Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Dračí priesmyk

Keď to povedal tak som sa usmiala a prikývla som. "Ano a to máš pravdu." Pousmejem sa ale potom si povzdychnem lebo ten úkryt som našla spolu s Excellom. Mrzí ma že to takto dopadlo ale čo narobím.
A tak som Noirovi ukázala jaskyň kde som mala úkryt. Prehliadka netrvala dlho a tak sme za chvíľu išli preč. Po ceste sme mlčali nebola téma ktorú by sme mohli rozoberať.
Ale čím bližie sme boli k tomu jazeru tak som pociťovala nervozitu. Ako zareagujú členovia ktorý ma ešte nevideli a nepoznajúma? Našťastie tu bol Noir ktorý ma ochráni keby niečo.

//Kryštálové jazero

//Severné hory

Prešli sme hory a ocitli sme sa na mieste ktoré bolo velmi zaujímavé. Vyzeralo to ako hory ale aj ako lúka. Tak som si ho len poobzerala a išla som ďalej. Noir potom povedal že tie hory vyzerajú ako dračie. Len som sa na ne pozrela a mykla som plecami. "Máš pravdu." Prikývnem ale mňa to nejako nebralo.
Preto som bola rada keď sme pokračovali ďalej a nezdržiavali sme sa tu. Prikývnem a pousmejem sa. Takýmto štýlom sa mi bude o Stray aj snívať a isto sa jejnaj štuká keď na ňu stále myslím.
Keď som uvidela južné hory tak som sa posmiala. "Domov." Poznamenám a vydám sa smerom kde bol úkryt.

//Južné hory

Na horách bolo chladno a dokonca som pocítila túžbu po teple. Už tej zimy bolo dosť. "Pokojne môžeme. Rada ti ju ukážem." Bola som natešená že ju chcel vidieť. Ešte som ju nikomu neukazovala. Noir bude prvý komu ju ukážem.
A tak sme sa potom vydali smerom na dračí priesmyk. Išla som s ním a obzerala som sa okolo seba a dávala som pozor aby sa nám nič nestalo.
"To dúfam aj ja ale ako ju poznám tak isto povie. Ona aby neodpovedala tak to by bola katastrofa." Zasmiala som sa nad tým. Už aby to bolo lebo takto mi to príde ako večnosť. Kedy už budeme na mieste avuvidím Stray? Len či tam príde aj to sa môže stať že tam nepríde a to by som nechcela. Škoda že nemôžem nijako zistiť či príde alebo nie. Povzdychnem si a pokračovala som v ceste.

//Dračí priesmyk

//Furijské hory

"Jaj tak." Poviem a potom sme už išli cez miesta ktoré sme poznali a tak sme sa nezastavovali. Bola som zvedavácna to kde má chaos domov. To jediné som nevedela. Prešli sme prvé hory a za chvíľu sme boli na druhých. "Ak pôjdeme ďalej tak v južných horách mám úkryt. Potom ti ho môžem ukázať ak chceš." Pousmejem sa.
Potom sa Noir napil z jazera ktoré bolo na lúke a tak som sa len pozrela na neho a počkala som. Potom smevpokračovali ďalej. Potom noir povedal kedy sa narodil a tak som prikývla. "Tak to som už so Stray nebola. A vtedy už bola v chaose. Takže sa tam musela pridať v pribehu tých dní čo boli." Nahlas som rozmýšľala nad tým ako to so Stray mohlo byť.

//Roklina

Z rokliny sme prešli do hôr kde bolo omnoho lepšie. Tu nebolo také horko ako tam dole. "To je pravda. Ja si ani ooriadne nespomínam ako vyzerala tá lúka ale to nevadí." Zasmiala som sa nadtým. Veď to predsa neni podstatné ako vyzerajú krajiny. Hlavné je že sú tu a nezničené to je dôležité.
Už sa mi tá cesta zdala nekonečná. Po pravdu už by som sibrada odpočinula a hlavne sa najedla a napila. Viem pila som pred chvíľou ale to slnko hrozne vyčerpáva. Povzdychnem si. "Opýtame sa jej to a ty si sa vlastne kedy narodil?" Opýtala som sa ho. Zaujímalo ma to lebo možno podľa toho zistím kedy približne sa mohla do chaosu dostať. Alebo to povie ona sama čo by bolo omnoho lepšie ako takto hádať a neuhádnuť to.

//Severné hory

//Červená lúka

Prikývnem a pousmejem. "To je super že aj ty sa tešíš. Presne tak a je zaujímavé ako sa tie miesta menia keď som tam dlho nebola. Ako hovoríš vždy tam je niečo zaujímavé." Poviem a pokračovala som v ceste. Prešli sme cez hory a ocitli sme sa v rokline. Známe miesto ale ako som videla tak Noir išiel ďalej a tak som išla s ním. "Presne tak a najhoršie bolo niečo uloviť. Ano ale až o akom dlhom čase. Myslím si že to bolo až keď odišiel Feli." Myknem plecami lebo som si nebola istá či to tak bolo ale to bolo jedno teraz.
Prikývnem. "Tak to máš pravdu. Páčilo by sa mi to ale to horko všetko kazí." Zasmejem sa a už by sa mohlo trochu ochladiť. To horko bolo vážne neznesiteľné. "Jasné kde bola tak dlho a čo za ten čas robila a od kedy je v chaose. To ma najviac zaujíma. Ale ako ju poznám tak to bude zase litánia na celý deň." Zasmiala som sa lebo ako som poznala Stray tak tá veľmi rada vyprávala a vždy používala svoju fylozófiu. Tak som bola zvedavá ale zároveň som sa tešila na ňu.

//Furijské hory

Dale: 23 postov
20 bodov - 2 labky (1 labka do ohňa, 1 labka do ilúzie)
ostanú 3 body

Dail: 62 postov
45 bodov - mágia zved
10 bodov - labka do zvedu
ostane 7 bodov

(hádam to je dobre :D )

Zapsáno

Postovaná 62

//Vlčie jazero

"To je super. Rada to počujem. Ano ale ešte sú miesta kde sme neboli. Teším sa kedy ich objavýme." Usmejem sa a bolo zaujimavé sledovať koľko miest tu je a koľko som ich nepoznala. Ale vďaka Noirovi ich spoznávam a to bolo super.
Prikývnem. "Presne tak a predstav si že si tam niekoľko rokov. Veď to je o narvy. A ja viem že som to hovorila. Nikedy sa opkujem ako taký papagáj." Zasmiala som sa nad tým. Sranda bola že som si to neuvedomovala.
Keď som sa ocitla na lúke vedela som že tu nič nové nenájdem. Túto čas ostrova som poznala dokonale.
Nad jeho poznámkou že tu bude menej teplo som sa zasmiala. "Kde to prosím ťa žiješ Noir? Prečo by tu malo byť menej tepla keď je toto na juhu? Na juhu vždy teplejšie." Poviem a hádam som sa nemýlila že toto bolo na juhu. Pokračovala som v ceste.

//Roklina

Postovaná 61

"My dvaja sa rozhodne nestratíme." Usmejem sa. "Pretože neďaleko sú hmlisté pláne v ktorých bolo náročné niečo uloviť a tak sa rozhodli že sa presťahujú. Odišli do nemého údolia ale po vojde odišli." Poviem a radšej som nepovedala kam. Nechcela som aby sa znova uskutočnila vojna. A navyše som nechcela aby obviňovali mňa za to že ich chaos našiel.
Prikývnem. "Jasné že mám pravdu. Teraz sa na nás smejú ako sa tu potíme a oni si užívajú chládok." Povzdychnem si. A potom keď sa opýtal na to či by som verila že je taká studená som sa zasmiala. "Ano verila. Pila som z nej." Lenže ako keby mi Noir neveril a tiež sa napil. Pozorne som ho sledovala a čakala som na to ako zareaguje. "Hovorila som ti. Len škoda že na kúpanie je moc studená. Nechcem nachládnuť ale na pitie je dobrá." Prikývnem a pohľad na tú čistú vodu lákal aby sa vlk v nej okúpal.
Potom sme pokračovali až sme sa dostali k poltáru do ktorého sme vošli a ocitli sme sa na lúke.

//Červená lúka

Postovaná 60

//Kvapľová jaskyňa

"Ale mám." Usmejem sa a obtriem sa o neho. No čo možno budeme mať šťastie na budúce. Vyšli sme s jaskyne a išli sme cez hory až k jazeru. Keď sme prišli na miesto tak mi to bolo povedomé. "Toto miesto poznám. Tu kedysi sídlila daénska svorka v ktorej som bola ale potom z tohto miesta odišla." Poviem a poobzerala som sa okolo seba a spomínala som na staré časy. Povzdychnem si lebo chýbala mi Dor, Kyle, Dar a ostatný. Asi by som mala niekedy za nimi zájsť a povyprávať sa s nimi.
"Presne tak úplne s tebou súhlasím." Prikývnem a potom sa zasmejem. "No čo dodať asi sú lenivý a vychutnávajú si chladok zatiaľ čo mi sa tu varíme vo vlastnej šťave." Zasmejem sa nad tým. Mať v tomto počasí kožuch je utrpenie. Za to cez zimu je príjemný a hrejivý.
Keď sme boli pri jazere tak som prišla na breh a začala som piť. Bola som dosť smädná a rozmýšľala som či sa mám hodiť do vody. Lenže keď som pila vodu ucítila som aká je studená takže som od kúpania upustila. "Toto jazero neni vhodné na kúpanie. Je moc studené." Poviem keď dopijem.

Postovaná 59

"Ďakujem." Zasmejem sa a tiež som nemala šťastie. Nič som nenašla. Povzdychnem si a tak som to nechala tak. "Aj ja som rada a tiež mi to stačí." Usmejem sa a už som si po pravde nevedela ani predstaviť byť bez neho.
Prikývnem. "Dobre tam som ešte nebola teda neviem. Uvidím až keď tam prídeme." Poviem a potom som išla von z jaskyne. Zase do toho pekla. V tej jaskyni bolo dobre. Príjemný chládok a teraz zase von. No čo už narobím asi nič.
"Ja viem ale neverím že nejakého stretneme. Oni sú stále tam hore a málo kedy chodia dole. Ja osobne som ešte nevidela žiadného. Možno ty budeš mať viac šťastia ako ja." Pousmejem sa a pokračovala som v ceste k jazeru.

//Vlčie jazero

Postovaná 58

"Vidíš to ma vôbec nenapadlo. Och tu je možno všetko chránené nejakým kúzlo." Povzdychnem si ale potom sa poteším. "Tak to aby sme začali hľadať." Usmejem sa a hneď som sa na to vrhla. Dívala som sa po zemi či neuvidím nejaké kvaple na zemi.
Potom ale prestanem a pozriem sa na neho. "Dobre súhlasím a mrzí ma že ti v tomto nemôžem pomôcť a že som tvojho otca nepoznala." Povzdychnem si a mrzelo ma že mu nemôžem nijako pomôcť. To bola jediná vec ktorá ma trápila a hádam aj bude asi dosť dlho. Potešilo ma keď povedal že ani on mňa nechce stratiť. "To rada počujem." Usmejem sa a potom si povzdychnem. "To je škoda že nikoho nepoznáš. Môže ale ako ho nájdeme? To sa chceš opýtať bohov alebo čo?" Opýtam sa so smiechom. Aj keď bohovia by to mohli vedieť ale pochybovala som že by nám niečo povedali. Skôr by nám niečo vyviedli. To je u nich normálne. Potom som sa znova vrhla na hľadanie kvapľov na zemi.

Postovaná 57

Keď sme vošli dnu tak som si to obzerala a mal pravdu. Bola obrovská a zmestilo by sa tu viac ako len jedna svorka. "Presne tak." Súhlasila som s ním. "Môžeme si ich odtrhnúť a nachytať nejakých vlkov že to máme od príšery." Na tento nápad som nezabudla. Tie vydržia dlho.
To ma vôbec nenapadlo že potrebujeme dôkazy aby Cor uverila. "Tak to bude problém. Hmm rodičia nie sú. Čo tá kurážna či ako sa volala. Ona by mala mať nejaké dôkazy nie?" Opýtala som sa ho a zamyslela som sa nad tým.
Prikývnem a usmiala som sa. "Dúfam že ťa nikdy nestratím braček." Noir mal pravdu požiar by nebol dobrý. "Bohužiaľ nepoznám žiadného vlka ktorý by ovládal búrku alebo niečo také čo by ju privolalo." Možno Noir poznal nejakého vlka ktorý toto ovládal. "A ty niekoho nepoznáš?" Opýtala som sa ho.

Postovaná 56

//Zubria pláň

Povzdychnem si. "Tak to potom bude ťažké keď tomu neverí. Treba ju nejako prehovoriť a dokázať jej že je to pravda." Inak som nevedela ako ju presvedčiť že je to tak. Alebo nechce tomu veriť a toto robí naschvál. Ťažko povedať. Keby sa dalo tak by som sa červenala. On tak krásne slová hovoril. "Nemám dôvod na to. A byť tvoja sestra a ty môj brat je úžasné. Čo viac si môžem priať? Ale mám." Usmejem sa a žmurknem na neho.
Prikývnem. "To ano a môže sa chytiť a môže vzniknúť požiar a to by som nechcela." Potom som sa zamyslela nad tým čo povedal. Ovládam vzduch tak možno by sa niečo dalo či nie? Potom si ale uvedomím že na to je potrebné voda. "Jediný kto by to mohol dokázať je vlk ktorý ovláda vodu. Ten by mohol privolať dážď." Povzdychnem si lebo tu nebol žiadny taký vlk.
Potom sme sa dostali do hôr kde bolo omnoho lepšie ako na pláni. V tom Noir zvolal že ďalšia jaskyňa. "Ani som netušila že je tu toľko jaskýň." Usmejem sa a vydala som sa rovno dnu.

Postovaná 55

Vypočula som si ho. A bolo to vážne zaujímavé čo hovoril. Už o tom síce hovoril ale aj tak sa vždy nad tým zamyslím. "Jasné chápem a navyše keď sa to stalo tak skoro po narodení. A rodičia to je kapitola sama o sebe. A nemohol by si sa jej na to opýtať? Predsa za opýtanie nič nedáš a aspoň zistíš na čom si." Poviem mu ale pri tom mi to stále vŕtalo v hlave. Potom som sa usmiala. "Ďakujem veľmi pekne." Prídem k nemu blišie a obtriem sa o neho.
Zamyslela som sa nad tým a mohol mať pravdu. Ani my sme Deirovi nepovedali o chaose. A tak to mohla spraviť aj Stray aby ma zbytočne nestrašila. "Možno máš pravdu. Veď ja sa jej to opýtam keď budeme na mieste a bude tam aj ona." Pousmiala som sa a už som sa nevedela dočkať kedy konečne uvidím Stray. Tešila som sa ako malé vĺča.
"To máš pravdu ale nevyzerá to že by malo pršať." Poznamenám keď som sa pozrela na oblohu kde nebol ani jediný mráčik. Preto Noir navrhol že pôjdeme do hôr a tak som prikývla. "Dobre poďme tam bude isto lepšie ako tu. A možno tam nebude tak páliť zem ako tu." Povzdychnem si.

//Kvapľová jaskyňa (cez Snežné tesáky)