Příspěvky uživatele

< návrat zpět

4

svätyňa >

Azrael nasledoval Havrana a jeho nadšenie sa dostávalo i do jeho srsti. Nadšene zametal chvostom zo strany na stranu a pohľad držal na šteňati. ,,Myslím, že sa volá Majster," odpovie mu na otázku, no to on už hľadí do diaľky na hory, ktoré sa rozprestierajú pred nimi. ,,Môžeme, chce sa ti?" spýta sa ho a pomalým krokom začne mieriť na to miesto. ,,Nie si ani trošku unavený?" pýta sa ďalej, no odpoveď dostane skôr ako mladý stihne otvoriť tlamu. Mladého hlava si to veľmi rýchlo zaryla rovno do hliny a Az bol i trošku rád. Aspoň si po dni plnom dobrodružstiev môžu trošku oddýchnuť. Azrael sa teda k nemu pridá, ľahne si vedľa neho a omotá ho chvostom. Hlavu, ktorú držal vo vzduchu si položí na zem a mierne privrie oči, chce zostať v strehu, no zároveň šetriť energiu. Ak chcú ísť do hôr musia nabrať energiu.

3

Azrael nasledoval Havrana, akoby ten malí presne vedel kam majú ísť a presne tam i šiel. Bola to pravdepodobne len veľká náhoda, no i napriek tomu, sa to Azraelovi zdalo ako kúzlo. On sám služby vlka nepotreboval, alebo teda nechcel. Cítil sa byť dostatočne dobre na to, aby vlka ignoroval - teda aspoň vo význame, že jeho služby nepotreboval.
Akonáhle sa pred nimi starec objavil, tak ho Azrael pozdravil, ďalej však len sledoval ako sa ten venuje Havranovi. Ten, vyzeral, že si to veľmi užíval a to teda v Azovi vyvolávalo radosť. Akonáhle skončil, zobral si Havrana znovu pod krídla. ,,Ty si teda išiel ako blesk!" vraví mu nadšene a spoločne sa poberú ďalej.

> ovocný lesík cez džunglu

2

Luka >

Azraelovi sa podarilo Havrana veľmi rýchlo nabudiť a preto sa mu ihneď išlo lepšie. Šteňa malo viac energie ako on, to však asi bol údel starších vlkov - i keď Azrael by o sebe nikdy nepovedal, že je starý. Akonáhle sa však dostaneš do konfrontácie so šteňaťom, tak si razom každý musí uvedomiť, že nejaká tá voda v jeho živote už prešla.
,,Áno áno, veľa dobrodružstva!" odpovedal mu Azrael, bol prekvapený ako málo práce stačí na to aby sa šteňa naučilo niečo nové! Normálne bol na Havrana hrdý ako otec. ,,To sú stromy," odpovie na jeho otázku prekvapene. To ho jeho rodičia skutočne nič nenaučili? Pokrútil hlavou a radšej nad tým nechcel rozmýšľať. Chudák Havran bol na tom rovnako ako bol on, rodičia sa na neho vykašlali a nikto ho nehľadal, to bol jeden z dôvodov, prečo si s ním Azrael vytvoril silnejšie puto, než by čakal.
Akonáhle sa rozbehne ku stromom, Azrael sa rozbehne za ním, nechcel za ním meškať. Dnes mali ešte celkom naplnený program. ,,Nájdeme toho starého vlka a možno nás niečo naučí!"

> Svätyňa

1

Gwyn ich opustil a on teda zostal znovu sám s Havranom. Otočí sa teda na neho a i napriek tomu, že vie, že šteňa mu moc nerozumie, tak sa na neho dokonca otočí s otázkou. ,,Tak čo pôjdeme aspoň my dvaja na výlet?" spýta sa ho bez predpokladu, že dostane od Havrana odpoveď. Skloní sa k nemu znova v hernej póze, kedy jeho zadok visí vysoko vo vzduchu. ,,Ideme na výlet?" vyštekne na neho úplne nadšeným hlasom aby sa nadšenie prenieslo i na neho. Azrael nemal tušenia ako fungujú deti a už vôbec nie ako sa o jedno fungujúce dieťa postarať, no snažil sa! To sa mu musí nechať. Čo iné mal i tak robiť, že? Nechať ho len tak sa ponevierať po okolí? To nebol Azraelov štýl

> mlžná džungľa

Všetko sa akosi upokojilo a Azrael sa upokojil. Bol rád, že sa mu podalo zvládnuť tak zvláštny event vo svojom živote a bude mať niečo čím sa bude môcť znovu pochváliť svojej matke, i keď adoptívnej. ,,Čo chceš, veď je to dobré!" hlesne troška ostrejšie smerom na Havrana, najmä z dôvodu, že práve Azrael ovocie skutočne mohol a aj ho ľúbil. Aby dal váhu svojim vlastným slovám sklonil sa sa zjedol za plnú hrču bobuliek, ktoré popravde ani nevedel o aké ide. Boli však dobré a ich šťava mu spokojne stekala po brade. Skôr ako však stihne povedať niečo ďalej, s úsmevom otvorí tlamu a o ďalšiu sekundu, už nie je na mieste, na ktorom bol doteraz.

Navinova akcia

I napriek tomu, že Azrael prežil niekoľko hodín mimo lúky, razom sa ocitol na tom istom mieste, skoro v tej istej sekunda a rovnakej polohe v akej bol. Prekvapene zažmurká a pozrie na Gwyna typom pohľadu, ktorý takmer až kričí - Bolo to všetko reálne? Na Gwynovych očiach ale vidí, že je rovnako zmätený ako on, čo bolo normálne a odpovedalo mu to i na jeho otázku, ktorú ani nevyslovil. Napnuté svaly si uvolní a vyrovná sa. ,,Uhrm," zavrčí pomedzi zuby, nevediac čo chce vôbec povedať i keď mu niečo napadlo, na margo všetkých vecí čo sa stali... v inej dimenzii. ,,Tuna kúsok je jeden starý vlk, ktorý vraj pomáha vlkom trénovať," povie Gwynovi kým sleduje reakcii Havrana. ,,Nezbehneme sa tam..- pozrieť?"

% prosím do lovu :D mincu na ahvu - ak nejde tak na aza
náramok nezakreslovať, ale ďakujem zaň!

Zapsáno

Azraelov nápad mu pomohol a veľmi rýchlo sa dostal z problémov do ktorých ani nevedel ako sa dostal. Akonáhle však všetky potkany zmizli, tak sa jeho telo razom dostalo do normálu a on mohol znova dýchať ako normálny vlk. ,,Tak toto bolo mega divné," zavrčí si popod nos, skôr pre seba ako pre svojich spoločníkov. To však nebolo jediné divné na tejto situácii. Po nejakom čase začali prinášať ovocie a určite nebol zmätený len Azrael. ,,Aha Havran, jedlo," povedal krpcovi, ktorý vyzeral byť troška vyjavený z celej ich situácie.Nech sa aspoň naje a oni majú o starosť menej. Ovocie je super, Azrael ho mal rád a možno by sa i sám veľmi rád ponúkol, Havran však bol dôležitejší.

Azraela už moc nezaujímalo čo mu vravel Gwyn a ani akú existenčnú krízu prežívalo šteňa, ktorému dal žrať. Momentálne mal on sám dosť veľké problémy so svojim životom, nieto ešte aby sa zaujímal i o niekoho iného. Azrael sa ich snažil zbaviť tým, že sa otriasal, no tieto kroky nikam neviedli. Nemali žiadnu úspešnosť a hlavne i keby mali, škrečkov bolo príliš veľa na to aby otriasol obyčajne. Nevedel čo má robiť, jediné čo sa snažil bolo, aby ich dostal ďalej od svojich priateľov, ustupoval teda smerom od nich a skučal, keď ho malé potkany poškrabali. Poslednou kvapkou v už tak preplnenom pohári bolo, keď ho jeden uhryzol do citlivého ucha. ,,AAAARH!" skríkne od bolesti adrenalín v jeho tele spustí procesy, ktoré ani sám nedokáže ovládať a možno dokonca ani nevedel, že niečo také dokáže. Jeho srsť sa rozžiarila intenzitou, ktorú určoval jeho krik. Najskôr na začiatku bola zmena veľká, ostrá v plnej sile akú dokázal vyvolať a ku konci slova svetlo i jeho hlas poľavoval. ,,Nestojte tam, zdrhnite!" vyštekne nahnevane, nevediac, že on je jediný pod paľbou útoku malých hlodavcov. V tom mu dačo napadne! Vždy keď mal naposledy problém, voda, jeho rodný element, mu vždy pomohol! Nerozmýšľa teda dlhšie a v duchu už aj prosí. *Voda, sakra pomoc!* a bez toho aby vedel čo sa deje, jeho telo razom nebolo v tuhom stave ale kvapalnom.

Jméno, postavení: Azrael, Sigma
Počet postů za celý předchozí měsíc: 41
krátké shrnutí všech postů: Az odišiel z podzemia, pokecal s Gwynom, pripojil sa k Navinovej akcie kde sa pobil v pár vlkmi, s Ayshi konzultoval jej tehotenstvo, je nahnevaný na Enzyho, chce robiť poriadky. Následne zoberie Zeirana, ktorému dá konečne niekto nažrať a zakotvia to spolu všetci traja s Gwynom na lúke.

Azrael pustil na zem toho škrečka. ,,Jedlo!" povie krpcovi výrazne aby ho pochopil a najmä aby si zaplnil to svoje malé bruško. Škrečka mu mierne natrhá aby mu to šlo dolu krkom lepšie. Svoju pozornosť ale nadšene prenesie na Gwyna, veľmi rád ho videl a jeho prítomnosť si vždy užíval. ,,Vážne by som nečakal, že ťa tu niekedy stretnem," uškrnie sa na neho a v tom momente si všimne jeho nových jaziev. Nadšene na neho pozrie s vyjavenými očami. ,,To aké super jazvy máš!" vyhŕkne, takmer až poskočí na mieste. To nie je fér, on také super jazvy nemá! ,,To odkiaľ?" pýta sa ďalej nadšene a zastaví ho až ďalšia Gwynova otázka.
,,Nie je moje, ale našiel som ho potulovať sa samého, tak som si ho zobral," vysvetlí mu s myknutím pliec. ,,Nemám ani tušenia ako sa volá, popravde," pokračuje ďalej vo svojej rozprave pohliadnúc na krpca, čo robí s tým škrečkom.
,,Uhum," mierne zavrčí, keď Gwyn spomenie, že šteňa ani nebude žrať mäso. ,,Tak ja mu nič iné moc dať neviem," uškrnie sa a labou si ukáže na svoje brucho. Toto asi nepôjde a nenapojí ho. Nevšímajúc si, čo sa deje naokolo, venuje pozornosť Gwynovi a kútikom oka i Zeiranovi. No to, že sa okolo nich vyrojilo stádo škrečkov si všimne až keď mu jeden bez ostychu vrazí do labky. ,,Čo to sakra-" zanadáva Azrael a ustúpi o pár krokov dozadu, čo mu absolútne nepomôže, lebo zadnými labami narazí len na viac škrečkov. ,,ČO TO SAKRA-" zanadáva rovnako, no omnoho hlasnejšie, keď sa na neho malé hlodavce začnú chápať ako na preliezačku. Azrael sa ich snaží rýchlym pohybom - otriasaním zhodiť, no na mieste jedného, akoby sa odrazu ukázali ďalší traja. Bolo ich veľa a jemu sa to nepáčilo!

S božou pomocou sa mu podarilo chytiť jedného malého, ale zato celkom vypaseného škrečka, alebo čo to bolo za hlodavca. Stihol na neho skočiť podobne, ako to robievajú líšky, až na to, že ho miesto do zubov roztlačil labami. Nebolo ťažké preraziť malému hlodavcami lebku, keď vážite asi tak miliónkrát viac ako on. Odložil laby s hlodavca a opatrne ho chytí do tlamy. Hlavu drží vysoko, rovnako ako chvost a spokojne ním kmitá zo strany na stranu. Bol na seba hrdý, i napriek tomu, že to zase až taký veľký úspech. Pobral sa smerom na miesto, na ktorom nechal čierne šteňa a takmer mu potrava vypadne z tlamy, keď uvidí, že tam nie je. *Sakra, sakra, sakra,* nadáva si v duchu a vystrašene sa rozhliada okolo seba. Našťastie mu veľmi rýchlo napadne, použiť svoj nos a vybrať sa za jeho pachom - bol silný, predsa len šteňa neodišlo až tak dávno a preto ho našiel rýchlo. Akonáhle mu pohlaď padol na Gwyna, nadvihne obočie. ,,Čau! Ščo ty tu, tak ďaveko od Zvatej?" spýta sa ho s hlodavcom stále v papuli.

Azrael dával pozor na to aby sa mu vlčiak nestratil a on ho nemusel hľadať niekde v zadku. Tráva na lúke bola vysoká, taká jarná o niečo väčšia ako malé šteňa. Okrem toho dáva ale i pozor na to, čo by mohol malému dať najesť. Videl to však len na niečo maličké, keďže na lovenie niečoho väčšieho nemá čas a popravde ani náladu. ,,Zostaň!" prikáže mu ostro aby pochopil čo od neho chce. Posadil ho niekde, kde by ho vedel nájsť i keď by od neho musel odbehnúť ďalej a pobral sa chytiť nejakého chrčka. Malému to bude stačiť určite na nasýtenie prvotného hladu a potom možno nájde niečo väčšie. Hlavu mal upriamenú na zem a pozeral na chodbičky škrečkov medzi trsmi trávy. Chytanie potkanov nebolo ťažké, len to chcelo určitý cvik, ktorý sa Azrael snažil dosiahnuť. Uši mal nastražené a dúfal, že mu obehne okolo nôh aby ho mohol pridláviť. To, že sa okrem neho a Zeirana nachádza i mladý biely vlk si vôbec nevšimol.

Šteňa sa k nemu pridá, keď sa pokúša strhnúť pozornosť na seba, aby sa dostal k jeho rodičom. Nepomôže to však, jedine je to však len roztomilé. Azrael si neubráni sladkému úsmevu, nemohol si pomôcť. Bol i on taký roztomilý, keď bol malý? Avšak i napriek tomu, že im krik nijako nepomohol, aspoň sa Azrael s malým vlkom nejako zblížil. Vĺča ho sklonené vyzývalo na hru a on sa spokojne pridal. Sklonil sa dolu so zadkom vysoko vo vzduchu a kmital chvostom zo strany na stranu. Bál sa však, že by malému nejako ublížil a teda ďalej ich hru nerozvíjal.
Okrem toho sa dostal aj informáciám, ktoré potreboval k tomu, aby sa rozhodol čo ďalej. Jedlo bolo evidentne univerzálnym jazykom všade na svete a to sa i teraz potvrdilo. ,,Jedlo poznáš ale svojich rodičov nie?" uškŕňa sa Azrael, nevediac akú veľkú pravdu má. ,,Tak poď, ideme si pre jedlo!" mykne hlavou a poberie sa smerom k miestu, kde sa bude dať pre neho ľahšie zaobstarať potrava. Snažil sa, aby za ním malý stíhal a zároveň to premenil na miernu hru. ,,No poď, chyť ma!" vyzve ho znovu so zadkom vo vzduchu a prednými labami na zemi.

> lúka okolo jazera

Mladý sa na neho hlúpo pozeral a Azrael sa do neho úplne vciťoval. Vzdychne si a presunie pohľad zo šteňaťa na vodu za ním. Akoby len on chcel byť znova štencom čo sa nemuselo o nič starať! Az pochopil, že komunikácia s ním nemá nejaký veľký zmysel a preto radšej vyskočil na nohy a rozhodol sa nájsť jeho rodičov. Predsa len, kto by nechával šteňa, čo nevie ešte ani hovoriť samé pri jazere, kde sa môže utopiť? ,,Haló? Je tu niekto?" zakričí hlasno a porozhliada sa okolo seba - nikde však nikoho nebolo a dokonca sa ani na jeho volanie nikto neozval. Pohľad presunie späť na šteňa, zmätene. ,,Uhm, čo si sa zatúlal?" spýtal sa ho znovu, no bola to skôr rečnícka otázka, na ktorú od mladého vlka nečakal odpoveď. Skôr ako slová sa k nemu však dostane zvuk vlčkovho žalúdku. ,,Si hladný?" pýta sa ďalej rečnícke otázky. ,,Jedlo znie fajn, súhlasím," vzdychne si a ešte posledný raz sa poobzerá okolo seba. ,,Tak čo ideme niečo uloviť?"

Azrael sledoval svet okolo seba, keď do neho razom vrazilo malé šidlo. Az na neho prekvapene pozrel, najskôr mierne zmätene, no potom milo. Už to bol nejaký čas, čo videl nejaké šteňa a teraz, keď mal pred sebou stav, kedy bude veľkým bratom, bolo to fajn. Aspoň jeho súrodenec alebo súrodenci sa budú mať s kým hrať. Az si ale nebol istý, či pozná jeho rodičov - mohol si to však veľmi jednoducho overiť, keďže veľa tmavých vlkov v jeho svorke nebolo. Labou si ukáže na hruď: ,,Azrael," uškrnie sa na neho. Malý evidentne ešte nevedel dobre rozprávať. Az ale nevedel či je to prirodzené alebo nie, nejako sa doteraz o šteňatá nezaujímal. ,,Kde máš rodičov?" spýta sa ho i keď pochybuje, že mu mladé bude vedieť nejako extra odpovedať.