Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Keď sme sem prišli tak som pustila toho kamzíka a sadla som si na zem a len som mlčala a vydychávala som sa lebo toto všetko čo sa stalo mi dalo poriadne zabrať a tak som sa len vydýchavala a okolie som si nevšímala. Teraz som nebola schopná ničoho. Potrebovala som si poriadne odpočinúť a tak som sa postavila a trochu som sa vzdialila od nich a ľahla som si do trávy. Chvíľu som len tak ležala a odpočívala som a naberala som sily. A ani netrvalo dlho a po chvíľke som zaspala.

//Snežné tesáky

Po ceste som sa pozrela na Dorya a prikývla som. "Ano to je. Som rada." Pousmejem sa a potom som pokračovala v ceste. Potom ma ubezpečila že je v poriadku že má len škrabanec na chrbte. Čo ma veľmi potešilo. "To som rada že si v poriadku." Poviem a pousmejem sa. Pretože som bola rada že jej nič neni. A ten škrabanec sa rýchlo zahojí. Prikývla som. "Ano bol aj keď som si v jednú chvíľu myslela že nás zabije." Povedala som po pravde pretože som si to vážne myslela. Potom súhlasila že sa vrátime do Daénu a opýtala sa či vezmem jedného kamzíka a či ho unesiem. "Dobre a skúsim to." Poviem a mykla som plecami pretože som si nebola istá či to zvládnem. A tak som sa vrátila ku kamzíkovi a on stále žil. Prekrútila som očami nad tým. Sakra to vážne nemôže zomrieť? Ale Dorya ho aj tak zobrala a tak som aj ja zobrala toho druhého a ťahala som ho hore kopcom. Najhoršie na tom bolo že sa stále hýbal a kopal tak to bolo dosť náročné. Ale videla som že aj Dorya má s tým problémy ale čo sa dalo robiť? Museli sme potravu doniesť do úkrytu.

Bola som rada že Dorya pochválila môj nápad. Myslela som si že to zase nechá tak ale nestalo a páčilo sa jej to. Lenže boj už netrval dlho a obe súhlasili že bolo boja dosť. A keď som videla ako hyena berie nohy na ramena a uteká preč tak ma to potešilo. Ale jej varovanie že sa nevidíme na posledy ma trochu vystrašilo. Pretože si teraz budeme musieť dávať pozor na to aby sme ju znova nestretli. Pretože som vedela že teraz by nám to len tak nedarovala a mohla by nás aj zabiť. Ale pre tento krát sme boli zachránené. Pozrela som sa na Dorya a poobzerala som si ju. "Si v poriadku?" Opýtala som sa jej a našťastie som nevidela žiadne zranenie. Čo ma potešilo. "Mali by sme sa teraz vrátiť do svorky." Poviem a potom sa vydám smerom k tým schodom ktoré vytvorila. Išla som ale pomaly aby ma mohla Dorya dobehnúť.

//Územie svorky (cez Hmlisté pláne)

Keď sa mi konečne podarilo vykašľať tú odpornú chuť pozrela som sa na Dorya. Miesto toho aby ma Dorya pochválila že som sa o niečo pokúsila tak miesto toho začala na mňa kričať a vytvorila nejaký múr medzi mnou a hyenou. A potom povedala aby som utiekla a varovala som svorku. Na to som len pokrútila hlavou. "Nie nespravím to. Budem tu s tebou a pomôžem ti." Poviem ale v tom sa premenila na kameň a rútila sa na hyenu. Teraz som nevedela či ma počuje alebo nie. Pretože som podľa všetkého našla slabá miesto hyeny a chcela som to povedať Dorya lenže teraz som nevedela či ma počuje alebo nie. Ale aj tak som to skúsila. "Dorya mier na ten obväz myslím si že je to jej slabé miesto!" Zavolala som na ňu a dúfala som že ma počuje. A keby ma nepočula tak ja som bola pripravená znova skočiť na tú hyenu a doraziť ju.

Mrzelo ma že som tu bola iba na obtiaž a všetko musela zvládať Dorya sama. Ale potom som si všimla že si ma hyena nevšíma a venuje sa iba Dorya to by som mala využiť. A tak som sa nenápadne začala vzďaľovať od nich. Oni dve boli tak zaujaté do boja že mňa si nevšímali a to mi dávalo veľkú šancu zaútočiť na hyenu zo zadu. Nenápadne som sa dostala za hyenu a prikrčila som sa k zemi a čakala som na vhodný okamžik kedy by som mohla na ňu zaútočiť. A ten prišiel keď som uvidela ako jej s toho obväzu kvapká krv. Takže to musí byť isto slabé miesto. Nečakala som ani chvíľu a rozbehla som sa zo zadu na hyenu. Keď som bola dostatočne blízko tak som jej vyskočila na chrbát a pevne som sa pazúrmi chytila aby som z nej nespadla. Keď som sa jej pevne držala celou silou som sa jej zahryzla do toho obväzu a pevne som ho držala a snažila som sa ho odtrhnúť. Lenže vtedy sa mi dostala do úst jej krv a mňa s toho natiahlo. Hneď som pustila ten obväz a zoskočila som na zem a hneď som to musela vykašiať.

"Nehovor mi zlato! A nie som jedlo." Povedala som hyene a vzdychnem si. Potom som si všimla že Dorya nemá žiadne problémy a všetko zvládala lepšie ako ja. Keď hyena na nás poslala železné hyeni tak som si vzdychla. Vedela som že proti nej nemám šancu. A tak som sa uhýbala železnej hyene a rozmýšľala som čo mám spraviť. Lenže som nemohla nič spraviť. A tak som sa len vyhýbala. Potom som len počula pískanie a hyena utiekla k hyene a tak som si vzdychla. Preto ma prekvapilo co povedala. "Pani." Len som povedala a keď som videla ako je Dorya silná a ovláda mágiu bez problémov tak ma to zamrzelo že ja taku silu nemám a každe použitie mágie ma vyčerpá.

Jednu vec som nepochopila ako Dorya mohla jesť to mäso? Veď bolo nechutné a mne vôbec nechutilo a ona ho pokojne jedla ako keby jej to chutilo. Musela som nad tým vyplaziť jazyk lebo mi to prišlo trochu nechutné. A preto som bola rada keď dojedla. Musela som si trochu odkašľať aby sa mu trochu uľavilo ale keď som to spravila tak mi bolo lepšie. Potom som sa zase venovala im dvom. Dorya sa opýtala hyeny kto je a mňa to tiež zaujímalo takže to bola otázka za nás obe. Hyena začala hovoriť ako ju volajú a tak som len prekrútila očami. To nemôže povedať jedno normálne meno? Povzdychnem si a potom som sa pozrela na Dorya ktorá hovorila aby sme korisť zobrali do svorky. Potom sa ku mne naklonila a niečo mi šepkala do ucha. "Ano." Pošuškám jej a prikývnem. Lenže ako som to povedala hyena po mne hodila reťaz snažila som sa jej vyhnúť ale márne reťaz sa mi omotala okolo nôh. Hneď som sa snažila dostať sa z reťazí. "Ja nie som na jedenie." Poviem zúfalo a stále som sa snažila vyslobodiť. Ako som sa tak snažila vyslobodiť videla som ako hyena hodila reťaz po Dorya a silno ju udrela po chrbte. "Dorya!" Vykríkla som a vtedy som ucítila ako sa reťaz povolila. To bola moja šanca a preto som začala nohami silno ťahať. Ťahala som s nimi tak silno a pevne až sa mi pomaly darilo oslobodzovať jednu nohu za druhou. Keď sa mi to podarilo a bola som volná hneď som bežala Dorya na pomoc.

Prikývnem a potom som mykla plecami. "Ak myslíš Rain tak tá by mala nejaké blbé komentáre na to alebo by na tým začala filozofovať prečo je to takto." Poviem a tá predstava bola smiešna keď som vedela aké reči by mala Rain. Ale toto by asi ani oni nevyriešila podľa mňa. Toto je záhada stoletie. Potom sa Dorya obrátila na mňa a opýtala sa či to vidím že to nechcem zomrieť. "Ano vidím to a vôbec mi to hlava neberie. Ako je to vôbec možné?" Opýtala som sa a dívala som sa a krútila som nad tým hlavou. Dorya pozdravila tú hyenu a poprosila ju o pomoc. Ja som sa zatiaľ len dívala a rozmýšľala som nad tým ako je to vôbec možné. A stále som nemohla prísť na to ako je to vôbec možné. Preto som pozornosť presunula na hyenu a bola som zvedavá čo povie. Ale miesto toho som len videla ako použila reťaze ktoré sa omotali okolo krku a nôh kamzíkov tak pevne že bolo počuť praskanie kosti. Ak toto nepomôže tak potom už vážne neviem. Prekvapilo ma ale to čo povedala že sa teraz sa už nikam nedostanú. "Čože?" Opýtala som sa a dívala som sa na ňu.

Súhlasila som s ňou. "To verím. Ano videla ale je mladý tak to preto bol asi taký rýchli." Poviem a myknem plecami. Iné vysvetlenie som na to nemala prečo bol taký rýchli a silný. Možno ak by bol starý tak potom by to bolo už iné. Keď som videla že je v poriadku tak ma to potešilo a isto aj ju potešilo keď videla že aj ja som v poriadku. Potom sa rozbehla za tým kamzíkom a zahryzla sa mu do krku a potom zavolala na mňa aby som sa šla tiež najesť. Prikývla som a vydala som sa smerom k nej. "Už idem." Keď som prišla k nej tak som počula ako hovorí aby už zomrel. Najskôr som tomu nepochopila a tak som sa pozrela čo sa deje. Keď som si poriadne poobzerala kamzíka všimla som si že ma odhryznuté mäso a stále žije. "To čo ma znamenať?" Opýtala som sa prekvapene ale nedalo mi to a zahryzla som sa kamzíkovi do stehna a odhryzla som mu kus stehna a on stále žil. A keď som žula to mäso tak mi to vôbec nechutilo. Potom Dorya povedala ze tu niečo neni v poriadku a úplne som súhlasila s ňou. "To máš pravdu. Prečo to zviera nezomrie?" Opýtala som sa ale v tom som započula niečo cinkať hneď som sa obzerala a uvidela som hyenu ktorá šla smerom k nám. Pozdravila nás a sadla si kúsok od nás. "Zdravím." Pozdravila som ju a poriadne som si ju obzerala.

Ani neviem prečo ma napadlo zrovna toto slov. Ale ako Dorya hovorila o tom ako bola na pláži a potom sa objavila na nejakom ľadovom mieste tak jedine to musí byť teleport. "Toto je veľmi zaujímavé zistenia. Isto to vyskúšam." Poviem a pousmejem sa.

Zrazeného kamzíka som si nevšímala teraz bol prednejší ten mladí ktorý sa nám obom venoval. Ako som tak utekala a vyhýbala sa jeho útokom tak som si všimla že Dorya sa ho snaží chytiť koreňmi ale nedarilo sa jej to. Ale v tom som počula len výkrik ako vykríkla Pozor a potom som sa len tak tak vyhla útoku kamzíka. Ona zatiaľ vyskočila na jej chrbát a podarilo sa jej chytiť kamzíka do koreňov. Ja som bola pripravená na útok pretože bol moc mladí a mal dosť sily aby sa s toho dostal ale našťastie sa mu to nepodarilo. Potom som sa pozrela na Dorya ktorá bola pri mne. "Si v poriadku?" Opýtala som sa jej a pozrela som sa na ňu a videla som že je v poriadku. Potom som sa pozrela na oboch kamzíkov a vyzeralo to že sme miesto jedného dostali dvoch.

Prikývnem a pousmejem sa. "Ano príde mi to ako keby som tu už bola 100 rokov a nie len 2 roky. Aj ty si tu už pekne dlho za ten rok už musíš poznať celé MG. Ale úplne ťa chápem ako to myslíš." Poviem a pousmejem sa. Vôbec som nečakala že by Dorya bola na MG len rok myslela som si že je tu tak dlho ako ja alebo ešte dlhšie. Ale rozhodne vie ako sa dostať na ostrov o ktorom som nevedela. A tak som ju počúvala aby som vedela ako sa tam dostať. Lebo by som tam šla veľmi rada. "Ono tu je aj nejaký teleport čo teleportuje vlkov na iné územia? Tak to som teda nečakala že niečo také tu je. Ale ďakujem už aspoň viem ako sa dostať na tretí ostrov." Pousmejem sa a bola som vážne rada teraz viem že sa tam dá dostať. Potom sa všetko presunulo na ten lov. "Mne prídu nebezpečné ale máš pravdu pomocou mágie to zvládneme. Ano mám ovládam vzduch a zem tak to hádam pôjde." Pousmejem sa a potom som len išla opatrne dole aby sa nič nestalo. Bezpečne sme sa dostali dole a toho zraneného Dorya chytila a teraz ostal už len ten mladý ktorý ho chránil. Videla som ako sa oháňa po Dorya ktorá to už nemohla dlho vydržať a tak som sa k ním rozbehla. Bežala som zo zadu takže ma ten kamzík nevidel. Keď som bola niekoľko metrov od neho tak som sa zastavila a použila som mágiu a zodvihla som kameň ktorý ležal neďaleko odo mňa a hodila som ho po kamzíkovi. Lenže kameň kamzíka minul len o milimeter a on sa hneď otočil na mňa a hneď sa po mne rozbehol. A aj keď ma to dosť vyčerpalo tak som sa rozbehla preč aby som ho odlákala od Dorya (neviem ako to skloňovať :D ).

"Už som tu vyše 2 rokov ale vtedy som bola so svojou sestrou Rain a boli sme obe tuláčky. Lenže ona nedávno zmizla a tak som ostala sama." Povzdychnem si a potom len prikývnem keď povie že je to asi pravda. Potom ma ale prekvapilo keď povedala že MG má 3 ostrovy. "Čože? To vážne? Tam som nikdy nebola. Ako sa tam dá dostať?" Opýtala som sa pretože ma to hneď zaujalo 3 ostrov o ktorom som nič nevedela a rada by som sa naň šla pozrieť. Teraz som to ale nechala všetko tak a sústredila som sa na kamzíky. Ako som sa tak dívala na kamzíky ani som nepostrehla že Dorya zmizla. Až keď som sa chcela pozrieť na ňu a otočila som hlavu až vtedy som si všimla že je preč. Hneď som vyskočila na nohy a obzerala som sa okolo seba. Našťastie netrvalo a vrátila sa. Ani som sa nestihla opýtať kde bola a začala hovoriť. A tak som ju počúvala. Hovorila o tom že na ľavo je nejaký úzky pás ktorým sa dá dostať k lúke. "Si si istá že je to bezpečné? To ano ale to sú kamzíky pre nich neni problém preliezť hory." Poviem ale potom som pozorne počúvala plán na lov a celkom sa mi páčil. Na jej plán som prikývla. "Dobre tak môžeme ísť na to." Poviem a opatrne sa vyberiem k tej úzkej ceste ktorá viedla k lúke a pomaly a hlavne opatrne a nenápadne som šla dole.

Dívala som sa pod nohy a dávala som pozor. Bola by som nerada ak by sa mi niečo stalo. Na jej otázku ohľadne príšery len prikývnem. "Na tomto ostrove ma už nič neprekvapí. Takže ani toto ma neprekvapuje že je tu nejaká príšera." Poviem a mykla som plecami. A potom som sa musela zamyslieť nad tým kedy som sa tam objavila. "Tak to netuším. Ale asi ano ťažko povedať." Poviem a myknem plecami pretože si myslím že toto nebolo až tak podstatné. Potom keď prejde reč na Feliho tak som sa pozrela na ňu a počúvala som ju. "Myslím si že by ste sa ho to mali opýtať. To ano ale myslím si že ak mu nič nepovieme tak sa mu bude ťažko rozhodovať. To chápem a na juh? Myslíš na Irisin raj?" Opýtala som sa jej a tam by som išla lebo tam bolo krásne. Keď sa Dorya zastavila tak som sa aj ja zastavila a pozrela som sa na ňu a potom okolo seba. Potom som tiež uvidela kamzíkov a tiež som sa prikrčila k zemi. Dorya mi niečo začala šepkať a tak som sa pozrela na ňu. Hovorila o tom že sú tam dvaja a opisovala ako vyzerajú. "Ako tak vidím tak to bude problém sa dostať dole. Ten kopec je veľmi strmí a nebezpečný. Musíme nájsť inú cestu dole. A keď budeme dole tak ho budeme musieť nejako odlákať. To si myslím že nebude problém keď sa jedna z nás k nemu rozbehne." Poviem a potom som hľadala cestu dole.

čo sa týka povýšenia tak to nechám na Felim a čo sa týka práce tak buď prieskumník alebo opatrovník

//Wolf Lake

Keď som to počula tak ma to veľmi potešilo. "Ďakujem veľmi pekne. To rada počujem." Poviem a pousmejem sa. Cesta netrvala dlho a už sme sa ocitli v horách. Poobzerala som sa okolo seba a videla som že musíme byť opatrná aby sa nám niečo nestalo. Musíme tu dávať pozor na každý krok. "Bolo to síce nebezpečné. Mňa skoro zjedla nejaká príšera. Tak to aj mňa ale možno máš pravdu možno sú už na území. Ťažko povedať." Poviem a myknem nad tým plecami. Po ceste som sa ale sem tam musela dívať pod nohy aby sa mi nešmyklo a nespadla som. Toto bolo dosť nebezpečné ale podarilo sa nám dostať sa dosť vysoko a výhľad bol krásny. Potom ale začala hovoriť o území a ako som ju tak počúvala tak som si uvedomila že ma celkom pravdu. "Tak to máš pravdu aj mne tá hmla celkom vadí ale nikomu som to nepovedala. Viem o pár miest kde by mohla byť svorka. Ale neviem či by s tým Feli súhlasil. Už ste sa ho to pýtali?" Opýtala som sa jej a pozrela som sa na ňu a keď sa opýtala na čo mám chuť že cíti kamzíka tak som len mykla plecami. "Mne je to jedno. Môže byť aj ten kamzík." Poviem a potom začuchám a ucítila som ho tiež. Len tu na horách bude dosť ťažké niečo uloviť ale možno budeme mať šťastie a ulovíme kamzíka.