Příspěvky uživatele

< návrat zpět

"To teda bol. Ani neviem čo sa s ním stalo." Myknem plecami a mohli sme byť obe radi že sme zdravé a v poriadku. Lenže potom mi prišlo že sa nahnevala na to že som nechcela spievať. Ešte to aj povedala že nemám spievať keď nechcem. Vzdychnem si smutne. "Prečo tak silou mocou chceš aby som spievala? Čo je na tom také zaujímavé? Chceš počuť ako falošne spievam a potom sa mi budeš vysmievať že spievam hrozne na rozdiel od teba? Ty spievaš dokonale. Tak prečo to chceš?" Opýtala som sa jej a pozrela som sa na ňu. Nechápala som to prečo jej na tom tak silno záleží? O čo jej vlastne ide? Ak chce aby som sa strápnila tak takú radosť jej teda nespravím. Ja som tu neni nikomu na smiech.

Len prikývnem a pousmejem sa. Bola som rada že je rada. "Nemusíš ďakovať. Rada som ti ju poskytla. Ja som to tiež nevedela až kým som nevidela jedného vlka ako kýchal a mohol si dušu vykýchať. Preto som rada že ja nie som alergická na nič." Pousmejem sa a keď sa znova opýtala či by som nezaspievala tak som si povzdychla. "Prečo chceš aby som spievala? To vážne chceš skončiť s poškodeným sluchom? To chceš byť hluchá?" Opýtala som sa jej a pozrela som sa na ňu. Nechápala som prečo silou mocou chce aby som spievala. Čo je na tom? Ja neviem spievať ako ona a isto by sa mi smiala ak by som začala spievať falošne a to isto nechcem.

Pozriem sa na ňu. "Ja ešte len vymýšľam čo by som tam mohla spraviť. Ale zatiaľ ma nič také nenapadlo. Ale keď ma napadne tak budeš druhá ktorá sa to dozvie." Pousmejem sa a prikývnem. "Jasné že môžu. Jeden vlk bol dokonca alergický na peľ takže ano." Celkom ma prekvapilo že nevedela o tom že aj vlci môžu byť alergický ale tak nie každý vie všetko. Nikto predsa neni dokonalý. Veď ani ja neviem všetko. Potom som videla ako si tiež ľahla a zatvorila oči a tak som si myslela že ide spať ale ona prehovorila aby som pokojne hovorila. Lenže ja som nevedela o čom mám hovoriť. "A čo mám hovoriť?" Opýtala som sa jej a pozrela som sa na ňu a dúfala som že povie o čom by som mala hovoriť lebo mňa nič nenapadalo.

Prikývnem. "Presne tak. A teraz keď sme mimo územia tak máme dosť času to poriadne premyslieť a vymyslieť ako to spravíme aby to bolo dokonalé." Pousmejem sa a počúvala som ju. "Ano a vydržia tak veľmi dlho. aj niekoľko mesiacov. Ale musíme sa najskôr opýtať Feliho a zistiť či niekto neni alergický a iné veci." Poviem a pozrela som sa na ňu a potom som prišla k nej a obtrela som sa o ňu. Potom som si ľahla do piesku a zadívala som sa na vodu. Bolo mi tu veľmi príjemne a ešte som sa nechystala odísť. Aj keď neviem ako Darkey ale ak by chcela odísť tak ju rozhodne držať nebudem a môže pokojne odísť. Je to jej slobodné rozhodnutie.

Prikývnem. "Tak to je mi jasné že sa najskôr musíme opýtať Feliho či nám to vôbec dovolí." Ale teraz som sama nevedela či by Feli s tým súhlasil alebo nie. Nikdy sme takéto veci nerozoberali takže neviem ako sa zachová. Ale to sa bude riešiť až na mieste. Teraz je to zbytočné riešiť. Potom začala hovoriť o mechu a o listoch a o tom čo vyzerá pekne keď to je suché. Mykla som plecami. "Tak vidíš. Toto by sme si mali poriadne premyslieť než niečo spravíme. A jedine čo vyzerá pekne vysušené sú nejaké kvety. Takže tie by sa tiež mohli hodiť." Poviem a povzdychnem si lebo som nemala žiadnu predstavu čo by sme tam mohli dať ak by nám to Feli dovolil.

Jej nápady na ozdobenie úkrytu sa mi páčili. "Tvoje nápady sa mi páčia a súhlasím s nimi. Tak keď sa vrátime mohli by sme to spraviť." Poviem a pousmejem sa. Takáto aktivita by sa mi veľmi páčila a aspoň by som sa nenudila. "A čo ťa napadlo?" Opýtam sa a pozriem sa na ňu. Potom som ju len sledovala ako vytrhla listy a konáriky. Dívala som sa čo s nimi robí. Potom to konečne spravila a ja som sa len na to dívala. "Vyzerá to zaujímavo." Poviem a obzerala som si ten výtvor. Potom povedala že mach by vydržal dlhšie. Mykla som plecami. "Ja neviem mach je vlhký. Myslíš si že mach je dobrý nápad dávať do úkrytu?" Opýtam sa a pozrela som sa na ňu.

Prikývnem a sadnem si na zem lebo ma to vyčerpalo. "Ja viem a som veľmi rada." Pousmejem sa a bola som šťastná ako dlho ešte nie. "To máš pravdu." Súhlasila som ms tým čo povedala. Darkey ma vážne prekvapovala. Niekedy z nej také múdre veci padali až to nebolo možné. Nevedela som kde sa to v nej berie ale bola som rada že je taká aká je. "To dúfam nič iné ani nechcem. Ozdoby na úkryt?" Zamyslím sa nad tým a prišlo mi to ako dobrý nápad. "To je dobrý nápad. Len treba vymyslieť ako a hlavne čím aby sa to páčilo všetkým. Lebo by som bola nerada ak by nám za to vynadali že sme zničili úkryt." Poviem a pousmejem sa a našťastie som rýchlo nabrala energiu už som nebola tak vyčerpaná ako pred tým.

Keď som počula jej hlas že to viem tak som otvorila oči a videla som ako piesok lieta okolo mňa. Veľmi ma to potešilo. Nečakala som že to pôjde tak ľahko. Lenže dosť ma to vyčerpávalo a tak som toho po chvíľke musela nechať. Ale bola som šťastná že to viem. "To je úžasné ja to dokážem." Poviem natešene a hneď som sa začala obtierať o ňu. Vďaka nej som zistila že viem ovládať element. "Ja viem že je to dobré že som sa nebála. A presne o tom som hovorila. A nemusíš ďakovať." Pousmejem sa a veselo ju oliznem. "To by som bola veľmi rada." Poviem a pousmejem sa. A moc som po tom túžila aby si ma vážili ale keďže som sa naučila ovládať element tak možno si ma aj svorka bude vážiť. No uvidíme čo bude až sa vrátime domov.

Ona bola viac výrečná ako ja a tak som ju počúvala. Teraz hovorila o love. "Ja som sa nebála. Ja som chcela pomôcť lenže nemala som ako keďže vy ste všetko robili. Ano viem videla som to. To si žiadalo veľkú odvahu a ty si ju mala a preto si to dokázala." Pousmejem sa. Ona mala odvahu a to som obdivovala na nej. "Dúfam že máš pravdu a príde niečo kde budem viac užitočná ako v tom love." Toto ma trochu povzbudilo. Možno pomôžem inak svorke a budem na seba hrdá a možno aj ostatný členovia sa konečne začnú venovať mne a budú sa chcieť zoznámiť. To by som bola veľmi rada ak by sa to podarilo. Potom začala hovoriť o elementu a počúvala som ju a dívala som sa čo dokáže. "To je krásne čo dokážeš. Dobre teda tak to skúsim." Poviem a potom zatvorím oči a začnem sa sústrediť. A po chvíľke sa pomaly začne zdvíhať piesok do vzduchu.

ďakujem veľmi pekne :) úprimne som si myslela že ten char nezískam takže ma to prekvapilo a potešilo :)

Chcela som mať istotu či to myslí vážne preto som sa jej to opýtala. "Ďakujem veľmi pekne." Pousmejem sa a bola som rada že to myslela vážne. Teraz som mala istotu že Darkey je tu pre mňa a že ma neopustí. Potom začala rozprávať a ja som ju počúvala. "Ja viem veď si skoro zomrela a nebyť ich tak už si tu neni. A ja som tam bola lenže nikto si ma nevšímal a nemala som šancu niečo spraviť pretože vy ste ma vždy predbehli. Ja som tam bola nepotrebná." Vzdychnem si a prikývnem že na mňa zabudli. Ani som sa nedivila že zabudli na mňa. A potom keď začala hovoriť o elementu tak prikývnem. "Zatiaľ som element nikdy nepoužila takže neviem či to viem ovládať." Myknem plecami. "Ale bola by som rada ak by som sa to naučila ovládať. Lenže ako sa to naučím ovládať?" Opýtam sa a pousmejem sa.

Keď povedala že mám prečo žiť že mám ju tak som sa pozrela na ňu. "Myslíš to vážne?" Opýtam sa a pozorne som ju pozorovala. Ak to myslela vážne tak to bude zatiaľ prvá vlčica pre ktorú sa oplatí žiť. "Aj mne je dobre s tebou. Ano ja viem. Videla som to. Všetkým na tebe záležalo ale na mne im nezáležalo. Bolo im jedno či som zranená alebo nie. Pokojne by ma nechali aj zomrieť." Vzdychnem si smutne a skloním hlavu. Keď sa opýta akú by som chcela mágiu tak sa zamyslím nad tým. Nikdy som nad tým nerozmýšľala tak ani neviem. "Vieš že ani neviem? Veď ešte neviem používať element a nie to ešte mágiu. Najskôr by som sa mala naučiť ovládať element a potom by som mala rozmýšľať nad mágiou." Pozriem sa na ňu a pousmejem sa. A keď mi povie akú by chcela ona tak len prikývnem. "Tak to ti budem držať palce aby sa ti to podarilo." Pousmejem sa.

Vzdychnem si a prikývnem. "Tak to asi tak bude že máš smolu na boje. Hádam sa to zmení." Trochu sa pousmejem a dívala som sa na ňu. Potom prehovorila o tom že sa nemám nikdy vzdávať že je vždy je prečo žiť len to treba objaviť. Ale ja teraz nemám prečo žiť. Ale zase mala pravdu že mám Feliho a ju. "Lenže ja teraz nemám prečo žiť. Teda zatiaľ som to nenašla prečo by som mala žiť. A som rada že mám aspoň teba a Feliho. Ale Feli je alfa a ten má málo času sa venovať vlkom aspoň že ty sa mi venuješ. Pretože som si myslela že s nimi ti je lepšie ako so mnou." Poviem po pravde a vzdychnem si a skloním hlavu. Ale našťastie to tak nebolo. Darkey bola teraz som mnou a to som bola rada aspoň som nebola sama.

"Dobre v poriadku." Poviem a prikývnem a potom bolo chvíľu ticho a ja som nevedela čo povedať. Našťastie ale ona prehovorila. Začala mi vysvetľovať prečo je taká aká je. A tak som ju počúvala. "Aha tak to máš celkom dobre." Poviem a vzdychnem si. Z nej by som si mala zobrať príklad ale keď ja neviem ako. Potom začala hovoriť čo sa jej stalo keď prišla na ostrov. Tak ja som sa našťastie s nikým nebila ako ona. "Páni to si toho zažila viac ako ja a to som tu už skoro dva roky a ešte som ani polovicu z toho nezažila. Ty si omnoho lepšie na tom ako ja." Povzdychnem si ale keď povie že sa nikdy nevzdala tak som sa zamyslela nad tým že by som aj ja mala byť taká. Ale na čo byť taká keď je to aj tak jedno? Aj tak to nepomôže aby ma vo svorke brali ako priateľa a zoznámili sa so mnou.

Pokrútim hlavou."Pochybujem že chcú a neverím že by sa hanbili. A prečo by som to mala robiť sama? Ja sa nerada niekomu pchám do riti keď o mňa nemá záujem." Vzdychnem si a videla som na nej že už má dobrú náladu. Ako to len robila že chvíľu je smutná a potom je veselá a tvári sa ako keby sa nič nestalo? Tak to by ma teda zaujímalo. "Rozveseliť? Závod? To sa mi moc nechce." Ospravedlním sa jej a potom som len videla ako behala a skákala zo skaly. Potom sa jej ale šmyklo a spadla do vody. Hneď som sa vydala za ňou ale netrvalo dlho a už išla von z vody. Povzdychnem si a dívala som sa ako sa otrepala a tak som si len sadla na piesok a sledovala som okolie.