Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Pousmejem sa nad tým keď povie že lietať nemusím. Veď aj tak to neviem takže by som bola asi v háji ak by to chcel. "Jasné chápem a za ten čas čo som tulákom tak som sa toho dosť naučila." Poviem a potom som počúvala čo horí a medzi tým prišli ďalší vlci. Pozrela som sa na nich. "Zdravím." Pozdravila som ich a potom keď mi Darkey niečo pošuškala tak som sa len na ňu pozrela. Mne to bolo jedno čo bolo medzi nimi a aký mali vzťah. A tak som sa radšej venovala tomu čo hovoril Feli o lovu. Keďže som bola tulák tak som vedela loviť sama ale niečo som si pamätala aj so svorkového lovu. Takže by som to mala zvládnuť. Teda aspoň som si to myslela. Veď nakoniec uvidíme ako to všetko dopadne. A tak som sa teda vybrala na miesto o ktorom hovoril Feli.

//Bull Meadow

Prikývnem a pousmejem sa. „To máš pravdu. Už si ani nespomínam kedy sme sa videli naposledy.“ Poviem a potom som jeho a Darkey počúvala. „To som rada.“ Poviem a potom sa zamyslím nad tým. Medzi tým Darkey začne hovoriť a celkom ma prekvapilo to keď povedala že radšej loví sama aspoň jej to nikto nepokazí. Nad tým sa musím pousmiať. Bolo to smiešne ak chcela ísť do svorky tak s tým musela počítať že sa bude loviť v skupine a nie každý sám. „Mňa poznáš takže vieš aké som a aký mám názor na svorky. Takže ti nepoviem asi nič nové keď som dobrosrdečná a rozhodne budem pomáhať svorke. A vo svorke som neni od kedy sme odišli s Rain ale to asi vieš. Aj keď neviem aké zvláštne schopnosti máš na mysli. Lietať rozhodne neviem.“ Poviem so smiechom. A potom keď navrhne lov tak prikývne. „Dobre veľmi rada sa k vám pridám k lovu.“ Poviem a potom sa pozriem na Darkey. „Asi sa budeš musieť naučiť loviť vo svorke ale neni to nič hrozné. A nemusíš sa báť pokazenia lovu. Vo svorke to nehrozí.“ Pousmejem sa a ubezpečím Darkey aby do toho išla a nebála sa.

Sedeli sme tam a čakali obe čo sa bude diať. V tom ale prišiel vlk ktorého som veľmi dobre poznala. Feli toho vlka som už nevidela ani nepamätám ale som rada že ho znova vidím. Keď som ho videla na posledy tak nebol alfa a teraz je alfa? Tak to si teda riadne polepšil. "Ahoj Feli raad ťa znova vidím. Je to ale doba čo sme sa nevideli. Ďakujem za privítanie." Poviem a pousmejem sa. Potom začala hovoriť Darkey a ja som len mlčala a sledovala som ju. Predstavila sa mu a povedala čo chceme. Bola som ale rada že Feli je alfa pretože ho poznám a viem že je neškodný a je veľmi milý a priateľský takže by nás mohol prijať do svorky. Ale rozhodnutie je na ňom. Len som dúfala že nie sú preplnený. "Presne tak ako povedala Darkey." Potvrdila som jej slova a pousmiala som sa a pri tom som sledovala Feliho.

//Hmlisté pláne

Išla som za ňou a celú cestu som sa obzerala okolo seba. Potom som započula hlas Darkey ako na mňa volá. A keď som tam prišla tak mala pravdu. Bolo tu teplejšie."Neboj sa idem. Ano máš pravdu je tu teplejšie." Poviem a potom som sa posadila vedľa Darkey. Tak teraz asi budeme čakať kým niekto nepríde a nepovie nám všetko potrebné. Zatiaľ som rozmýšľala aké to bude byť vo svorke. Dlho som vo svorke nebola takže som už aj zabudla ako to tam chodí takže to bude pre mňa všetko nové.

//dobre

Keď povedala že cíti pach vlka tak som sa ho snažila zachytiť aj ja. A to sa mi podarilo. "Ano cítim ho aj ja." Poviem a prekvapí ma keď povie že je to od svorky. "To vážne? To je super." Poviem a potom som sa s ňou vydala na územie svorky. "To je pravda ale moc tomu neverím. Ale uvidíme." Poviem a pokračovala som s ňou. Až sme sa ocitli na území svorky.

//Územie Daénskej svorky

//môžeme :)

"Úplne s tebou súhlasím." Pousmejem sa a prikývla som. Nikoho som nevidela aby tak moc miloval vodu ako Darkey. Ona bola proste vodný živel a bolo to na nej aj vidno. "Ja moc na osud neverím ale teraz asi začnem. Lebo toto sa inak nazvať nedá len osud." Usmejem sa a bola som vážne rada. Aj keď som na tomto ostrove bola už niekoľko rokov je divné že som ešte nepočula o žiadnych svorkách. Asi to bolo aj tým že som sa o to nejako nezaujímala. Ale teraz je to už iné. "To myslíš vážne že je tu svorka? Tak to by sme si mali dávať pozor aby sme neprišli na ich územie. To je dobrý nápad. Len aby niekto išiel." Pousmejem sa a keď som videla ako Darkey spadla na zem kvôli tomu ako som vyskočila a zaštekala tak som sa zasmiala na tým. "Si v poriadku?" Opýtam sa a pozriem sa na ňu. Nechcela som ju vystrašiť. "Tak to sme dve sestrička." Usmejem sa a zaštekám od radosti.

//dobre super :) ako mne je to jedno :)

"Presne tak ty si hotový vodný živel. Divím sa že ju nemáš vrodenú." Pousmejem sa a isto by bola rada ak by mala vodu ako element. Keď vidím ako miluje vodu tak by ju rozhodne mala mať. "No dobre teda. A nevadí mi to." Usmejem sa a nemala som dôvod aby mi to vadilo skôr na opak. "Jasné že to neni normálne. Presne tak aj ty pre mňa. Ja ťa už ako sestru beriem." Poviem a usmejem sa a potom sa o ňu obtriem. Nečakala som že stretnem niekoho s kým si sadnem od prvého momentu a budeme mať veľa spoločného. Pozriem sa prekvapene na ňu keď to povie. Tak toto som rozhodne nečakala že to povie ale veľmi ma to potešilo. "To by som bola moc rada ak by som mohla ísť s tebou do svorky. A poviem ti pravdu ani ja som sa s tebou nechcela lúčiť a takto budeme spolu." Vyskočím od radosti a zaštekám. Tak toto ma veľmi potešilo. Čo viac som si mohla priať? Nielenže už nebudem sama ale budem so svojou novou sestrou.

//ano napíš mu :) už dávno chcem dail do svorky :D

"Ano je tu možnosť. Ja mám vzduch a zem. Ale ako som ju získala tak to neviem. Jedného dňa sa mi objavila a vedela som ju ovládať." Poviem a zamyslím sa nad tým. Toto som si vážne nepamätala ako som ju získala takže som jej to nevedela povedať. "Neni to maličkosť pre mňa a budem ďakovať." Pousmejem sa a potom prikývnem. "To si aj ja myslím. Veď máme toľko spoločného až to neni normálne. Ani s mojou sestrou som nemala toľko veľa veci spoločných ako mám s tebou." Pousmejem sa a prikývla som. Presne tak mala pravdu. Ak sa rozdelíme tak jedna na druhú nezabudneme. A budeme sa radi stretávať. "Súhlasím s tebou." Bola som rada že ju mám ale čo bude ďalej? Dosť dlho som bola sama a už rozhodne nechcem byť sama. Mohla by som skúsiť sa pridať do svorky a potom by som už sama nebola.

Bola som rada že vyhrala. Ona si to rozhodne zaslúžila. Keď sme dobehli na miesto tak som sa vydýchala a pozrela som sa na ňu. Vyskočila na nejaký výstupok a ja som čakala čo spraví. A na moje prekvapenie skočila do vody. Teda ona bola hotový vodný živel. Škoda že nemala element voda to sa k nej úžasne hodilo keďže takto miluje vodu. Lenže bola dosť dlho pod vodou a a som nevedela čo mám robiť. Nakoniec sa vynorila a ako inak mala ryby. Len som sa pousmiala. Potom mi položila ruku na zem a povedala že je to cena za závod. "Ďakujem to je od teba veľmi pekné." Pousmejem sa a keď som sa poriadne vydýchala tak som sa pustila do tej ryba. Bola vynikajúca. Už len sa naučiť loviť ryby a môžem ich jesť kedy budem chcieť.

Musela som nad ňou stále usmievať ako poskakovala ako nejaký zajac. Prikývnem a usmievam sa. Ešte som nestretla niekoho kto by bol takto veselý ako Darkey. "Tak tým som si neni až tak istá. Ale veď nakoniec uvidíme samé ako to vlastne všetko dopadne." Usmejem sa a potom som sa pripravila a prikývla som. "Dobre." Poviem a pozriem sa na to miesto na ktoré ukázala. To by sme mohli zvládnuť. Potom začala odpočítavať a nakoniec vykríkla teraz. Darkey mala trochu náskok kým som sa rozbehla aj ja. Nakoniec som ju ale dobehla a bežala som zároveň s ňu lebo som ju chcela nechať vyhrať. Ona si to zaslúžila omnoho viac ako ja. A tak som bežala tak aby vyhrala ona.

//Zauberwald

Na tomto území som bola iba raz ale veľmi dobre so si ho pamätala. "To ano. Ja som rozhodne nečakala že mi bude chutiť. Keďže som ho ešte nikdy nejedla. Ale ty si mi ukázala že aj ryba je dobrá. Ďakujem." Pousmejem sa a keď som ju videla ako skočila do kaluže tak som nad tým pokrútila hlavou a usmejem sa. Chovala ako malé vĺča a bola veľmi smiešna. "Závod? Môžeme ale na líšku si netrúfam." Poviem po pravde. Ohľadne líšky som mala pochybnosti. Nechcela som aby sme dopadli ešte horšie ako teraz. Čo keby nás zabila? Jeden nikdy nevie čo sa môže stať. A navyše nemusí byť sama. Môže byť s ostatnými líškami a môžu mať presilu a budeme nahraté. "No neviem či to vyhrám. Keďže som stratila výdrž. Možno vyhráš ty." Pousmejem sa a keď som videla ako spadla do kaluže tak pokrútim hlavou. "Dávaj si pozor." Pousmejem sa a potom sa pripravím na závod.

Prikývnem na súhlas. "Máš pravdu rybacie mäso je vynikajúce. Asi ho začnem jesť." Poviem a pousmejem sa a pokračovala som s ňou v ceste. "Jasné chápem. Každý má rád niečo iné takže je to pochopiteľné." Pousmejem sa a potom sa zamyslím ako dlho som vlastne tu. "Už to bude niekoľko rokov čo som tu. Neviem síce ako dlho to je ale už dosť dlho. A neboj aj ty tu budeš tak dlho teda ak sa nerozhodneš odísť." Pousmejem sa a pozrela som sa na ňu a pokračovala som v ceste. Blížili sme na na územie hmlistých pláni ktoré som tiež veľmi dobre poznala ale nepáčilo sa mi tu a to kvôli tej hmle čo tu bola.

//Hmlisté pláne (dobre )

//Pityas (cez kvitnúcu lúku)

V tomto lese sa mi veľmi páčilo. Vedela by som si predstaviť že by som tu žila. Ale čo som počula tak všetkým vlkom sa tento les páči. A ja isto nie som výnimka. Ako sme šli tak som uvidela rastlinu s bobuľami. "Ano vidím." Poviem a zastavila som sa a sledovala som Darkey. Ona si na tom vážne pochutnávala a vážne jej to chutilo. A tak som sa teda nahla ku kríku a odtrhla som si pár bobúľ a ochutnala som to. Bolo to niečo iné ako mäso. Ale celkom mi to chutilo ale asi ostanem pri mäse. "Celkom ano ale u mňa vyhráva to rybycie mäso. To bolo vynikajúce." Pousmejem sa a prikývnem. "To je škoda pretože toto je najvyhľadávanejšie miesto na ostrove. Sem chodí skoro každý. A hlavne zamilovaný." Povzdychnem si nad tým že ja som nikoho nemala ale moc ma to nijako netrápilo.

Rybu som zjedla veľmi rýchlo a moc mi chutila. "Tak čo keby sme boli sestry?" Opýtam sa a pozriem sa na ňu. Bolo by to super ak by sme boli ako sestry. Aspoň by sme neboli samé a mohli by sme povedať že máme jedna druhú. "A čo s krídlami?" Opýtam sa jej a sledovala som ju a potom som mykla plecami. "Ťažko povedať ale jeden nikdy nevie. A potom budem všetkým na smiech." Poviem so smiechom. Potom sa pýtala či ideme a ja som prikývla. "Dobre poďme." Poviem a potom sa zasmejem nad tým ako sa vydá smerom k lesu a ja som šla za ňou. Našťastie netrvalo dlho a dobehla som ju a šla som vedľa nej. Keď sme prišli do lesa tak som sa poobzerala a veľmi dobre som to tu poznala. V tomto lese som už bola. Takže som to tu poznala.

//Zauberwald (cez kvitnúcu lúku)