Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ostala som na lúke sama a ja som si pomály začínala myslieť že to je také isté ako v daéne. Zase som bola sama ako pred tým. Asi mi to je súdené byť sama ale s tým nič nenarobím.
Povzdychnem si a vydala som sa niekam do nenaznáma. Vlastne ani neviem kam idem. Hádam sa niekam dostanem.
Kráčala som po lúke a rozmýšľala som nad tým čo budem a kam pôjdem. Ako som tak išla tak som v diaľke uvidela vĺča s nejakým zvieratkom. Povzdychnem si lebo ma napadlo že tu budú aj jej rodičia ale keď som sa poobzerala tak som nikoho nevidela. Asi je tu sama a tam som išla za ňou. Keď som prišla k nej tak som ju pozdravila. "Zdravím."

Musela som sa nad tým zasmiať. "Správne nevadí to. Zatiaľ ale to sa môže všetko zmeniť a preto si treba dávať pozor." Aj keď som nechápala prečo chce robiť to čo ja ale to bola jeho vec. Potom sa opýtal to čo sa ma pýtajú všetci. Stále som tomu nechápala prečo sa ma to pýtajú. Povzdychnem si. "Len pár mesiacov. Dlho som tu neni. A prečo? Bolo to kvôli jednému vlkovi ktorého som mala rada a on sa potom na mňa vykašľal a tak som ostala v chaose. A mýliš sa pár vlkov poznám v chaose a málo ktorý sú beštie. Takže nemusíš byť beštia aby si bol v chaoae." Pousmejem sa.
"Tak si poďme niečo uloviť." Navrhla som ale vedela som že teraz to bude ťažké niečo nájsť. Ale ak sa budeme snažiť možno niečo ulovíme.

//Najvyšia hora

Vypočula som si ho a bolo to zaujímavé. "Jasne chápem. Tak to je super. Niekedy je dobré nechať minulosť tak a sústrediť sa na budúcnosť." Bola som rada že sme konečne dole z tej hory a nemusím sa báť že by sa mi niečo stalo.
Potom sa ma opýtal čo robím keď mám voľný čas. Zamyslela som sa a rozmýšľala som nad tým čo mu poviem. Nechcela som vyzerať ako lenivec ktorý stále len spí a nič nerobí. "Stále sa túlam po ostrovoch a objavujem nové miesta a stretávam nových vlkov. A popritom ešte spím a to je asi tak všetko." Mykla som plecami pretože som nevedela čo mu mám povedať keď som poriadne nič nerobila ale možno ma Favori naučí niečo nové. To by bolo super.

Meno vlka: Dail
Počet postov: 2
Postavenie: sigma
Krátke zhrnutie: Dail sa oddelila od Stray a sama sa túlala po ostrove. Potom došla na najvyššiu horu kde sa stretla s Favoritom :D. Hneď od neho zisťovala či niečo nevie o Stray ale zistila že Favori si nič nepamätá a tak spoločne zdolali najvyššiu horu a ocitli sa na lúke.

Vysvetlil mi ako to je. Takže som mala šťastie že ma spoznal až po tej udalosti a nie pred ňou. "Tak teraz neviem či mám byť rada alebo nie. Bože to je hrozné a nechcel si niekedy zistiť pravdu? Nechceš vedieť čo sa stalo?" Opýtala som sa ho ale keď sa v takomto stave zobudil tak asi je dobré že nič nevie. Povzdychnem si a pokračovala som v ceste dole. Toto bola hádam ešte náročnejšie ako cesta hore. Cesta dole bola viac šmykľavá ako cesta hore ale vedela som že to dáme.
"Neboj sa už si budem dávať pozor a budem šetriť energiu." Zasmejem sa a potom som slimáčim tempom šla dole. Muselo to vyzerať smiešne ale tak nechcela som sa zabiť. Favori bol rýchlejší ako ja a bol dole skôr ako ja. Veď potom na mňa aj zavolal a ja som sa len usmiala. "Robím čo môžem." Zavolala som na neho a konečne som sa aj ja dostala dole. Konečne som mala pod nohami pevnú a rovnú zem. "Už som tu." Povedala som mu keď som dobehla k nemu a obaja sme sa ocitli na lúke.

//Červená lúka

Favori sa mi zdal divný ale nevedela som prečo. Ale nakoniec som dostala odpoveď a tak som pozorne počúvala. "Ta to nie si sám. Ja tiež prichádzam o udalosti na ostrovoch. To ti verím. Aj mňa to vytáča. Tiež som nedávno dosť dlho spala a prišla som o veľa informácií a teraz len zisťujem čo sa za tú dobu stalo a nestačím sa diviť tomu. Len ako zabezpečiť aby sme vždy mali informácie o tom čo sa tu deje?" Zamyslela som sa nad tým ale nič ma nenapadalo. "Počkaj čo? Ty si nič nepamätáš? Ale sranda je že moje meno si pamätáš a to je super. Takže nevieš z čoho to môžeš mať?" Hmm čo sa mu asi tak mohlo stať že si nevie? Možno sa vážne s niekym pobil a teraz má následky s toho. To sa asi nedozvieme pokiaľ sa mu nevráti pamäť.
Myknem plecami. "Ja vážne neviem. A možno akurát ten výhľad na krajinu ten je krásny ale inak tam neni nič čo by stálo za pozornosť. Ano dosť ma to unaví a potom spím aj niekoľko dní." Zasmejem sa nad tým.
Najviac ma ale potešilo keď súhlasil s tým že pôjdeme dole. A tak som sa vydala za ním dole. Po ceste som dávala pozor aby sa nám niečo nestalo. "To ano nerada by som si zlomila nohu alebo nejak inak ublížila." Poznamenám. "Máš nejaké miesto kam by si teraz chcel ísť?"

Ostala som trochu sklamaná keď povedal že nikoho nevidel. Začínala som sa o Stray báť. Čo ak sa jej niečo stalo? Mala by som ju nájsť a pomôcť jej. "Tak to je divné že si nikoho nestretol. Čo celý ostrov vymrel alebo čo?" Opýtala som sa ho a potom som sa usmiala. "A dobre si sa vyspal?" Spánok bol dôležitý to som vedela ale niekedy sa stane že vlk nespí vôbec alebo že vlk spí až moc dlho a potom nevie čo sa deje.
Nad jeho otázkou že prečo idem hore som sa musela zasmiať. "A vieš že ani neviem? Vždy tak chodím. Najskôr vyjdem na samý vrch a potom zase idem dole." Vysvetlím mu ale prečo som to robila tak to som netušila. Možno to bol môj rituál ktorý som robila bez toho aby som vedela dôvod. Ťažko povedať. Ale podľa mňa to neni také podstatné. Preto som sa ho opýtala."Nepôjdeme radšej dole do údolia kde je bezpečnejšie?"

Po ceste som natrafila na vlka ktorý ma očividne poznal. Teraz som musela v hlave listovať mená vlkov ktorých som poznala. Nechcela som sa opýtať kto si preto som rozmýšľala kto to mohol byť. Trvalo to niekoľko minút kým som si uvedomila kto to je. "Favori?" Opýtala som sa neisto ale keď som nasala jeho pach tak som si teraz už bola na 100% istá že je to on. Len teraz si spomenúť kde som ho videl. Ale nakoniec mi to došlo. Tiež patril chaosu rovnako ako ja. "Zdravím a čo ty tu v tejto dobe?" Opýtala som sa ho. Lebo stále snežilo a bola zima a tu v horách bola ešte väčšia zima ako dole. A ja som si myslela že teraz budú všetci zalezený niekde v úkryte ale ako vidím tak som sa mýlila.
"Nevidel si náhodou Stray? Išli sme hľadať jej priateľa ale stratila sa mi a teraz neviem kde je." Trochu som dúfala že ju Favori videl a že je v poriadku. A keď tak opýtam sa ho či by so mnou nešiel hľadať Stray.

//Sokolí zrak

Prišla som do hôr a až vtedy som si všimla že Stray so mnou neni. Ostala som prekvapená pretože šla celú dobu so mnou a teraz zrazu tu neni? Čo sa jej stalo? Dúfam že je v poriadku a len sa niekde zasekla alebo ... Zastavila som sa a obzerala som sa okolo seba ale nikoho som nevidela. Povzdychnem si asi ju pôjdem hľadať ale najskôr sa musím dostať s týchto skál lebo počas zimy to tu je nebezpečné a vlk tu môže prísť k úrazu veľmi ľahko a tak som sa pomalým krokom vydala dole. Dobre sa tu šmýkalo a ja som mala čo robiť aby som sa tu udržala. Prečo som len neostala dole kde bolo bezpečne? Teraz budem mať čo robiť aby som sa vôbec dostala dole živá a zdravá. Išla som ako slimák a dávala som si na každý krok. V tom sa my šmyklo a ja som spadla na zem. Zavrčala som a postavila som sa a hneď som kontrolovala či je všetko v poriadku. Našťastie bolo a tak som išla ďalej.

//Úkryt

Bola som rada že som ju dohnala a že jej nevadilo že idem s ňou. Lebo ak by jej to vadilo tak by mi to povedala hádam. A mala pravdu v lese bolo lepšie ako na otvorenom priestranstve. "Ano tu tak ten dážď neni cítiť a ani vietor tu neni tak nepríjemný." Pousmejem sa lenže keď sme prešli na lúku ktorá bola otvorená tak tu fúkalo omnoho viac ako v lese a to mrholenie bolo dosť nepríjemné. Bolo to ako bodanie včiel ale dalo sa to vydržať. Lenže nič iné nám neostávalo ako to pretrpieť. Teraz to už iné nebude. Skôr na opak počasie bude len horšie a horšie. Budeme si počkať do jari a leta. Po ceste sa ma Stray opýtala či by som bola šťastná ak by celý rok bolo mierne počasie. Aké ale myslela tým mierne. "No závisí od toho aké by bolo. Ak by svietilo slnko a bolo príjemné teplo ale také že sa nebudeš variť vo vlastnej šťave tak potom ano. Ale ani zima neni na zahodenie ale nie taká že mrzne. Takže asi by som skôr brala také striedavé. A čo ty? Aké by si brala počasie?" Opýtala som sa jej a pozrela som sa na ňu.

//Najvyššia hora

Bolo vidno že sa nám nechcelo ale zase Stray mala pravdu. ak to budeme odkladať tak sa nikam nedostaneme a ostaneme tu. A čo sa týkalo počasia tak to už lepšie nebude. A tak si povzdychnem. "Máš pravdu." Prikývnem a potom som sa postavila a poriadne som sa ponaťahovala a poriadne som si zívla.
Potom Stray povedala že ide hľadať Bala a že ak chcem môžem ísť s ňou alebo ostať tu. Vážne sa mi nechcelo ale tak zase ostať tu sama sa mi tiež nechcelo a tak som sa teda rozhodla že pôjdem s ňou. "Počkaj idem s tebou." Zavolám na ňu a potom som vybehla za ňou von. Keď som ale vyšla von ucítila som mrholenie a vietor a tak som si len povzdychla a dobehla som Stray a šla som s ňou. Možno sa po ceste oddelíme alebo pôjdem s ňou uvidíme čo sa nám po ceste stane.

//Sokolí zrak

Sledovala som Stray ktorá pomaly ale isto zaspávala a tak som ju nechala nech sa poriadne vyspí. Ja som medzi tým len ležala a dívala sa pred seba a rozmýšľala som. Mne sa spať nechcelo a tak som bola celú tu dobu hore a len sa dívala. Ani som sa nepohla aby som nezobudila Stray. Nechcela som ju nahnevať.
Ani neviem ako dlho spala ale keď sa zobudila tak som sa potešila. Konečne tu nebudem musieť byť tak potichu.Konečne môžeme vyraziť. Teda ak sa jej bude chcieť. Lenže keď som vykukla von a videla som ako mrholí a fúka vietor tak ani mne sa nechcelo ísť do tohto počasia. Ale čo budeme robiť v úkryte? Povzdychnem si a prikývnem. "To ano. Neviem ako tebe ale mne sa moc von nechce ísť." Poznamenám a potom som hneď začala vymýšľať čo by sme tu mohli robiť. Aj keď v úkryte sa toho moc nedalo robiť ale možno Stray niečo vymyslí a nejako sa zabavíme.

"Za málo." Usmejem sa a potom pokrútim hlavou. "Nemusí ťa to mrzieť. Aspoň som sa naučila že nemám nikomu veriť a byť taká naivná a rozhodla som sa že budem sama." Poviem a potom som počúvala čo hovorila. A najviac ma prekvapilo to keď povedala že má adoptívne vĺča Echa. "Čože? To by som o tebe nepovedala že by si si adoptovala nejaké vĺča." Poviem prekvapene ale ako vidím tak každý vlk sa môže zmeniť. "Takže tu nebývaš sama. Máš úkryt pre všetkých čo?" Usmejem sa a tešilo ma to.
Potom mi povedala kto ju to naučil a len som pokrútila hlavou nad tým. "Veľký pavúci? Na tomto ostrove je vážne možné všetko. Ale musím povedať že ten vlk bol veľmi múdry že niečo takéto vie." Stray aj mňa to učila a preto som sa to snažila zapamätať čo s tým všetko robiť a hlavne si zapamätať ako sa tá rastlina volá a ako vyzerá. Potom navrhla odpočinok a až potom vyraziť do bažin. "Dobre. Súhlasím." Prikývla som a potom som si tiež ľahla.

//Roklina

Vošla som do jej úkrytu v ktorom som ešte nebola. Poobzerala som sa a musím povedať že ho mala celkom pekný. "Máš pekný úkryt." Pochválim ju a musím povedať že som tu cítila rôzne pachy nie len Stray. Potom sa ma opýtala na čo ma zneužil. Povzdychnem si. "Zneužil moje city a to že som chcela aby sme boli viac ako priteľa. Pre neho som bola len hračka ako všetky ostatné vlčice pre do mnou. Zlomil mi srdce." Poviem jej ale už to bola minulosť a tá sa nedala zmeniť ale budúcnosť sa zmeniť dala. Potom som to zahovorila. "S kým tu ešte bývaš?" Opýtala som sa jej aby sme preberali niečo iné. "Si šikovná kde si sa to naučila?" Opýtam sa zvedavo a potom myknem plecami. "Neviem. Momentálne nemám nič v pláne." Zamyslela som sa nad tým čo by som mohla teraz robiť. Ale zatiaľ ma nič nenapadalo.

//Červená lůka

Prikývnem a bola som rada že by jej neublížil. "Tak to máš šťastie." Pousmejem sa a pokračovala som v ďalej v ceste. "Jasné chápem." Ale potom keď sa ma opýtal či mi ublížil tak som si len povzdychla a prikývla som. "Ano. Myslela som di že budeme spolu a že ma naozaj miloval ale ako som pochopila tak ma len využil aby dosiahol svoje. Od vtedy nechcem žiadného vlka. Radšej budem navždy sama." Potichu som nad tým zavrčala. Ale musím priznzm že mi Excell chýbal a chcela som ho stretnúť ale hnev vo mne bol väčší a preto som ho nenávidela a to sa prenieslo aj na iných vlkov. Úprimne som neverila že by to niekto mohol zmeniť.

//Úkryt