Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Kvetúca lúka cez Zátoku smrti >>

,,Myslíš, že by som sa ho to mohol spýtať?" opýta sa takmer ihneď ako mu Ayshi povie, že niečo nevie. On jej to zistí a potom jej tieto informácie poskytne! Určite bude mladá vlčica rada, že pre ňu Azrael zistil takéto dôležité informácie. ,,Bude chcieť zabiť aj mňa?" opýta sa troška ustráchane a čelo sa mu zmraští. Začínalo sa mu to troška menej páčiť. Nevedel či mu to stojí za to - smrť neznela moc zaujímavo. ,,Oh..." povie, keď Ayshi odpovie na jeho otázku. ,,No tak sa ho to asi spýtam neskôr..." zamručí si popod nos, nie práve nadšene.
,,No ja neviem-" zastane a rozhodne sa ďalej nepohybovať. Ayshi bude musieť vynaložiť troška viac námahy na to aby ho dostala do ich svorky. Jeho nápad sa mu prestáva páčiť. ,,Mamka s ockom sa asi budú hnevať," labkou zahrabne do zeme a premýšľa. Nevie sa rozhodnúť čo robiť ďalej - vidieť vlka s krídlami, ktorý ťa však môže zabiť alebo nevidieť vlka s krídlami a ísť domov? ,,Na chvilku by som asi mohol," povie napokon a snova urobí pár krokov dopredu, nie sú už však také nadšené ako predtým.
,,A to si budem môcť vybrať prezývku sám?" opýta sa jej so záujmom, ,,Alebo mi to vyberie váš alfa?"
,,Mne sa to nejako nevidí..." povie jej smutne a hlavu skloní k zemi. ,,Je to moc nebezpečné?" opýta sa jej ustráchane a zafňuká: ,,Ja sa bojím."

Mlžné pláně cez Zauberwald >>

,,Áno!" poskočí, keď mu navrhne, že mu ukáže omnoho viac zaujímavých miest než by si mohol predstaviť. A dokonca i po ceste na to skvelé miesto pre skrývačku. Presne takto si Azrael predstavuje svoj pobyt vonku. Plný zábavy, objavovania a nových poznatkov! Yes! ,,Na to sa teším!" povie jej v očakávaní niečoho veľkého.
,,Wow," povie prekvapene keď mu Ayshi odpovie na otázku. Vlk s krídlami? To naozaj? Každou sekundou sa mladý vlk dozvedá niečo viac, čo by sa mu doma ani nesnívalo. Je skutočne nadšený a akoby na svoje rodné územie už zabudol. Prirodzený cestovateľ. ,,A to sa taký už narodil?" opýta sa jej zvedavo dožadujúc sa informácií. ,,Aj ja by som chcel krídla," povie, no v tomto momente, a v tomto veku by chcel úplne všetko. ,,MY SA S NÍM POJDEME STRETNÚŤ?" vyjakne keď mu to oznámi. Na ceste zastane a s otvorenou tlamičkou na ňu pozerá. ,,Ja uvidím vlka s krídlami?! prednesie rečnícku otázku a pomaly začne znova klásť laby pred seba. ,,Woooow."
,,Ja som moc vlkov v našej svorke neriešil..." mykne plecami. Zlatý vlci... nah. ,,Pokiaľ sa oni nevenovali mne, ja som sa nevenoval im."

>> Temný les cez Zátoku smrti

Zlatý les cez Bull meadow >>

Počúva čo mu vraví Ayshi a snaží sa predstaviť ako inak môže ten svet vypadať. Vari je i obloha inej farby? A čo ak tam ,,inde" nie sú hviezdy? On miluje hviezdy! Bez nich by neprežil. Prinajhoršom sa však vždy môže vrátiť domov, že? ,,Wow," povie napokon a obzerá sa kolom seba, kde sa to skutočne pomaly začína meniť na úplne iný svet. ,,Tak to som teda vážne zvedavý!" povie nadšene ako stúpa po zelenej tráve a listy stromov skvejúce sa rovnakou farbou. ,,Myslíš, že by sme si to všetko mohli ísť pozrieť?" opýta sa jej, neuvedomujúc si, že všetko si nikdy nestihne prezrieť. Aspoň nie ak sa chce do zotmenia vrátiť domov.
Na Ayshinu ďalšiu otázku len mykne plecami. ,,Keď už sme prešli tak ďaleko," povie jednoducho a nasleduje vlčicu. ,,Myslím, že pár ďalších metrov nás nezabije," uškrnie sa na ňu a s dodanou energiou pobehne dopredu. ,,Kto je to ten letec?" spýta sa jej, lebo ešte nepočul nikoho, kto by o ňom hovoril. ,,On vie vážne lietať?" toto je však jediné čo ho v tomto momente zaujíma. Azrael bol skutočne jednoduché šteňa.
,,Nepoznám," prizná sa jej. ,,Ale rád ho spoznám! Kto to je?"

>> Kvetoucí louka cez Zauberwald

,,Prečo?" opýtal sa jej v rýchlosti a čelo sa mu zmraštilo. Nevedel toho veľa o svete okolo seba a o svete niekde mimo zlatého lesa už vôbec nie. Pripadalo mu to takmer až sureálne, že svet ktorý poznal nebol pre ostatných normálnym. Keby mu to teraz povedala ani by jej neveril, bolo by to akoby rozprávanie rozprávok, ktoré mal tak rád ich otec. ,,Je vari krajine inde iná?" opýta sa jej s jemnou pachuťou v hlase ale zároveň veľmi zvedavo. Rád by také niečo uvidel! Predsa len bol tým malým šteňaťom ako vravel jeho vek.
,,Hmmm..." zamyslí sa a stále zostane stáť na mieste. I keď by Ayshi už asi najradšej išla, on ešte stále nebol dvakrát presvedčený. Bili sa v ňom dve skutočnosti - za jedna, chcel vidieť ten ,,iný" svet a byť najlepším hráčom skrývačky ale na druhej strane... Nebudú na neho rodičia nahnevaný? ,,Tak teda dobre!" štekne napokon a rozbehne sa za Ayshi ako najrýchlejšie môže, aby ho nakoniec nenechala stáť v zlatom lese. ,,Tak poďme kým sa naši nezobudia!

>> Mlžné pláně cez Bull Medow

,,Páči!" odpovie Ayshi rýchlo a priamo na jej otázku. Najradšej by jej ju hneď zobral a pozrel sa na ňu zblízka - a možno ju aj zabudol vrátiť, o tom však potom! ,,Ešte som nikdy takú nevidel," prizná sa jej ako urobí pár krokov smerom k vlčici. Ako mohol byť ten kvet taký veľký?! ,,U nás sú všetky rovnaké... vysvetlí je rýchlo svoj záujem o kvetinu. Ten však sa čoskoro zmení na záujem o svoju novú prezývku - ,,Ezrael znie perfektne!" Radostne začne mávať chvostom a zastrihá ušami. ,,Je to ako moje meno ale suprovejšie!"´povie jej nadšene. Ayshi sa podarilo trafil kliniec po hlavičke - doslova.
,,No hrajem so súrodencami a rodičmi," odpovie jej na otázku spokojne. Prečo by klamal? Ešte je príliš naivný na to aby myslel na následky svojho konania. ,,A to miesto by som veľmi rád videl! nadskočí radosťou nad jej ponukou. ,,Potom všetci pochopia, že som skutočne v schovávačke najlepší!" už vidí ako na neho budú súrodenci závystlivo pozerať, keď pochopia, že on - Azrael je skutočný šampión.
,,Zachviľu budem mať pol roka!"

Vlčica sa mu snažila nahovoriť, že sa jej nemá báť - a Azrael, ako malé a naivné šteňa jej uveril. Narovnal sa a zvedavo pozrel na kvetinu ktorú mala vlčica za uchom. Ešte nikdy takú nevidel - aspoň sa mu tak zdalo. On bol ešte malý, mal právo toho ešte veľa nevidieť! On zatiaľ videl len všetky zlaté...
,,Azrael!" odpovie na jej otázku a čaká kým sa predstaví aj ona. ,,Ja nemám nijakú prezývku," povie smutne, no po krátkej chvíľke zamyslenia sa rýchlo ozve znova. ,,Ale určite by som chcel! na svoje slová prikývne akoby si myslel, že ich musí ešte potvrdiť. ,,Niečo super! Niečo ako... ako..." zastane v strede vety, lebo ho skutočne nenapadá nejaké - akékoľvek super slovo, ktorým by ho mohli volať. Nakoniec to so zamračeným čelom nechá tak. Vymyslí si ničo super neskôr!
,,No odišiel som z nory, lebo som sa nudil a všetci ešte spali!" oznámi jej spokojne akoby sa nič nestalo. ,,Rozhodol som sa s nimi zahrať na schovávačku! uškrnie sa na Ayshi a radostne máva chvostom. ,,Nájdem si tú najlepšiu skrýšu a stanem sa šampiónom Skrývačky!"

Azrael sa snažil nájsť miesto kde sa vlkom zo svorky ukryje. Neuvedomil si však, že územie svorky už dávno opustil a razom svoje labky kladie na územie nikoho. Akoby to i vedel, keď bol ešte veľmi mladý, pachové značky mu nič nevraveli a ešte k tomu aj všetky stromy vyzerali rovnako? Od ulovenia zajaca už dávno odpustil, hladný nebol a schovávačka ho napokon zaujímala viac.
Preto keď pred sebou počul nejaké kroky a šušťanie na lesnej zemi, vypukla u neho panika. Zastal, rýchlo sa začal obzerať okolo seba, na poslednú chvíľu sa snažil nájsť nejaký úkryt kde sa môže skryť aby ho nevideli. Nevedel, že vlčica, ktorá sa k nemu blížila nebol ani zďaleka členkou jeho rodnej svorky a už vôbec nie to, že ho napokon ani nehľadá.
Strčiť sa pod koreň stromu, skryť sa za krík alebo len jednoducho obehnúť strom a schovať sa tam. Bohužiaľ však kým sa rozhodol už bolo neskoro. Ukáže sa pred ním vlčica, ktorú nikdy nevidel - skutočne ho to naplašilo. Prikrčil sa a jeho srsť sa naježila ako bodliny ježka. ,,Nepribližuj sa!" varuje ju svojim šteňacím hlasom a zavrčí.

Azraelovi sa nepáčilo v ich nore. Vždy keď tam musel spať tak ho premkol zvláštny strach, ktorý sa jeho zvyšujúcim vekom len zväčšoval - a i napriek tomu, že mal ešte len šesť mesiacov, radšej vždy spal pri vchode. Vtedy mohol pozorovať hviezdy a rzomýšľať nad niečim iným ako sú zmenšujúce sa steny, ktoré sa ho určite snažia rozdrviť. Preto ihneď ako ako sa začalo brieždiť, Azrael nečakal na nič a z nory bol vonku prvý. Čakal na rodičov, súrodencov alebo iných vlkov zo svorky, ktorý by sa s nim mohli zabaviť.
Sledoval ako ranné slnko vysúša rosu na tráve a už nemohol vydržať kedy bude môcť niekoho zo šteniat vyťahať za uši. Ošíval sa a skutočne sa veľmi snažil sedieť na mieste, no bol neposedné mláďa, ktoré potrebovalo konštantnú pozornosť - a ak ju nedostal nerobilo mu problém nájsť si niečo zaujímavejšie. A v tom ho to napadlo! Zahrá si so svojou svorkou schovávačku! Tú najlepšiu schovávačku akú kedy určite všetci hrali. Veď oni budú ešte pozerať, ako sa Azrael - syn Aetasa a Athai dokáže skryť!

> Zlatý les cez územie Zlatej svorky

Dum! Bol to už nejaký čas čo sa Azrael potuloval aj troška ďalej od nory. Už dávno nebol taký maličký aby musel stále sedieť na jednom mieste - aspoň to si myslel on a nepotreboval o tom nikoho iného presvedčovať. Bol dostatočne hrdý, na to aby potreboval neustále podliezanie sa. I keď pozornosť starších vlkov mu bola celkom príjemná, o tom klamať nebude.
Teraz však al dosť práce sám so sebou než by ešte riešil či sa ne neho niekto pozerá. Ňuchal kvety a obzeral si zlaté stromy. V tomto momente mu to prišlo úplne normálne, nikdy nevidel iné typy stromov a preto mu vôbec neprišlo divné, prečo sú ich listy takej farby.
V budúcnosti na to možno bude spomínať ako na niečo veľkolepé, no teraz to bolo pre malé šteňa niečo skutočne obyčajné, čo videl na každom kroku od svojho narodenia. Momentálne ho však stromy ani tak nezaujímali - momentálne skôr dával pozor na všetky pachy. Už sa videl ako mame ukáže že samotný ulovil zajaca! Určite bude na neho hrdá a vynesie ho do nebies!

Ak sa môžem prihlásiť aj ja, tak Azrael je pripravený :D Ešte sme sa netýmovali a rozhodovanie o skupinách nechám na vás, vy sa poznáte lepšie.

Dostane ranu od svojej sestry a dosť veľmi ho to nahnevá. Už mal toho veru dosť, taká bezočivosť nesie zostať nepotrestaná. Vraví sa, že priateľov si treba držať blízko seba, no tých čo vám siahnu na jedlo treba eliminovať. Keď sa na neho začne vešať a liezť po ňom, agresívne na ňu zavrčí a dosť jasne prejaví, že je nespokojný s jej správaním. Evidentne ju však zaujme niečo iné a Azrael je pri matke ponechaný osamote. Páči sa mu to, samozrejme - má všetko jedlo pre seba avšak na druhej strane sa mu viac páčilo keď mu sestra venovala pozornosť. Chce tú pozornosť späť! Prečo si ho už nevšíma? Čo je v tomto momente zaujímavejšie ako on?
Razom stratí chuť na jedlo, bruško má riadne napratané a to mu stačí, teraz má dôležitejšie veci na práci. Snažiac sa postaviť na packy pomaly prechádza k súrodencom. Chôdza už dávno nie je taká ťažká ako predtým.

Azrael sa spokojne kŕmil na mliečku. Horúca tekutina mu stekala do žalúdka a už aj cítil ako mu sila prechádza do malých nožičiek. Niekomu však jeho šťastie vadilo! Vadilo mu, že sa pri tom Azrael cítil príjemne a že sa tak stával mohutnejším.
Keď mu tento niekto začne ťahať chvost nespokojne zaskučí a jednou zo zadných paciek sa narušiteľa. Odmieta sa pustiť len tak bez boja! Labku položí vĺčati do tváre a jemne ho kopne. *Pusť!* zaštekal by na svojho súrodenca ak by dokázal rozprávať a ak by sa rozhodol vzdať svojej terajšej obživy. Však on mu to raz vráti, však on ho raz vyšticuje za chvost!

Otcov jazyk na jeho tele ho zobudí z príjemného spánku. Malinké ušká mu poskakovali zo strany na stanu, ešte poriadne nevedel, ako ich natáčať tak aby dokázal rozoznať slová,ktoré k nemu prichádzali. Zvuky k nemu síce prichádzali, no i tak nejako extra nerozumel ich významu. Nesúhlasne zavrčal a švihol drobným chvostíkom.
Čomu však skutočne rozumel, bola vôňa jeho matky a srsť, ktorá sa miešala s tou jeho. Rozhodol sa preto, že prítomnosť svojej matky využije vo svoj prospech. Začmuchal malým noštekom a pobral sa za vôňou mamkinho mliečka.

Ležal v nore a na jeho malý nufáčik dopadalo slnko. On však spal a preto ho slnko vôbec nezaujímalo. Možno by ho zaujímalo ak by bolo v inej polohe a svietilo mu do očí - on však bol vlk prítomnosti a preto si užíval snov vo svojej mladej hlavičke. Vo svojom imaginárnom svete bol práve jeho vládcom a ostatný k nemu vzhliadali. Na ohrýzanie mohol mať všetky paličky na svete, všetky po ktorých sa mu zažiadalo! Ak toto nebol raj, tak tam Azrael nechcel žiť - a nikto by ho k tomu neprehovoril!
Pretočí sa na druhú stranu a z tlamičky mu vyjde slastné zachrápanie. Práve našiel tú najlepšiu skrýšu pod slnkom a nehodlá do nej nikoho pustiť. A už vôbec nie svojich súrodencov, ktorí by ju chceli určite vydať za svoje. On sa však nedelí a je ochotný sa biť až dovtedy, kým ho mama nezaťahá za krk. Azrael zo sna zakňučí keď jeho malým telíčkom prejde vlna imaginárnej bolesti. Strasie sa a do očiek mu konečne padnú steny nory. Nahnevane zavrie viečka, chce ísť späť a u kázať mame, že tá jeho skrýša je skutočne najlepšia.