Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Postovaná 24

Prikývnem ale nevadilo mi to že nevieme ako vznikla. "Možno ano." Pousmejem sa a potom som sa na neho prekvapene pozrela. "Čože?" Opýtala som sa ho prekvapene ale to už on liezol hore a išiel sa znova pustiť. Len som nad tým pokrútila hlavou a zasmiala som sa nad tým.
"Áno aj mne sa páčia. Škoda že sa nedajú zobrať na pamiatku." Povzdychnem si a potom myknem plecami. "Ťažko povedať ako dlho to tu je." Potom som sa len dívala ako sa šmýka a tak som sa rozhodla že aj ja to pôjdem ešte raz a tak som sa vydala hore. Keď som sa dostala hore tak som sa pustila dole a pri tom som sa smiala a zabávala som sa pri tom. Keď som dolete dole tak som sa pozrela na neho a usmiala som sa. Toto sa mi páčilo.

Postovaná 23

Šmýkalka bola super. Rozhodne si to zopakujem ešte raz ak bude príležitosť. Konečne nejaká zábava a nie starosti. "Ano to bolo." Súhlasila som s ním. Potom som sa nad tým zamyslela a vôbec som netušila. "Neviem. Možno bohovia? Ano a čo ak sa vytvorila sama?" Viem asi to bola blbá otázka ale niektoré veci dokáže aj príroda sama vytvoriť. Tak možno vytvorila aj túto jaskyňu ťažko povedať. Mykla som nakoniec plecami.
Poobeza4ala som sa okolo seba a prikývla som. "Ano máš pravdu. Nič iné tu nevidím." Noir mal pravdu bol tu len ľad a nič iné. Potom sa opýtal ako dlho tu je a či som tu už bola. Hneď som pokrútila hlavou. "Ešte som tu v živote nebola. A ako dlho tu je? Tak to nemäm tušenie." Takéto veci tu môžu byť aj niekoľko stoviek rokov. Takže ťažko povedať a potom som sa pomalým krokov vydala na prieskum jaskyne.

Postovaná 22

"Ako povieš ale aby potom nebol prekvapený." Žmurknem na neho a usmejem sa. Keď som vošla do jaskyne tak som si to obzerala. Všade bol ľad. Miestami to vyzeralo tak že sú tu zrkadlá. Ľad bol tak priezračný až som sa v ňom videla. "Ano to je pravda." Prikývnem mu na odpoveď ale potom som mykla plecami lebo som nevedela. "Tak to neviem ani ja ale to asi nezistíme." Povzdychnem si a opatrne som pokračovala v ceste. Zatiaľ to bolo iné ako to blúdisko. "Uvidíme ale zatiaľ tomu nič nenasvedčuje." Usmiala som sa a kráčala som ďalej.
Zrazu som sa ani nestihla poriadne otočiť a už som videla ako Noir letí dole po zadku. "Noir si v poriadku?" Opýtam sa zo strachom ale potom som len počula ako sa smeje. S toho som usüdila že je v poriadku. Pozrela som sa na neho a len som pokrútila hlavou. "To teda ano." Zavolám na neho. Potom som rozmýšlala ako zídem dole za ním. Ale potom som si uvedomila že tu som sama a môžem sa chovať ako chcem a tak som sa šmykla po zadku dole za ním dole. "Už letím!" Zavolam na neho a po chvíľke som bola u neho.

Postovaná 21

Keby sa dalo tak by som sa červenala s toľkej chvály. "To je pravda. Ale s toľkej chvály budem pyšná to ti nevadí?" Zasmiala sa som sa nad tým. Ak mu to nebude vadiť tak potom nevidím problém. Prikývnem. "Ano teraz v lete je to príjemné." Usmiala som sa.
Potom navrhol aby sme sa šli pozrieť na jaskyňu ktorá bola neďaleko. "Dobre poďme." Súhlasila som a potom som šla s ním. Prišli sme k nejakej jaskyni čo tu bola. "Dobre poďme len dúfam že to nebude blúdisko ako pred tým. Lebo táto jaskyňa vyzerá síce pekne ale môže byť nebezpečná." Poviem mu a chvíľu som stála pred jaskyňou a rozmýšľala som či mám ísť dnu alebo nie. Lenže ako som videla tak Noir neváhal a išiel dnu a tak som sa aj ja rozhodla ža pôjdem aj ja. A tak som sa vydala dnu.

//Mrazivá jaskyňa

Postovaná 20

"Ja viem preto by som chcela mať nejakého mazlíčka." Usmiala som sa a potom Noir povedal že tiež nevidel. Tak to potom môže byť ďaľšia úloha ktorú môžeme zistiť.
Pozrela som sa trochu prekvane na neho. "To myslíš vážne? Keď ja neviem prečo si to stále myslim. Ale keď to hovoríš ty tak to asi budevpravda." Mykla som nad tým plecami. Bolo pekne že ma takto chválil. Mňa skoro niktonechválil. On bol prvý. "Ale mám za čo." Žmurknem na neho. Keď som potom videla ako sa vyválal v snehu tak som sa zasmiala nad tým. A aby som nebola horšia tak som sa aj ja hodila do snehu. Bolo to trochu chladivé ale v tomto počasí to padlo v hod. "Toto je super." Zvolala som na neho a potom som sa postavila a otrepala som sa.

Postovaná 19

//Nížina hojnosti

Z nížiny sme sa dostali do zamrznutej časti kde som už bola a tu sa mi moc nepáčilo lebo tu bol sneh a zima ale teraz to tu tak nebolo. Potom prišla debata na tie zvieratká a ja som mykla plecami. "Ano a neviem ale bola by som rada ak by so mnou ostalo navždy. Aspoň by som mala spoločníka v dobe keď budem sama." Usmiala som sa a potom som sa zamyslela nad tým a nenapadal ma nikto kto by mal zvieratko. "Nie ešte som nikoho takého nevidela. Ty si už niekoho takého videl?" Opýtala som sa ho.
Keby sa dalo tak by som sa pri takej chvále asi červenala. "Ale no nepreháňaj zase toľko. až taká dobrá v tom nie som. Ešte sa mám čo učiť." Zasmiala som sa nad tým. "Ďakujem Noir za všetko." On si to vážne zaslúžil. Bol milý a priateľský a vedela som že toto neni pretvárka ale že to je skutočne on. "To verím a moc si toho vážim že si mi toto navrhol." Keď ma objal tak som ho aj ja objala. Bolo presne také ako keď sme sa s Rain objímali. Boh vie čo je s ňou.
"Ano to je ale aspoň sa tu môžeme trochu schladiť keď tu je sneh. Poobzerám sa okolo seba a len som pokrútila hlavou nad tým. Ako je vôbec možné že je tu aj cez leto zima? To sa asi nedozviem ale čo už.

Postovaná 18

Prikývnem. "Presne tak úplne s tebou súhlasím." Usmejem sa a tiež by sa mi to páčilo ak by som mala meno ktoré ma vystihuje ako niečo čo by mi vôbec nepasovalo. "Ano aj ja by som ho chcela ešte stretnúť. Chcela by som nejaké zvieratko. Na posledy keď som bola pri ňom som si všimla že tam má úplný zverinec a tak by som chcela nejaké zvieratko. To je dobrý nápad. Budeš potom silný." Žmurkne na neho a keby sa dalo tak by som sa pri jeho pochvale červenala. "Ďakujem to sú roky cvičenia." Usmejem sa ale potom keď sa hento opýtal tak som začala kašlať a ostala som sa na neho šokovane dívať. O čom to hovorí? Počula som vôbec dobre že chce aby som bola jeho staršia sestra? "Noir ja ... neviem čo mám povedať." Odmlčím sa na chvíľu. Potrebovala som si si to poriadne premyslieť toto. Bola to vážna vec. Toto ešte po mne nikto nechcel. Po pár minutách som prehovorila. "Budem veľmi rada tvoja sestra." Usmejem sa.
Keď Noir vybral cestu tak som prikývla. "Dobre poďme." Poviem a vydám sa tým smerom ktorý vybral.

//tundra

Postovaná 17

Prikývnem. "Veď na to máme veľa času takže neni kam sa ponáhľať." Usmiala som sa. Kam sa náhliť keď máme kopu času. Treba na to ísť pomaly ako rýchlo teda aspoň to som si myslela ja. Možno si Noir myslel niečo iné ale zatiaľ nič nedal najavo. Nevadí. "Ano tie prezývky musia vystihovať našu osobnosť. Tak to bude trochu náročné ale verím že to dáme." Zasmiala som sa nad tým.
Potom som sa na neho dívala ako sa snaží používať zem. Bolo vidno že ešte s tým nemá také skúsenosti ako ja. Ale to nevadí ako ho poznám tak on bude trénovať a dokonca môže byť lepši ako ja. "Ide ti to ale máš pravdu musíš ešte trénovať. Ale ty si šikovný a zvládneš to." Žmurkla som na neho. Nakoniec som laň zakryla celou hlinou. Nechcela som aby sa Noir namáhal. Bolo vidno ako ho to vyčerpáva a nechcela som aby sa vyčerpal úplne a tak som to spravila ja. Keď bola laň zakrytá opýtala som sa Noira. "Kam pôjdeme?"

Postovaná 16

"All je alfou chaosu. Ano on ma prijal do chaosu a vyzeral byť celkom v pohode. Odpovedal mi na všetky otázky. ale mohla to byť len pretvárka. V skutočnosti môže byť zlý ťažko povedať. Videla som ho iba raz." Vysvetlila som mu. Potom som sa zamyslela nad tými prezývkami ale nič ma nenapadalo. Tak isto aj Noir. "Ano možno po čase na to prídeme. Zatiaľ sa budeme volať menami." Usmejem sa a bola som rada lebo si neviem predstaviť že by mi hovoril inak.
Prikývnem. "Dobre ale aj ty by si mohol niečo skúsiť." Poviem mu a veľmi rada si vyskúšam svoju silu. A tak som len tak zo zvedavosti skúsila vytvoriť slabé zemetrasenie. Podarilo sa mi to. Pod Noirom sa začala otriasať zem. Len som sa usmiala a hneď som skončila. Tak toto sa mi páčilo.
Potom Noir navrhol čo spravíme s laňou a len som prikývla lebo mal pravdu. "Dobre a spravíme to spoločne ale to vyskúšaš ty?" Opýtala som sa ho a potom som pomocou hliny kúsok lane zakryla a zbytok som nechala na ňom nech aj on to vyskúša. Ale najviac ma prekvapilo keď povedal že chaos ma úkryt. "Chaos má úkryt?" Opýtala som sa prekvapene.

Postovaná 15

Počúvala som ho a keďže som prišla do chaosu neskôr tak som nevedela kto bol alfou pred tým. Potom keď povedal to meno teda skôr prezývku tak som sa zamyslela ale nič mi to nehovorilo. "Čo viem tak teraz je alfou Scar či ako sa volá. Ale hento meno čo hovoríš mi nič nehovorí. Jedine ktorú poznám je usmievavá teda Allvante ale to je tak všetko. Ani ten letec mi nič nehovorí." Možno keby povedal konkrétne mená tak by som vedela ale takto vôbec neviem nič. Takže to mohol byť aj niekto koho poznám ale nevedela som o tom ale ťažko povedať. "Ano máš pravdu bolo by dobré to zistiť prečo je to tak. A vôbec si neviem predstaviť že by mi hovorili inak ako Dail. Som na to zviknutá a navyše ani neviem aká prezývka by sa mi hodila. To by bolo super ak by sme si nejaké tajné mená vymysleli o ktorých by sme vedeli iba my dvaja." Usmiala som sa ale vôbec som nechápala prečo majú prezývky.
Potom my vysvetlil ako to bolo s tou laňou a prikývla som. "Aha takže to bolo niečo ako zem čo mám aj ja. To by potom vysvetlovalo prečo sa zo zeme stalo blato. Ale dobre si spravil lebo inak by sme ju neulovili. Ano už chápem." Prikývla som na to.

Meno vlka: Dail
Počet postov: 22
Postavenie: omega
Povýšenie: -
Funkcia: -
Aktivita pre svorku: -
Krátke zhrnutie: S Noirom boli v labyrinte s ktorého sa úspešne dostali a potom spoločne ulovili laň.

Postovaná 14

Vypočula som si ho. "Jasne chápem a môžem sa opýtať kto bol tvoj otec?" Opýtala som sa ho. Nebla som si istá či som sa pýtala už na neho alebo nie.
Najviac ma ale potešilo to keď povedal že sa to musí naučiť tiež a že môžeme tajomstvo mágie objavovať spoločne. "Super." Povedala som natešene lebo čo viac k tomu dodať? Bude skvelé spoločne objavovať mágie a čo všetko dokážeme. Keďže ja som element ani mágiu nejako nepoužívala tak som si myslela či mi nezmizla ale ako vidím tak nie a to ma tešilo. A navyše tu bol Noir ktorý mal presne ten istý element ako ja takže to bolo ešte viac super. Prikývnem. "Ano videla som to. Bola to ako keby ilúzia alebo také niečo či? Ano musíš je to úžasné." Prekvapene som sa na neho pozrela.

Postovaná 13

Ostala som prekvapená keď to povedal. "To vážne máš zem? A dokážeš s nimi vytvoriť čo len chceš ale najlepšie sú konáre ktoré sa omotajú okolo nôh a udržia zver na mieste. Ak chceš môžem ťa niečo potom naučiť." Poviem mu a ak bude chcieť tak mu veľmi rada pomôžem. Potom som sa zasmiala nad tým. "Neviem mne to príde rovnaké ako srnčie ale každý má iné chute. A pokojne môžeš." Prikývla som a potom som aj ja pokračovala v jedení.
Keď som mala dosť tak som dojedla a olizla som si ústa a pozrela som sa na neho. Pokrútim hlavou. "Pravdou je že zem nejako nepoužívam. Takže neviem čo všetko dokáže. Môj element je vzduch ale ani ten nejako moc nepoužívam. Takže sama neviem ale s tebou možno zistím čo všetko dokážem." Usmiala som sa a žmurkla som na neho.

Postovaná 12

Bola som rada že sa nám to podarilo a že máme jedlo na niekoľko dní. Len kam ju schováme alebo čo s ňou spravíme? Lebo som neverila že by sa nám to podarilo celé zjesť.
"Ďakujem aj ty si bol skvelý. Ovládam element zem takže viem ovládať všetko čo sa týka zeme. A hlavne treba trénovať a zdokonalovať sa v tom." Usmiala som sa a bola som pyšná sama na seba že niečo také dokážem. A hlavne že som s tým prekvapila Noira ktorý očividne toto videl asi prvý krát alebo neviem prečo bol tak prekvapený s toho.
Potom sa Noir pustil do lane a keď povedal že je to dobré tak som sa usmiala a hneď som ochutnala aj ja. Odhryzla som si kúsok mäsa a musím povedať že to vážne bolo skvelé. "Ano máš pravdu je to vynikajúce." Usmejem sa s mäsom v ústach.

Postovaná 11

Noir použil svoju mágiu a ja som videla ako sa laň brodila v blate či čo to bolo. Usmiala som sa a hneď som vedela že toto pomôže. A tak som využila svoj element zem a nechala som zo zeme vyrásť konáre ktoré sa omotali lani okolo nôh a tak ju zadržali na mieste. Vedela som ale že to dlho nevydrží a tak som sa hneď rozbehla k nej a keď som bola dostatočne blízko tak som jej skočila o krku. Zahryzla som sa jej do krku a pevne som sa tam držala. Laň sa ma snažila zhodiť a ja som mala čo robiť aby som sa na nej udržala. Lenže laň sa tak divoko hýbala že som sa neudržala a spadla som na zem. Našťastie sa mi ale pri tom páde podarilo odhryznúť časť mäsa z jej krku. Usmiala som sa lebo teraz mala laň na krku ranu ktorá jej krvácala. Takže nebude dlho trvať a za chvíľu bude po nej a tak som sa otrepala a olízla som si ústa a sledovala som laň ako krváca a čakala som. Neverila som tomu že by to prežila. Tá rana bola dosť veľká. Takže potom som prišla znova k nej a začala som ju hrýsť aby som to ukončila. A po chvílke bolo po všetkom.