Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Lúka

Keď sme prišli k jazeru tak som si vydýchla. Aj keď to bol len kúsok cesty ťahať tú srnku bolo vyčerpávajúce. Preto som bola rada keď som ju mohla pustiť a na chvíľu si odpočinúť. "Dobre ja odpočinok potrebujem tá srnka ma vyčerpala." Pousmejem sa a potom som bola ticho lebo oni dvaja sa začali baviť o domove. Bolo to zaujímavé keďže oni mali domov tu a ja som ho mala úplne niekde inde. A tak som teda prišla k vode a začala som piť. Keď som sa napila tak som si sadla a dívala som sa na nich a počúvala som ich. Podľa toho čo hovorili som usúdila že sa obaja narodili tu. Zaujímavé to počúvať.

Zamyslela som sa nad tým. "To je ťažko povedať. Pre mňa asi srka a zajac ale to individuálne. Niekeda sa darí inokedy zasecnie." Pousmejem sa nad tým. Ja som takéto veci nikdy neriešila. "A čo mi chutí? Asi všetko. Nie som vybieravá. Zjem všetko." A potom sa to opýtak Corin a tak som sa pozrela na ňu. To som mohla čakať že povie zrovna to.
Potom všetci súhlasilinže pri vodopáde bude dobrá skrýš a tak som prikývla. Aby som nebola horšia tak som aj ja chytila do zubov kus srnky a začala som ju ťahať a pri tom som skedovala kam ideme. Musím povedať že toyo sa mi páčilo a bola by som rada ak by sa to niekefy zopakovalo. Lebo loviť sama je zlotitejšie ako keď sme viacerí.

//Kryštálové jazero

"Jasné neni problém. Hocikedy a skoro každá zver sa loví tak ako tá srnka. Len niektoré je ťažké uloviť a niektoré zase ľaho. A budem rada ak prídeš na návštevu." Usmejem sa. Bolo by super ak by niekto chodil ku mne. Lebo byť sama ma nebaví a takto aspoň sa budem môcť tešiť na návštevu.
Prikývla som nad tým si zbytok schovať. Lenže kam? V tom sa ale ozvala vlčica a tak som sa pozrela na ňu. K vodopádom? "Myslím si že to by šlo." Aspoň by som to mala na očiach teda ak by to bolo tam kde mám domov. Potom som sa pozrela na Noira a bola som zvedavá či bude súhlasiť alebo či bude mať iný nápad na schovku. Mne by to bolo v podstate jedno hlavne je aby to nikto nenašiel a nezjedol nám to. to by ma naštvalo a poriadne.

Usmiala som sa a prikývla som. "No vidíš. Tak to nechápem ani ja ale to je jej problém. A jasné že si to zopakujeme." Žmurknem na neho a potom znova prikývnem. "Jasné pokojne sa pusti do toho." Poviem a aj ja som sa pustila do srnky. A musím povedať že bola veľmi chutná.
"Jasné ukážem ti ho neni problém." V tomto som nemala žiadny problém ukázať niekomu môj úkryt. Aj keď to mal byť pôvodne môj a Excella ale keďže ten niekde zmizol tak je len môj a ja tam môžem pozývať koho ja chcem.
Potom keď prišla Cor som sa na ňu pozrela a zavrčala som na ňu. "Ano sme šikovný a preto je tá srnka len naša a nie tvoja!!" Zavrčala som lenže to už sa aj ona do nej pustila. Povzdychnem si a radšej som to nechala tak a pokračovala som v jedeni srnky.

Zamyslela som sa nad tým a vlastne ani ja som nevedela koľko je tu vodopádov. "Ano je to v južných horách a tam je vodopád a tam ho mám. A koľko ich je neviem ani ja. Ale niekedy ti ho môžem ukázať ak budeš chcieť." Poviem mu a pousmejem sa. "O tom pochybujem. Nevyzerala že by sa chcela postaviť a ísť za nami a súhlasím s tebou ani ja to jedlo nechcem ťahať k nej."
Videla som že sa Nor pridal ku mne a pomáha mi. Takto tú srnku ulovíme raz dva. A poriadne sa najeme a Cor bude hladná. Jej problém nie môj. Keď jej Noir skočil na nohy tak ja som jej skočila po krku. Pokúsila som sa srnke zahryznúť do krku čo sa mi aj podarilo. Srnka sa ma snažila strhnúť ale ja som sa jej pevne držala na krku. Cítila som ako mi jej krv tečie do úst. Pousmiala som sa a po chvíľke som videla ako srnka začala padať k zemi. Keď srnka spadla na zem tak som ju pustila. Vyzeralo to tak že srnka je už mŕtva.

Prikývnem. "Ano mám. Nachádza sa pri vodopádoch a je tam krásne. A môžem ti to odporúčiť. Je to veľká výhoda. Máš súkromie a nikto ťa neotravuje." Pousmejem sa a bola som rada že som mu vnukla nápad ohľadne úkrytu.
"Ano už sa teším kedy budeme jesť. Ozaj a čo Cor? Necháme aj jej?" Opýtala som sa ho a potom som sa už rozbehla za srnkami. Keď sa nám ju podarilo rozdeliť tak som bežala z druhej strany aby nemala kam ujsť. A keď srnka spomalovala tak som aj ja zrýchlila a obaja sme sa k nej približovali. Srnka nemala kam ujsť. Keď som bola dosť blízko tak som sa pokúsila skočiť na jej krk ale stihla sa uhnúť. Zavrčala som a tento krát som sa pokúsil skočiť na jej nohy. Lenže srnka ma jednou nohou kopla do brucha. Padla som na zem a chvíľu som sa spamätávala s toho úderu. Keď mi bolo trochu lepšie tak som sa otrepala a znova som sa vrátila k srnke.

Vypočula som si ho a prikývla. Konečne som tomu začala chápať. "Ešte šťastie že mám svoj vlastný úkryt a nemusím byť tam s nimi." Zasmiala som sa nad tým. Ale aj tak som sa musela jedného dňa tam ukázať. Lebo takto neviem čo sa tam deje. Ale to mňa nikdy nezaujímalo. Nikdy som nevedela čo sa deje vo svorke. Teraz som sa zamyslela prečo som sa vlastne dávala do svorky. Aha už viem prečo. Dôvod bola Darkey ktorá zmizla a mňa nechala samú. Pomyslela som si a potichu som nad tým zavrčala.
Potom som sa už ale naplno venovala lovu. "Najdôležitejšie je vytypovať si jednu a tú oddeliť od stáda a potom na ňu zaútočiť. Takže sa musíme rozdeliť. Každý z nás pôjde z inej strany a potom vybehneme a oddelíme ju od stáda." Poviem mu a potom som uvidela jednu čo mala poranenú nohu. Kývla som na ňu. "Čo ona?" Opýtala som sa Noira.

Prikývnem a potom som sa už venovala len lovu. Aj keď som nechapala prečo vlčica nešla. Veď sa chcela naučiť loviť a takto sa nič nenaučí ale čo narobím? To je jej problém nie môj. "Ja viem srnka alebo laň majú vynikajúce mäso." Poviem mu a potom spozorniem keď povie o územý svorky. "Čože? Myslela som si že chaos nemá územie. Teda aspoň mi to bolo tak povedané. Od kedy vlastne majú územie?" Opýtala som sa ho a zamyslela som sa nad tým či by som tam nemala ísť a ukázať sa Scarovi a zistiť kto je vlastne vo svorke. Takže som sa zastavila a chvíľu som tam len tak stála a dívala sa smerom ktorým ukázal Noir. Ani neviem ako dlho som tam len tak stála a dívala sa na to miesto. Až po pár minutách som sa prebrala a potom som sa vydala smerom k pred. V tom som ucítila pach srnky. "Myslím že niečo cítim." Poviem mu a rozbehla som sa smerom za tým pachom. Netrvalo dlho a narazila som na stádo srniek.

Už som tomu tomu pochopila ako to pri tom vkkovi chodí. "Ďakujem a tiež sa teším kedy ho stretnem a niečo si kúpim." Teda som tu už bohvie ako dlho ale o takomto vlkovi som ešte nepočula. Tento ostrov je plný prekvapení. Aspoň sa tu vlk nikdy nenudí.
Potom som sa po vlčici a zakrútila som hlavou. "A ty nejdeš?" Opýtala som sa jej a chvíľu som počkala čo spravý ale keď som videla že nič nerobí tak som si povzdychla. Potom som sa pozrela na Noira. "By si sa divil. Aj na lúke môžeš objaviť jedlo a nemusia to byť len krysy. Ak budeme mať šťastie možno nájdeme srnky alebo lane. Skoro všetko dokážem uloviť." Zamachrujem a zasmejem sa ale vážne na okolí nebolo nič cítiť. Možno sa budeme musieť vydať niekam do lesa a rak som začala kráčať ale pri tom som stále hľadaka niečo na lúke.

Pozorne som počúvala keď hovoril o tom vlkovi. "A ako tie veci dostaneš? To ti ich dá len tak alebo musíš spraviť niečo aby ti to dal?" Opýtala som ho lebo ma ten vlk veľmi zaujal. Rada by som niečo dostaka aj keď som ešte nevedela čo ale kým ho stretneme isto ma niečo napadne.
Keď ale začal hovoriť o tom ako ich uniesli a chceli vychovať a že veľa vĺčat takto zmizlo tak som si povzdychla. "Takých vlkov by som najradšej zabila!" Zavrčala som a potom som čakala nejakú reakciu od Cor ale tá bola ticho a tak som to nechala aj ja a sústredila som sa na stopovanie. V tom sa Noir opýtal po čom ideme. Mykla som plecami. "Sama neviem. Uvidíme čo sa nám podarí chytiť." Poviem a stale som sa snažila zachytiť nejaký pach zvere.

Pousmejem sa. "To by som bola rada." Poviem Noirinovi. Potom som bola ticho keď som počula o čom hovorí. A musím povedať že som bola s toho v šoku. Ako niekto môže uniesť vĺčatá a potom im robiť zle? Len som nad tým pokrútila hlavou. "Hrozné niečo." Poznamenám. Potom som pozornosť presunula na Cor. "Pokojne si rob. Ja ti v tom nebránim. Len to nerob pre do mnou!" Zavrčala som na ňu.
Po tomto ma prešla aj chuť na nejaký lov. "Prečo sa neukáže Cor keď sa robí taká múdra a dokonalá. Isto vie aj loviť." Poviem naštvane ale zase Noir chcel loviť tak mi neostávalo nič iné ako len prikývnuť. "Dobre teda tak poďme." Poviem trochu znechutene ale potom som začala stopovať nejakú korisť. Hádam niečo nájdeme lebo som začínala byť hladná.

Vypočula som si o tom vlkovi a celkom ma to zaujalo. Len škoda že nikto nevie kde je. "Tak to musím chodiť po ostrove a možno na neho natrafím." Povzdychnem si lebo aká je šanca že ho nájdem? Skoro nulová ale možno sa na mňa šťastie usmeje a stretnem ho. A tom si niečo zoberiem od neho.
Potom som len kývla na pozdrav Wyjanovi. Konečne aspoň tu bude pokoj a nebudem musieť sledovať tie nechutnosti. Keď odišiel tam som pozornosť presunula na vlćicu. Na jej otázku som mykla plecami. "Pre mňa za mňa si rob čo chceš. Len to nerob pre do mnou." Poprosila som ju aj keď som neverila že ma poslúchne. "Keď tak machruješ prečo to neurobíš ty? Ja a báť sa to skôr ten krpec sa bojí keď odišiel a náhodou vydržím viac než ty." Zavrčala som na ňu. Začínala mi liesť na nervy. Mala som chuť ju zahryznúť.

Keď začal hovoriť o tom vlkovi tak ma to zaujalo. To by bolo super ho stretnúť a niečo vylepšiť. Cor mi asi čítala myšlienky lebo to isté som sa chcela aj ja opýtať. Lenže ona sa to opýtala prvá takže som aj ja bola zvedavá kde ho nájdem a čo môžem od neho čakať. "Vyzerá to tak že je to super vlk čo?" Zasmiala som sa nad tým. S takýmto vlkom som sa ešte nikdy nestretla.
Prikývnem keď všetci boli pripravený. "Páni nečakala som že budete tak odhodlaný. Dobre takže to môžeme vyskúšať aj tu na lúke. A keď nie tak môžeme ísť do lesa." Poviem a potom som sa poobzerala okolo seba. Na blízku bol lesík a tam by sa mohlo niečo nachádzať. Potom som sa pozrela na vlčicu a zavrčala som na ňu. "Ja si všímam seba ale vy dvaja si môžete nechať tieto nechutnosti na inokedy keď budete samy dvaja. Nikoho to tu nezaujíma!!" Povedala som naštvane a znova som na ňu zavrčala.

Pozrela som sa na Noira a pokrútila som hlavou. "Nie už som ju nevidela ani nepamätám. Neviem kde je takže ak by sa stratila tak by som o tom nevedela ale ak by som sa to náhodou dozvedala tak by som ju šla hľadať. ale teraz dúfam že sú všetci v poriadku." Povzdychnem si. Bola by som rada ak by som ju stretla. Na Noironu otázku či som stretla nejakého vlka s vozíkom som pokrútila hlavou. "Nie ešte som ho nestretla. Kto to je?" Opýtala som sa Noira a ako som počula ani tá vlčica o tom vlkovi nepočula. Takže som nebola sama. Čo som bola rada.
"Dobre tak ak nemáte nič na robote tak môžeme ísť." Poviem všetkým a potom som prekrútila očami nad tým že ju nazval bohyňou. Ak bol do nej zamilovaný tak to nemusel dávať takto najavo. Pretože láska na na prd. Akurát len dokáže zlomiť srdce a zničiť všetko na čom vlkovi záleží. "Hej vy dvaja nemusíte si až takto prejavovať lásku. Je to nechutné." Neodpustila som si poznamenať ich chovanie.

//Severné hory (cez Dračí priesmyk)

Išla som s nimi a na chvíľu som sa zamyslela ale potom som znova začala vnímať okolie. Keď vlčica prehovorila tak som sa pozrela na ňu a prikývla som. Úplne som tomu chápala. Ako ja som si nevedela predstaviť vyrastať bez rodiny tak ona si nevedela predstaviť vyrastať s rodinou. "Jasné ja ťa úplne chápem." Poviem jej a potom som sa pozrela na ostatných. "Presne tak ako hovoríš. A toto je veľmi zaujímavé. Každý z nám má iné skúsenosti s vyrastaním. Ani som nečakala že to takto vo svete chodí." Pousmejem sa a pokrútila som nad tým hlavou. Úprimne som si myslela že vyrastať s rodinou je normálne a že ju má každý ale ako vidím tak som sa mýlila. Pozrela som sa na Noira a prikývla som. "Ano mám ju rada a teším sa až ju znova niekedy stretnem." Odpoviem mu aj keď oni to asi nepochopia ale to nevadí. Potom som sa pozrela na vlčicu a usmiala som sa keď povedala nevadí. "Dobre tak ak nemáte námietky tak môžeme ísť na to."