Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Keď ho Ayshi ubezpečí, že môže rozprávať, spokojne sa na ňu usmeje, no už jej povedal všetko čo chcel. To bolo všetko čo mal na srdci, to bolo všetko čo sa mu stalo za posledných pár mesiacov a už nemal čo povedať. Nastalo ticho, ktoré prerýval len ich dych, až do okamihu kedy sa ho Ayshi spýtala na Rhaaxina. ,,Um," neviem čo jej má o ňom povedať. Pohľad presunie na svoje laby a zamyslí sa. Ona dobre vedela, aký je Azraelov pôvod, no on sám sa cítil akoby s každým kontaktom so svojou bývalou svorkou zrádzal tú, v ktorej sa nachádza teraz. ,,Je to nejaký vlk zo Zlatej," odpovie na jej otázku oprsknuto, akoby Rhaaxinom opovrhoval. Myslel, že bude lepšie ak tomu tak bude a tým vytvorí lepší dojem na mamku. ,,Čo máš ale nové ty?"

Uši mu klesnú späť ku temenu hlavy a tú si položí na labky. ,,To je dosť dlhý príbeh," vzdychne si, no v kútiku duše vie, že jej chce všetko porozprávať. Chce jej pozornosť a prahne po nej od okamihu kedy ju uvidel ležať v ich domove. Napokon to nevydrží a znovu sa vyrovná s tvárou otočenou na mamu. ,,Na spálenisku sme objavili asi novú svorku vlkov," povie rýchlo takmer až s iskričkami v očiach. ,,Bolo ich veľa, na nás zaútočili a ja som bojoval s dvomi a som ich skoro porazil, no potom prišiel ďalší a ten ma zrazil na zem, potom nám dali na krku nejaké veci, ktoré mne a Rhaaxinovi svietili a taký starý hovoril, že je to dobré," hovorí rýchlo, bez akejkoľvek interpunkcie a dodatočného nádychu. ,,Potom sme im ale ušli a ... a," nevie ako chce ďalej dokončiť vetu. Srdce mu búšilo a hlava bola roztikaná. ,,Myslím, že s nimi budú ešte nejaké problémy."

Akonáhle mu padnú oči na vlčicu, narovná sa. Svaly znovu napne aby nepôsobil uťahane ale ako poriadny vlk, ktorý len práve prišiel. Nechcel aby ho niekto videl ako malé, unavené šteňa - ktorým možno je, no určite nechcel aby si to niekto o ňom otvorene myslel. ,,Ahoj, prišiel som domov," zakmitá chvostom a s hlavou mierne podriadene sklonenou prejde k nej. Zvalí sa na zem, neďaleko od svojej adoptívnej matky tak, aby sa ich srsť dotýkala. Nikdy y to nepriznal nahlas, no chcel cítiť blízkosť nejakého vlka, aby sa nemusel báť zavrieť oči. Predné labky si zloží pod hruď. ,,Bol to vážne dlhý mesiac," vzdychne si potichu a otočí sa k mame. ,,Mám ďalšie nové jazvy," usmeje sa mierne krivo. Nie je si istý, či je to priamo niečo, čím by sa mal chváliť, no on to vnímal ako ukážku toho, že prekonal niečo čo ho nezabilo. Ak však bude takto postupovať, čoskoro bude jeho telo posiate jazvami, a to zase nechsel. Musí si začať dávať pozor.

Hlásim sa na ďalšiu dospelú postavu :D Splňujem všetky podmienky, charakter dodržujem, dovolím si povedať, že Azraela pekne vyvíjam. Okrem skúškových mesiacov dokážem hrať aktívne, čo som dokázala v rozmedzí septembra až decembra minulého roku :D Na Ahvu sa mega teším už nejaký čas a určite ho nenechám len tak plavať a dobre som si rozmyslela, aby ma bavil 0:)

les u mostu cez vyhliadku >

Azrael bol veľmi unavený z toho všetkého čo sa za posledným pár dní stali okolo neho. Najskôr sa so sestrou zatúlal niekde do podzemia, z ktorého sa ledva dostali von a potom sa rovno vrhol do ďalšej úplne hlúpej akcie, ktorá mohla dopadnúť pekne fatálne. Vošiel za vodopád a neunúval sa sledovať kto sa kde nachádza, vybral sa rovno na miesto, ktoré vedel, že patrí jemu a jeho novej rodine - čiže konkrétne Ayshi. Uši mu mierne plápolali pri hlave a tú mal vyrovnanú s telo. Svaly nemal napnuté a ani sa nesnažil pohybovať nejako extra rýchlo. Pomaly prešiel do ich jaskyne a porozhliadol sa či je prázdna, aby keď tak prehodil pár slov so svojou adoptívnou mamou, alebo sa rovno stočiť do guličky niekde do rohy jaskyne a pospať si.

spálenisko cez most >

Azrael liezol po moste akoby jeho život nezávisel od ničoho iného. Dával si pozor kam kladie laby, no snažil sa kráčať čo najrýchlejšie môže. Nevedel či za ním skutočne niekto nejde alebo ho nestopujú, no pokoj na duši našiel až v lese, v ktorom sa ihneď vyváľal v nejakom páchnucom listí aby zamaskoval svoj pach. Pred vchodom domov sa opláchne v jazere a bude pokoj. Aspoň to pomohlo jeho mysli upokojiť sa a dať si chvíľku prestávku od strachovania sa.

> úkryt cez vyhliadku

temný les >

Azrael sa presúšal po ostrovoch. Nevedel či má ísť domov alebo domov - teda, už ani nevedel kde jeho domov je. V Chaose alebo v zlatej? U vlkov, ktorým sa narodil alebo u vlkov s ktorými prežil väčšinu života? Jeho cestovanie ho priniesli na časť ostrova, kde bol možno len raz. Nespomína si presne, no spálenisko asi vyzerá všade rovnako. Keď vzduch prerezal hlasný vzduch, práve pozerá na spadnutý strom a skoro sa napichne na jednu ohorenú vetvu. Srsť sa mu naježí, no dúfa, že to bol len hrom, i keď obloha o tom nie je presvedčená.

AKCIA NAVINA

Azrael bežal so skupinou vlkov, ktorú ako tak poznal. Bežal za nimi až kým nezastavili a nezačali sa rozprávať. On chcel pokračovať. ísť preč, domov - čo najďalej odtiaľto a čo najrýchlejšie. ,,Vyzeralo to akoby odoberali energiu alebo čo," odpovie na otázku Azrael ale nemal tušenia o čo im vlastne išlo. Potreboval si utriediť myšlienky a to čo najskôr. Rozbehol sa teda smerom, kde sa cítil najbezpečnejšie.

> les u mostu cez most

palmová pláž cez duny >

Azrael bol neskutočne šťastný, že sa mu konečne podarilo dostať sa z púšte. Nechcel sa ani len obzrieť, aby videl akú dlhú cestu prešiel. I keď by mal asi byť z tohoto lesa vystrašený, vôbec to tak nebolo, najmä z dôvodu, že tu už raz bol. Vedel, že mu nič také nehrozí - mal a stále má vysoké sebavedomie, ktoré je niekedy možno až trošku destrukčné, keďže si na seba pozor nedával. Klune by na neho mohol niekto skočiť a bolo by po ňom. Nad takýmito vecami však Azrael neplánoval ani len uvažovať, nie aby si ich predstavoval.

> spálenisko

tichá zátoka cez púšť>

Piesok mu začínal liezť na nervy. Najmä to, ako sa mu dostával medzi prsty láb a nepekne ho tam škreli. Ponáhľal sa čo najviac mohol, len aby sa čo najrýchlejšie dostal mimo tejto pieskovej krajiny. Síce miloval pláže, no bolo niečo iné chodiť po piesku chvíľku, než ako sa po ňom presúvať celé hodiny! Prerývane dýchal od toho ako rýchlo utekal a v krku ho bodalo. Ešte nebol taký teplý vzduch a Azraelovi sa asi podarilo obariť si hrdlo. Veru, že to nebolo skutočne príjemné, no nevzdával sa a pokračoval vo svojej ceste ďalej.

> temný les cez duny

Gwyn sa s rýchlosťou pobral preč a on ho s úsmevom sledoval. ,,Tak sa teda vidíme!" zakričí za ním, aby prisvedčil svojim slovám a i on sa poberie smerom, ktorým si myslí, že by sa mala nachádzať jeho terajšia svorka. Bolo vidieť ako sa krajina pod jeho labami mení, či už to bolo počasím alebo miestom kde sa nachádzal. Pridal do kroku, aby sa čo najrýchlejšie dostal namiesto určenia a s hlavou kdesi v oblakoch sa pobral do behu smerom do podzemnej jaskyne, ktorú mohol volať svojim terajším domovom.

> palmová pláž cez púšť

Azrael sa na jeho slová musí len zasmiať. A predsa len to bolo tak ako si myslel! Stále sa tu nič nezmenilo, vlci tu žili z jedného dňa na druhý, nevideli medzi nimi žiaden rozdiel, žiadnu akciu a už vôbec nie dobrodružstvo. Čudoval sa ako mohli jeho rodičia v takej svorke vydržať dlhšie ako on, no ale byť alfou je asi niečo úplne iné než byť len obyčajným šteňaťom. ,,Žiadne prekvapenia," odfkrne pohŕdavo, akoby slová čo chcel vysloviť boli skôr - presne to som si myslel. Hnedého vlka mierne pichne pri srdci keď uvidí ako sa Gwynovi zo sekundy na sekundu zmenila nálada. Veľmi nerád to videl, no bohužiaľ damage was done. Azrael teda en ticho počúval čo sa mu bledý vlk snaží povedať, a musel uznať, že dobre ho veľmi dobre chápal. Načo sa stačil za niekym, kto o teba neprejavuje záujem. Len bude zbytočne držať miesto niekomu inému, kto by mal skutočný záujem mať tohoto vlka vo svojom živote. V tomto momente však Azrael ešte nevedel, že to bude práve on. ,,Možno je to tak lepšie," prehodí, akoby medzi rečou a na čele sa mu objaví vráska. Nechcel aby bol Gwyn smutný, no zároveň mu ani nechcel robiť plané nádeje - no bolo evidentné, že tých sa biely vlk už dávno zbavil. ,,Už ju nepotrebuješ,"* snaží sa mu zodvihnúť náladu.
,,Zbytočne by ti stála v ceste na miesta kde by si chcel ísť," vraví z vlastných skúseností, ktoré mu vravia, že byť pripútaný na jedno miesto nie je nič pre neho. Nedokázal si predstaviť, žeby napokon musel žiť v tejto svorke do konca života. Asi by to nebol moc dlhý život, najmä z dôvodu, žeby ho on sám veľmi rýchlo ukončil, keď by sa uhryzal nudou.
Akonáhle sa však konverzácia vráti späť k jazvám, nálada sa mu upraví, čo je veľmi dobrým znakom. ,,Raz pôjdeme spolu loviť dobrodružstvo!" uškrnie sa na jeho a mierne ho štuchne labou do ramena. Dobrodružstva nebolo nikdy dosť a on to vedel, miloval ho - žil preň. Ale najskôr musel niečo vybaviť. ,,Ale najskôr by som asi mal ísť domov, už ma určite hľadajú."

,,Duchovia?" vyštekne so záujmom Azrael. Nadvihne obočie, lebo o ničom podobnom ešte nepočul a možno ak by počul - tak by nevyhľadával nejaké väčšie dobrodružstvo. Avšak tá loď už utiekla a čas sa nedá vrátiť späť. Stále v srdci niesol krivdu, ktorú asi ani čas nevylieči. Uvidí sa však, ako sa bude jeho život ďalej vyvíjať. ,,Nebodaj tu na tomto mieste je aj niečo zaujímavé?" spýta sa ho, neuvedomujúc si, že ho tým môže nejako... uraziť? Však toto miesto bolo jeho domovom, to, že mal Azrael ťažké srdce neznamenalo, že ho musel maž i niekto iní - no nie? Mladý vlk si však vo svojom veku ešte nevidel na koniec vlastného nosa a v zdvorilostiach tápal asi tak, ako slon v porceláne. Nikto ho nenaučil byť zdvorilý a myslieť na pocity druhých, bude ho to musieť naučiť niekto iný.
Akonáhle sa však konverzácia presunie na inú tému, uši mu mierne poklesnú k zátylku. ,,Ou," prehodí mierne. Veľmi nerád niečo podobné počul, najmä od vlka, na ktorom mu viac menej záležalo. ,,To nerád počujem," sklesnuto povie. Dobre vedel aké to je prísť o rodičov, i keď v jeho prípade o nich prišiel dobrovoľne. To však na veci nemenilo absolútne nič. ,,Stalo sa niečo alebo zmizla len tak?" spýta sa so záujmom. Nechcelo sa mu veriť, žeby nejaká matka opustila svoje vlastné vĺča... len tak? Ešte stále mal nejakú úctu a predstavu k rodine ako takej, a nechcelo sa mu veriť, žeby- Ale predsa len, ani jeho rodičia ho nešli hľadať keď odišiel, tak aký v tom bol rozdiel?
,,Chcel by si ju ísť hľadať?" pýta sa ho ďalej, ale popravde nechce počuť kladnú odpoveď.
Ďalšia Gwynova otázka odľahčí situáciu, ale nie o moc. Po tom, keď na neho vyhrnul, že jeho matka sa stratila, nemal nejako náladu chváliť sa svojimi jazvami. Asi by to ani nebolo moc vhodné. ,,Um- Ani nie, popravde," usmeje sa mierne, snažiac sa zahodiť zvláštny pocit za hlavu. ,,Tentokrát som prežil bez zjazvenia," uškrnie sa radšej a to presune na lepšiu nôtu. ,,A ty čo?" spýta sa radostnejšie a prebehne okolo priateľa, skúmajúc jeho bielu srsť. ,,Zatiaľ nijaké zapísané spomienky?"

Voda mu tečie po celej hlave a zabraňuje mu poriadny výhľad na svet okolo neho. Akonáhle však začuje hlas, musí sa usmiať, tento hlas by poznal kdekoľvek a kedykoľvek. Rýchlim pohybom hlavy si dostane vodu z oči a otočí sa smerom, z ktorého počul hlas svojho priateľa. ,,Gwyne," vyštekne na pozdrav i on a chvost mu začne pod vodou robiť otočky. Bol rád, že tohto vlka stretol zas a znovu - i keď od ich posledného stretnutia neprešla veľmi dlhá doba, niektoré známosti sa zdajú byť vnímajú inak ako druhé. Na jeho slovách sa zasmeje. ,,Možno trošku," uškrnie sa na neho a začne vychádzať z vody. ,,Kto by si povedal že v marci bude voda tak veľmi studená," povie a otrasie si kvapky vody zo srsti ako najlepšie môže. Nechce aby ochorel ešte to by mu chýbalo ku šťastiu! ,,Čo je nové v Zlatej?"

ice world za pomoci prsteňa portálov >

Azrael síce neodprevadil svoju sestru takmer domov, tak ako sľúbil rodičom. Dával na ňu pozor, i napriek tomu, že mohli kľudne prísť o život - ale čo oči nevidia, to srdce nebolí a preto sa nechystal povedať im čokoľvek o tom, čo sa im stalo na ich malom výlete za dobrodružstvom. ,,Nechám si to pre seba," šepne sám sebe, ako sa s ňou metaforicky lúči a dúfa, že sa dostala v zdraví ku Zlatej svorke. Nevedel či má ísť domov alebo domov - teda, už ani nevedel kde jeho domov je. V Chaose alebo v zlatej? U vlkov, ktorým sa narodil alebo u vlkov s ktorými prežil väčšinu života?
S veľkou otázkou života pristúpil k vode a dúfa, že mu studená voda vyženie všetky hlúpe myšlienky z mozgu. Laby kladie do vody a postupuje až kým mu hladina nesiaha až po ramená. Následne si ponorí hlavu do vody a takmer zinfarktuje. Čakal, že bude studená, ale nie až tak! ,,AAARgh!" zavrčí, keď rýchlo vyťahuje hlavu z ľadového pekla, ktoré mu takmer oči zarazilo do hlavy.

podsvetie >

Azrael nevie ako dlho spal, no keď sa zobudil, tak na neho svietilo jarné slnko. Už si ani nespomína kedy naposledy videl slnko a bol pod jeho žiarou tak ako teraz. Ležal na zemi schúlený do klbka a okolo neho bol mierne rozpustený sneh, ktorý bral teplo jeho telu. Musel tu teda spať dlhšie akoby čakal. Stuhnuto sa natiahne a hlavu zodvihne do vzduchu aby sa mohol poobzerať okolo seba. Nevidel nič iné okrem nekonečného snehu a hôr, ktoré sa týčili smerom, ktorým s Aileen prišli. Aileen? Azrael rýchlo vyskočí na nohy a premeria si znova všetky strany horizontu. Nič. Žeby ho tu nechala samého? A odišla späť do svorky? Nikde necítil jej pach, no ten sa už mohol vypariť. Musí sa čo najskôr ubezpečiť.

> tichá zátoka s pomocou prsteňa portálov