Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Netrvalo dlho a napokon sa to všetko skončilo. Azraela pri konci už nejako extra nezaujímalo čo sa dialo naokolo, dokonca ani vlkov si nevšímal - chcel sa čo najskôr dostať von, zle sa mu dýchalo a mal dojem, že každou sekundou umrie. Jediný o koho sa zaujímal bola jeho mladšia sestra, no tú teraz nikde nevidel a nevedel ako by jej vo svojom stave mohol pomôcť. Musí sa upokojiť, niekde na povrchu a potom niečo vymyslí! Možno niekoho nájde, alebo dokonca ona nájde jeho. I to bolo možné, že ona sa nestratila jemu ale on jej.

> Ice world

Tým 1

Azrael nemohol veriť vlastným očiam. Po vstupe do portálu sa ocitli v miestnosti, ktorá mu nič nehovorila. V strede bol stôl a vlk trepal hovadiny. Azrael ho nemohol počúvať, dúfal však, že ho počúva niekto iný. Uši si tiskol ku hlave a radšej sledoval čo sa okolo neho deje. Toľko vôní, frustrácia a ešte k tomu i vlk chodiaci na dvoch nohách čo sa správa ako správny lunatik. Keď sa k tomu pridá ešte i železitá vôňa krvi, Azraelom žalúdok dostane peknú ranu. Vnútornosti sa mu otočia a on sa musí posadiť, aby to všetko prežil v psychickom zdraví.
,,To má byť vtip?" precedí pomedzi zuby, no ani to nebolo všetko čo mal blázon za ľúbom. Pristál pre ním tanier s mäsom, pekne nastajlovaným tak, aby bola vidieť srsť. Srsť bola až priveľmi podobná srsti jeho otca, no to sa Azrael rozhodol prehliadnuť. Labou odstrčí tanier preč od seba a radšej sa pozrie na Frekiho, vlka, ktorého meno ešte nepoznal. ,,Vráťme sa späť a poďme rovno za Mefistom, toto nemá zmysel."

Tým 1 - Aileen, Freki, Rhaax

Objavili Rhaaxina, čo bolo dobré znamenie. Aspoň niečo sa im podarilo a Azrael bol skutočne rád. Vlka pozdraví, no pretne ho i ostrým pohľadom aby mu dal najavo, že teraz sú tu len kvôli nemu a on sám nemá žiadnu šajnu, čo si kvôli tomu prežili. Možno mu to raz chrstne do tváre, no na to teraz nebol čas a ani nálada. Pobrali sa teda cestou preč, no nebolo by to také jednoduché ak by sa im podarilo len vykráčať kdesi na lúku - samozrejme museli stretnúť nebezpečenstvo. Alebo skôr pokušenie. Postavil sa vedľa Frekiho, na jeho otázku síce nepoznal odpoveď, no vedel niečo iné. ,,Za Mefistom šli Liss a aj ten ďalší vlk," oznámi mu. ,,Možno by sme sa mali vrátiť za nimi," navrhne a pozrie smerom na ostatných vlkov v jeho skupine. ,,Len musíme zostať pri sebe a nerozdeľovať sa znovu," vrhne pohľad na Rhaaxa, no rýchlo ho z neho aj zloží.
Freki jeho slová nejako extra nepočúval, keďže vkročí do portálu. Mladý vlk len ticho zanadáva a so sklonenou hlavou sa poberie za ním.

1 - freki a aileen

Netrvalo dlho a Azrael sa ocitol v lese úplne sám. Monštrum zmizlo, rovnako ako Freki a jeho sestra. Obzeral sa v nádeji, že ju uvidí bežať za sebou, ale ona sa evidentne rozhodla pre záchranu seba samej. Mierne ho z toho pichlo pri srdci, no nezazlieval jej to. Urobila dobre, aspoň niekto z nich musí prežiť a ak by to mala byť práve ona, tak to bude dobre. Stál sám v lese a snažil sa pochytiť dych. Srdce mu bilo naplnené adrenalínom a nebolo to kvôli tomu, že bežal. Nevedel sa rozhodnúť či má ísť ďalej po stopách vlka alebo sa vrátiť za sestrou a smerom preč z lesa. Vlk to vyriešil za neho a tak Azrael na jeho slová len prikývol a rozbehol sa za ním. Nemal čas, chuť a ani možnosť odvrávať, takto to vyzeralo ako možnosť, ktorá nikomu neublíži. A tak bežal.

1 / Aileen, Freki

Veľmi sa im nedarilo a Azrael by prisahal, že je ich osudom zostať tu a umrieť. Rozložiť sa na atómy a nechať sa zožrať chrobákmi. Sestru nechal kráčať za sebou vo viere, že ak by ich šelma napadla, vezme si jeho prvého, no v momente keď ju uvidel, už nebol taký odvážny. Otočil sa mu žalúdok ihneď ako mu pohľad spočinul na beštii a rýchlo ho odvrátil. Nejako sa mu nechcelo na neho pozerať dlhšie ako bolo potrebné. Pritiahol sa bližšie ku sestre, no nakoniec týmto ťahom všetko pekne pokašľal.
Všetko šlo v poriadku, už takmer videli zasnúbený koniec lesa, no v tom by nebol čert ak by sa im to podarilo. A veruže nepodarilo. Zo stromu skĺzla palička, rovno na hlavu Aileen, odrazila sa od jej čela a skončila priamo pod nohou nič netušiaceho Azraela. Ihneď ako začul zvuk prasknutia, vedel, že je kvalitne v zadku a bol pripravený niesť za to zodpovednosť. On ju sem dotiahol, on všetko pokašlal a on sa o nechá zožrať. Postaví sa pred Aileen, polomŕtvy od strachu a hlavou jej naznačí aby utekala ihneď ako to bude možné. Freki mal však úplne iný, hrdinský plán, vďaka ktorému a Azraelových pliec spadla všetka zodpovednosť.
Pozornosť príšery zobral na seba a tá sai rovnako rozbehla za ním. Blázon! vykríkol Azrael v duchu a nelenil. On to pokašľal, nenechá teda vlka aby si to odniesol za neho. Bolo to možno hlúpe, mohol si povedať, že obedovanie vlka je dosť - no on by sa už na seba nikdy nemohol znova pozrieť. Hlúpo teda bežal za beštiou bežiacou za Frekim pripravený spútať jej nohy ihneď ako sa jeho pavučiny dostanú k jej nohám.
V kútiku duše dúfal, že Aileen bude dostatočne múdra na to, aby prešla hranicou lesa do bezpečia. Aspoň ona. Freki však náhle zmizol a Azrael zostal sám len s chvostom príšery pred sebou.

Jméno, postavení: Azrael, Sigma
Počet postů za celý předchozí měsíc: 8
krátké shrnutí všech postů: Azrael odišiel do Podsvetia na akciu, zatiaľ sa nič moc neudialo.

5% z minulajška prosím do sily :D Ďakujem!

Procenty zapsána

Poprosila by som všetkých 11 % do rýchlosti :D a kšm samozrejme na aza

ZAPSÁNO

Azrael sa síce možno ujal vedenia, no nebolo to nejaké výrazné. Šiel možno o krok či dva pred bledým vlkom a pozorne hľadel pred seba - alebo si to aspoň myslel. Bol vo svojom svete a to, že sa dostali niekam inam si uvedomil až keď mu bahno začalo baliť laby. S vlhkosťou nemal žiaden problém, no bahno nemal rád lebo mu vždy zlepilo všetku srsť, ku ktorej sa dostalo a vôbec nevyzeralo esteticky. Bohužiaľ to však nebol jeho jediný problém a rozhodne ani nebol najmenší.
Všimol si ako sa sestra potešila vtáčikovi, ktorého uvidela pred nimi a ako umrela vo vnútri, keď bol zožraný. Nebolo to niečo príjemné na pohľad a ani Azraelovi nebolo všetko jedno. Srsť na krku sa mu naježila a radšej pristúpil ku sestre, tak aby sa srsť na ich bokoch dotkla. Rýchlym pohľadom pozrie na bledého vlka a keď si uvedomí, že je rovnako zmetený ako oni, prijme fakt, že zomrú.
Uši sklonil dozadu a nechal vlka aby šiel prvý. Najvyšší čas prenechať vodcovstvo niekomu, kto vie čo robí. Alebo sa o to aspoň pokúša a vyzerá, že mu to vychádza. Hlavou kývol sestre aby ho nasledovala a rozišiel sa po bahnitej ceste za Frekim.

1
Azrael pohľadom sledoval Rhaaxina, ktorý urobil presne to, čo mladík predpokladal. Az zostal stáť a keď sa k nemu pridala sestra, venoval zase trocha svojej pozornosti jej. ,,Jediná vlčica so šatkou, ktorú poznám si ty," odpovie jej na otázku a nemá tušenia na čo, alebo skôr koho mieri. Nikto z vlkov však nebol nejako extra nadšený, že sa Rhaax bezhlavo vrhol k medveďovi a snažil sa ho pýtať na hlúpe otázky. Niektorí vlci mali v hlave nie len prázdno, ale dokonca i nejaká to seno, ktoré malo ešte k tomu všetkému i debilné nápady. A samozrejme výsledok mal za následok poškodenie celej skupiny, nie len mladého vlka. *Sakra práca!* zanadával si Azrael v mysli a snažil sa vyhnúť duchovi, ktorý na neho mieril. Nepodarilo sa to, jeho srdce akoby zastalo, vynechalo jeden či dva údery, ktoré vyhodili Azraela z rovnováhy. Cítil sa akoby sa práve zobudil zo sna, v ktorom padá z obrovského kameňa a práve mal dopadnúť na tvrdú zem. Nepáčil sa mu ten pocit, rýchlo len zalapal po dychu a snažil sa nenechať na sebe nič znať.
Keď a však znovu dostal k sebe a svojim zmyslom, Rhaaxin už bol dávno preč, niekde kde ho ani jeden z vlkov nemohol vidieť. Chvíľku trvalo, kým sa znovu rozhýbal, no hneď ako mohol, vybral sa za bielo-čiernym vlkom, ktorého meno nepoznal. Bol si istý, že všetci ostatní ich budú nasledovať, nemali moc inú možnosť a preto sa ani za seba nejako extra neobzeral. Ako dorazili na rázcestie, niekde vzadu v Azraelovej hlave sa ocitla myšlienka, žeby ... jednoducho odišiel. Možno by to tak i urobil, to by sa však Freki pred ním nemohol rozhodnúť inak. Ak by on odišiel, Azrael by ho nasledoval, teraz však nechcel priznať svoju slabosť a niečo mu vravelo, že to čo jeho oči vidia ešte stále nemusí byť pravda. Navyše meno Mefistofeus znelo pekne desivo.
Pobral sa on teda smerom ku Rhaaxinovi a spokojne pridal do kroku. Majú hodinu, tak by si mali skutočne pohnúť a nie si len tak vykračovať. A aspoň bude znovu na mieste prvý, s možnosťou mať viac času na premýšľanie. Ak však kvôli tomu malému bláznovi s náhrdelníkom všetci umrú, Azrael sa zaprisahal, že ho zabije.

1
Všetci mali plné ústa rečí, keď oni nie sú tým vlkom, pod ktorým sa takmer prelomila podlaha. Či už to bola ilúzia alebo nie, on nemal šancu vedieť, že to pred ním nie je žiadna reálna diera a preto ho slová vlka vo Zlatej dosť nehnevali. Neodpovedal mu však, radšej sa len postavil na laby a ohrnul nos. ,,Proč nejdeš dál??" prehodil si v mysli hlasom, ktorým napodobnil vlka a urobil na tvári grimasu. S jemným úsmevom sa však otočil k sestre a usmial. ,,V pohode," povedal jej milo, no nebol čas na dlhšie rozhovory a preto sa pobral dopredu. Už nebol taký nadšený ako predtým, stres z predstavy, že padne k zemi, ho prenasledoval stále viac a viac a srdce mu zvieralo každým ďalším krokom cez most. Dával si pozor kam kladie laby, no snažil sa dolu pozerať len čo najmenej, aby si nerobil ešte horšie akoby mohol.
Keď sa mu už podarilo dostať zaň, začalo sa mu znova o niečo lepšie dýchať, no nebolo stále niečo, čo by ste nazvali kľudom. Už nikdy nepôjde pod zem. Nikdy! Jedine tak, že už odtiaľ nikdy nevyjde. Akonáhle sa pred nimi objavil medveď, zastal. Tentokrát nechcel byť prvým, ktorí by sa k nemu vydal. Bolo tu dosť vlkov, ktorí sa len plavili a zatiaľ nič neurobili. Navyše Azrael vedel, aký problém dokáže byť obyčajný medveď a nie ešte aký obrovský. Čo keby teraz šiel dopredu niekto ,,Múdrejší"? prehodil si v hlave a pozrel na niekoho konkrétneho s vráskou na čele.

VITAJTE V BUNKRI


Majitelia: Azrael, Gwyn
Ďalej tu môžu bývať: zatiaľ nikto okrem nich, neskôr sa to môže zmeniť
Prístup majú: všetci pozvaní aj nepozvaní - čakajte však následky!
Miesto na mape:


Popis: Jedná sa o primerane veľký úkryt s mierne podpriemerne veľkým vchodom. Mnohý väčší vlci by mohli mať problém vôbec sa dostať dovnútra, no keď sa tam konečne dostanú prekvapí ich veľkorysí priestor. Pohodlne sa dnu zmestia štyria vlci, no dobrých vlkov sa všade veľa zmestí - tak ak vám nevadí byť blízko pri priateľoch, kludne ich teda môže byť i viac.
Úkryt vznikol navŕšením kameňov odkúpených z podlažia hôr. Poveternostnými podmienkami sa hlina, najmä vďaka vode stala maltou, ktorá všetky kamene spoločne s koreňmi machu držia pohromade. Práve vďaka danému machu a rastlinám rastúce na ňom, je takmer nemožné zistiť, že sa na mieste daný úkryt nachádza, ak nestojíte práve pred vchodom. V každom inom uhle pripomína len obyčajnú navŕšenú pôdu.
Vnútro je rovnako jednoduché ako vonkajšok. Podlaha je len rokmi udupaná pôda, stenu a stropy tvoria kamene, občas prerastené machom a steblami trávy.


Cvaká Az.

SCHVÁLENO

Netrvalo dlho a Azraelov prechod mostom sa skomplikoval. Hnedý vlk sa už videl, ako sa prepadáva do ničoty. Našťastie sa mu však podarilo hodiť dozadu a na zem. Uši mal stihnuté dozadu, chvost prikovaný k zemi a zuby pevne stisnuté. Dýchal hlasno a pár sekúnd trvalo, kým si uvedomil, že sa mu nič nestalo, že stále stojí na zemi - i keď len pár centimetrov od diery, ktorá mohla pre neho znamenať smrť. Predstava, že sa zrúti do temnoty ho úplne odrovnala a i napriek tomu, že okolo bolo svetla dosť, akosi ho to pohltilo. Sucho prehlgol a snažil sa aby sa mu svaly netriasli až priveľmi okato.
Nevedel kde sa nachádzajú ostatní, no momentálne mu to bolo jedno. Rýchlo začal cúvať, ak by sa náhodou okraj diery začal odlupovať. Nie, nemal rád tmu, nemal rád temnotu, ktorá zožrala časť mostu. ,,Videla si to?" prehovorí zúfalo ku sestre, no ako bolo spomínané, nemá ani tušenia, či je pri ňom. Dúfa však, že to tak bolo. I napriek tomu, že len pred pár minútami mal odpoveď na svoj problém pred sebou. Bolo to však príliš skutočné na to, aby o tom vôbec začal pochybovať. Zostal ležať na zemi, momentálne potreboval znova obnoviť svoju odvahu a najmä žiadostivosť po uznaní. Potreboval aby sa pri ňom niekto objavil.

Azrael ani nevedel ako, ale napokon sa dostal do vedenie skupiny vlkov, ktorí sa vybrali za Frekim. Držal sa v strede tunelu, nemal veľmi rád oheň - či už bol červený, modrý alebo zelený. Jeho elementom bola voda a tá sa s ohňom pekne vylučovala. To, že sa za nimi zatvorila chodba si nevšimol, alebo i keby si to všimol, nevenoval danej situácii pozornosť. Zvedavosťou bol poháňaný dopredu, do neznáma v nádeji, že sa pred ním otvorí priestor a on už nebude ďalej trčať na mieste, ktoré mu metaforicky stláčalo srdce.
Po ceste mu oči padli na kameň, pri ktorom zastavil a rozhodol sa obzrieť, ako ďaleko za ním sa nachádza jeho skupinka vlkov. Nechcel im predsa ujsť, no zároveň ani nemal potrebu zostávať zbytočne dlho na mieste, ktoré nebolo určené pre neho. Srdce mu hlasne bilo, keď vyslovil slová, ktoré boli písané na kameni, nahlas. ,,Oko je podvedené, no i napriek tomu dokáže rozhodnúť o správnom kroku," prenesie skôr pre seba ako pre ostatných, no určite dostatočne hlasno na to, aby ho počuli vlci, ktorí sa nachádzali hneď za ním. Zamyslel sa, no ďalej sa nad slovami nezamýšľal - aspoň nie nahlas. Vedel len jedno, odteraz nebude môcť veriť svojim očiam, tak ako doteraz. Čo je pre začiatočného klaustrofobika celkom ťažká predstava. Bude to však musieť nejako zvládnuť.
Ako sa mu podarilo dostať do siene, ktorá bola omnoho väčšia ako tunel, razom sa mu lepšie dýchalo. Za jedno bol rád, že sa dostal do omnoho väčšieho priestoru, avšak na druhú stranu, most pred ním nevyzeral práve najbezpečnejšie. Skutočne chceli prejsť po ňom? Museli? I napriek tomu, že mu Azraelovi výšky nevadili, určite mu vadila možnosť, že by sa pod ním most eventuálne mohol prelomiť. Znovu sa obzrel na vlkov za sebou, nasucho prehltol a opatrne sa pobral po moste. Srsť mu stála dupkom ako kládol laby pred seba a očami skenoval priestor pred sebou, aby zabránil akýmkoľvek problémom. ,,Zatiaľ drží!"

Azrael cítil srsť svojej sestry pri tej svojej a to mu stačilo. Sedel na kraji a ostatný vlci mu zahatali výhľad na všetko čo sa dialo s tým bielo-čiernym vlkom. Dokonca prišiel i o pohľad na vlka, ktorý chodil po dvoch nohách. Pohľad stále upieral smerom dolu, k rieke, ktorá vlastne ani nevyzerala ako rieka. Azrael radšej ani nechcel myslieť z čoho bola, i keď mu to mohlo byť veľmi jednoducho jasné. Nechcel však pripustiť, že sa práve nachádzajú iba krok od pekla.
Keď sa pohli, Azrael zaryl svoje vlčie pazúry do podlahy lode, no snažil sa tváriť absolútne v pohode. Pohľad zaryl do hmly, akoby bol jediný, čo tam niečo vidí a sem tam sa ubezpečil, že Aileen je stále vedľa neho. Netrvalo dlho a loď znovu narazila na pevninu. Azove stucnuté svaly nechceli spolupracovať, preto sa mu nepodarilo vystúpiť ako prvému. Chvost mu visel popri zadných nohách a uši mal mierne sklonené dozadu. Nemal rád priestory, ktoré boli ohraničené zo všetkých strán a vyvolávali v ňom miernu úzkosť. Zuby pevne stisol a snažil sa sústrediť na niečo úplne iné - napríklad na to, kam sa pobral jeden z vlkov, ktorí vystúpili pred ním.
Okolo vlčka, ktorý strážil tunely prešiel po špičkách, vyzeral akoby ho bolel každý otras, ktorí spôsobili svojou chôdzou. Pobral sa teda smerom, ktorým šiel bielo-čierny vlk a dúfal, že ho sestra bude nasledovať.

Veci sa udiali rýchlo a mladý vlk len sledoval čo sa deje. Ten vlk, ktorý sa mu zdal známi zo Zlatej svorky, nebol príliš múdry ako sa mu teda podľa jeho činov zdalo. Azraelovi sa naježila srsť, nie však len statickou elektrinou ale i pohľadom na prievozníka. Keď videl čo urobila Lissandra s tou druhou vlčicou a ako nastupovali do loďky, Azrael sa vrhol dopredu. ,,Leen, poď," povedal jej, no nekontroloval či ide za ním. Mám tunelové videnie, ktoré sa sústredilo len na kameň a prievozníka - nie na nikoho iného. Rýchlo si zodvihol labu k tlame a rozhrýzol vankúšik. Nechal kvapku krvi kvapnuť na kameň a rýchlo priskočil k dvom vlčiciam. Toto dobrodružstvo si nenechá len tak ujsť.