Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Červená lúka

Povzdychnem si a úplne som to chápala ale proste som nechcela bojovať proti Liss. Bola to kamarátka. "Bez dôvodu nebojujem ale už som bojovala a ako vidíš prežila som to." Keď nechcela aby som odpovedala tak som ostala ticho a čakala som čo povie. A opýtala sa to čo sa ma pýta každý. A už ma to nebavilo hovoriť. A tak som len mykla plecami. "Pretože v daéne si ma nikto nevšímal a to ma hnevalo. Bola som vzduch pre nich. A preto som odišla a dala som sa ku chaosu. A tam si ma všimajú a dokonca tam mám aj priateľov. A zatiaľ som tam ako učiteľka." Poviem trochu pyšne a spomenula som si na to ako som učila Noira loviť a používať mágie.
Mykla som plecami lebo som vážne nevedela. "Uvidíme." Poviem a pokračovala som v ceste.

//Severné hory

Sisi labka do zeme diki :)

Tak teraz ma dostala. Vôbec som netušila čo budem robiť ak by som s ňou musela bojovať. Liss bola moja kamarátka a mala som ju rada. Veď sa ani nehnevala keď som odišla z daénu. Povzdychnem si a pokrútim hlavou. "Ja neviem." Poviem úprimne. Asi by som sa radšej niekam schovala len aby som nemusela s ňou bojovať. Musím povedať že ma Scall teraz dostala. Bola som v koncoch.
Keď ale prišla reč na Scara a to že ho chce ísť hľadať tak som prikývla. "Dobre poďme aspoň zistíš kto to je. Teda ak ho nájdeme." Vedela som že to bude dosť náročné ho nájsť. MG je veľké miesto a on môže byť kdekoľvek.

//Roklina

Pozorne som ju počúvala a celkom ma to prekvapilo. Na to že bola ešte vĺča tak mala veľké ciele a to sa muselo nechať. Niektorý vlci nemajú žiadne ciele ale ona mala. "To je síce pravda ale niekomu taký život vyhovuje ako napríklad tvojim rodičom. A musím uznať že máš veľké ciele a to ti musím zagratulovať a povedať že ti budem držať palce aby sa ti to všetko splnilo a podarilo. A ak sa ti to podarí tak budem rada a veľmi rada ťa budem nasledovať." Usmejem sa a žmurknem na ňu.
Potom ma ale prekvapilo čo povedala o spoločnosti vlčíc. Tak potom prečo je so mnou keď jej to vadí? Ale po chvíľke povedala že ja jej nevadím a to ma potešilo. "Tak to som veľmi rada a poctena že moja prítomnosť ti nevadí. Musím povedať že aj ja mám rada spoločnosť a rada spoznávam nových vlkov. Takže môžem povedať že sme priateľky?" Opýtala som sa jej a potom som sa zvedavo pozrela na ňu.

Povzdyvhnem si a pokrútim hlavou. Nechce da mi veriť že by Liss bola taká. Možno ju Scall niečim nahnevala a preto sa tak chovala. "Dobre ako vidím tak máme na Liss opačné názory. Takže sa n zhodneme." Poviem a už som to nechcela rozoberať. Preto som to nechala tak.
Zamyslela som sa nad tým a prikývla som. Bude dobre ak sa pohneme a nebudeme stále na jednom mieste. "Dobre poďme aspoň sa prejdeme a zistíme kde je Scar." A pri jej poznámke o tulákovi ktorý nemá na práci nič som len mykla plecami. "Prečo si to myslíš? Musí predsa bojovať o prežitie a nikto ho nechráni ako je to pri svorke. Tulák má podľa mňa ťažký život." Poznamenám.

Vzdychnem si. Toto mi neprišlo ako chovanie Lisss. Veď ona bola vždy milá a priateľská že by sa po mojom odchode zmenila? Alebo čo sa stalo že sa tak zmenila? To musím zistiť. "Prosím nenič to. Za to že sa hneváš na Liss ti nedáva právo ničiť domov druhým vlkom. Pomyslela si na druhých ktorý tam žijú?" Opýtala som sa jej ale bolo vidno že nepomyslela. Myslela iba na pomstu.
Prikývnem a pousmejem sa. "Ano a ak by si ho náhodou stretla tak ho pozdrav odo mňa." Usmejem sa a potom som sa zamyslela nad tým čo mám v pláne."Nič také. A ty?" Opýtala som sa jej.

Keď povedala ako vyzerá tak som sa zamyslela nad tým. "Asi viem kto to je. Volá sa Liss a je priateľská a milá takže ma prekvapuje čo o nej hovoríš. Ale možné je že asi nemala náladu alebo neviem." Myknem plecami a vôbec mi to nedávalo zmysel. Keď ju stretnem tak sa jej to opýtam.
Teraz som tomu chápala. "Už chápem. Keď vlk vyrastie tak si ide svojou cestou ale na rodinu nikdy nezabudne." Pousmejem sa.
Prikývnem. "Isto je to čiernobiely vlk so zelenými znakmi. Teda ak sa nezmenil." Opíšem jej ho a potom sa zamyslím nad tým kde asi teraz je.

Musela som sa nad tým zasmiat pretože to bolo nereálne ale nebudem jej brať ilúzie. Veď ona na to príde že je to nemožné. "Tak to ti budem držať palce." Usmejem sa na ňu.
Vypočula som si ju a zamyslela som sa nad tým. "Ako sa volala alfa tej svorky? Možno ju budem poznať. A to je pekné že ťa Zeiran naučil samostatnosti ale čo tvoja rodina? Chceš ju opustiť?" Opýtala som sa prekvapene. "Ano Noir je super vlk. Máme veľa vecí spoločných. Takže ak sa s ním spoznáš tak zistíš že je super." Prikývnem. "Ano ale nemusí tam byť." Myknem plecami a vzdychnem si. "Čo sa týka Noira tak ten sa veľmi rád túla. Nikdy nevydrží na jednom mieste." Zasmejem sa nad tým.

"Ano bohovia. To si nemyslím. Oni sú niečo čo obyčajný vlk nedokáže. Takže ťa musím sklamať. Bohom sa nestaneš." Povzdychnem si a potom prikývnem.
Vypočujem si čo hovorila o chaose a musím povedať že ma to prekvapilo. "Ano som členka chaosu. To vážne? Tak to je super že tam máš priatela. Máš pravdu presne taký je chaos. A ako vieš že si sa zrodila zrovna pre chaos? Ja som najskôr bola v inej svorke ale odišla som lebo nebola podľa mojich predstáv. A musím povedať že mám v chaose nevlastného brata. Volá sa Noir a Zeirana poznám viem kto to je. A čo sa týka alfy tak to neviem kde ho nájdeš. Ale chaps sídli pri kryštálovom jazere. Teda aspoň tam sa schádza pretože chaos nemá presne určené teritórium. Takže môžu byť na celom území mg." Poviem jej a bola som rada že tam bude Scall teda ak ju Scar príjme.

Musela som nad tým pokrčiť plecami pretože to tak skoro bolo. "Ale čo narobíme? Bohovia sa niekedy nudia a tak nám robia toto." Povzdychnem si a sklonila som hlavu. Teda až na tú vojnu to bolo dielo chaosu a nie bohov. "Rozumiem a máš predstavu do akej by si chcela?" Opýtala som sa jej.
Lenže keď sa opýtala na to ako sa vola moja svorka tak som vzdychla. Nevedela som či jej to mam povedať. Ale nakoniec som nabrala odvahu a povedala som jej to. "Som členkou chaosu." Tak a teraz na mňa vyskočí alebo ujde predo mnou. "Ale než zareaguješ tak ma vypočuj. Nie som ako ostatný členovia. Ja netýram ani nezabíjam tak môžeš byť pokojná." Ale či to pomôže tak to neviem.

Povzdychnem si. "Ale bol lebo to mohlo zničiť nás svet a to sme nemohli dovoliť." Vysvetlím jej aj keď neviem či tomu pochopí. Ale keď sa opýtala na ten náhrdelník tak som sa usmiala. "Nie ten som dostala za to že som pomohla vtáčikom." Poviem jej a bola som rada že si ho všimla ale málo kto si ho všimne ale ona si ho všimla.
Potvrdila mi že sa narodila tu a potom sa opýtala či žijem vo svorke. Prikývnem. "Ano som vo svorke." Poviem ale názov nepoviem. Neviem prečo ale neprišlo mi to dôležité. Navyše ona bola malá na svorku. "A ty?" Opýtala som sa jej a pozrela som sa na ňu. Možno jej to poviem ale až keď budem vedieť či je tulák alebo člen.

Možno mi neverila ale ja som si s toho velkú hlavu nerobila. "Neni to trapné. Zachranovali sme poklad a tvory pred zničením." Povzdychnem si. Nebudem ju prehovárať. Je to na nej či verí alebo nie.
Potom povedala že tú lasicu či čo to je má od pána Wu. "Toho poznám už som u neho nakupovala. Jasné chápem ako to myslíš." Pousmejem sa a povzdychnem si. Možno aj ja niekedy budem mať partnera v podobe nejakého zvieratka.
"Takže ty si sa tu narodila? A mám sestru. Volá sa Rain. Už ju hľadám niekoľko mesiacov a stále som ju nenašla." Poviem trochu smutne.

Musela som sa nad tým zasmiať lebo bolo vidno že ešte nezažila na mg žiadne kúzla. "Ako ti to mám vysvetliť. Bohovia sa na dili a potrebovali niekoho zachrániť a tak zavolali vlkov na pomoc a premenili nás na morské koníky a tak sme mohli ísť do vody a dýchať tam." Vysvetlila som jej ale nevedela som či tomu chápe.
Zaujímavé meno pre lasicu. "A v čom je zaujímavý?" Opýtala som sa jej a toho tvora som si poobzerala. Potom mi Scall vysvetlila hru a ja som prikývla. Tak toto bude zaujímavé. "Pekné meno. Rada ťa spoznám. Zďaleka ale tu na mg žijem už niekoľko rokov takže môžem povedať že pochádzam z mg. A ty odkadiaľ pochádzaš?"

Ostala som v šoku keď začala vyprávať čo sa jej stalo. Na to že bola vĺča tak toho už zažila dosť. Ani ja som toľko vecí nezažila to čo ona. Pokrútim nad tým hlavou. "Páni tak nato môžem povedať iba jedno a to že vyhrávaš 1:0. Bola som vo vojne a bojovala som proti dvom vlkom a potom som sa premenila na morského koníka a bojovala som pod vodou ale s tebou to je nič. Divím sa že ešte žiješ." Povzdychnem si ale potom prikývnem. "Ano roztomilé. Malé vĺča s lasicou. To sa len tak nevidí." Žmurknem na ňu a pousmejem sa. "Takže máš rodičov že?" Opýtala som sa a potom som sa začala smiať nad tým čo povedala. "Chapem nepoznáš ma a nemáš dôvod mi veriť ale nemyslíš si že ak by sme chceli na teba zaútočiť tak by sme to dávno spravili? A navyše som tu sama ako prst." Povzdychnem si. "Ešte si sa mi nepredstavila." Zdôrazním.

Bolo vidno že to vĺča sa ničoho nebojí. Dokonca má zmysel pre humor. "Ja som Dail." Predstavím sa jej a potom som sa musela zasmiať nad tým čo povedala. "Nie nebojím sa. Už som zažila toho veľa takže ma už nič neprekvapí a aj kebyže si krvelačná beštia a tá lasica je dinosaurus tak aj tak by som sa nebála. A ak mám pravdu povedať tak ti neverím. Vyzeráte až moc roztomile." Žmurknem na ňu a usmejem sa.
"Ty si tu sama? Kde máš rodičov?" Opýtam sa prekvapene. Myslela som si že tak malé vĺča potrebuje rodičov lenže ona bola sama nemala nikoho teda až na to zvieratko ale inak nemala nikoho. Skoro mi to prišlo ako osud. Ani ja nemám nikoho. Teda ak nerátam sestru Rain ale tá je bohvie kde. Povzdychnem si ale bola som rada že som tu s niekym a že nie som sama.