Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sar sa začne smiať a Azrael vôbec nevie o čo mu ide. Zmraští čelo až sa mu na ňom vytvorí malá vráska. ,,Hej!" nos ohrnie a pozerá ako sa vlk váľa po zemi. ,,Čo je také smiešne!" zavrčí s jemným šteňacím hnevom a prebehne k nemu aby ho šťuchol do rebier. ,,Hej! To sa smeješ na mne?" šťuchne do neho znovu, pripravený kusnuť ho aj do ucha ak to bude potrebné! Keď sa však Sar postaví na nohy, Azraela rýchlo hnev prejde a poberie sa za nim na hostinu. ,,A bolo to drahé?" opýta sa so záujmom ako s ňufákom medzi listami hľadá nejaký sladký plod Sarovej práce. ,,Inak..." začne vetu, no nedokončí ju. Najmä z dôvodu, že má momentálne plnú papulku sladučkého ovocia. ,,Teraz keď sme našli toho starého vlka," zamyslí sa, ,,čo chceš robiť?"
Síce boli oni dvaja spolu len chviľku, Azrael si hnedého vlka so zeleným čumákom skutočne obľúbil. Rád by s ním strávil viac času, no vedel, že by sa mal i vrátiť čoskoro domov. Škoda, že sa len nedokázal rozdvojiť!

Azrael prekrúti očami. Hej jednoduchosť je krása, ale ... nie je to zábava. To čo však Sar urobí hneď pár sekúnd po tejto informácii, je omnoho zaujímavejšie. Azraelova malá tlamička padne takmer až na zem, keď na Sarov popud zo zeme začnú vyrastať rastliny. A najmä tie chutné, malé, červené ovocíčka! ,,TO SI VÁŽNE UROBIL TY?!" takmer až hystericky vyštekne malé šteňa, ktoré má momentálne oči väčšie hádam ako polovica jeho hlavy. Nedokázal uveriť, že je niečo také možné, ešte nikdy nevidel niečo podobné. Podíde k jahodám, ktoré Sar nechal vyrásť zo zeme akoby neveril, že sú skutočné. Keď do nich šťuchne labou a oni sa zázračne nerozplynú, len nadšene hodí pohľadom na Sara. ,,Aj ja chcem!" vyštekne s detskou naivnosťou, zavrie oči a ... a nevie čo má robiť aby zo zeme vyrástli jahody. Keď ich znova otvorí, Sar už necháva vyrásť ďalšie a ďalšie kríky.,,Ako si to urobil?" priskáče k nemu a labami ho štuchne do ramena. ,,Ako, ako ako ako!" Skôr ako dostane odpoveď, rozhodne sa však Sarov výtvor ochutnať a skúsiť či to čo urobil je požívateľné. A môj ty bože! Bolo to dokonalé!

Sar navrhne, že by možno bolo možné, ak by mu meno predĺžil. Azrael sa nad tým len zbežne zamyslí a napokon zistí, že to ani nie je taký zlý nápad. Zatiaľ čo Sar prebehne k starému, on si spokojne ľahne opodiaľ. ,,Hmm.." zamýšľa sa, čo by sa mohlo tomu hnedému vlkovi hodiť ako prezývka. Chcelo by to niečo sofistikované, to je pravda! Akonáhle sa však vráti, Azrael zabudne na svoje unavené laby a ihneď na ne vyskočí. Očami prebehuje po Sarovi aby zistil čo si zmenil, očakávajúc niečo veľkolepé. Oči mu však padnú na Sarov ňufák a s vráskou na čele musí konštatovať, že čakal viac. ,,Zmenil si si len nos?" spýta sa ho troška sklamane a neveriacky okolo neho ešte raz prebehne. ,,Ale vyzerá to super," skočí na neho napokon radostne, vyzeral s ním skutočne špeciálne a takto si mohol byť Azrael istý, že keď na Sara narazí o pár rokov, určite ho spozná. Veď predsa len, koľko vlkov má zelený nos?

Ostrieží zrak >

,,Ty má také krátke meno, že sa z toho nedá urobiť ani nejaká prezývka," posťažuje sa mu nespokojne Azrael a na čele sa mu utvorí malá vráska. Silno rozmýšľa, aby mu vymyslel niečo super, no bohužiaľ sa mu nedarilo ,,Ale niečo ti vymyslím, neboj sa," ubezpečí ho, aby Sar nebol smutný. Azrael momentálne žil v domnení, že prezývky sú jedna zo základných potrieb života, a kto ich má najviac vyhráva. A možno mal aj pravdu, záleží od vašich nárokov.
Razom mu Sar začne nahrádzať otcovskú figúru, ktorú by skôr potreboval pred pár mesiacmi než teraz. Nebolo mu moc príjemné, keď mu dával prednášku, no ktorému šteňaťu by bolo? ,,Mmmh," zašmolí si popod nos ako má uši stiahnuté k zátylku. ,,Asi máš pravdu, ale zatiaľ som mal dosť veľké šťastie," uškrnie sa na neho napokon a hodí to za hlavu.
,,Hej! Už niečo počujem," nadšene poskočí a rýchlo sa otočí na Sara, ,,už máš aj premyslené čo by si chcel alebo nie?" Pridá do kroku aby sa čo najskôr dostali k starcovi a popri tom ešte Sara bombarduje otázkami. ,,Mohli by sme si potom keď si to vybavíš nájsť nejaké jedlo? A.. A opýtaj sa ho na ten náhrdelník!"

Bašta >

Azrael nadvihne obočie. ,,Jedlo bez práce?" opýta sa rečníckou otázkou a už aj sa mu začínajú tlačiť sliny do papule. Skutočne by si už dal dačo na jedenie, dokonca by mu stačili i tie bobule čo mu hnedý vlk ponúkal. On mal veľmi rád ovocie i keď ho ešte veľa nejedol, nikdy ním nepohrdne. ,,To je takmer ako byť navždy šteňaťom! To by sa mi páááčilo," zasmeje sa nad vlastnými slovami a ďalej už len počúva ako sa v hnedák predstavuje. Keď na neho vlk žmurkne, spokojne sa na neho uškrnie svojimi veľkými šteňacími zubami a pokračuje teda ďalej v ceste za starým vlkom s cennými vecičkami. ,,Ďalšia prezývka? Áno, prosím!" nadšene vykríkne na Sarov návrh a jeho novú prezývku. Asi bude zbierať prezývky ako niekto zbiera kamienky.
,,Keď tak ti pomôžem a spolu obalamutíme mamu. Ak obaja zapojíme naše schopnosti, tak nás nikdy nenájde,"povie mu dobrosrdečne, neuvedomujúc si ako zle musia jeho slová znieť v ušiach cudzieho vlka. Niečo ako *Áno, unes ma. Už druhý krát za tento mesiac a ja rád pôjdem s tebou a ešte ti aj poďakujem.* Áno. Áno, presne tak.

> Rest

Bažiny >

Na jeho slová prikývne. Skutočne. Majú dostatočne veľké ústa na to aby sa spýtali. Jeden či druhý. ,,Možno!" vyhŕkne nadšene, pripravený sa ho to spýtať hneď teraz ak by tu pred ním stál. ,,A bolo by to skutočne zaujímavé ak to vedelo nejaké kúzelnícke triky!" nadhodí tému. Možno nejaké chrlenie plameňov! To by bolo skutočne perfektné.
,,Všetko sa dá keď sa chce, Veľký vlk!" zasmeje sa na jeho slovách Azrael a vlka vedľa seba si poriadne prezrie. Nebol zase až taký veľký. Teda aspoň pokiaľ mladý šteňa vedelo povedať. ,,Ako sa vlastne voláte?" opýta sa, keď si napokon uvedomí, že sa ešte ani jeden z nich nepredstavil. ,,Moje meno je Azrael," zastane, aby si mohol s vlkom podať labu, alebo niečo také, čo robia dospelý. Uvedomí si však hroznú pravdu - a to najmä to, že sa preriekol. Na tvár mu vyskočí kyslý výraz a hneď sa snaží opravovať svoje slová. ,,Teda... Vlastne Ezrael, pomýlil som sa," zazubí sa znova kyslo, no bolo cítiť, že to nebol obyčajný úsmev. ,,A ten váš zadok určite niekam skryjeme," snaží sa zahovoriť tému, ktorú moc nechce pitvať. Ešte by to mohlo Ayshi nahnevať. ,,Budete sa musieť snažiť ak budete chcieť nado mnou vyhrať!

> Ostrieží zrak

Bažiny >

Azrael na neho zarazene pozrie, na to nepomyslel. On ešte tak ďaleko nepremýšľal no určite sa nad tým neskôr zamyslí. ,,No ono sa to dá určite nejako vypnúť," mykne plecami nevedomky. ,,To som sa ho nepýtal, ale spýtam sa!" zasmeje sa nad vlastnými slovami a labky kladie pekne dopredu. Čvachtajúca voda pod labkami mu vadila omoho menej ako keď tadiaľto šiel naposledy.
Slová hnedého vlka sa mu veľmi páčili, hlavne keď ho chválil. Azrael pod jeho slovami samou hrdosťou povyrastie a hlavy zodvihne hore spoločne s vypnutou hruďou. ,,Nooo..." zamyslí sa nad jeho otázkou. Vo svorke nie je tak dlho a určite ešte nestretol všetkých. Teda aspoň dúfal, lebo tí vlci čo zatiaľ stretol... no. ,,Myslím, že v našej svorke je miesta dosť!"
,,Môžem ťa zobrať za mamou a ona ťa vezme sa vodcom," navrhne mu spokojne, že prišiel s tak dobrým plánom. ,,Ak by si sa pridal k nám, mohli by sme sa spolu hrávať častejšie," už začína myslieť do budúcnosti. Určite by sa mu ďalší parťák na hry zišiel, Elricov ťažký zadok nebol schopný ho chytiť - Azrael potrebuje poriadneho súper! ,,Na skrývačku! Vraj som v nej veľmi dobrý," pochváli sa, ,,teda to vravia ostatní, samozrejme."

> Bašta

Vlk sa o Azraela zaujímal a to mu skutočne imponovalo. Bol rád stredobodom pozornosti a to mu absolútne stačilo. Akonáhle pochopil, že si našiel nového kamaráta, tak sa mu tlamička ani nezastavila. Chvost mu radostne mixovalo zo strany na stranu a on bol pripravený odpovedať mu na všetky otázky. ,,Bola to taká fľaštička a v nej sa svietilo!" poskočí, keď sa mu snaží vysvetliť čo to vôbec videl. Možno by sa to napokon zapáčilo aj jemu a kúpili by si to spolu? Ktovie! ,,Keď som sem šiel tak som išiel cez taký dlhý tunel a všade bola tma," vysvetľuje mu prečo sa mu tá fľaška vlastne páčila. Bolo to super, vlastne niečo ako slniečko vo fľaštičke. Komu by sa niečo také nepáčilo? ,,Tak keď pôjdem naspäť tak by sa mi to určite hodilo," nadšene mle, nevediac či to vlka vôbec zaujíma. No on bol skutočne rád, že ho po dlhom čase niekto konečne počúva. ,,Troška som sa bál, no zvládol som to!"
Vlk ho poprosí aby mu povedal niečo viac, no on bol príliš rozradostený na to aby sa sústredil na nejaké informácie, ktoré by mu mal dať. Ale čo mu povie? Nič také extra nevedel. ,,Ja toho ešte veľa neviem, lebo som ešte malý," vysvetlí mu svoju nevedomosť, ,,ale viem o jednom tmavom lese, veľkých vodopádoch a lese kde bolo všetko zlaté!" To by sa mu možno páčilo. A dokonca by možno i chcel vidieť vlka s krídlami? Ayshi mu to sľúbila a tak by to on mohol sľúbiť cudzincovi? Veď čo by sa mohlo pokaziť? ,,Chcel by si sa tam ísť pozrieť? Môj otecko by ťa asi rád privítal," povie mu zamyslene. Je síce pravda, že ho už dlho nevidel, no určite by mu to nevadilo.
,,Dobre, dobre tu kusok to bolo!" vyštekne, keď ho hnedý vlk poprosí aby mu ukázal toho starca. ,,Poď ideme!" nadšene sa rozbehne smerom odkiaľ prišiel, no starec už dávno nebol tam, kde ho Azrael nechal. ,,Hmm.. tuto niekde bol..." povie smutne a snaží sa zachytiť jeho pach na svoj malý čierny noštek. ,,Asi sa už presunul, pôjdeme za ním," vyštekne nadšene bez toho aby čakal na odpoveď od vlka. ,,Nemohol odísť ďaleko." Hurá za dobrodružstvom!

> Bažiny

Hnedý vlk bol mohutný, možno tak mohutný ako jeho otecko alebo Elric. Azrael to síce nevedel presne posúdiť. Pre neho boli teraz všetci vlci obrovský a on dúfal, že raz bude taký veľký on! Musí papať brokolicu aby bol na to dostatočne silný. ,,To je škoda," povie Azrael trošku smutne. ,,Ten starý vlk tam mal hrozne veľa vecí, aj taký náhrdelník čo sa mi páčil, no už som naň nemal peniažky!" posťažuje sa mu šteňa a nesúhlasne zavrtí hlavou. Zaprisahá sa, že keď si naň zarobí, tak si ho aj pôjde kúpiť! ,,Ale nejaké bobule by neboli na zahodenie, ujo!" poteší sa Azrael vlkovov ponukou.
,,Áno, áno!" odpovedá rýchlo a nadšene na jeho otázku. ,,Tam na lúke mal rozložené všetky veci!" labkou ukáže smerom kadiaľ len pred pár minútami prišiel. ,,Urobil mi tento super kožuch! Páči sa vám?" rýchlo sa pred vlkom zakrúti do piruety aby mal príležitosť pozrieť si ako malé šteňa vyzerá z oboch strán. ,,Mne sa mega páči!"

Bažiny >

Kráčalo sa mu omnoho jednoduchšie, keď mu už konečne nemľaskala voda pod labami. Veľké kvety vlčích makov mu báchali do nosa a on ich z roztopaše hrýzol. Chvost sa mu vlnil z jednej strany na druhú a na tvári hral naradostený výraz. Veľmi sa mu na tomto mieste páčilo a bol by pristal i na to, že by tu zostal už naveky. Samozrejme jedine ak by sem s ním prišla i jeho rodina! Momentálne mu bolo jedno či by to bola jeho stará rodina alebo nová. Chcel s niekym zdieľať radosť a nádheru miesta, ktoré objavil. Určite to tu bol krajšie ako v Zlatom lese, kde všetko vyzeralo rovnako! Jeho sestrám by sa určite tieto kvety páčili a určite by im pristali za uši! V najlepšej viere malé vlča dve kvetiny odtrhne, vo viere, že ich bude môcť dať svojim sestrám, ktoré už tak dlho nevidel. Postupoval ďalej v domnení, že sa mu podarí nájsť ešte ďalšie farby kvetov, no jediné čo objaví je starí vlk, ktorý mal pred sebou množstvo serepetičiek.
Azrael v nemom úžase otvorí tlamičku, z ktorej mu vypadnú kvety, ktoré nazbieral. Rýchlo na ne zabudne a so záujmom prebehne k vlkovi a obzerá si veci, ktoré tam ponúka. Bolo množstvo vecí, ktoré by sa mladému samčekovi páčili a ktoré by chcel vlastniť, no najviac sa mu páčilo niečo úplne iné. ,,Vedeli by ste mi zmeniť farbu môjho kožúšku?" opýta sa veľmi milo starého vlka a uprie na neho svoje veľké tmavomodré oči. ,,Chcel by som byť trošku svetlejší aby mi v lete nebolo tak teplo!" Starý vlček nie je moc zhovorčivý, no páči sa mu fakt, že šteňa u neho chce minúť svoje peniaze. Tak sa predsa robí biznis!

OBCHOD:
8 mincí > 32 rubínov + 12 ktoré už mám = 44 rubínov
44 rubínov > 440 kšm + 121 ktoré už mám = 561kšm

Vzhľad - 200 kšm
5 labiek do vody (2 až 6) 350 kšm
4 labky do pavučiny (4 až 7) 340 kšm
SPOLU - 890 kšm bez zľavy
40% zľava - 890 / 100 * 60 = 534 kšm (Zostatok na účte 27 kšm.)

Azrael mu dá všetko čo si od neho starec vypýta, neprepočítava to, nevadí mu i keby ho oklamal. Teší sa najmä na svoj nový kožuch! ,,Dovidenia starý vlk! Ďakujem moc!" kričí za ním, keď je už pomaly na odchode, celý nadšený si poskakujúc. ,,Určite vás niekomu doporučím!" sľubuje mu Azrael ako nadšene beží preč, čo najskôr nájsť nejakú mláčku aby sa na seba mohol pozrieť. To sa mu však tak rýchlo nepodarí a jediný koho stretne je nejaký iný, cudzí vlk. ,,Dobrý deň!" pozdraví sa mu milo a rýchlo si ho prezrie, či aj on náhodou niečo neponúka. Ešte mu predsa nejaké peniažky zostali! ,,Aj vy niečo predávate?"

Roklina cez baštu >

Keď sa mu labky začali zabárať do hnusne mazľavej vody, takmer sa mu obrátil žalúdok. Neskutočne to páchlo a on v tom musel chodiť! Sám sebe nerozumel, že prečo stále kráča dopredu, i keď by bolo jednoduchšie sa zastaviť, obrátiť a otočiť. Jeho malá hlava na neho kričala dve úplne rozdielne veci - jedna bola taká, že jeho otočením sa dokáže, že je len obyčajným srabom a druhá, že každým ďalším krokom mu hrozí viac a viac nebezpečia. Všetko čo je nepoznané je nebezpečné, že? Aspoň to si v tomto momente myslel, no i tak sa neotočil. Jeho hlúpa šteňacia hrdosť a pocit nezraniteľnosti ho poháňali spoločne vpred naprieč nebezpečnými bažinami. Sám by sa zaprisahal, že na tomto mieste umrie. Raz mu zapadla zadná noha, raz predná - našťastie si vždy zachoval chladnú hlavu a podarilo sa mu dostať von. Mohol ďakovať všetkým bohom, keď pred sebou konečne uvidel krásnu zelenú trávu a na nej obrovské červené kvety.

> Červená lúka

Katakomby >

Pár chvíľ len ležal na zemi pred ústím katakomb a hlasno oddychoval. Predtým si neuvedomoval, že dýcha tak plytko a prerývane, všetko sa to dialo mimo neho a teraz bol príliš psychicky unavená na to, aby o tom rozmýšľal. Slniečko ho hrialo na tmavých oblastiach jeho kožuchu a on si len smutne spomínal na minúty strávené vo vode. Kedy to vlastne bolo? Hodinu či dve dozadu? Azrael nevedel povedať aký dlhý čas vôbec strávil v podzemí a ani z oblohy nevedel tak dobre čítať na to aby vedel koľko mohlo byť hodín. Jediné čo mu zostávalo bolo to, že sa postavil na laby a pobral sa kadeľahšie - a najlepšie čo najďalej od katakomb, ku ktorým sa ešte veľmi dlhý čas radšej nepriblíži. Až teraz si uvedomil, kde sa to vlastne nachádza a že také jednoduché nebude sa odtiaľto dostať. Síce nevedel kam vôbec ide a kam má namierené, no všetko toto cestovanie ho robilo troška zatrpknutým. Čo by teraz vymenil za to aby si mohol lahnuť k bruchu svojej mami, jednoducho zaspať a cítiť jej jazyk na vlastnej srsti?

> Bažiny cez Baštu

Nerove vodopády >

Vodopády ku ktorým sa mladý vlk dostal boli nádherné, no jemu, ako správnemu nezbednému vlčiakovi to nestačilo. Potreboval to všetko preskúmať, nasať nové pachy a najmä zistiť kde vôbec je a kde sú vlci, ktorí by sa o neho mali starať. Nič im nezazlieval, teda popravde na to ani nemyslel, no i napriek tomu mu myseľ sem tam zablúdila k Ayshi - vlčici, ktorá by sa o neho mala starať, no strčila ho na krk Elricovi. Smutne a zároveň nahnevane ohrnul nosom a zaliezol niekam do tmy. Naštvane prechádzal stále ďalej a ďalej, najskôr sa mu nechcelo vrátiť späť a potom, keď už bol ďaleko... možno sa i troška bál. Tma, ktorá ho obklopovala, ho poháňala dopredu akoby sa mu chcela zahryznúť do chvosta. Vždy čakal, že sa za ďalšou zákrutou na neho vyrúti slnko a on bude znova na svetle, ktoré mu bolo omnoho príjemnejšie ako temnota katakomb. A napokon sa to i podarilo! Azrael sa takmer rozutekal, keď tma začala rednúť a on sa mohol znova pozrieť na oblohu. Nikdy by si nebol pomyslel, že tak rád bude vidieť tú obrovskú modrú masu, pod ktorou sa mu dýchalo akosi jednoduchšie.

> Roklina

Ovocný lesík cez krištálové jazero >

Už takmer umieral - nie však od vyčerpania ale skôr od nudy. Nemal čo robiť a už kráčal snáď hodiny! Premýšľal nad hovadinami a najmä nad tým čo sa stalo. Prečo mu Ayshi neukázala tú skrýšu čo mu sľúbila? Najmä, prečo hneď tak rýchlo utiekla keď uvidela vlka s krídlami? Keď mu sľúbila, že mu ho ukáže? Bol na ňu nahnevaný a toto jej ešte vytmavý keď sa najbližšie stretnú. Niečo zaujímavejšie sa však pred ním objaví a on odrazu zabudne na všetky svoje problémy. Voda! Voda, zlatá voda! Malé vĺča s mágiou vody sa do nej ihneď vrhne, s radosťou sa v nej čľapká, hodnú chvíľu v nej pláva, ponára sa a jednoducho si to užíva ako správne šteňa! Všetko bolo super a on si už plánoval ako sa sem pôjde pozrieť s mamou alebo s Ayshi či s Elricom! ž dávno zabudol na to, že sa zaprisahal, že sa už nikdy s tým čiernym vlkom hrať nebude. Ale však čo, bol ešte príliš mladý aby dodržiaval prísahy, najmä ak ich dal sám sebe. Preskúmavanie územia bolo momentálne dôležitejšie než hnev, ktorý ho pohlcoval pred pár hodinami.

> Katakomby

Les pri moste cez lúku >

Do očí sa mu hrnuli slzy a do nosa sa zase usídlili hlieny. Hlasno ich ťahal späť do seba aby mu z nosa nestekala ako kvapeľ v jaskyni. Stále kráčal rovno za nosom, nevedel kam mieri, no vedel koho chce nájsť. Ayshi, Elrica, mamu, otca alebo súrodencov. Jedného z ich by chcel skutočne na svojej potuľke stretnúť. V tejto chvíli sa zaprisahal, že už nikdy nebude hrať skrývačku! Nikdy, nikdy v živote! Tá hra mu teda priniesla len samé problémy, to sa mu ale vôbec nepáčilo.
Labky sa mu triasli ako dopadali na zem pod ním, slnko pieklo a on bol smutný. Vražedná kombinácia pre malé šteňa, ktoré nevie kde je sever. Keď sa nad tým tak zamyslel, bol dokonca i hladný! Prestávalo sa mu to páčiť, no čo mal iné robiť, než len kráčať ďalej a dúfať, že ho niekto nájde? Jeho vlastná hrdosť ho poháňala dopredu a nedovoľovala mu zostať stáť na mieste. Labky pozorne kládol dopredu a rozhliadal sa - možno niekoho uvidí ak bude mať ostré oči.

> Nerove vodopády cez krištálové jazero