Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Postovaná 39

Prikývnem. "ano to je. Preto sem rada chodím." Pousmejem sa a potom som počúvala Noira ako hovoril o tom ako o neho zakopol vlk. Musela som sa nad tým zasmiať. Ako môže niekto kto neni slepý alebo inak postihnutý zakopnúť o vlka? "To sa ako podarilo?" Opýtala som sa so smiechom. Už len tá predstava bola smiešna. Poobzerala som si Noira. Vyzeral dosť veľký takže musel byť vidieť aj keď ležal v tráve. "Asi bol slepý ten vlk. Inak si to neviem vysvetliť." Smiala som sa nad tým.
"Dobre poďme." Poviem a keď som sa pozrela na to miesto tak som pokrútila hlavou. "Nie tam som ešte nebola a po pravde som ešte ani ten strom nevidela. Ten tu musí byť asi nový alebo tu vyrástol len nedávno." Mykla som plecami nad tým a vydala som sa smerom k stromu.

//Modrák

Postovaná 38

//Mokrade

Konečne pevná zem pod nohami. Konečne som sa nebála stáť na nohách. Odtiahla som sa od neho a usmiala som sa. "To by bolo super." Poviem ale sama som nevedela čo si mám o tom myslieť. "Ano je tu veľa miest kde môže byť." Pousmiala som sa. Jeho slová mi dodávali nádej. Čo viac som si mohla priať? Noir bol proste skvelý.
"Čože? Toto je miesto kde sme boli obaja?" Opýtala som sa prekvapene. To je super že máme aj miesta ktoré sme obaja poznali. S Noirom sme mali toľko vecí spoločných. Miestami to vyzeralo tak že sme vážne súrodenci. To sa mi páčilo lebo toto sa stáva málo kedy že majú vlci niečo spoločné. A my s Noirom sme toho mali dosť spoločného. Potom sa ma opýtal či niečo cítim. Hneď som začala čuchať a hľadať stopu Rain. Ale v tomto lese som cítila vlkov a zvieratá ale Rain nie. "Nie v tomto lese ju necítim." Poviem mu a zamyslím sa nad ďalším miestom.

Postovaná 37

Len som prikývla. Už som tu nechcela byť ani sekundu. "Súhlasím s tebou." Poviem a hneď som sa vydala preč. Šla som ale opatrne aby sa mi niečo nestalo. Nechcela som tu zapadnúť. "Presne tak. Bude to ťažké." Povzdychnem si ale s Noirom som mala akú takú istotu.
Celú cestu som bola o neho opretá a bola som rada že nemá žiadne námietky proti tomu. "Dobre možno v tom lese budeme mať šťastie. uvidíme." Zatiaľ som nevedela o akom lese hovorí ale to mi nevadilo. Len som chcela čo najrýchlejšie byť preč s tohto miesta.
Keď sme prešli tajgu a ocitli sme sa v lese ktorý som poznala tak som sa usmiala. Tento les som poznala a chodievali sme sem aj s Rain tak možno ju tu nájdeme. Hneď som mala nádej že sestru znova uvidím. "Tento les poznám." Poviem natešene.

//Začarovaný les

Postovaná 36

//Tajga

Bola som si toho vedomá že to nebude ľahké. Skôr som čakala že to bude náročné a že ju možno nenájdeme. Povzdychnem si a prikývnem. "Viem som si toho vedomá. Ano mala by mať rovnaký ako ja ale tu je toľko pachov že to bude náročné zachytiť zrovna jej pach." Poznamenám pretože keď sme prišli do mokraďov tak tu bol pach zvierat aj vody takže to bude vážne ťažké.
Prikývnem. "Ano takto môžeme len špekulovať a ani to nemusí byť pravda. Najlepšie to zistíme keď ju nájdeme." Pousmejem sa a keď som sa poobzerala okolo seba tak sa mi toto miesto ani trochu nepáčilo. "Súhlasím a nepáči sa mi to. A tu som tiež nebola a už viem aj prečo. Nevieš kde môžeš vkročiť aby ťa to nestiahlo náhodou pod vodu." Poznamenám a navyše keď bola tma tak to miesto bolo o to strašidelnejšie. Mala som strach či na nás nevyskočí nejaká obluda alebo čo. Preto som sa trochu pritiskla k Noirovi aby som sa cítila trochu bezpečne.

Postovaná 35

Pokrútila som hlavou. "Presne tak ako hovoríš. A ďakujem že mi pomáhaš. Moc si toho vážim. To by som bola rada ak by sme ju našli." Usmiala som sa lebo rada by som tých dvoch zoznámila. Oni by si isto rozumeli. "Pred tým nebola v žiadnej svorke tak si myslím že ani teraz neni vo svorke. Ona moc na také veci nebola. Ale za ten čas sa to mohlo zmeniť." Mykla som nad tým plecami. Predsa som ju nevidela už niekoľko rokov a za ten čas sa to mohlo pokojne zmeniť.
"Ano poďme." Prikývnem natešene a usmievala som sa stále. "Aj mne. Stačilo málo aby sme sa tam nezbláznili." Potom som sa pozrela na miesto ktoré ukázal a prikývla som. "Dobre." Súhlasila som a potom som sa vydala smerom ktorý ukázal. Bola som zvedavá aké to bude miesto. Bude to miesto ktoré som už videla alebo to bude niečo nové? Necháme sa prekvapiť.

//Mokrade.

Postovaná 34

Zamyslela som sa nad tým. Chvíľu mi to trvalo kým som si na niečo spomenula. "Ani nie ale najviac sme sa stretávali v lesoch alebo raz sme boli v hmlistých pläňach. A ďakujem že mi pomôžeš." Usmiala som sa a bola som rada že v tom nebudem sama. Predsa dvom sa viac darí ako jednému. A možno budeme mať šťastie a ja po rokoch zase uvidím sestru.
Keď sme boli v lese tak som si ho obzerala. Bol krásny a isto by sa tu našlo aj niečo na jedenie alebo aj nejaký úkryt. Lenže ten som už mala tak to som nepotrebovala. "Tak to sme na tom rovnako. A spoločne isto näjdeme nové miesta. Sme dobrý hľadači." Žmurknem na neho a usmejem sa. Samú by ma to nebavilo ale s Noirom ma to baví a veľmi. "Ano len dúfam že nie labyrint. Ak by to bola napríklad druhá ľadová jaskyňa tak by som nenamietala. Ta sa mi páčila. Aj lesy sú super ako tento. A to som si myslela že som videla celý ostrov ale ako vidím mýlila som sa." Zasmiala som sa nad tým a pomalým krokom som chodila po lese a obzerala som si ho.

Postovaná 33

Bola som rada že sme v teple už mi konečne neomŕzal zadok ako pred tým. Pozrela som sa na Noira ktorý išiel so mnou. Nikdy by ma nenapadlo že vlka môžem považovať za brata a navyše samca. Vždy som si myslela že to nefunguje ale ako vidím mýlila som sa.A to je dobré že som sa mýlila. Teraz som rada že ho mám a nechcem ho stratiť.
Noir sa ma opýtal na Rain. Mykla som plecami. "Keď som s ňou bola na posledy tak bola na ostrovoch ale to je už niekoľko rokov a od vtedy sa mohlo všetko zmeniť. Takže ťažko povedať či je tu alebo nie." Povzdychnem si. No nič iné mi neostávalo ako ju pohľadať. "Tiež si tu nebol? Tak to je super. ďalšie miesto ktoré sme objavili spoločne a na ktorom sme ešte neboli. Čo ešte spolu objavíme?" Opýtala som sa so smiechom. Bolo super spoznávať nové miesta s bratom.

postovaná 32

//Ľadové jazero

Noir nahradil sestru Rain ktorú som nevidela už niekoľko rokov a neviem čo s ňou je. Mala by som ju nájsť ale ako ju nájdem? Chvíľu som sa nad tým zamyslela že ako by som ju mohla nájsť. Ale nič ma nenapadalo. Povzdychnem si a potom som sa pozrela na Noira a pousmiala som sa. "Ano si múdry skoro tak múdry ako moja sestra Rain. Máš pravdu nebudem sa s tým trápiť že ma ten idiot opustil a vykašľal sa na mňa." Povzdychnem si a asi by bolo dobré na neho navždy zabudnúť. "Ale mám aj keď sme rodina." Usmiala som sa a bola som vážne šťastná že sme s Noirom rodina.
Po ceste k lesu som sa obzrela či ide a keď som videla že ide tak som sa len usmiala. Konečne sme išli do tepla. Aj keď tu zase bola zábava ale možno aj v lese bude zábava. Uvidíme. Keď som prišla do lesa tak sa mi zdalo že tu som ešte nebola že by som našla ďalšie miesto kde som ešte nebola? To by bolo super. "Tu som ešte nebola. A konečne je tu teplejšie ako tam." Poviem a obzerala som sa okolo seba.

Postovaná 31

Keď som to počula čo hovorí tak som sa musela usmiať. Bolo to tak milé a pekné. Takto mi už dlho nikto nepovedal. "A vieš čo braček? Máš pravdu." Prikývla som. "Ano zabávame sa a je to úžasné. Dlho som sa takto nezabávali." Usmiala som sa. Nevedela som ako to Noir robí ale vždy vedel ako mi zlepšiť náladu. "Ja viem je to minulosť a tá sa nedá zmeniť. Ale budúcnosť sa dá zmeniť. Tak to si veľmi múdry keď to vieš. Ďakujem ti za všetko." Doplazila som sa k nemu a ako poďakovanie som ho olizla.
Potom som sa pozrela kam pôjdeme. "Neviem ako ty ale ja by som už šla do tepla. Už mi omŕza zadok." Zasmiala som sa nad tým a potom som sa postavila a opatrne som prešla na breh. V diaľke som uvidela les. "Čo ten les?" Opýtala som sa a kývla som smerom k lesu a vydala som sa smerom k lesu.

//Tajga

Postovaná 30

"Tak to je asi môj prípad že len prežívam zo dna na deň. To ti verím ale už je to minulosť." Žmurknem na neho a usmejem sa. "Ja viem a možno máš pravdu. Ale ma to sklamalo a veľmi ale čo už narobím nič." Povzdychnem si a myknem plecami. "Presne tak je to preč. Nemusíš ďakovať." Prikývnem a potom som sa pozrela na neho. "Ani ja som to nevedela predstaviť ale potom to bolo úžasné. Ano bolo to dosť náročné lebo pod vodou sa moc nedala používať mágia ale dalo sa to celkom. Nebola som na to sama." Už som si to ani nepamätala ale to nevadilo. "Niekedy tých bohov nechápem ale tak s tým sa nedá nič robiť. Ano bolo to ťažké loviť. Zver ma počula na kilometre." Zasmiala som sa nad tým.
Keď som videla ako sa Noir hodil na ľad a šmýkal sa tak som sa usmiala. Vyzeral ako malé vĺča ktoré ešte nevie chodiť. "To je a ani mi nevadí že to chladí." Poviem a potom som sa aj ja hodila na brucho a šmýkala som sa rovnako ako on. Ani som nečakala že tu bude taká sranda. "Ale dlho tu nebudeme aby sme náhodou neochoreli." Poviem mu ako keby bol malé vĺča aj keď nebol ale hádam mu to nevadilo.

Postovaná 29

Nad tým čo povedal som sa musela zasmiať. Aj keď je pravda nikto nevie čo bude zajtra. "To je pravda ale zase načo si robiť sny keď sa aj tak nesplnia? Potom sa akurát trápiš že ti to nevyšlo a takto keď nemáš sny tak aspoň sa netrápiš." Povzdychnem si a spomeniem si na Excella o ktorom som snívala že bude môj partner ale bohužiaľ to nevyšlo a preto už kašlem na to. Potom mi začal hovoriť o tých cudzích a bola som v šoku. Ako môže niekto unášať vĺčatá a ubližovať im? "Bože to je hrozné. A je mi to ľúto čo sa ti stalo. Verím ti a keby tak ti pomôžem toho vlka poraziť." Žmurkla som na neho. Keďže som nemala vĺčatá tak som si nevedela predstaviť ale už len to počuť že niekto unáša vĺčatá je hrozné.
Prikývla som a zasmiala som sa nad tým. "Ano mohla som dýchať pod vodou a plávať. ak by sme nemuseli zachraňovať svet tak by to bol skvelý zážitok. Ano asi sa nudili alebo čo. Ale nedalo sa s tým ani poriadne loviť keďže stále zvonili. Tak som bola rada keď to zmizlo."
Keď som videla že to jazero je zamrznuté tak som opatrne vkročila na ľad. Nechcela som aby sa to podlomilo podo mnou ale vyzeralo to že je to pevné a ja som sa pomaly začala šmýkať po ľade. "Nepridáš sa?" Zavolala som na neho. Bola mi síce zima ale to mi nevadilo. Zabávala som sa pri tom.

Postovaná 28

//Ľadová pláň

"To sa dá nemať čas na sny?" Opýtala som sa prekvapene lebo toto som počula prvý krát. "Ano je to pekný sen. Ja už prívesok mám takžebneviem čo by som ešte chcela. Teda okrem toho zvieratka." Že by zrovna toto bol sen? Mať zvieratko? Ak je to tak tak potom mám aj ja sen len som o tom nevedela.
"Čože ako to myslíš? Aký šedooký a cudzí?" Prekvapene som sa na neho pozrela. Toto som ešte nezažila. "Ja som tu zažila iba to že som bola morský koník a potom na vianoce som mala na krku rolničky a stále som cinkala. Už to išlo na nervy. Ale to čo hovoríš ty tak nie." Asi každý vlk zažíva niečo iné a asi sa to delí podľa toho čo má daný vlk rád. Inak si to neviem vysvetliť.
Videla som že Noir ide so mnou k jazeru a usmiala som sa. "Super." Poviem nateše a keď som prišla k jazeru tak som sa zastavila a dívala som sa.

Postovaná 27

Noir začal celkom zaujímavú tému a to o snoch. "Nikdy som sa nad tým nepozastavovala. Ani vlastne neviem čo sny znamenajú. A o čom môžeš snívať?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho. Ja som ešte o ničom nesnívala. Myslela som si že je to strata času aj tak sa sny nikdy nesplnia a preto som nikdy nesnívala.
Šokovane som sa na neho pozrela keď hovoril o príšery. "Čože? To myslíš ako vážne? No neviem či je to dobrý nápad. Nerada by som zomrela. Ale máš pravdu ostrovy sú plné prekvapení. Tak musíme byť pripravený." A potom som sa poobzerala po okolí ktoré bolo stále rovnaké a vôbec sa nemenilo. Asi som nevybrala dobré miesto. Musím asi niečo iné vybrať. Len som prikývla a potom som mykla plecami. "V pláne som nemala nič. Len som tu ešte nebola a chcela som to tu vidieť. To je všetko. Môžeme ísť na to jazero čo ty na to?" Opýtala som sa a vybrala som sa smerom k jazeru.

//Ľadovcové jazero

Postovaná 26

//Mrazivá jaskyňa

Len som trochu sklamane prikývla ale s tým sa nedalo nič robiť."To ano. Len škoda že to nejde že môžem len o tom snívať a nič iné." Povzdychnem si a potom som sa zasmiala nad tým "Tak to by som potom chcela vidieť toho hlupáka. No lenže čo? Chceš nájsť skutočnú príšeru a odtrhnúť jej zuby?" Opýtala som sa a musela som sa zasmiať aj keď na tomto ostrove nájsť príšeru je veľká pravdepodobnosť.
Najviac ma potešilo keď povedal že neni unavený a že môžeme pokračovať v ceste. Keď sme prišli na pláne tak som sa poobzerala okolo seba a všade bol len ľad sneh a nič iné. Asi sme narazili na zimnú krajinu alebo čo? "Tak tu by som nechcela žiť. Veď tu nič neni." Poznamenám a mala som pocit ako keby som stála na mieste a pritom som kráčala ale všetko to tu vyzeralo rovnako. Presne ako tak ako v jaskyni. Ale možno budeme mať šťastie a na niečo narazíme. Uvidíme.

Postovaná 25

Toto bolo veľmi dobré na odreagovanie a nabranie novej energie. Keď sme sa do šmýkali tak sme sa venovali cencúľom. "Odtrhnúť by sa možno dali. Ak použiješ mágiu ale tak nejak." Mykla som plecami nad tým ale keď som sa na to lepšie pozrela tak som si nebola istá ši to pôjde alebo nie. Boli dosť hrubé a pevné takže neviem. "Veď to že by sa rozpustili a to je škoda. Rada by som si s nimi vyzdobila úkryt. Ale máš pravdu vypadajú tak. A myslíš si že by sa nejaký hlupák našiel ktorý by tomu uveril že sú to tesáky nejakej príšery?" Opýtala som sa a zamyslela som sa nad tým. Ja by som možno tomu neuverila ale možno niekto iný ano.
Potom sa ma Noir opýtal či si chcem odpočinúť alebo či pôjdeme niekam. "Odpočívať nechcem. Mám plno energie. Rada by som niekam šla. Ale kam?" Zamyslela som sa nad tým. Nakoniec ma niečo napadlo. "Už viem kam by sme mohli ísť." Kývnem na neho a rozbehnem sa von z jaskyne a potom som počkala na neho a keď prišiel tak som sa vydala na pláne.

//Ľadové pláne