už bola pomaly preč a on sa jej vypytovať nemienil. ,,Zeiran znie fajn" odpovie malému černoškovi a čaká na jeho reakciu - predsa len je to jeho meno a on by si mal teda vybrať. ,,Súhlasíš?" spýtaj sa ho a už pomaly mieri k horám odkiaľ s určitou prišli.
> dračí priesmyk

,,Havran je také celkom obyčajné," zamyslí s Azrael, no rozhodne tu nie je od toho aby niekomu rozprával o tom ako sa má volať. I on si najskôr vymýšľal jedno meno cez druh= ale najlepšie i tak bolo to, čo dostal od rodičov i ked ich nemal moc v láske. Takú možnosť však Havran nemal a teda čakal až ho pomenuje niekto iný. ,,Chcelo by to niečo... hlbšie?" zamýšľa sa znovu, no to mu myšlienky už lietajú kade ľahšie. ,,Tak čo ideme teda na prieskum?" spýta sa Havrana a pomaly sa chce pobrať svojim smerom kdesi po ostrove. Nejako zabúdajúc na slušné vychovanie a pozdrav vlčici s ktorou strávil posledných pár chvíľ.

Azrael počúval čo Havran vravel. Na jednu stranu mu chcel vynadať no na druhú stranu si celkom pekne uvedomoval, že on bol v jeho veku úplne rovnaký. Preto radšej zostal ticho a nechal riešenie problému na samicu, ktorá možno vedela alebo možno i nevedela čo robí. ,,Tak aspoň niečo," odpovedá mu pomedzi slová vlčice a akonáhle spomenie jeho meno Azrael sa musí zamyslieť. ,,Chceš si meno vybrať sám?" spýta sa ho, no v hlave už premýšľa aké meno by sa k nemu hodilo. On bol síce ešte malý vlk a tak teda ani nechcite vedieť aké mená mu chodili po rozume. ,,A program si nejaký nájdeme, neboj sa," uškrnie sa na neho. Keď už túto spodnú zem mali prechodenú, bol najvyšší čas pobrať sa kdesi kde ešte spoločne neboli.

Jméno, postavení: Azrael, sigma
Počet postů za celý předchozí měsíc: 8
krátké shrnutí všech postů (počítají se i rychlohry, které v tomto období zapíšete): Akonáhle sa Az dostane zo zasekanej hry v dúpäti, beží hľadať Zeirana ktorý sa vytratil z úkrytu.

5 KŠM 2% do schopnosti lovu/zapsáno

Azrael pritiahol uši k hlave a sledoval malého vlka, ktorý razom oznámil svoju polohu. Obaja spolu s vlčicou, ktorej meno stále nevedel, k nemu pribehli. Azrael si ihneď všimol, že malý Havran vyzeral akosi inak ako predtým, no nemusí dlho čakať na to, aby mu to malý vysvetlil i bez vyzvania. Napokon predsa len našiel toho starého vlka ako mu o ňom vravel. ,,Mal tam niečo zaujímavé?" opýta sa ho nadšene Azrael, evidentne viac nedospelejšou reakciou než mala hnedá vlčica. No čo, predsa len ešte tolko nevedel o nebezpečenstva sveta okolo seba a i keď vedel, tak si uvedomoval aký len king je. A ak to zvládol on, tak by to zvládol i Havran!

Azrael nasledoval hnedú vlčicu, ktorá mu ešte nepovedala svoje meno a v tejto situácii ani nedúfal, že by sa ho mohol dozvedieť - nie žeby mu na tom až tak záležalo, no možno to i tak bolo lepšie. Nepotreboval predsa vedieť meno vlčice, ktorej len pred pár sekundami úplne bez príčiny vynadal. ,,Čo?" bol vo svojich myšlienkach, keď hnedá vlčica po dlhej odmlke znovu prehovorila a on sa nesústredil na to aby ju počul. Mal však dojem, že sa nejedná o nič moc dôležité, na to aká krátka veta to bola. Rozhliadol sa teda okolo seba, s ušami pripravenými zachytiť každý zvuk pohybu, ktorý by eventuálne mohol zachytiť. ,,Neskrývaj sa!" pridá sa k vlčici i svojim hlasom a stále kŕčovito sleduje, či neobjaví čiernu srsť ležiacu niekde opodiaľ. ,,Skrývačku sa môžeme zahrať neskôr!"

Azrael ešte stále mierne povrčiaval, no už to bolo miernejšie. ,,Som pokojný," zavrčal jej na odpoveď a priklopené uši konečne narovnal. Ďalej len prekrúca očami - predsalen ktorí mladý vlk by chcel počuť poučovanie nejakého dospeláka? Chcel jej niečo odfrflať, no ona pokračovala ďalej a nedala mu možnosť aby sa vrátil ku svojim slovám. No už možno ani nechcel, nechcel sa vracať k svojej prehnanej reakcii a praktický k tomu že úplne zbytočne vyletel na nejakú vlčicu, ktorú nikdy predtým nevidel. Mal by sa ospravedlniť? Nie, to by mu hrdosť nedovolila. ,,Ja neviem, vy ste tu s ním bola nie ja!" odfrfle jej naspäť, no ihneď ako zachytí stopu, rozbehne sa tým smerom aj on len aby vedel čo sa deje s malým Havranom. Chce sa k nemu dostať ako prvý, akoby to bolo jeho vlastné osobné víťazstvo.
> sokolí cez hory

Azraelovi sa reakcia vlčice vôbec nepozdávala. Hneď ako si uvedomil že vôbec nie je naňho nahnevaná bolo mu jasné že to asi prepískol. Ak by skutočne bola havranovov matkou reagovala by určite inak. On na ňu stále nenávistne pozeral, nechcel si priznať že vie že urobil chybu.,,To vôbec nebolo tak!" bráni sa a agresívne pri tom cerí zuby. On nie je ten kto by mal chytať vynadanie! On je ten ktorý má právo nadávať! ,,To bolo ešte predtým, ty si ho našla už keď vedel rozprávať a bol nájdený," upozorňuje ju na jeho pokrok o ktorý sa zaslúžil práve on a nie ona. Bol na seba hrdý ani nevedel prečo, predsalen šteňa v jeho veku sa ešte nemá čo starať o ešte mladšie šteňa. Bol hrdinom! Tak ako pre seba tak aj pre malého havrana. Vtom mu však razom napadne, že ho mali ešte vôbec nebolo pozdraviť. Na rovná sa teda a porozhliadne okolo seba. Tomu však vlčica už oznamuje že nie je jeho matkou - informáciu ktorú vlastne už videl. ,,Kde je vôbec?' spýtaj sa jej podráždene ako by to ona mala vedieť Veď teraz tu ešte bol!

Vlčica na neho nereagovala tak ako si predstavoval avšak i tak bol odhodlaný nenechať to len tak. Bolo súce hlúpe predpokladať, že každá samica, ktorá sa okolo Havrana obšmietne bude jeho matka, avšak Azraelovi brnkalo v krvi príliš veľa adrenalínu a hormónov aby to nechal len tak, usmial sa na ňu a nevynadal jej. ,,Ak si myslíš, že je v poriadku len tak pohodiť vĺča pri jazere a teraz is pre neho prísť, tak to vôbec nie je pravda!" zavrčí na odpoveď, bez toho aby nejako na jej otázku presnejšie reagoval. Hlavu držal nízko a srsť na krku, pozdĺž chrbtice mal naježenú. Nie, vôbec sa mu táto vlčica nepáčila. ,,Ja som sa o neho staral, nemôžeš mi ho len tak zobrať!"

krištalove jazero >
Azrael klusal smerom, ktorým vedel že sa nachádza Havran, akoby mal na ňom pripevnené GPS zariadenie - pritom však používal len obyčajného stopárovho spoločníka! Čo vlastne nebolo absolútne tak ďaleko od gpska, než by sa mohlo zdať. Akonáhle však zacíti pach i iného vlka, srsť pozdĺž chrbtice sa mu naježí a uši poskočia dopredu. Prvé čo mu napadlo bolo, že sa skutočne mladý vrátil ku svojej rodine a popravde sa mu to moc nepáčilo. Predsa len aký rodič nechá len tak behať mladé šteňa po stráni, neďaleko jazera, kde sa môže utopiť a ešte k tomu všetkému je také malé, že ešte nevie ani svoje meno?
Pridal teda do kroku a z krku mu mimovoľne vychádzalo hlboké vrčanie, ktoré prezrádzalo jeho príchod už z celkom úctyhodnej diaľky - dostatočne veľkej na to, aby sa vlčica pripravila na príchod mladého samca, ktorý rozhodne nevyzeral najšťastnejší na svete.

podzemné dúpä cez nerove vodopády >
Azrael vyšiel spoza vodopádu neďaleko na miesto, kde sa prvý raz s Havranom stretol, akoby očakával, že sa s ním stretne znovu a ešte k tomu aj na tom istom mieste. Akonáhle sa však porozhliadol okolo seba a veľmi rýchlo si uvedomil, že tomu tak nebude. Keď a niečo môže skomplikovať, prečo by sa to tak nestalo, žejo? Azrael ted musel vytiahnuť ťažší kaliber, ktorý predstavovala sranda, ktorú mu raz Wu predal. Sklopil uši k hlave a zamyslel sa - predstavil si pred sebou Havrana. Razom si presne uvedomil, ktorým smerom sa od neho nachádza a mohol si spokojne vydýchnuť, že mladík nebol ďaleko. Aspoň nie tak ďaleko aby ho nedokázal dohoniť do pár minút. Klusom teda začal prechádzať smerom, ktorý vycítil a s chvostom jemne vo vzduchu nevediac čo ho čaká.
> dračí priesmyk

Azrael si najskôr ani moc nevšimol, že Zeiran zmizol. Mal dostatok starostí s matkou a jej dvoma novými vlčatami, než aby sa staral o ďalšie - predsa len ešte nikdy nebol otcom (a snáď ešte ani dlho nebude) a teda ešte nemal všetky zmysli vytrénované tak ako by mal, keď sa treba o niekoho starať. Uvedomil si to až neskoro, keď už po malom čiernom vlkovi, ktorého on volal Havranom, nebola ani zmienka.
Najskôr mu napadlo, či náhodou nebehol do niektorého zo zákutí úkrytu, no jeho pach smeroval priamo von. Azrael najskôr i uvažoval či by nebolo rozumnejšie starať sa (takmer) o vlastnú krv, než o nejakého zabehnutého vĺčka, no vlastné svedomie mu nedovoľovalo nechať ho len tak. Napokon sa však s hlasným, teatrálnym nádychom poberie smerom von v úkrytu, presne za pachom Havrana. Dúfal len, že sa mu nič nestalo a že mu najmä nikto neublížil - čo ak však našiel svoju matku? Aza mierne pichlo pri srdci, niekde v hĺbke duše cítil, že by sa ho to asi dotklo. Pridá teda do kroku, akoby jeho prítomnosť mohla práve tomuto zabrániť.

> krištalove jazero cez nerove vodopády

Jméno vlka, kterého přihlašuji: Ahvaryan
Účastnil/a jsem se: raz
Výběr týmů: náhodne

Ďakujem za odmeny.

Pre Azraela prosím labku do svetla a % do sily.
Pre Ahvu poprosím labku do vzduchu a % do obratnosti.

ZAPSÁNO

Ayshi priniesla svoji mladím nejaké jedlo a bol najvyšší čas naučiť ich to aj zožrať, venovala sa teda im zatiaľ čo Azrael odpovedal na otázky, ktoré mu položila. ,,Pomenovali sme ho Havran, keďže na svoje meno si nepamätal," odpovie na prvú otázku miesto vĺčaťa, lebo mu bolo jasné, že to nemá tušenia o čom táto vlčica rozpráva. ,,Som ho našiel samého a aj som kričal ale nikto sa neozval," vraví ďalej s hlavou mierne sklonenou k zemi. ,,Takže sa buď stratil alebo ho niekto vyhodil," zavrčí a posledné slovo povie s takmer až nevypovedaným hnevom. Nevedel prečo, no rodičia čo sa nestarali o svoje mladé ho neskutočne vytáčali a najradšej by takých vlkov na mieste vykastroval. Asi to malo niečo spoločné s jeho minulosťou.
,,Labkou sa neukazuje," upozorní Havrana ako mu labku svojou vlastnou nohou sťahuje na zem. Nie je slušné ukazovať a Azrael tu bol na to aby mu to vysvetlil, keď už sa na neho jeho rodičia vykašlali. ,,A to sú parohy, Ayshi ich dostala ako darček od bohyne."