Příspěvky uživatele

Konečne sme boli voľný a mohli sme pokračovať ďalej. Darkey sa opýtala či sme všetci v poriadku a tak som prikývla. "Ano." Poviem a pokračovali sme ďalej keď som započula nejaký rev. Zľakla som sa toho pretože to bolo veľmi strašidelné ale aj tak sme pokračovali ďalej. Nakoniec sme narazili na zdroj toho revu. Keď som uvidela tú príšeru tak som sa začala báť. Začala som pochybovať či to zvládneme alebo nie. V tom ale Darkey prehovorila a tak som sa na ňu pozrela a počúvala som ju. "Dobre ale ako?" Opýtam sa a ona pokračovala ďalej. A tak som ju počúvala. "Ale ako sa k ním dostať?" Opýtala som sa a pozrela som sa na príšeru. Vyzerala hrozne a bude veľmi náročné ju poraziť. Darkey neváhala ani chvíľu a hneď na príšeru zaútočila. A videla som že to moc nepomáha. Chvíľu som bola bokom aby som nabrala silu a keď som ju nabrala tak som znova zaútočila na ňu. Znova po mne zahnal chvostom ale minul a mne sa podarilo sa dostať sa k hlave. Lenže sa zahnal po mne a trochu ma pohryzol na laby. Zavrčala som ale nevzdala som sa a pokračovala som ďalej.

Len som tam stála a dívala som sa a mlčala som. Pretože som malla toho plné zuby. Tie korytnačky ma štvali ale nedalo sa nič robiť. Potom som sa vydala za ostatnými pravou cestou ale v tom nás strhol prúd a niekam nás niekam odplavil. Potom som išla za ostatnými a stále som mlčala. V tom som započula nejaký plač. Keď sme tam prišli tak tam boli rôzne druhy a Darkey opýtala prečo plače. On povedal niečo o perle a tak som nad tým len prekrútila očami. To kvôli takejto kravine? Pokrútim nad tým hlavou a len som sa dívala ako to Darkey spravila. Potom sme pokračovali ďalej a v tom sme sa ocitli nejakej klietke. Vzdychnem si. Tak toto ma prestávalo baviť. Pomaly som začala ľutovať že som sem šla. A ak sa dostanem von tak odídem a vykašlem sa na toto. Lenže problém bol v tom že tá chobotnica či to bolo chcelo lieky. Ja som nič nerobila aj keď sa Darkey opýtala či máme nejaké nápady. Ja som len pokrútila hlavou že nie. A tak to riešil Navin a ja som sa len dívala pretože ma to nebavilo stále niečo riešiť.

Po chvíľke som už ako tak vedela plávať a tak som plávala za ostatnými. Potom Iris zmizla a objavilo sa nejaké svetlo. Pozrela som sa na to svetlo a v tom sa ozval hlas Iris atak som ju počúval. Hovorila niečo o tom že máme sledovať to svetlo že ona musí chrániť ostrov. Potom nám popriala veľa šťastia a povedala že ak ju budeme potrebovať tak tu bude pre nás. Len som prikývla a plávala som za svetlom. Potom Darkey na mňa prehovorila a ukázala na Feliho a povedala že nás šiel hľadať. Povzdychnem si. "Ak je to tak tak to nechcem aby nás niekto stále kontroloval. Ja chcem mať voľnosť a nie toto." Toto ma vôbec netešilo že nás šiel hľadať. Ale potom som to nechala tak a plávala som za svetlom. Keď svetlo zmizlo tak sme sa ocitli oproti korytnačkám. Obe povedali aby sme položili jednu otázku. V tom sa ozvala Iris a tak som ju počúvala. A zase klasická veta že nám nemôže pomôcť. Prekrútila som nad tým očami. Ale že si máme dávať pozor že jedna klame a druhú hovorí pravdu. A že nám poriadia ktorá cesta je ľahká. Vzdychnem si a nechala som to na ostatných. Darkey niečo začala hovoriť a tak som si myslela že to aj spraví ona lenže nespravila. A tak som sa pozrela po ostatných a jeden vlk tiež povedal že to nespraví. A tak to asi bolo na mne pretože nikto sa k tomu nemal. Priplávala som k tej korytnačke a opýtala som sa. "Čo by odpovedala tá druhá?" Opýtam sa sa korytnačiek.

To budeme cakat pekne dlho :D

upravené :D

Keď som ucítila ako niekto so mnou trase tak som sa zobudila. Celá rozospatá som sa pozrela na Darkey. "Čo sa deje?" Opýtam sa jej a chvíľu mi trvalo než som sa poriadne prebrala a začala som vnímať okolie. V tom som započula ako Darkey hovorila o tom že tu cíti nejaké vlky a že voda jej príde nejaká rozvlnená. A potom sa opýtala či pôjdeme za nimi. Pozriem sa na vodu a prikývnem. "Ano je akási rozvlnená. A dobre poďme za nimi." Postavila som sa a ponaťahovala som sa a otrepala som sa a potom som išla za Darkey za ostatnými vlkmi. Keď mne k ním prišli tak ich Darkey pozdravila a predstavila sa im. A tak som spravila to isté. "Ahoj ja som Dail." Predstavila som sa im a Darkey sa potom opýtala ostatných vlkov či nevedia čím by to bolo spôsobené. Tiež som tomu nechápala ale hádam sa čoskoro dozvieme dôvod. Olizla som Darkey a pousmiala som sa a v tom som pred nami uvidela ako sedí bohyňa. Poznala som ju a tak som vedela že sa nemusím ničoho báť. A tak som počúvala čo hovorila. "Zdravím." Pozdravila som ju a počúvala som ju. Hovorila o nejakom netvorovi na dne mora a že sa snaží tým otrasom zabrániť. A potom povedala aby sme išli s ňou ak máme guráž a že nemáme moc času. "Dobre ideme." Poviem a potom som sa vydala za ňou. Ocitla som sa vo vode a musela som plávať. V tom nás Iris premenila na nejakých vodných tvorov. Chvíľu mi trvalo než som si na to zvykla ale potom ku mne priplávala Darkey celá natešená a hovorila že je to super. "To ano. Toto som ešte nezažila." Pousmejem sa a tiež sa mi to páčilo. Pousmejem sa a špliechnem na ňu vodu. Potom sa pozriem na ostatných vlkov ktorý boli vo vode a tiež boli premení a tak som čakala čo sa bude teraz diať.

Tak to si uz tretia co im fandi :) dobre teda ona sa chce vratit do svorky :)

Tak to asi sisi nema sancu zaujat erra a ziskat ho :D

KŠM Dail

PŘIDÁNO

//dobre

"A to je pekné od teba. Si dokonalá vlčica a zaslúžiš si aby ťa mali všetci radi." Pousmejem sa a potom som ju olizla. Bola som rada že som s ňou a nie som sama. "Aj ja som rada. Je to také príjemné a upokojujúce." Spokojne si povzdychnem a potom si spokojne ľahnem a zatvorím oči. A netrvalo dlho a po chvíľke som zaspala. Spalo sa mi veľmi dobre pretože bola Darkey so mnou. Toto bolo dokonalé a vždy som po tomto túžila a konečne sa mi to splnilo. A preto dúfam že sa to nepokazí a my dve budeme spolu navždy.

"Presne tak." Prikývla som a pousmiala som sa. "Aspoň niečo. Horšie by bolo ak by som si na to nespomenula ani potom. To by už bolo horšie." Trochu sa nad tým zasmejem. Pretože jedného dňa sa to isto stane ale na to teraz nechcem myslieť. "Súhlasím s tebou." Tak teraz mala pravdu že niektorý len ubližujú. Potom začala hovoriť o tom ako zachránila nejakého šakala. Pokrútila som hlavou nad tým. "Tak toto si mi nehovorila ešte." Poviem a počúvala som ju. "Tak to je veľmi pekné že si sa na toho šakala nevykašľala a pomohla si mu. A postavila si sa proti monstum. A za to si dostala peknú odmenu. Presne ako ja keď som zachránila tých vtáčikov tak som dostala tiež odmenu. Niekedy je dobré pomáhať lebo vždy niečo dostaneš." Pousmiala som sa nad tým.

Prikývnem a pousmejem sa. "Presne tak. A dobre vieš že mne môžeš povedať všetko." Poviem a dívala som sa na ňu. Potom mi to povedala a ja som si na to spomenula. "Aha už si na to spomínam. Prepáč len sa toho už stalo toľko že na to som zabudla." Poviem trochu zahanbene. Ako som na niečo také ako je záchrana Darkey mohla zabudnúť? Asi som už stará a strácam pomaly pamäť. To by vyzeralo keby som stratila pamäť úplne a nevedela by som kto je Darkey a Feli a svorka. "To máš pravdu nie každý je taký." Povzdychnem si a prikývnem. Niektorým vlkom je osud druhých ukradnutý a nestarajú sa do nich. Ja ale taká nie som a vždy rada pomôžem ak si to tá bytosť zaslúži. Veď som zachránila vtáčikov ktorých by som mohla pokojne zjesť ale ja nie. Zachránila som ich a dostala som za to odmenu tak prečo nezachraňovať keď ťa za to odmenia?

Nemusíš sa ospravedlňovať. To je v pohode." Pousmejem sa a pozriem sa na ňu a oliznem ju. Ja som to už neriešila tak by som bola rada ak by to aj ona prestala riešiť. "Ano zaujíma ma to. Mňa zaujíma veľa vecí ak je to zaujímavé. Tak prečo nie aj spev? Ako som povedala veľa vlkov veľa chutí takže si s toho nič nerob." Poviem a pousmejem sa. S týmto vážne nič nenarobí. Nie každému sa páči to čo sa páči jej. Potom sa pozriem prekvapene na ňu. "Čo? Pred akou líškou som ťa zachránila? A aká záchrana?" Opýtala som sa jej a prekvapene som sa dívala na ňu. Nespomínala som si že by som ju pred niekym zachránila. to skôe svorka ju zachránila pred tým aby zomrela keď bola zranená. to oni sa o ňu postarali a nie ja. Tak teraz neviem o čom to hovorí.

"Takže chápeš prečo nechcem ja spievať. A vždy sa nájde niekto komu sa to nebude páčiť. Máš milion zvierat a milión chutí. Každému sa páči niečo iné s tým nič nespravíš." Pousmejem sa a pozriem sa na ňu a počúvala som ju a videla som že prišla ku mne a ľahla si vedľa mňa. Povzdychnem si. "Aha to je zaujímavé čo hovoríš." Poviem lebo ma to celkom zaujalo čo hovorila. Ona vedela povedať takú múdrosť že som nad tým žasla. "Ty máš voči mne rešpekt? Ale veď nie som taká aby si mala rešpekt. Som omnoho slabšia ako si myslíš." Vzdychnem si a potom si položím hlavu na laby a zadívam sa pred seba a zamyslím sa nad tým. Ale odvahu som nemala.

"A čo je na tom počúvať len sám seba ako spievaš? A navyše keď máš krásny hlas tak by si to mala využívať." Povzdychnem si. Ak by som mala hlas ako ona tak by som isto spievala lenže nemám a tak spievať nebude. "Lenže to nemôžem vedieť. Čo ak ti to príde tak smiešne že sa smiať budeš?" Opýtam sa a stále som sa na ňu dívala a povzdychla som si. Veď život je o niečom inom ako len o spievaní. A ona je teraz nahnevaná že nebudem spievať. Preto sa postavím a vzdialim sa od nej. Prišla som k stromu a tam som sa schúlila do klbka a vzdychla som si smutne. Prečo to už nenechá tak? Prečo to stále musí riešiť či budem spievať alebo nie?