Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Postovaná

//Tichá zátoka

Keď povedal ktorá vlčica tak som si hneď vybavila. "Jaj ozaj to bola tá čo chcela podpáliť krajinu ale ja som v jej tom zabránila. A myslíš si že je to tvoja sestra?" Opýtala som sa ho a potom som rozmýšľala nad tým. Určitá podoba tam bola ale či to tak naozaj bolo je otázne. "Ano trápi pretože je to alfa chaosu tak preto. No to dúfam že ten zákon dodrží lebo ja sa s ňou nemienim biť. A prečo by som jej mala brať kosť keď máme ukrytú srnku aj laň?" Zasmiala som sa nad tým len bude problém to hľadať keď sme tie miesta neoznačili. Tak toto bude ešte zaujímavé.
Keď to povedal tak som sa usmiala. Bolo to pekné počúvať. "Ďakujem moc si toho vážim." Aj keď bol mladý oproti mne tak som musela uznať že mal viac odvahy ako ja. Ten sa rozhodne ničoho nebál. "To vážne? Lebo keď som bola so Stray na posledy tak o žiadnej svorke nehovorila. Možno sa k nej pridala keď už sme neboli spolu. Ťažko povedať. Ale som rada že tam je." Usmiala som sa a veľmi ma to tešilo že tam bude Noir, Stray a Cor aj keď tá ma moc v láske nemala ale poznali sme sa a to je hlavné.

Postovaná 53

Musím to nejako prekonať. Je pravda že som tam ešte nebola a Scar alfa chaosu bol v pohode tak možno teraz to bude iné. Uvidíme. "To som nevedela že je to pri tom jazere. Kto je Cor?" Opýtala som sa ho a v hlave som si snažila vybaviť kto to je.
Potom som mykla plecami. "Ani neviem asi kvôli All s ktorou sme si sľúbili smrť tak preto." Povzdychnem si ale keď povedal meno Stray tak som sa potešila. Tú už som nevidela ani nepamätám. "Stray je v chaose? Bože už sa teším kedy ju uvidím." Poviem natešene a od radosti poskočím.
Prikývnem. "Ano presne to si myslím aj ja." Pousmejem sa a preto ma mrzelo že sme tu neostali a pokračovali sme ďalej. Ale veď niekedy sa sem možno vrátime.

//Zubria pláň

Postovaná 52

//Modrák

Prikývnem a pousmejem sa. No potom ostanem vážna keď povedal o tom že by sme sa mali vrátiť domov. Až teraz som si uvedomila že vlastne neviem kde má chaos územie alebo kde býva. "Počkaj čo? Ako vrátiť domov?" Začnem trochu panikáriť lebo toto som ešte nezažila a prvý krát som mala strach. Je pravda že som nepoznala všetkých členov ale najviac som sa bála All pretože s tou som bojovala a sľúbili sme si že keď sa znova stretneme tak sa pozabíjame. "Noir ja neviem či je to dobrý nápad." Povzdychnem si.
Radšej som prešla na tému kadiaľ pôjdeme. "Jaj tak. No je to na tebe pokojne môže ísť aj tadiaľ." Poviem mu a keď sme prišli do zátoky tak som sa pousmiala. Opýtal sa ma či som tu už bola. Prikývla som. "Ano bola som tu a máš pravdu je to zaujímavé miesto a veľmi pekné. Teda aspoň mne sa páči neviem ako tebe." Pousmejem sa.

Postovaná 51

Dívala som sa nich a bola som ticho keď aj oni boli ticho. Rozmýšľala som nad tým čo sa im premieta v hlave keď nič nehovorili. Zdalo sa mi to ako večnosť keď sa tu nič nedialo. Keď som chcela prehovoriť tak sa ozval Noir. Pozrela som sa na neho a prikývla som. "A dokonca vieme o jednom úžasnom mieste kde je zima po celý rok." Poviem a zasmejem sa nad tým ako sme sa tam šmýkali.
Noir súhlasil s mojim nápadom aby sme sem prišli na jeseň. "Dobre super. Možno na jeseň budeme mať viac šťastia a dostaneme to ovocie zo stromu." Už som sa tešila na to kedy to ovocie ochutnám.
Noir povedal že už pôjdeme a ak chce tak Deir môže ísť s nami. "A kam pôjdeme?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho.

//Tichá zátoka

Postovaná 50

Pousmiala som sa llebo to vôbec nevadilo. Miesto toho ovládal vodu a ľad a to je dobrá kombinácia. "Jasné že to budeš vedieť ovládať ako ja. Musíš len veľa trénovať a cvičiť. To je všetko." Takto to znelo veľmi jednoducho ale viem že to tak nebolo. Bolo to veľmi náročné sa učiť niečo čo poriadne ani dotyčný nevie čo robí. "Ale ako povedal Noir v jaskyni sa ti to bude dobre trénovať." Usmiala som sa. Bol ešte malý a mal celý život pred sebou a teda mal aj dosť času sa to naučiť.
Potom som pokrútila hlavou. "Toho nepoznám." Poznamenám a potom prikývnem. "Ano proti chaosu." A musela som sa nad tým zasmiať lebo tá predstava že som proti ním bojovala a teraz som s nimi. No čo život je plný zmien. "Čo k tomu dodať? Opýtala som sa a pozrela som sa na Noira. Lebo isto vedel o tom ako to vlastne bolo.
"Čo tak na jeseň?" Opýtala som sa Noira. Vtedy bolo ovocie zrelé a samé padalo na zem. Tak možno na jeseň budeme mať šťastie. Uvidíme.

Postovaná 49

Síce som toto spravila prvý krát. Nikdy pred tým som nepoužívala mágiu ale od kedy som s Noirom tak ju používam dosť často a to je super aspoň zisťujem čo všetko dokážem. A keď som videla ako sa tvária po tom čo som spravila tak som ostala pyšná. Pozrela som sa na vĺča a usmiala som sa. "Veľmi rada ťa to naučím. Len neviem či ovládaš vzduch." Poviem a pozrela som sa mu do očí. Mal ich modré ale podľa všetkého to nebol vzduch ale voda ale môže mať aj iné mágie ako ja mám.
Zamyslela som sa nad tým a pokrútila som hlavou. "Neviem prečo. Možno to je len na okrasu?" A pozrela som sa na to ovocie ktoré nám robilo toľko starostí.
Keď vĺča hovorilo o tom že Rain nepozná tak som si povzdychla. "To nevadí. A myslíš zlatú svorku? Už som o nej počula. Bojovala s nami proti chaosu ale to je všetko.Takže ty si ich členom?" Opýtala som sa ho a poobzerala som si ho.

Postovaná 48

Keď začal Noir vysvetlovať tak som mlcala a počúvala. On povedal hádam všetko. Teraz by to vĺča mohlo tomu rozumieť ale rozhodne by som to neodporúčala aby to skúsil. Nechcela som aby sa mu niečo stalo. Ešte by to bola naša chyba že sme na neho nedali pozor. Vĺča sa predstavilo a ja som sa usmiala. "Rada ťa spoznávam."
Potom som sa zasmiala nad tým čo povedal Noir. "Ja viem ale takú silu nemám ... alebo?" V tom ma niečo napadlo. Hneď som sa premenila na vzduch a vyletela som do koruny stromu. Potom som som začala lietať okolo ovocia. Síce sa hojdalo ale nie a nie spadnúť. A tak som to po pár minútach vzdala. Pristála som na zami a premenila som sa do svojej povodnej podoby. "Tak toto bola posledná skúška. Už vážne neviem ako to ovocie dostať dole." Povzdychnem si a sklamane som si sadla na zem ale keď sa Noir opýtal na Rain tak som hneď bola v pozore a čakala som čo povie.

Postovaná 47

Nikoho som nevidela a ani necítila tak možno ten vlk tu je sám ale radšej budem v strehu a dávať pozor. Jeden nikdy nevie čo sa môže stať. Teraz to vyzeralo tak že zábava sa skončila alebo možno prehovoríme to vĺča aby sa k nám pridalo. Uvidíme.
To vĺča sa opýtalo čo robíme a než som stihla niečo povedať tak ma Noir predbehol a povedal mu všetko čo robíme. Musela som sa nad tým zasmiať. Lebo keď to vyprával tak to znelo smiešne ako sa dvaja vlci snažia dostať ovocie so stromu. "Ale moc sa nám to nedarí." Poznamenám a znova som sa nad tým zasmiala.
"Inak ja som Dail a toto je môj brat Noir." Predstavila som sa mu a bola som zvedavá či sa predstaví aj to malé vĺča. Bola som zvedavá ako sa to malé volá a či je samé alebo má nejakú rodinu.

Postovaná 46

Veľmi ma to bavilo a zabávala som sa pri tom. Potom bol na rade Noir a ja som ho sledovala. Skúsil presne to čo ja ale tiež mu to nevyšlo. Zasmiala som sa nad tým a rozmýšľala som nad tým ako sa dostať na ten strom. Už ma ale nič nenapadalo. Asi bude dobré to vzdať. Povzdychnem si keď som videla ako Noir spadol.
V tom sa ale pozrel na vlka ktorý stál neďalekonod nás. Pozdravil ho a tak som sa aj a pozrela na toho vlka. Všimla som si že je tobešte mladý vlk. "Ahoj." Pozdravila som ho a poobzerala som sa okolo seba či neuvidím jeho matku ale nikde som ju nevidela asi tu bol sám alebo nemal matku? Hádam sa dozvieme ako to je ale bola by som radšej ak by mal niekoho a nebol by sám. Jeden mladý vlk mi bohato stačí. Aj keď Noir vyzeral dospelo stále bol vĺčatkom.

Postovaná 45

Toto bol priateľ akého som vždy chcela. Bola s ním sranda a dalo sa s ním o všetkom rozprávať. Nie ako Dar s ktorou sa nedalo ani poriadne zabávať a ani rozprávať. A vždy ma len prehovárala aj keď ja som nechcela. ale to bola minulosť a tú už treba nechať tak. Teraz tu bol Noir pre ktorého som bola ako sestra a on bol pre mňa ako braček. "Jasné že mám pravdu. Lebo keď nič nevyskúšaš tak nebudeš vedieť ako to dopadne." Usmiala som sa a keď som skončila na zemi tak som sa pozrela na Noira.Ten bol omnoho lepší ako ja. Povzdychnem si. Čo som ja horšia ako on alebo čo? A keď skončil na zemi tak som sa pozrela na strom a potom som sa rozbehla a skočila som na strom. Pazúre som sa snažila zaryť do kmeňa ale miesto toho som tam spravila len čiary. Zavrčala som na ten strom a potom som sa rozbehla a skočila som. Snažila som sa dostať tam kde bol Noir a skoro sa mi to podarilo. Chýbali milimetre aby som sa tam dostala. Lenže stačil jeden chybný krok a už som padala na zem. Spadla som na zem.

Postovaná 44

Aj mne sa toto páčilo a dokonca ma prekvapovalo že si dokážeme na každom mieste nájsť zábavu. No čo viac k tomu dodať? Bolo to super. "Presne tak a navyše so staršou a s veľkou sestrou." Zasmiala som sa aj keď výškovo mal navrch on ale to mi nevadilo.
Keď som ležala na zemi tak som sa začala smiať. "No jo no ale treba vyskúšať všetko." Potom ma ale napadla jedna vec. "Čo tak si dať závod kto vyskočí vyššie?" Opýtala som sa so smiechom keď som videla že on sa dostal vyššie ako ja. Aj keď hlavné je aby sme si neublížili ale keď som videla že je Noir v poriadku tak som to skúsila znova. Zase som začala skákať po konároch hore. Síce som sa dostala hore. Síce nie tak vysoko ako Noir ale to nevadilo. Potom som sa ale neudržala a spadla som na zem. Pozrela som sa Noira a povzdychla som si.

Postovaná 43

Keď sa aj on o mňa obtrel tak som sa usmiala. Bolo to príjemné. A potom začal hájiť svoju pravdu a pri jeho slovách som kapitulovala. Bolo vidno že hádať sa s ním nemá cenu. "Aj ty si jediný koho mám." Usmiala som sa. "Dobre máš pravdu ale ty si najskvelejší." Žmurkla som na neho a potom som prikývla.
Potom som ho sledovala ale bolo vidno že potrebuje pomoc a tak som mu teda pomohla. Nechala som na strome vyrásť výhonky ktoré boli dosť pevné a siahali až k ovociu. Len či na to vylezieme tak to je otázne. "Bola som už morský koník tak prečo nie veverička? A prečo si myslíš že to nedáme?" Opýtala som sa ho a potom som vyskočila na prvý konár a zubami som sa zachytila druhého konára. Tak a ako ďalej? snažila som sa rozhojdať a vyskočiť na ďalšie konáre. Lenže sa mi nepodarilo zachytiť konára a ja som spadla na zem. Tak toto bude náročné. Ako vyliezť na strom?

Postovaná 42

"Ale mám braček." Usmejem sa. Bola som rada že ho mám. Preto som prišla k nemu a obtrela som sa o neho. "Ale no nepreháňaj zase toľko. Až taká najlepšia nie som." Poviem trochu zahanbene a skloním hlavu. Bolo to pekné počúvať. Potom zase prišla reč na toho vlka a ja som sa zasmiala. "Toto je múdra reč. Treba mu ukázať kto je tu pánom." Žmurknem na neho. Pre mňa to bol Noir.
Zamyslela som sa nad tým čo povedal Nor. Znelo to ako blbý nápad ale mohlo to vyjsť. "Môžeme to skúsiť. Ak nič nevyskúšame tak nebudeme vedieť. Môj nápad nefungoval možno tvoj bude tak to skús." Štuchla som do neho nosom aby to skúsil. Ja som šťastie nemala ale možno on bude mať. A keď nie tak to necháme tak a pôjdeme niekam inam.

Postovaná 41

"Ďakujem ti za všetko. Si vážne dokonalý." Usmejem sa a neviem si predstaviť čo by som robila bez neho. Potom som mykla plecami nad tým. "Asi to tak bude ale do budúcna zavrč na neho." Poviem so smiechom.
Ale asi nebol lebo sa nič nestalo ale treba niečo spraviť. "Neviem musíme to vyskúšať. Lebo neverím že by tu len tak stál modrý strom." Poviem zamyslene a stále som sa dívala na ten strom. "Ano vyzerá to tak. Ano vidím ale ťažko povedať čo to je. Neskúsime to odtrnúť?" Opýtam sa a zadívala som sa na to ovocie. Možno v tom je ukrytá mágia. A tak som skúsila pomocou mágie vzduchu odtrhnúť to ovocie so stromu ale nešlo. Hmm ako to dať dole? Potom som to skúsila ešte raz. Vytvorila som výchricu aby som stromom pohla ale aj tak to nepomohlo. Strom ostal stáť a ovocie bolo na ňom. Povzdychnem si a pozriem sa na Noira. "Tak čo teraz?"

Postovaná 40

//Začarovaný les

"Ano s tebou sem veľmi rada zájdem." Žmurknem na neho a usmejem sa. Konečne som mala niekoho na koho sa môžem spoľahnúť a kto ma neopustí. Nie ako Dar ktorá tvrdila že je moja kamoška a keď bolo treba tak som jej bola ukradnutá. U Noira som si bola istá že to nespraví.
"To sa asi nedozvieme čo mu bolo. Ale cápem to. Ja by som skôr zisťovala či si v poriadku a či som ti neublížila ale isto by som ti nenadávala že mi stojíš v ceste. Žije tu vážne veľa vlkov ktorý majú vážne divné povahy." Povzdychnem si. Potom som mykla plecami. "Je pravda že vyrásť asi nemohol. Tak asi máš pravdu. Asi je kúzelný. Možno vie aj niečo robiť. Len ako to zistiť?" Opýtala som sa a zadívala som sa na ten strom. Ale pach Rain som tu necítila. Kde asi môže byť moja sestra? Pomyslela som si a pritom som sa dívala na strom a čakala som či sa niečo stane ale mala som smolu strom sa ani nepohol. Povzdychnem si.