Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Broken north >

Azraela všetci odignorovali, na čo len ohrnul nosom a bez slova ich nasledoval. Ak teda chcú sólovú hru a budú predstierať, že tu s nimi nie je - dobre. To môžu hrať obe strany. Niektorí vlci si evidentne nevideli na koniec svojho hlúpeho nosu. Preskočil cez portál, narazil na tvrdú zem, ktorá bola úplne iná ako tá, ktorú čakal. Nebola to snehovobiela pláž, na ktorej skončil naposledy a ani to more nevyzeralo byť dvakrát najpríjemnejšie. A dokonca ani o spoločnosti sa nedalo povedať, že bola akási príjemná - pre zmenu, tentokrát nemyslel vlkov, ktorí tu skončili spolu s ním, ale tie malé beštie, ktorím sa evidentne ich prítomnosť nepáčila.
Azrael však nemal problém ubrániť sa daným škriatkom, predsa len podarilo sa mu už zabiť niečo väčšie! Keď na neho vybehol prvý škriatok, Azovi sa podarilo ho zasiahnuť v polovici skoku - z úst mu vyletela lepkavá biela tekutina, ktorá by sa s dávkou metaforizmu dala popísať ako pavučina. Nebola taká silná, ako naposledy, no dostatočne na to, aby raracha vykoľajila z priameho skoku - potom už pre Azraela nebol problém skočiť mu na chrbát a prekusnúť mu lebku.

Keď ho vlčica pochváli, jeho ego podrastie. Vypne hruď a vyškriabe sa na nohy. ,,Hej, narodil som a tu," odpovie na jej otázku, no to už sú pri nich ďalší dvaja vlci. Azrael si sadol opodiaľ aby nebol nútení sa s nimi moc handrkovať. I napriek tomu, že bol mladý, nebol až taký sprostý, vedel kedy nemá riskovať svoj vlastný život. A na malej kryhe, na ktorej boli razom štyria vlci to nebolo moc najbezpečnejšie. ,,Inak, ak by to niekoho zaujímalo, tak sa volám Ezrael," prenesie napokon vlk, no keď ich vlčica popchne ku konečnému presunu do portálu, vyvráti hlavu dohora. ,,Čo to sakra je?"

Z kryhy sa snažil skočiť tak, aby sa mu hlava neponorila pod vodu. Našťastie sa mu to podarilo, no zbytok tela dostal pekne zabrať. Mal jediné šťastie, že bol vlkom a voda sa mu nedostala priamo na kožu. Labami ostro máchal, aby sa na ľad dostal čo najskôr, neuvedomil si však, že na vetre to bude omnoho horšie ako vo vode.
Keď sa dostal k ľadovcu, predné laby si vyložil navrch a zadnými sa snažil čo najviac. Nešlo mu to, takmer mu do očí vyhŕkli i slzy - nechcel sa však vzdať a dokázať tým Shay, že mala pravdu. To teda nie! Zaprel sa teda a nejakým zázrakom sa mu podarilo dostať na vrch. Pár chvíľ zostal len ležať, dychčal, no pohľad na napredujúcich vlkov ho popohnal. Chcel byť prvý. Postavil sa teda na nohy a znova, snáď poslednýkrát skočil do vody. Problémy boli zväčša rovnaké, no podarilo sa, možno kdesi na zadných labách by sa mu našla nejaká tá jazva, no to bola malá daň za dostanie sa k portálu.

ice world cez ladové pláne >

Azrael ozlomkrky utekal. Laby sa mu prepadávali do snehu a spod tých zadných mu sneh zase odletoval. Bol mladý, mal celkom dobrú kondíciu, no vzduch mu rezal krk a tak posledných 500 metrov len preklusal. Najmä keď mu padol pohľad na ľadové kryhy, ktoré mu do hlavy nahrnuli trocha obáv. Mal šťastie, že sa pri vode necítil nejako extra nepríjemne, najmä z dôvodu, že pri najhoršom si vedel pomôcť svojou mágiou. Avšak to by si nechal až ako poslednú možnosť.
To ho však už dobehne ohnivá vlčica a rovno sa dá do rozkazovania. Razom je dominantná, no Azrael už plánuje svoje. ,,Nemyslím si, že nás všetkých unesú, v tomto radšej nebudem tímový hráč," povie jej Azrael a vyberie sa svojim smerom, ktorý sa mu páči najviac. Silno sa odrazí a dopadne na veľkú kryhu, ktorá sa jeho dopadom len mierne presenie dopredu. Labkami najskôr okusuje, či ho ľad skutočne udrží, no keď zistí, že hej, rozbehne sa dopredu. Bohužiaľ však nie všetky kryhy držia rovnako ako táto prvá. I napriek tomu, že ešte nie je plnohodnotným dospelým vlkom, pod jeho váhou sa ďalšia, omnoho menšia kryha prelomí a jeho laby sa prepadnú do vody. ,,Safraporte!" zanadáva si, no toto len pekne podčiarkuje jeho slová, ktoré preniesol pre Shay. Mal však šťastie, že rozpadnutá kryha nebola príliš ďaleko od tej nasledujúcej.
S námahou sa mu podarilo dostať na ďalšiu, no to mu už ľad začal primŕzať na srsť. Otriasol sa, nepodarilo sa mu všetko dostať dolu, no moc ho to neškrelo. zas takú vysokú hmotnosť mu to nepridávalo. Ďalšia kryha už bola väčší problém. Bola veľmi ďaleko a on si bol vedomí toho, že tak ďaleko sa mu skočiť nepodarí. Bol čas skočiť do vody a zamáčať si srsť, tentokrát dobrovoľne.

Prišiel ďalší vlk, ktorý Azraela našťastie vytrhne z kolotoča divností. Aspoň tento vyzeral celkom v pohode, ale bolo príliš skoro na to aby vynášal rozsudok, najmä z dôvodu, že ani jedného z nich nepoznal. Možno je to tam nikde u nich normálne. Kto vie. Razom však daný vlci začnú odchádzať preč, vlčica vraví niečo o portály. Mladík zbystrí pozornosť. To pozná! Tam bol! Už niekoľko krát tadiaľ prechádzal a vtedy sa dostal na tú príjemne teplú pláž s obrovským množstvom vody. Tak tam by sa teraz skutočne veľmi rád dostal, no nepáčila sa mu moc spoločnosť, ktorá tam smerovala. Našťastie však nebolo podmienkou ísť s nimi. Zatiaľ čosi oni vykračovali a jeho nechali bez povšimnutia vzadu, on sa s pokrčeným nosom rozbehol a okľukou mieril k portálu - sám.

> broken north cez ľadové pláne

Keď k nemu prehovorila vlčica, Azraelovi sa nahodil na tvár jeho da fucc výraz. On na ňu šteká ako na posledného psa a ona sa rozhodne mu podvoliť? Azrael to nechápal, nedokázal pochopiť, že existujú vlci, ktorý nechajú so sebou podobne zametať. Bol ešte mladý, mnohým veciam nerozumel, no tejto jednej asi nepochopí nikdy. Mykol nad tým však plecami a len pozorne počúval o čom sa vlci rozprávajú. Počúval a súdil.
Nemal tušenia o čom sa to bavia a popravde bol vskutku i rád. Evidentne šlo o nejakú svorku, niekde v kútiku duše dúfal, že nie o tú jeho rodnú. Ak hej, tak by to bol ešte iný problém. I napriek tomu, že ich opustil, stále mu v srdci zostal ich odkaz - a ak by bol ohrozený jeho otec. Nie, skutočne dúfal, že išlo o tú tretiu svorku, o ktorej mu rozprával Sar.
Azrael sa už už chcel nahnúť k ohnivej vlčici a navrhnúť jej aby radšej odišli, predsa len, ak sa hádate s idiotom, stiahne vás na jeho úroveň a predčí vás skúsenosťami. To už však ona mala na pláne niečo úplne iné, nad čím mladý vlk len prekvapene zažmurkal -vybrala sa k nemu. Pri posledných slovách čierneho vlka Azraelovi jemne vyskočia kútiky úst v miernej grimase a zastrihá ušami. Uškrnie sa popod nos, správanie oboch vlkov pred ním bolo komické.

Azrael nemá najmenšieho tušenia čo sa naokolo deje, no absolútne sa mu to nepáčilo. Vlčica sa evidentne veľmi bála a Azrael mal po poslednom boji s medveďom celkom vysoké sebavedomie. Pevne stál, držal postoj a popri tom pretínal vlka pohľadom. Srsť mal vďaka nepodmieneným reflexom pekne naježenú a chvost držal na úrovni chrbta. Nebál sa, aspoň určite nie tak, ako keď naposledy stretol vlka so zlou náladou. Už nebol šteňaťom, ktoré by sa rozplakalo pri prvom nepeknom pohľade - svet ho naučil, že nie je všetko ružové. ,,Najlepšie by bolo ak by si svoje slová aplikoval aj na seba," upozorní ho mierne. Azrael mal šťastie, že jeho hlas, i napriek tomu, že už začal mutovať, nepreskakoval - ako to už väčšinou býva. Držal pekne svoju líniu, mladý vlk sa veľmi snažil aby neznel ako nedohôdča. Červená vlčica pomaly ustupuje pred vlkom, bolo jasne vidieť, že sa ho bojí. Azrael sa ju rozhodol nenapodobniť. ,,Čo keby si si radšej našiel niekoho seberovného?" odpovie mu miesto nej. ,,Dobre sa ti straší, keď sú pred tebou vlci, čo sú menší ako ty," nedá sa mladík. ,,Kto vie čo si tým kompenzuješ," zavrčí si popod nos.

Azrael naštvane sedel na snehu a zazeral do diaľky. Pohľad mal však zastrený a viac bol skrytý vo svojich myšlienkach, na bieleho vlka, ktorého stretol v dunách. S ním by sa mu dobre hralo v snehu! Najmä keď bol taký biely, že ho takmer na danom snehu ani nebolo vidno. To sa však o vlkovi, ktorý ho razom zrazil na zem, nedalo povedať. Azrael sa hlavou zaryl do snehu a už už chcel privítať Gwyna, no padol mu pohľad na červeno-modrú vlčicu.
Pokrčil čelom, na ktorom mal stále jemnú kôpku snehu. ,,Som v pohode," odpovedal jej a rýchlo sa staval na nohy. Musí predsa zapôsobiť! Rýchlym pohybom zo strany na stranu sa oprášil a vlčicu si obzrel. Z jej hlavy a chvosta sa šíril plameň, čo v Azraelovi vyvolalo záujem, no na druhej strane voda v ňom žiadala odpor. Pokrčil nosom, no skôr ako stihol povedať niečo hlúpe, objavil sa čierny vlk, ktorý vyzeral byť značne prekvapený, a nie zrovna milý. ,,To nie sú moc milé slová," zavrčí si popod nos Azrael, no nejako extra na nepríjemného vlka nereaguje. Nepríjemných vlkov nemá rád.

laica mar >

To, že sa ochladilo, si šteňa nevšimlo hneď. Samozrejme, že zima bola všade, preto bolo pre neho omnoho ťažšie povedať, kedy sa začal nachádzať za polárnym kruhom. Ak taká vec vôbec v tomto svete existovala. Srsť mal hrubú, pravú zimnú a preto ho chlad až tak veľmi netrápil. Dokonca sa mu i celkom páčil, najmä z dôvodu, že bol sneh! Sneh bola skutočná sranda, najmä ak ste mali v danom snehu spoločnosť. Čo však Azrael nemal a preto ten sneh taký zábavný až nebol. Znechutene si drepol do snehu a vypustil nespokojný vzdych. Ako si má vytvoriť nových kamarátov, keď žiadny potencionálny kamaráti nie sú na dohľad? Toto bol vážne slabý deň v Azraelovom aktívnom živote.

spálenisko cez temný les >

Podarilo sa mu dostať zo spálenej krajiny pomerne rýchlo a svet pred ním, ktorý sa mu razom začal otvárať, bol pre neho nepoznaný. Bol rád, že našiel znovu niečo čo ešte nevidel a tešil sa z toho doslova ako malé šteňa, ktorým vlastne i tak ešte stále bol. I keď jeho telo už pomaly začínalo naberať podobu dospelého - laby sa začali predlžovať a svaly naberali na objeme, v hlave bol možno ešte stále trošku nezbedným vĺčaťom. Hormóny mu ešte nezačali vrážať do hlavy, akoby si niekto možno už mohol myslieť, no i na to príde čas - možno čoskoro a možno o trošku neskôr. Ako sa prechádzal po planine a rozhliadal sa naokolo, zívol si. Dnes bolo celé okolie akési mŕtve. Už kráčal hodiny a ešte mu do nosa asi len závan niekoho pachu neudrel. Divil sa, no pokračoval ďalej. Bez otázok - nemal sa ich predsa koho spýtať.

> iceworld

les u mostu cez most >

Akonáhle Azrael prešiel za most, nedokázal sa vynadívať na krajinu pod svojimi labami. Všetko to tam smrdelo sadzami, zhoreními živočíchmi a dokonca sa to i lepilo na srsť. Azrael nepokojne ohrnul nosom a rozhodol sa toto miesot radšej veľmi rýchlo prejsť. Nemal dôvod sa tu zdržovať, no určite sa mu tadiaľto šlo o niečo príjemnejšie ako miestami, ktoré poznal. Najmä z dôvodu, že mu neistota, čo sa nachádza za rohom do krvi vháňala stále novú a novú vlnu adrenalínu - a to on miloval. Ako sa vraví, vlci sa neboja, že budú vo tme sami, boja sa práve toho, že tam sami nebudú. A Azrael si práve dával pozor aby na neho niekto nevyskočil spoza akéhosi pahýľu. To sa však nestalo a on si spokojne vykračoval po uhlí s labami čiernymi snáď až po ramená - a tentokrát v tom nemal prsty Wu.

> laica mar cez temný les

Krištáľové jazero cez lúku >

Azrael sa presúval rýchlo. Prakticky šiel po ceste ktorú poznal. Na tejto trase sa nezmenilo nič, pokiaľ si dobre spomínal. Prešlo už však veľa času odkedy tadiaľto šiel naposledy a precestoval i veľmi veľa iných miest, preto sa mu to mohlo len zdať. Lesy predsa vyzerali všetko skoro rovnako, čo by len na nich mohlo byť zaujímavé?
Bolo to ešte hlúpe šteňa, ktoré si neuvedomovalo krásu a premenlivosť a jedinečnosť prostredia v ktorom žilo. V jeden deň na to príde a snáď to nebude príliš neskoro. Teraz sa mu však všetky stromy zdali rovnaké a on len nafučane kráčal stále ďalej a ďalej od svojej nove nory. Kiežby sa stalo už niečo zaujímavé!

> Spálenisko cez most

podzemné dúpä >

Netrvalo dlho kým sa mladému vlkovi podarilo vybehnúť zo zajatia podzemia a razom sa objavil na svetle sveta. Trvalo však ešte menej, kým sa mu podarilo dostať do vody, do ktorej rovno hneď aj skočil. Jeho srsť síce nebola už dávno zlepená od krvi, no čosi medené mu stále skákalo do nosa. Chcel sa toho zbaviť a navyše nemal nič lepšie na práci - a to bol jeden z dôvodov prečo sa rozhodol, že sa znovu vyberie na prechádzku. Počul o posune ostrovov a chcel sa o tom presvedčiť na vlastné oči. Preto, keď sa mu podarilo poriadne do sýtosti vykúpať, vybral sa smerom, ktorý poznal z cesty, ktorou šiel po prvý krát s Ayshi. Nemal však namierené domov - teda do svojho starého domova, presnejšie povedané. Šiel niekam inam, kde ešte nikdy predtým nebol.

> les u mostu cez lúku

Azrael spal kdesi v hornej komnate jaskyni, ktorú spoločne s Angelom objavili pred nejakým časom. Bol schúlený do klbka a nos sa mu ohrieval pod chvostom. Naberal silu, ktorú mu okradol medveď - nechával svoje telo regenerovať po toľkej strate krvi a rovnako i jeho mozog si žiadal odpočinok. Spal bez jediného záchvevu, bez jediného prebudenia sa. Bol to snáď najlepší spánok aký kedy prežil.
Keď sa zobudil, cítil sa skutočne odpočinutý, akoby sa len práve teraz narodil. Nadšene si zívol a rozhodol sa vykuknúť zo svojej skrýše. Nebol si istý, či sa niekto nachádzal vo vnútri alebo bol sám - táto informácia napokon ani nebola taká podstatná, lebo Azrael sa neplánoval zdržať nejako príliš dlho. Uháňajúc zbehol do hlavnej siene a odtial si to šinul rovno von. Bol čas znova nájsť nejaké nové miesta a spoznať nových vlkov! Už predsa nebol takým malým vlkom ako predtým!

> Krištáľové jazero

Ideme so shay!