Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Idem s Azraelom :)

Azrael na neho pozeral, sledoval ako o prevŕtava pohľadom, no neustúpil. Nie, zatiaľ nemal až taký dôvod ponižovať sa pred samcom, i keď by bol najradšej keby na tomto mieste byť nemusel. ,,Ako to mám vedieť?" odsekne mu. Nie, žeby za svoj krátky život navštívil už všetky svorky, no neplánoval o tom vlkovi vravieť. Možno ak by bol milší, tak by mu to povedal i sám, no keď sa má správať ako chumaj, tak aj také informácie dostane!
Vlk jeho klamstvo odhalil, no Azrael nebol až taký sprostý aby mu na to pritakal. ,,Nie sú ďaleko," tvrdohlavo zopakuje to čo mu už povedal a pozrie mu priamo do tváre. Neklame. Minimálne vlk si to musí myslieť, a je to už len na šteňati či sa mu ho podarí presvedčiť. V hre bolo mnoho, ale Azrael bol hráč, ktorý vsádza buď všetko alebo nič.

Azrael nebol spokojný ako sa k nemu vlk správa. Bol to úplný opak vlkov, ktorých stretol doteraz, no možno malé šteňa potrebovalo trocha preplesknúť aby zistilo, že nie všetci vlci, ktorých stretne sú jeho priatelia - tak ako to bolo doteraz. Nečudo, že bol doteraz Azrael taký odvážny, keď mu všetci vychádzali v ústrety. Tento bol však iný a donútil ho prehodnotiť svoje predstavy o svete.
,,Sme... v horách?" odpovie mu Azrael zmätene. Az sa na rozdiel od vlka na tomto mieste narodil a teda nepoznal nič iné - ako to v prípade veľkého samca mohlo byť. ,,Svorky tu sú, viem o troch," odpovedá, nie moc nadšene na väčšinu jeho otázok. Aspoň teda na všetky, na ktoré vie odpovedať. ,,AAA moji rodičia nie sú ďaleko," zaklame mu. Popravde nevedel kde sú jeho rodičia a nejako extra ho to ani nezaujímalo, dokázal sa o seba postarať aj sám.

Azrael mal ohrnutý nos a pozorne vlka pozoroval. Dával si pozor n každý jeho krok, nechcel znova skončiť v ohni - a to doslova a aj metaforicky. Keď sa k nemu začal približovať, on začal cúvať, no i napriek tomu ho vlkove dlhé nohy prebehli. Začal okolo neho krúžiť, a Azraelovi nezostávalo nič iné ako sa točiť rovnako ako on, len aby mu zbytočne neukazoval svoj chrbát. Srsť sa mu stále ježila, sám nevedel či už nevyzerá ako ježko, no v tomto momente mu to bolo absolútne jedno!
*Všetci dospeláci si myslia, že majú právo byť hnusní! A potom keď im dáte rovnakú medicínu, sú nasraný akoby ste im odhryzli kus koristi!* nadáva si Azrael v duchu, no nie je natoľko sprostí aby si tlamu pustil na špacír. Hryzie si do jazyka, no svoj pohľad, bohužiaľ, regulovať nemusel. I napriek tomu, že mu srdce vydesene bubnovalo, adrenalín mu nedovolil aby vlka neprepaľoval pohľadom. ,,Tak sa pýtaj," precedí medzi zubami neochotne.

Vlka si nevšimol. Na pár krátkych momentov ho vôbec nazaujímal svet okolo seba - teda aspoň nie ten, do ktorého by samec spadal. Šteňa si spokojne poskakovala do rytmu svojho pospevovaniaa takmer ho hodilo o zem, keď na neho niekto skríkol. Nebol pripravený na to, že na neho bude niekto rozprávať a ešte vôbec nie kričať! Srsť na chrbte a krku sa mu naježila, chvost klesol k nohám a uši k hlave. Nemienil sa tentokrát nechať tak podlo napadnúť ako to urobila Samantha! Nenechá hlúpych dospelákov aby sa s ním hrali ako s bábikou! Ukáže im, že aj on vie vyceriť zuby. Však ešte nevedel či ich reálne bude potrebovať. ,,Čo chceš?" odpovie mu nie dvakrát milo a jemne šťeňaci zavrčí, aby mu ukázal, že to myslí vážne - a že on určite nebude ľahká korisť.

Iceworld cez Salt >

Ak by sa Azrael pred svojou cestou tak dobre nevyspal, určite by sa mu nešlo tak pohodlne ako teraz. Labky kládol pred seba jedna radosť a očami behal z jednej strany na druhú. Dokonca i jeho chvost sa kmytal sem a tam, a po dlhom čase (asi tak priebeh dvoch hodín) bol znova spokojný. Pri veľkom jazere sa napil a nechal chladnú horskú vodu zavlažiť jeho organizmus. Ani nevedel kedy tak veľmi vysmädol! Akonáhle však svoj smäd utíšil, pokračoval svojou cestou ďalej až dokedy nenarazil na miesto, ktoré vyzeralo akoby uniklo z knihy o raji. Otvoril tlamičku a rozbehol sa dopredu bez toho aby sa poobzeral.

Melká pláž cez portál >

V jednej sekunde bol Azrael na pláži, kde na jeho srsť pražilo slnko a v ďalšej sa už triasol od zimy ako čivava niekde v strede Arktídy! Že ho taká blbosť aj vôbec napadla! No vracať sa nechcel, to vedel určite. Na tomto mieste ešte nebol, a bol čas aby objavil ďalší aspekt životného prostredia, ku ktorému sa ešte nedostal. Sneh? To on ešte nevidel! Síce sa narodil v zime, no skôr ako pochopil ako vôbec chodiť, tak to nejaký čas trvalo a v tom momente ako vystrčil nos z nory, tak už na stromoch v Zlatom Lese, už dávno boli zlaté listy.
Poskákal si po snehu, sem tam vykopal nejakú dieru a najmä sa zase nejako dostal preč od miesta vďaka ktorému sa tu dostal. Jednoducho mal v krvi cestovanie! Alebo to tak minimálne vyzeralo. Či už z jeho pohľadu alebo pohľadu niekoho iného.

> Pytias cez Salt

Bažiny cez Baštu >

Azrael sa takmer zosypal na zem, keď sa mu konečne podarilo položiť labky na vyhriaty piesok pláže. Bolo mu jedno, že bol ako päsť na oko a ktokoľvek - alebo čokoľvek ho mohlo pripraviť o život. V tomto momente, jediné nad čím rozmýšľala bol spánok. Už dávno mu klipkali oči, no nejakým zázrakom sa mu podarilo ich udržať otvorené. Mladý vlk sa skrútil do guličky a spal - spal až pokiaľ sa nezobudil. Srsť mal príjemne vyhriatu od slnka pod ktorým ležal niekoľko hodín a všetko sa razom zdalo o niečo ružovejšie - alebo v tomto momente žltšie.
Azrael sa ponaťahoval ako mačka, pekne si natiahol zatuhnuté svaly a takmer okamžite sa rozbehol smerom k vode. Tento deň si náležite užije a je mu jedno čo kto hovorí! Vykúpal sa do sýtosti, a možno ešte aj troška nad mieru. Zmyl zo seba všetko bahno, ktoré sa mu nalepilo na srsť v bažinách, zjedol nejaké chutne vyzerajúce chaluhy a obzerajúc sa, sa vybral ďalej. Tentokrát však nie na miesto, ktoré pozná, ale na druhú stranu, na miesto kde nikdy nebol a ani ho nikdy nevidel.

> Iceworld cez portál

Najvyššia hora cez Červenú lúku >

I naprik tomu, že sa jeho laby už dávno dotýkali trávy, uši mal stále prilepené k hlave a nevedel sa dočkať, kedy sa dostane na miesto, kde na neho už tá chladná hora nebude vidieť. A to sa mu naskytlo čoskoro, ihneď ako ho pohltili stromy a laby mu zahuply hlboko do blata. *Už zase!* zanadáva v duchu ako sa snaží svoje laby klásť dopredu čo najrýchlejšie len vie. Občas sa zastaví aby sa vydýchal, no nechce na jednom mieste stáť dlhšie ako môže, preto ihneď ako znova nájde svoj dych, rozkráča sa dopredu.
Ani nevie ako dlho mu trvalo kým sa dostal nakoniec bažín, no v tom momente mal chuť pobozkať zem. Už bol len kúsok od miesta kde chcel byť. Už videl pred sebou svetlí piesok pláže a slnko mu čerilo zamazanú srsť. Už sa videl ako sa pekne vyspí v jeho lúčoch!

> Melká pláž cez Baštu

Červená lúka >

To, že opustil lúku mu bolo jasné až v momente, kedy mu do nosa vrazil ostrí horský vzduch. Takmer ho až omráči a on je nútený sa poobzerať. Sakra! Zanadáva si v duchu a chvost mu ihneď klesne hlboko k zemi a uši sa pripnú k hlave. Nie, žeby sa mu na tomto mieste nepáčilo, no pripadal si hrozne ... maličký. Dokonca ešte menší ako keď sa po území Mois Grisu prechádzal so Sarom. A to je už čo povedať - ten vlk bol obrovský!
Chcel sa otočiť čo najskôr, lebo mu bolo jasné, že cesta tadiaľto asi nevedie. Dobre vedel, že tadiaľto neprišiel a a už vôbec sa mu nechcelo skúmať či by viedla aj cesta okolo. Bol unavený, no toto nebolo miesto kde by chcel spať. Možno na tej lúke plnej makov? Alebo sa pôjde pozrieť na tú pláž, po ktorej už tak dlho túžil? Jedno miesto mu určite padne za obeť! A tak sa teraz len veľmi rýchlo otočil na labe a upaloval späť.

> Bažiny cez Červenú lúku

Bašta cez Bažiny >

Slzy mu už dávno uschli a aj srsť na lícach o jeho vode z očiach nevedela nič. Červené maky mu do očí takmer vypaľovali fľaky a on len kráčal ďalej. Bol nahnevaný a to ho poháňalo dopredu. Však on jej ukáže! Nemyslel to zle - alebo možno aj áno, no v jeho mladej hlave ešte nevidel veľký rozdiel. Každopádne, rozhodne to nebude jeho najobľúbenejšia vlčica pod slnkom. Nezaujímala ho, no i napriek tomu nedokázal prestať na nič iné než na jej slová. Preto si ani nevšimol keď sa z mora červenej pomaly ale isto blížil k horám, ku ktorým chcel ísť so Sarom.

> Najvyššia hora

Azrael nemohol ovplyvniť čo sa stalo a už vôbec by to nepredpokladal. Najmä teda ten fakt, že oheň patril Samathe a tá sa ho rozhodla zabiť? A ešte mu aj vraví, že je hlúpy? Azraelovi stekali slzy po lícach, a s ohnutým nosom sa už pripravoval niečo tej hnusnej vlčici povedať. Nedostal sa k tomu a preto len nahnevane zavrčal. Sakra práca toto!
Az nemal tušenia kam sa vytratila a absolútne mu to nevadilo. Kiež by tam aj zostala a už nikdy by ju nevidel. So sopľom v nose a slzami v očiach sa on sám musí ďalej predierať svetom len aby sa zase dostal na miesto kde patrí - alebo teda, mal by patriť.
Ale teraz ... kadiaľ sa tam vybrať? Azrael dobre vedel, že na tom mieste už niekedy bol. Ale všetko to vyzeralo tak rovnako a preto bolo veľmi jednoduché prepásnuť jednu odbočku a miesto toho aby sa dostal do katakomb, prešiel až na lúke kde si kúpil svoj nový kožuch!

> Červená lúka cez Bažiny

Šiel rovno za nosom smerom na pláž, ktorú teraz videl len z diaľky keď okolo prechádzal so Sarom. Tentokrát sa tam však chcel pozrieť! Avšak, akoby on mohol čakať, Xere za ním nešiel. Prečo by aj? A malému šteňaťu to nevadilo, veď predsa ak sa mu nehodlal zlatý vlk venovať, tak Azrael nemal záujem sa ním zapodievať. Cudzinci nikdy nevedeli oceniť čo sa pred nimi ukazuje!
Už v diaľke videl svetlý piesok k pláže, no niečo mu zahatalo cestu. Azraelom trhlo dozadu, nevedel prečo, ale predsa len starý inštinkt bol taký, že zabraňoval vlkom len tak vliezť do ohňa. Šteňa zasyčalo a zavrčalo. Ako sa mohol len tak znenazdajky pred ním vytvoriť oheň? Cúvol, no v tom momente sa mu mihlo pred v kútiku očí, i tam bol oheň! Rýchlo sa poobzeral okolo seba aby sa rozhliadol, no nikoho nevidel. Jeho klaustrofóbia sa začala ozývať i tentokrát - srdce sa mu rozbúšilo, i napriek tomu, že sa oheň nepribližoval, on mal dojem akoby sa ho zmocňoval. Azrael začal dýchať plytko a v panike sa ho snažil preskočiť.

Všetko poprosím na Azraela :D
bonus - dve mince a 35 kšm spolu s6 rubínmi :D

a hlasujem za Barnatt :)

Hlásim sa :D