Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Postovaná 10

Noir si to zaslúžil tak prečo ho nepochváliť za to? Keby bol zlý tak by som mu to povedala ale on bol dokonalý a verila som že v lovení bude ešte lepši. Dokonca si trúfam povedať že bude lepší ako ja. Prikývla soma usmiala som sa na neho.
"Ano presne tak inak by nás mohla ucítiť a mohla by ujsť a to predsa nechceme že?" Zasmiala som sa nad tým. Potom som sa dívala ako ju obchádza. Ja som bola schovaná na mieste a čakala som kým ju pože nie ku mne. Keď som videla že beží tak som vyštartovala proti nej a chcela som ju zabrániť k úteku. Lenže ona sa otočila a bežala iným smerom. Zavrčala som a hneď som bežala za ňou. Pozrela som sa kde je Noir a potom som sa ju snažila nahnať k nemu lenže ona sa tak ľahko nechcela dať chytiť. A tak som rozmýšľala ako ju dohnať a zaútočiť na ňu. Moc sa mi nedarilo a to ma štvalo. "Noir pomôžmi!" Zavolala som na neho a bežala som smerom k nemu a laň som sa snažila hnať k nemu.

Postovaná 9

Musela som uznať že Noir bol skvelý presne vedel čo má robiť. Nemusela som mu nič hovoriť. Bolo vidno že si to zapamätal. Čo bolo super aspoň viem že som dobrá učiteľka a to vždy poteší. Prikývnem a pousmejem sa. "Ano vyzerá to tak. Bude to náročné ale verím že spoločne to zvládneme." Poviem a potom som už ďalej nemusela nič hovoriť pretože Noir to povedal ža mňa. "Máš pravdu. A musíme byť tak aby nezachytila náš pach." Poznamenám a keď som videla čo robí tak som sa usmiala.
Po ceste ku koristi som rozmýšľala ako ju uloviť keď je taká veľká. Hádam že asi použijeme aj nejakú tú mágiu ak bude treba aby sme ju ulovili.
Potom som sa aj ja prikrčila a nenápadne som sa dostala až k lani. Počkala som na Noira a keď bol pri mne tak som sa na neho pozrela. "Bolo by dobré ju nejako oblúčiť aby nemala šancu újsť." Zašepkala som po tichu aby som ju nevyplašila.

Postovaná 8

Prikývnem. "Ano úplne s tebou súhlasím. Tu by som pokojne aj bývala. Je to hádam všetko čo potrebuješ na život." Usmiala som sa a obzerala som sa okolo seba. "Tak to sme dvaja." Žmurknem na neho a veľmi som sa tešila. A najviac ma potešilo keď povedal že niečo má a že dokonca našiel aj stopy. Hneď som sa šla na to pozrieť a musela som sa chvíľu zamyslieť nad tým čo to asi tak môže byť. "Môže to byť buď laň alebo jeleň. Jedno s toho ale to nezistíme ak nepôjdeme za tým." Poviem a potom som sa vydala za stopu našťastie bolo skoro všade blato tak bolo pekne vidieť kam sa to pohybovalo. A našťastie netrvalo dlho a v diaľke som uvidela ako sa pasie laň. "Tak srnka to nebude ale aj laň je dobrá čo ty na to?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho a potom som kývla smerom k lani.

Postovaná 7

"Presne tak ako hovoríš. Mali sme šťastie a už sa teším na pekné miesta." Poviem mu a obzerala som sa okolo seba a užívala som si to. Teraz som sa už nebála. Skôr som sa tešila na ten lov a som zvedavá či to Noir zvládne a či si niečo zapamätal.
Potom prikývnem a usmejem sa keď súhlasil so srnkou. "To je super tá by nemala byť problém tu nájsť a uloviť. Už sa teším na lov s tebou." Usmiala som sa a potom som sa už sústredila na pachy a hlavne na to aby som našla nejaké to stádo srniek. Lenže zatiaľ som nemala šťastie. Cítila som všetko možné ale srnku nie. Možno zle čuchám alebo tu nie sú. Možno Noir má väčšie šťastie ako ja a niečo vystopoval. "Máš niečo?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho. Verila som že on isto niečo nájde a potom to spoločne ulovíme.

Postovaná 6

//Prekliaté jazero

Vydýchla som si a užívala som si toto miesto. Hentam už nechcem nikdy ísť. Tu ostanem alebo keď pôjdeme niekam tak pôjdem inou cestou ale nie cez to jazero. Preto som si po tom behu na chvíľu sadla a vydýchavala som sa. Našťastie to netrvalo dlho a po chvíľke mi už bolo lepšie. Postavila som sa a šla som sa k rieke napiť. Toto bola voda ktorá sa dala piť a nemusela som sa báť že sa mi niečo stane. "Našťastie aj keď jeden nikdy nevie. Stať sa mohlo všetko ale našťastie sme rýchlo utiekli." Zasmejem sa nad tým.
Keď prišla reč na lov tak som sa postavila a poobzerala som sa okolo seba. "Ano len či budeme mať šťastie." Usmejem sa a tiež som cítila veľa pachov. Len teraz vybrať ten pravý a ten najlepší aby sme sa obaja poriadne najedli. Ja by som si pokojne aj srnku dala ale nevedela som na čo má Noir chuť. "Na čo máš chuť?" Opýtala som sa ho.

Postovaná 5

Prikývla som na súhlas. Toto miesto vážne vyzeralo hrozne a nehovoriac o tej vode. "Presne tak a ani by som sa v nej nekúpala." Bola by som nerada ak by ma stiahla nejaká príšera pod vodu a ja by som sa utopila. "Celé toto miesto je divné a strašidelné. Vôbec sa mi tu nepáči." Povedala som po pravde a bola som rada že sme išli preč s tohto miesta.
Potom som sa pozrela smerom na pláň a prikývla som. "To miesto vyzerá dobre tam isto niečo nájdeme." A viac mi nebolo treba a hneď som sa rozbehla na to miesto. Tu som nechcela byť ani sekundu. Bežala som čo mi nohy stačili. Toto miesto už nechcem nikdy vidieť. Keď som konečne dobehla na pláň tak som si vydýchla a užívala som si výhľad ktorý bol omnoho krajší ako pri tom jazere.

//Nížina hojnosti

Postovana 4

//Asshirin labyrint (cez Temný les)

Konečne sme boli vonku a ja som si to užívala. Nikdy som si nepomyslela že budem tak rada vonku ale s toho labyrintu mi už začínalo šibať. Potom sa Noir opýtal či si niečo neulovíme. "Môžeme ale tu asi ťažko niečo nájdeme." Poviem mu keď sme boli v lese. Tu som neverila že by niečo bolo. Potom to aj on sám podotkol že nevie ako to je so zvieratami. "Skôr si myslím že budeme musieť ísť niekam inak." Poviem mu keď sme sa z lesa presunuli k jazeru.
Pri jazere som sa zastavila a poobzerala som sa okolo seba. Tu vážne nič nebude. "Súhlasím s tebou. Ako som už povedala musíme nájsť iné miesto na lov." Poviem mu a obzerala som sa okolo seba. A zdalo sa mi že tu som ešte nebola. Čo som bola aj rada. Tu nechcem byť ani chvíľu. Toto miesto vyzerá strašidelné. "Nepôjdeme niekam inam?" Opýtala som sa ho a vážne som chcela čo najrýchlejšie odísť od tohto jazera.

Postovaná 3

"Jaj tak. Možno ju po ceste po ostrove stretneme. Jeden nikdy nevie." Mykla som plecami a úplne som ho chápala. Tiež som už dlho nevidela sestru a ani neviem čo s ňou je. Boh vie či ešte žije alebo či neni mŕtva alebo čo s ňou vlastne je? Potom mi to vysvetlil ako to vlastne bolo a ja som to pochopila. "Chápem." Prikývla som a usmiala som sa. "Ano a rada som ti pomohla. Som taká dobrá duša. A som rada že tým som sa stala tvojou kamarátkou. Ano nemusel si mi to povedať ale povedal si mi to a ja si toho vážim." Usmiala som a bola som rada.
Už ani neviem ako dlho sme hľadali východ než sme ho konečne našli. Zdalo sa mi to ako večnosť a pritom ubehlo možno len pár hodín ale v tomto blúdisku sa to zdalo ako niekoľko rokov. Keď sme vyšli von z jaskyne od radosti som vyskočila. Vitaj svetlo. Usmiala som sa a netušila som ako sa môžem s toho tešiť že budem rada vidieť svet. Potom keď Noir navrhol cestu tak som len prikývla a išla som s ním.

//Prekliaté jazero (cez Temný les)

Postovaná 2

Pozorne som ho počúvala a bola som aj prekvapená. "To je dobre že je s vlkom sranda aspoň sa s ním nenudíš." Pousmejem sa. "A neskúšal si ju potom vyhľadať?" Opýtala som sa ho ale potom čo povedal som sa zamračila a trochu ma to nahnevalo. Takže on ma chcel využiť? Prečo som to nepostrehla? Od teraz si budem musieť dávať pozor a spoliehať sa sama na seba. "Čože? O čom to hovoríš? Keby som to vedela tqk ťa nena učim loviť. Ale zase nie som taká aby som niekoho nechala zomrieť. Takže by som ti pomohla tak či tak. A aký status som u teba získala?" Opýtala som sa ho zvedavo.
"Tak tomu ver že to spravím." Zasmiala som sa nad tým a tešila som sa na to ako mu urobím zo života peklo. "Vážne tak to sa potom nemusím ničoho báť." Zasmiala som sa a keď povedal že búrka skončila tak ma to potešilo a hneď som bežala hľadať vchod.

Postovaná 1

Ja som len dúfala že to nedopadne ako s Dar alebo s Excellom ktorý sa na mňa vykašlala keď som ju najviac potrebovala. Ťažko povedať ale zase Noir nevyzeral že by bol toho schopný. Aj keď to môže byť len pretvárka a hra a aj on ma môže zradiť. Povzdychnem si pretože to už by som asi zavrhla na vlkov úplne.
"Tak to som rada. Pretože ja som jednu kamarátku mala lenže tá sa na mňa vykašlala a potom tu bol Excell ktorý ma len využil a potom ma odkopol." Povzdychnem si. "Ja viem. Lenže ja som do chaosu išla aj kvôli Excellovi ale teraz ak by som ho stretla tak by som ho asi zabila za to čo mi spravil." Poviem nahnevane a zavrčím.
Potom som sa ale musela zasmiať nad tou poznámkou ohladne blázna. "Tak to som potom blázon od narodenia." Poviem so smiechom ale potom som zvážnela a prikývla som. "Ano poďme lebo už mi začína s toho šibať." Zasmejem sa nad tým a potom som sa sústredila na to ako nájsť cestu von. Lenže to bolo dosť náročné.

Tak v tomto som ho obdivovala. Ja som sa začínala báť a on sa nebál. V tomto ohľadu to bol môj hrdina. "Tak to si na tom lepšie ako ja. A som rada že sme kamaráti. A neboj keby niečo tak ti pomôžem. Nie som žiadna bábovka." Zasmiala som sa nad tým a vážne som chcela ísť už preč. "Hmm to je pravda ale myslím si že by si nechcel kamarátku ktorá by bola blázon či? To je pravda." Prikývnem a trochu ma to upokojilo ale iba trochu takže keby niečo môžem sa obrátiť na neho. "Tak to sme dvaja. Ani ja neviem kadiaľ sme prišli ale verím že my dvaja na to prídeme raz dva." Usmiala som sa a verila som že s Noirom to zvládneme a budeme čoskoro vonku. "Úprimne to mi teraz nevadí. Radšej by som bola vonku ako tu." Poviem mu po pravde a povzdychnem si. Vážne som dúfala že sa čoskoro dostaneme von. Jednak som začínala byť hľadná aj smädná takže čím skôr tým lepšie.

"Presne tak úplne s tebou súhlasím. Ale zase ťa obdivujem že si v pokoji. Ja začínam byť už nervózna." Povzdychnem si a stále som stála na mieste a sledovala okolie. "To je fakt. No čo tak bude zo mňa blázon s tým nič nenarobím." Zasmejem sa nad tým. A potom som si ho poobzerala od hlavy až po laby. "Tak to sa potom nemusím báť lebo keby niečo tak by si ma ochránil čo?" Opýtala som sa ho a stále som sa na neho dívala. Potom som sa zhlboka nadýchla a vydýchla a pokračovala som v ceste ďalej. "Presne tak začínam si myslieť že je to vietor a my tu len tak zbytočne blúdime." Poviem a potom som sa znova vydala dopredu rovno za nosom aj keď tu to bolo jedno akým smerom pôjdem lebo vždy budeme na to jednom a istom mieste.

Teraz by sa mi hodili nejaké štuple do uší aby som to nemusela stále počúvať. "Ano je to stále rovnaké a mňa už s toho boli hlava. Dúfam že s toho nebudem mať zachvíľu halucinácie. Len to nie prosím potrebujem aby si bol pri zmysloch. Čo by som robila ak by ti začalo s toho hrabať?" Opýtala som sa so smiechom. Lenže potom som zvážnela lebo nechať sa zožrať s spríšerou vážne nechcem. "Tak to by som chcela vidieť ako by si ju ty zožral ak by bola dva krát tak veľká ako sme my dvaja dokopy. Čo by si potom robil?" Zvedavo som sa pozrela na neho lebo už len tá predstava mi naháňala strach. A preto musíme čo najrýchlejšie zistiť čo to je a vypadnúť s tohto prekliatého miesta. Bolo by dobré ak by sa to ozívalo iba v jednom smere lenže ono sa to ozíva všade." Poviem a potom som sa zastavila a začala som sa obzerať okolo seba. Všetko bolo rovnaké ako keby sme chodili do kruhu a ten zvuk ako keby išiel s nami. Bolo by dobré sa nejako schopiť lebo takto tu obaja skončíme veľmi zle.

Ako sme tak kráčala labyrintom tak som mala pocit ako keby sme stále chodili dokola a neni cesty von. A ten zvuk sa tu stále ozíval. Prikývla som Noirovi a potom som mykla plecami. "Netuším ale dúfam že to neni nejaká príšera ktorá zje všetkých vlkov ktorý sem prídu. Možno je to zranený vlk alebo vážne vietor." Zamyslela som sa nad tým. Mohlo to byť čokoľvek. Potom Noir navrhol aby sme si značili cestu. "To je dobrý nápad len dúfam že nám ich nikto nezničí to by bolo zlé." Poviem a pomaly mi ten zvuk začínal ísť na nervy. Stále sa to ozívalo a mňa už s toho začínala bolieť hlava. Keby sa to aspoň miestami ozívalo ak by to bolo lepšie ako takto keď to stále znie. Čím skôr to zistíme tým skôr to možno prestane a mňa už prestane bolieť hlava s toho.

Myknem plecami. "Presne tak. Jeden nikdy nevie." Pousmejem sa a prikývnem. "To je naša Stray. Ani by ma to neprekvapovalo keby na tebe skúšala experimentovať. U nej je možné všetko." Zasmiala som sa nad tým. A presne takú odpoveď som aj čakala. Vedela som že Noir to neodmietne ale čo ak má pravdu a my sa ideme naháňať za vietorom ale čo ak nie? Čo ak ten zvuk patrí nejakému vlkovi alebo tak nejak? To nezistíme ak to nepôjdeme preskúmať. "Dúfam že to neni vietor inak by to bola nuda. Chcem aby ten zvuk patril nejakému tvorovi." Zasmejem sa možno som bola tým zvukom posadnutá alebo ma to tak lákalo. Sama neviem ale jedno som vedela na sto percent a to že to chcem za každú cenu zistiť. A my to zistíme nech sa stane čokoľvek. Lenže ako to zistiť keď všetky cesty sú rovnaké a ten zvuk sa ozíva všade? A ak by sme sa rozdelili tak by sme sa už nemuseli nájsť. "Lenže ako to zistíme?" Opýtala som sa ho.