Příspěvky uživatele

Po tichu som zavrčala keď sa to ani jej nepodarilo. Musíme vymyslieť niečo nové. "Dobre." Poviem a keď som sa postavila tak som pozorne sledovala to stádo. Pritom som zbadala nejakú srnku ktorá išla pomalšie ako ostatné. A tak som sa pomaly začala k nej približovať. Išla som zo zadu aby ma nevidela a necítila. Keď som bola dostatočne blízko tak som sa rozbehla a skočila som jej na chrbát. Srnka začala so sebou hádzať a ja som mala čo robiť aby som sa udržala. "Ellie pomôž mi!" Zvolala som na ňu a medzi tým som sa držala srnky a snažila som sa jej zahryznúť do chrbta lenže keď so sebou hadzala bolo to ťažké. Preto som dúfala že mi Ellie pomôže.

Myknem plecami lebo pri nich jeden nikdy nevedel čo spravia. "Neviem ale radšej by som si dávala pozor pretože nikdy nevieš." Povzdychnem si a pokrútim nad tým hlavou. Potom som sa ale zasmiala nad tým čo povedala. "Už sa teším." Poviem so smiechom a už teraz som sa na to tešila na to že sa najem a hlavne že spolu s Ellie niečo ulovíme. Bola som zvedavá aká je lovkyňa.
Keď sa opýtala či som pripravená tak som prikývla. "Ano ako ešte nikdy pred tým." Usmiala som sa a keď som videla ako sa pripravila a vyrazila za korisťou tak som sa hneď rozbehla za ňou a bežala som jej pomôcť. Keď som sa priblížila k srnke tak som sa pokúsila na ňu skočiť a zahryznúť sa jej do krku ale srnka sa mi uhla a ja som dopadla mimo nej.

S tým čo povedala Ellie som súhlasila a prikývla som. "Tak v tomto máš pravdu. Nechápem to a pochybujem že sa to niekedy zmení. Skôr mám pocit ako keby sa na nás zabávali alebo také niečo." Povzdychnem si a vedela som že bohov sa nezbavíme takže ich musíme trpieť.
Keď sa ma opýtala či mám veľký hlad tak som sa musela zasmiať nad tým. "Ano je to tak počuť?" Opýtala som sa so smiechom. Ale keď som videla že začína stopovať zver tak som sa prestala smiať a pridala som sa k nej. Po chvíľke som to aj ja ucítila a potom som sa pozrela na ňu. "Musíme ich nejako rozdeliť a potom si vybrať jednu korisť a tu uloviť."

//Tichá zátoka

Prešli sme hory a ocitli sme sa v nížine. Toto sa nezmenilo. Začínam mať pocit že tento ostrov sa vôbec nemení teda ak nerátam ročné obdobia. Pousmiala som sa a poobzerala som sa okolo seba a uvidela som to. A netrvalo dlho a Ellie sa to opýtala a ja som prikývla. "Ano vidím. A vôbec netuším čo sa to tu deje. Možno sa zase bohovia nudia a robia si z nás dobrý deň." Povzdychnem si a úprimne sa mi táto zábava nepáčila. Lenže bohom to je jedno a tak toto asi budeme musieť pretrpieť alebo zase budeme niečo riešiť. "Dávaj si pozor aby tie mŕtvoly neoživli alebo niečo také a nezačali na nás útočiť." Poviem a radšej som bola v strehu a pripravená na všetko možné aj nemožné.

Usmiala som sa a bola som rada že som ju stretla pretože vo dvojici sa predsa lepšie robia veci ako kebyže to musím robiť sama. "Tak super. Nemám žiadne námietky tak poďme teda." Poskočila som od radosti a potom som sa s ňou vydala na lov.
Bola som zvedavá či dokážeme niečo uloviť alebo nie. Necháme sa prekvapiť. "Dobre." Prikývla som a napadlo ma že najlepšie pre nás dve bude nejaká srnka alebo nejaké veľké zviera ktoré dokáže nasýtiť nás obe. A bolo super po takom dlhom čase byť zase na nohách a poobzerať si jesennú krajinu.

//Nížina hojnosti

Tak teraz Ellie preháňala. A tak som len pokrútila hlavou nad tým. "To neni pravda a nepreháňaj zase toľko. Toto je len náhoda pretože ako poznám bohov tak tý skôr škodia ako pomáhajú takže toto by som im nepripisovala." Zasmiala som sa nad tým.
"Budem rada a máš moje slove že aj Luciana nájdeme. Spravím všetko preto aby sme boli obe šťastné a našli svojich milovaných." Žmurknem na ňu a potom prikývnem. "Ano poďme. Lebo neviem ako ty ale ja som mala v pláne si niečo uloviť. Tak čo keby sme si šli niečo uloviť?" Opýtala som sa jej a pozrela som sa na ňu a usmiala som sa. Už som cítila ako sa mi ozíval žalúdok. Už som bola dosť hladná.

Keď povedala že Rain pozná tak ma to potešilo. A skoro som vyskočila od radosti. "To vážne? Takže je tu ostrove? To je super." Toto bol môj najkrajší deň. Vďaka Ellie som zistila že moja sestra tu je a dokonca ju Ellie pozná. "Bolo by super ak by sme ich oboch našli. Dúfam že sa nám to podarí." Usmejem sa a bola som šťastná. Ellie mi dala nádej že možno jedného dňa stretnem sestru.
"Ako poznám Rain tak tá bude isto v bezpečí. Tá sa nikoho a ničoho nebojí." Zasmiala som sa. Potom som sa zamyslela nad tým a potom som povedala. "Dobre tak môžeme začať tam kde si ju videla na posledy a tam možno zachytíme jej pach a možno budeme mať šťastie a natrafíme aj na pach Luciho." Usmejem sa.

Povzdychnem si keď som počula čo povedala. Presne som vedela aké to je. Ja som robila sestre to isté a teraz? Ale to meno mi bolo povedomé. "Isto neodišiel. Možno je len niekde kde si ešte nebola. A Lucian? To meno mi je povedomé. ako keby som ho už niekedy počula." Poviem a zamyslím sa nad tým ale nemohla som si spomenúť presne kde.
Chcela by som ju nejako utešiť ale nevedela som ako. Trápilo ma že sa takto ona trápi. "Neboj sa. Všetko bude v poriadku. Isto ho nájdeme. Pomôžem ti ho nájsť." Keď som ale počula ako pekne o ňom hovorí tak som sa pousmiala. "Keby počul ako pekne o ňom hovoríš tak by sa hneď vrátil." Usmejem sa a trochu ma zamrzelo že o mne takto nikto nehovorí. Keď sa Ellie opýtala či aj mňa niečo netrápi tak som si povzdychla. "Ak mám byť úprimná tak ano trápi. Stratila som svoju sestru a nemôžem ju nikde nájsť. Už ju hľadám neviem ako dlho a stále nič. Začínam si myslieť že už asi neni na tomto ostrove." Povzdychnem si. "Vola sa Rain a je to taká tmavo modrá alebo šedá?"

Trochu ma to potešilo keď povedala že som ju nevystrašila. "To ma teší. Bola by som nerada ak by som vás vystrašila." Pousmejem sa a vydýchnem si spokojne.
Potom na moje prekvapenie veľmi rýchlo povedala čo ju trápi. A keď som zistila že hľadá partnera tak som si povzdychla. To je niečo ako ja keď hľadám svoju sestru. Ale teraz si môžeme pomôcť navzájom. "Prečo si to dávaš za vinu?" Opýtala som sa prekvapene. Čo sa medzi nimi stalo niečo čo ich rozdelilo alebo čo? Pokrútim hlavou "Nie taký vlk mi nič nehovorí a ako sa volá? Možno ho podľa mena budem poznať." Poviem lebo takto mi to nič nehovorí ale mená mi viac povedia. "Rada ťa spoznávam Ellie." Usmejem sa.

Vyzeralo to tak ako keby som ju vystrašila a to som nechcela. "Ospravedlňujem sa ak som vás vystrašila." Pousmejem sa a potom som si ju poobzerala a vyzerala ako milá vlčica. Keď som videla ako sa snažila o úsmev tak som vedela že ju niečo trápi len to nechcela povedať. A ja ju predsa nebudem nútiť aby povedala cudzej vlčici čo ju trápi.
Pokrútila som hlavou nad tým že nepotrebujem pomoc. Aj keď ona povedala že tiež nepotrebuje pomoc. Moc som tomu neverila ale nechcela som na ňu tlačiť. "Ja nepotrebujem pomoc ale vy vyzeráte smutne ako keby vás niečo trápilo." Povzdychnem si. "Inak ja som Dail." Predstavila som sa jej lebo som dúfala že keď ma lepšie spozná tak možno sa otvorí a povie čo ju trápi.

Ani neviem ako dlho som spala a čo sa za ten čas stalo ale keď som sa zobudila tak už bolo chladnejšíe ako pred tým a príroda naznačovala že je jeseň. Povzdychnem si a postavila som sa a poriadne som sa ponaťahovala a zívla som. Poobzerala som sa okolo seba a potom som sa pomalým krokom vydala si niečo uloviť. Za ten čas čo som spala tak mi poriadne vyhladlo.
Ako som tak šla tak som tak som si všimla hnedého vlka teda presnejšie vlčicu. A keď som si ju poriadne poobzerala tak sa mi zdalo ako keby ju niečo trápilo. A tak som opatrne prišla k nej. Nechcela som ju vystrašiť a tak som potichu prehovorila. "Zdravím. Ako vám môžem pomôcť?"

Som na mg skoro od začiatku a viem čím si prešiel. A ustál to a stále tu je. Za tie roky si už ani neviem predstaviť že by tu mg nebolo. Preto mg prajem veľa hráčov a hlavne veľa energie. Viem že toho času neni toľko koľko by sme chceli ale aj tak sa snažíte udržať mg pri živote. Dúfam že mg tu bude ešte dlho. Možno aj sto rokov

Meno: Echo
Preferencie: nemám

Meno: Dail
Počet postov: 6
Postavenie: sigma
Krátke zhrnutie: Dail sa so Scall rozlúčila tak potom stretla Aly zo zlatej svorky. Chvíľu spolu komunikovali. Potom sa dostali do hmlistých pláni keď stretli Mir. Dail sa s nimi dlho nezdržala lebo oni odišli a Dail sa teraz túla sama po ostrove

//Modrák

Z jedného lesa som sa dostala do druhého a tu som sa zastavila. Potrebovala som si odpočinúť a tak som si vyhliadla nejaký strom pod ktorý by som sa mohla zložiť. Keď som našla ten vhodný strom tak som k nemu prišla a ľahla som si pod.
Chvíľu som sa len tak dívala pred sebou a rozmýšľala som nad tým čo podniknem ďalej. Rozmýšľala som až tak silno že som pri tom zaspala.