Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Krištálové jazero >
Azrael mal po stretnutí s Nessie v hlave chaos. Niečo ho ťahalo k tomu aby sa stal tulákom, no zase sa cítil príliš pripútaný k vlkom s ktorými teraz žil. Nedokázal by znova niekoho opustiť - už druhý krát v živote. Vytriasol tieto myšlienky z hlavy a rozhodol sa, že si ich z nej i vytopí. Prebehol teda okolo jazera k vodopádom, no keď uvidel ako mocne ich voda padá na hladinu, kúpanie pod nimi si rozmyslel. Veď i tak na to ešte nebolo počasie! Aspoň tak si teda on svoje rozhodnutie ospravedlňoval, aby sám pred sebou nevyzeral ako strachopud. Však ak by chcel, mohol by zodvihnúť celé vodopády! Zloží sa teda na zem a predstavuje si, aké perfektné by to bolo, ak by to skutočne dokázal. Raz, možno raz to dokáže a všetci sa budú čudovať, kam zmizli ich vodopády.

Vlčica jeho návrh odmietne, čo mu celkom vyhovovalo, dokonca sa rozhodne i odísť prvá, čo mu vyhovuje ešte viac, i keď je sám na odchode. ,,Dobre teda," pousmeje sa na ňu, pripravený pobrať sa svojou cestou smerom nevedno kam. ,,Tak sa možno ešte niekedy stretneme," uškrnie sa, avšak o tom pochyboval. Teda, jeden nikdy nevie, no nemyslí si, žeby vlčica vyhľadávala rovnaké veci ako on. Vyzerala, že skôr vyhľadávala pokojný život, zatiaľ čo on chcel byť stredobodom pozornosti a najmä akcie, ktorej sa síce čas od času nevyhol ani ten najväčší zaznávač pokoja. Pár sekúnd sledoval ako vlčica odchádza a potom sa pobral i on, smerom na pláž. Mal chuť na pláž - keď bol malý, toto miesto mu veľmi pomohlo utriediť si myšlienky a možno to pomôže i teraz.
> Nervové vodopády

Azrael prikývne, no moc ho jej odpoveď nepotešila. Čakal, že ako odpoveď dostane nejakú dramatickú historickú udalosť, no napokon dostal len nejakú suchú story, ktorá ani nemusela byť pravda. Ohrnie nos a na čelo mu vyskočí vráska. ,,Aha," odpovie sucho a pohľad od nej odtrhne. Asi bol pre neho najvyšší čas aby sa pohol ďalej a našiel niečo nové čo by ho zaujalo viac. ,,Len ma to zaujímalo však," odpovie podozrivo, no svoje plány nechce vešať na nos len tak niekomu a najmä nie nejakej ... tuláčke? ,,Kúsok odtiaľto je jedna svorka, ak chcete môžem vás priviesť za Alfom," povie hrdo, no akosi dúfal, že vlčica povie rázne nie aby mohol kludne odísť a nájsť si nejakú zábavu hodnú jeho mena.

Azrael bol celkom pekne potešený jej odpoveďou na svoje otázky a bolo to presne tak ako si predstavoval. Možno napokon, by život tuláka mohol skúsiť i on. Možno by na to dokonca zlákal i iných vlkov a boli by tulákmi spolu! Zamyslel sa - to by bolo skutočne niečo! Možno by sa Gwynovi taký život páčil? To by bolo perfektné. ,,A rozhodli ste sa byť tulákom dobrovoľne alebo vás vyhnali?" pýta sa Azrael i keď mu odpoveď asi bola jasná. Vlčica nevyzerala ako typ, ktorý by sa niekomu len tak znepriatelil a musel byť vyhnaný. Avšak mohol sa mýliť, no mal svoje predstavy. ,,A chceli by ste to zmeniť?" pýta sa ďalej. ,,Že by ste chceli teraz vstúpiť do svorky?" nedá si pokoja a podpichuje stále otázkami, na ktoré chce poznať odpoveď.

Azrael nadvihne obočie a spokojne sa usmeje. ,,Takže tulák?" celkom ho to zaujalo, to bola pravda. Možno by napokon mohol i on žiť ako tulák, i keď si to veľmi nevedel predstaviť. Celý svoj doterajší život prežil v jednej či druhej svorke - i keď sa väčšinu času staral aj tak len sám o seba. Predsa len byť tulákom bolo pre neho v tomto momente veľmi desivá predstava ale nikdy nehovor nikdy. ,,Aké je to byť tulákom?" spýta sa jej tentokrát s väčším záujmom zabúdajúc na frustráciu a zlobu, ktorú zasúva ešte hlbšie do svojho tela, než bola doteraz. ,,Nie je to... osamelé?" spýta sa. On bol celkom spoločenským vlkom, no myslel, že by to prežil. ,,Stojí to za to?"

Azrael toho od cudzinky moc neočakával, no i napriek tomu napokon nebol moc rád s tým čo povedala. Bolo mu jasné, že nie všetci majú radi spoločnosť, no on bol momentálne frustrovaný, nemal sa s kým rozprávať, nemal nikoho koho by mohol otravovať so svojimi problémami - všetci mali evidentne dosť svojho. A na neho nemala čas ani jeho adoptívna matka, ktorá sa rozhodla urobiť si nové šteňatá!
Nie moc nadšene zavrčí a odkloní pohľad od nej smerom k vode. Skutočne by najradšej niekomu zakrútil krkom, na niekom si vybil zlosť a vlčica bola momentálne v zlom čase na zlom mieste. Svaly sa mu napnú a rýchlym pohybom vráti hlavu späť do pozície, kde jeho pohľad padne na ňu. ,,Plánujete sa zdržať?" spýta sa jej rýchlo. Potreboval zámienku.

Vlčica nebola veľmi zhovorčivá a i napriek tomu, žeby mu to vyhovovalo, teraz mal skôr náladu na nejaký jednoduchý rozhovor. Premýšľal či má na ňu zatlačiť viac, alebo ísť preč a nájsť niekoho iného - rozhodol sa však napokon, že určite stojí za to, poznať i iných vlkov a preto sa posadil. Zostane a prehodí s ňou pár slov. ,,Som Ezarael inak," predstaví sa jej s úsmevom a špička chvosta sa mu spokojne zavlní. ,,Čo ste zač?" pýta sa jej so záujmom. Bol mladý, takéto priame otázky si ešte mohol dovoliť, predsa len, šteňatá ešte nepoznajú zábrany, aké by mali vedieť dospelý. A i napriek tomu, že on sám sa už pokladal za dospelého, momentálne veľmi rád využije privilégiá mladých a bude sa pýtať na čo sa mu zachce. Nech si to užije dokedy sa jeho telo úplne zmení na dospelé.

dúpä >
Azrael už bol pekne vyspaný a oddýchnutý, keď vyšiel z podzemnej nory svojej svorky. Zvuk vodopádu mu zatiaňoval uši a preto nepočul, že sa niekto trávil svoj čas pri jazere. Pekne sa ponaťahoval, ako len najlepšie vedel, až jeho mladé kosti zaprašťali a on musel povedať, že to bol dobrý spánok. Nevedel koľko presne spal, no vedel, že to bolo určite dlho. Spokojne si preklusal k jazeru a sklonil hlavu k tomu, aby sa mohol napiť. Bielu vlčici si všimol, takmer okamžite, no nevenoval jej až takú veľkú pozornosť, akoby možno mal. Keďže mal príjemnú náladu, nemal moc chuť riešiť, že sa nachádza takmer pri vstupe do ich nory. Nevadí no. Ak by sa tam rozhodla ísť, tak by to bolo o inom. ,,Voda je dnes celkom chladná, že? pousmeje sa na ňu a prehliadne si ju. Nevyzerala nebezpečne a tak sa nebál, i keď ešet nebol dospelým vlkom.

Usmial sa na matku, no ich rozhovor už skončil. Dozvedel, sa všetko čo sa mal dozvedieť. Stočil sa teda v rohu jaskyni do klbka, ňufák si zakryl chvostom a svoje dlhé tíndžerské nohy nejako poskladal okolo seba ako skladačku. Zaspal takmer okamžite ako zavrel oči, z tak dlhého cestovania a mnohých dobrodružstiev bol pekne vyšťavený a svaly sa mu nepokojne mykali. Nesnívalo sa mu nič, alebo si na to nejako extra nespomínal, no v spánku sa metal.
Ráno rozlepí oči a prvé čo si uvedomí je, že jeho svaly boli stuhnuté, akoby sa ešte nikdy nepohybovali. Trvalo mu hodnú chvíľu než sa mu podarilo rozhýbať a znova sa prebrať do života. Rozhodol sa teda trochu prevetrať a dať si pohov vonku.

> Kr. jazero

Azrael prikývne na jej slová a rýchlo si zívne. Mal by si dať ten oddych, po ktorý si sem prišiel, no zároveň nechce ani umelo prerušovať ich rozhovor. ,,Ak by si chcela, tak môžem ísť potom s tebou," ponúkne sa jej. Vždy je lepšie, keď má vlk pri sebe psychickú oporu ako keď sa musí s vecami potĺkať sám. ,,Len si najskôr musím na chvíľku oddýchnuť," povie jej akosi do jej srsti na spodku krku obtrie hlavu. ,,Potom ho môžeme skúsiť nájsť," nedá sa zatiaľ odhovoriť od svojho neplánovaného výletu a tak Ayshi mierne núti aby sa rozhodla za slová, ktoré jej vraví. Mal predsa len pravdu! Teda to si minimálne myslel on a v tomto momente si myslel, že zjedol všetku múdrosť sveta. Presne tak ako si myslí každý tínedžer v jeho veku.

Azraelova tvár znovu skamenie. Mierne sa od nej odsunie aby jej mohol vidieť do tváre. ,,Akože nepríde?" spýta sa hlúpo a hlavne neveriacky. Tvár sa mu zamračí a krv sa mu mierne zdurí. ,,To akože nechce vidieť svoje deti alebo čo?" spýta sa jej, predstavujúc si situáciu medzi dvomi vlkmi úplne inak ako tomu bolo v realite. Stále bol vo svojej predstave v tradičnej rodine a len veľmi neochotne by sa nechal presvedčiť o niečom inom. Ktovie akoby sa uberal jeho život ďalej, keby mu teraz Ayshi nešla zrušiť jeho predstavy ako má vyzerať normálna rodina. Akonáhle však zavzlyká, tak sa k nej opäť prisunie, tak aby sa ich ramená dotýkali a hlavu jej strčí pod tú jej. Mierne jej oblizne tlamu a uši má stlačené ku hlave. ,,To je v pohode," odpovie napokon. ,,Ak chceš tak ja ho nájdem a privediem."

Azrael prikyvoval na jej slová. Toho vlka, ktorého mu opísala nikdy nevidel, no dúfal že sa to čoskoro mení a on spozná otca svojich nevlastných súrodencov. Bol však rád, že bola Ayshi rada a i stuhnutie svalov postupne ustupovalo. Možno to nakoniec nebude až také zlé? ,,A kedy sem príde?" spýta sa jej.Za celý svoj krátky život ešte nestretol vlčicu, ktorá by bola sama so svojimi vĺčatami a preto ani neuvažoval nad tomto možnosťou. Jednoducho počítal s tým, že sem Enzou naklusá a prevezme zodpovedne svoje miesto otca vĺčat, ktoré jeho matka niesla vo svojom tele. ,,Budete tu bývať spolu? spýta sa jej mierne smutne, no bol ochotný prenechať svoje miesto v jaskyni tak, ako to bolo potrebné. ,,Ja si nájdem nejakú inú jaskyňu ak bude treba," povie jej teraz znova hrdo. Však on je už predsa veľký! ,,Určite ich tu je viac ako dosť."
Razom sa však na zemi ukáže niečo, čo Azrael zo začiatku moc nerozumel, no pochopil takmer ihneď keď sa i jeho dotkla kvapka vody. Teda, nepochopil, no bolo mu to razom jedno a len teda sledoval zmeny, ktoré sa diali na jeho matke. Akonáhle zaznie hlas, je mu jasné, že sa jedná o jednu z Bohýň, s ktorou ešte nemal tú česť, no práve teraz sa s ňou stretol.

Ayshi neodpovedala ihneď ako jej položil otázku, preto na ňu Azrael podozrievavo pozrel a snažil sa preniesť cez svoje ohrdnutie. Prečo mu nepovedala, že niekoho má? Prečo mu ho neukázala alebo aspoň nepredstavila skôr? Mal množstvo otázok, no nepovedal ani jednu, necítil sa na hlbšie rozhovory, na to bude čas neskôr - teraz mal chuť skôr všetko zahrabať pod zem a nikdy to znovu nevykopať. Cítil sa zranený, no na druhú stranu nechcel aby sa Ayshi cítila zle. Nie teraz. ,,Čo je to za vlka?" spýta sa jej priamo, no už omnoho prívetivejšie, i keď vo vnútri tým stále nebol nejako extra zosobnený. Keď však položí ďalšiu otázku, Azrael sa musí pousmiať. Nedokázal sa pozrieť do jej očí bez toho aby nebol nadšený tak ako možno vyzerala ona. ,,Som šťastný," zaklame mierne, no prinúti svoj chvost kmitať sa v rytme, aby vyzeral dôveryhodne. Akonáhle si Ayshi položí hlavu na jeho chrbát, neušetrí si pohľad na jej brucho, z ktorého však nevyčíta nič. Nejako extra sa v tom nevyznal, ešte mal ďaleko od toho aby sa vyznal. ,,Kedy sa narodia?"

Keď sa postavila na laby a začala sa prechádzať po ich jaskynke, ostražito na ňu hľadel. Naštvala sa na neho? Nevyzerala nahnevaná, no Azrael by za to laby do ohňa nedal. Nebol si absolútne istý, čo malo toto všetko znamenať, a dokonca i jeho únava ho prešla. Už sa mu nechcelo spať, adrenalín mu bubnoval v žilách akoby práve prichádzal o život, i keď sa prakticky nič nedialo. ,,Nechápem no," zavrčí na odpoveď i keď mu pomaly ale isto dochádzalo o čom všetkom toto bude. Chcel to však počuť priamo od nej, z jej úst a nie si len domýšľať. Myslel, že keď to vysloví ona, veci sa zázrakom vyriešia a pre neho to bude jednoduchšie. ,,ČOže?" vyštekne a i on vyskočí na laby. Dobre, jej slová absolútne nepomohli a Azrael nemohol uveriť vlastným ušiam. Čo má toto všetko znamenať?! Aké bude mať jej konanie následky. Hlavu mal sklonenú a ostražito hľadel na Ayshi. ,,S kým?"

Mierne mu trhlo uchom keď na neho matka prehovorila o niečo vážnejšie. Akoby bol malé vĺča a nevedel čo robí! Popravde bol však skôr tínedžerom, ktorý vie robiť všetko najlepšie, dospelý sú otravní a búchajú nim hormóny zo strany na stranu. ,,Nič som mu nepovedal," odsekne nevrlo a uši prilepí o hlavu. Mierne ohrnie nos, no to rýchlo zmizne s Ayshiními ďalšími slovami, ktoré ho veľmi rýchlo zaujmú. ,,Ale ja mám súrodencov," odpovie blbo, absolútne mu nedochádzalo čo mu chce Ayshi takto okľukou povedať. Pozrel na ňu s nadvihnutým obočím a najmä vráskou na čele. Vedela ona vôbec, že on mal dve sestri? I keď sa s nimi moc nestretával, to nebol dôvod aby o ich existencii nejako... klamal? Alebo ju ignoroval.