Příspěvky uživatele

< návrat zpět

"Jasne že by to bolo super. Teda aspoň pre mňa." Pousmejem sa a bola som vážne rada že som ju stretla. S nikým som si tak nerozumela ako s ňou a s nikým som nemala toľko spoločného ako s ňou. Vážne som bola za ňu vďačná. "Tak tomu verím." A vedela som si predstaviť ako to muselo vyzerať keď sa učil lietať. Ja by som vyzerala hrozne smiešne ak by som sa to teraz v dospelosti učila. "To som rada že ti je dobre." Pousmeje sa a chápala som ju prečo líšku nechcela. Miesto toho aby reagovala na svorku tak mi šla uloviť tú rybu. Povzdychnem si nad tým ale zase som ju musela pochváliť že sa jej podarilo uloviť rybu. "Ďakujem." Poďakovala som sa jej a pozriem sa na rybu ktorá ležala na kameni. A preto som neváhala a pustila som sa do ryby. Musela som uznať že chutila vynikajúco. "Mňam chutí mi." Poviem s plnými ústami a usmejem sa.

Mňa samú to zaujímalo. "Ano keď mi to ukázala neverila som vlastným očiam. Myslela som si že sa mi to sníva ale nebol to sen. A keď ešte začala lietať tak som bola s toho v šoku a od tej doby som ich aj ja chcela. Tvoj brat ich mal stále? To muselo byť krásne." Povzdychnem si pretože obe sme chceli krídla ale ani jedna z nás nemala to šťastie aby sme ich mali. Na to že máme toho veľa spoločného som sa usmiala a prikývla. "To sa nestáva často že by niektorý vlci mali toľko veci spoločných ale u nás to tak je. Nie sme náhodou nejaká vzdialená rodina?" Opýtam sa a zasmejem sa nad tým. Predstava že by sme boli rodina mi prišla smiešna ale nie nemožná. Potom povedala že sa jej brať narodil s krídlami. "Narodil sa s krídlami? To muselo byť úžasné mať ich od narodenia." Poviem a fascinovalo ma to. Teraz som chcela krídla omnoho viacej ako inokedy. Potom som videla ako sa postavila a tak som sa pozrela von a videla som že už neprší a tak som sa aj ja postavila. "Vážne ti je už dobre? Bola by som nerada ak by sa ti niečo stalo. Môžeme ak sa na to cítiš a môžeme skúsiť nájsť nejakú svorku čo ty na to?" Opýtam sa a potom sa ponaťahujem a vyjdem von z jaskyne a poobzerám sa okolo seba.

"To je veľmi pekne čo si teraz povedala. A tak to má byť že ich cítiš pri sebe aj keď nie sú." Pousmejem sa a asi by som to aj ja tak mala cítiť. Aj keď som prišla o Rain tak v mojom srdci vždy bude. Predsa sme sestry a rodina je stále spolu aj keď nie sme pri sebe. Keď som ju ale videla ako začala šalieť od radosti kvôli krídlam tak som sa musela nad tým zasmiať. "Ano mala krídla. Vedela si ich vyčarovať alebo skryť. Moc som jej to závidela." Poviem a potom ostanem prekvapená koľko vecí máme s Darkey spoločné. Či už súrodencov alebo elementy alebo krídla. Nečakala som že s nejakým vlkom môžem mať toľko veci spoločných. "Aj ty si mala brata ktorý mal krídla?" Opýtam sa prekvapene a potom prikývnem. "Nie si sama ale možno sa nám to jedného dňa splní a obe budeme mať krídla. To by bolo super nie?" Opýtam sa a pozriem sa na ňu a pousmejem sa. "A prečo ich mal len jeden Castiel a vy dvaja nie?" Opýtam sa lebo ma to celkom zaujímalo. U Rain to bolo vďaka mágií ale tuto som nevedela ako to vlastne bolo.

Pousmejem sa aspoň sa budeme môcť učiť spolu ovládať naše elementy. A jedna druhej budeme pomáhať. Potom si povzdychnem a pokrútim hlavou. "To ťa nemusí mrzieť. A moc tomu neverím. Rain bola čistokrvná tulačka a rada putovala po svete takže si myslím že odišla s tohto ostrova a je niekde úplne inde. Takže som si zvykla na to že ju už nikdy neuvidím." Poviem a myknem nad tým plecami. Vedela som aká bola Rain a tak ma to ani nijak prekvapovalo. "To je pekné že veríš. To chápem ale možno keď to budeš najmenej čakať tak ich uvidíš." Pousmejem sa a potom jej otázka či som rozmýšľala nad krídlami tak sa pousmejem. "Moja sestra mala krídla a moc som jej to závidela že ona môže lietať a ja nie. Takže ano rozmýšľala som nad tým aké by to bolo mať krídla. A čo ty? Ty si nad tým rozmýšľala aké by to bolo mať krídla?" Opýtam sa jej a pousmejem sa.

"Tak to sme dve čo máme rovnaké mágie. To je super." Usmejem sa a bola som rada že som stretla niekoho kto má rovnakú mágiu ako ja. "Som rada že mi veríš. To je mi moc ľúto ale neboj sa ja nič také nespravím. Máš moje slovo." Usmejem sa a štuchnem do nej nosom a pousmejem sa na ňu. Viem aké to je keď vás niekto opustí. "Bola tu moja sestra Rain. Ale opustila ma a do teraz o nej nič neviem." Vzdychnem si a chcela som ju nejako utešiť aby sa s tým netrápila. Ja som sa s tým vyrovnala ale čo ona? Chcela som sa jej opýtať na súrodencov ale ona ma predbehla a povedala že jej bratia sa stratili a nevie kde sú. "To ma mrzí ale možno sa jedného dňa stretnete, Nedúfaj stačí veriť a isto sa stretnete." Pousmejem sa. Ja som vedela že už moju sestru nikdy neuvidím a tým som sa zmierila.

V tom som započula moje meno a po chvíľke som si všimla že sa zobudila a hľadala ma. Chcela som na ňu zakričať že kde sa nachádzam ale v tom sa vydala smerom k jaskyni kde som bola. A tak som ju len mlčky sledovala a usmievala som sa. "Môžem sa opýtať akú máš mágiu?" Opýtam sa jej. Viem že mi stačilo sa pozrieť od oči a zistím to ale chcela som aby mi to povedala ona. "Ja by som to nespravila. Toho sa nemusíš báť. Ja som sa len chcela schovať pred dažďom aby som nezmokla. Aj tak som zmokla kým som našla túto jaskyňu. A je celkom útulná. Konečne mám strechu nad hlavou a nemusím spať pod holým nebom." Pousmejem sa a potom sa pozriem na Darkey ktorá si ľahla vedľa mňa a tiež sa dívala na dážď presne ako ja.

"Chápem ale teraz by si to mala všetko dohnať a vyspať sa." Poviem a pousmejem sa. "To ano a za odmenu mám prívesok." Poviem ale keď sa na ňu pozriem tak už spala a navyše sa rozpršalo. Povzdychnem si a radšej som šla hľadať nejaký úkryt. Našťastie sme boli v horách kde sa nachádza veľa úkrytov. A tak som hľadala nejakú jaskyňu kde by som sa mohla schovať. Hľadanie netrvalo dlho a našla som malú jaskyňu. Rýchlo som vošla dnu aby som nezmokla ešte vyše. Potom som sa otrepala aby som sa zbavila vody a potom som si ľahla a dívala som sa von ako prší. Našťastie som nebola tak ďaleko aby som nevidela na Darkey. Mala som na ňu dobrý pohľad. Jediné čo ma prekvapilo bolo že ju to vôbec nezobudilo. Tá musí mať ale tvrdý spánok keď ani toto ju nezobudí. Keďže som bola jej chrbtom tak som nevidela či sa zobudila alebo nie.

"HURÁ!" Vykríknem od radosti že nakoniec dala na mňa a bude odpočívať. Čo viac som si mohla priať? Lenže keď sa opýtala na to ako dlho bude musieť odpočívať tak som mykla plecami pretože som nevedela ako dlho to bude trvať. "Tak to netuším. Typujem tak pár dní. Jasné že mám pravdu že si tvrdohlavá." Pousmejem sa a keď povie že už nejakú dobu nespala pozriem sa na ňu prekvapene. "Čože? Tak to by si sa mala vyspať. A nechcem počuť žiadne námietky. Ideš spať a hotovo!" Poviem trochu prísne a pozriem sa na ňu. Kto to kedy videl aby vlk nespal? Divím sa že vôbec ešte stojí na nohách. Potom si ľahla a opýtala sa ma ako som to dokázala. "Ako? Ja si to už moc nepamätám to bolo už dávno. Ale viem že mláďatá boli na zemi a tak som ich opatrne preniesla pod strom a zakryla som ich trávou aby im bolo teplo a rodičia sa potom o nich starali na tom mieste." Pousmejem sa trochu nad tým. Rada by som vedela čo je s nimi. Či vôbec prežili alebo nie.

Toto sa mi páčilo čo povedala. "To je múdra reč. A budem rada keď ochutnám plody a ryby." Pousmejem sa a vážne som sa na to tešila ale na to si musím počkať. Nechcem zbytočne Darkey namáhať keď je zranená. "Ano mala by si odpočívať. Ach jaj ty si ale tvrdohlavá. Čo mám s tebou robiť? No dobre teda ak to nedokážeš tak môžeme niekam ísť." Poviem a kapitulovala som lebo toto nemalo zmysel. Ona si stále tvrdila svoje a mňa nepočúvala. Potom sa ma opýtala kde som získala prívesok. Tak nad tým som sa musela zamyslieť pretože už to bolo dosť dávno čo som ho získala a tak mi bude chvíľu trvať než si spomeniem na to ako som ho získala. Chvíľu mi trvalo než som si spomenula ako som ho získala. "Získala som ho tak že som pomohla vtáčej rodinke a ona mi ako poďakovanie dala tento prívesok." Pousmejem sa keď si na to spomeniem ako som pomohla malým vtáčatkám aby nezahynuli a rodičia mi boli za to vďačný.

"Som rada že to hovoríš." Pousmejem sa a potešilo ma to a veľmi. Pretože ak si bude veriť tak dokáže všetko čo bude chcieť. Dokonca zabije aj líšku ak bude chcieť. "Dobre verím ti. Isto to niekedy ochutnám toho sa neboj." Pousmejem sa a keď som videla že si ľahla tak som bola rada že dala na mňa a bude odpočívať a ešte keď so mnou súhlasila tak to bolo super. "Jasné že mám pravdu. Tak pekne odpočívaj a lieč sa." Žmurknem na ňu a usmejem sa a dokonca by ma mohla keď sa vylieči naučiť loviť ryby. To musí byť omnoho ťažšie ako uloviť normálne zviera. "Jasné že bude šanca toho sa neboj. Veď ešte nikam neodchádzam tak sa neboj." Pousmejem sa a tešila som sa na to veľmi. Ale prekvapilo ma keď sa opýtala či nepôjdeme pomaly ďalej. "Tak ako problém to neni. Ale nemala by si odpočívať radšej?" Opýtam sa a pozriem sa na ňu. Nieže by som nechcela niekam ísť ale ona bola zranená a cesta po horách by jej nemusela urobiť dobre a mohla by si nejako ublížiť a tak som nevedela či je to dobrý nápad ísť niekam.

Keď počujem že si neverí tak si povzdychnem. "Tak to robíš chybu že si neveríš. Mala by si si veriť a potom pôjde všetko ľahko." Pousmejem sa. Sama som vedela aké to je keď si vlk neverí ale keď si začne veriť tak v tedy dokáže aj nemožné. A to by mala spraviť aj Darkey. Mala by si začať veriť a všetko by jej šlo. "Tak to by som to skúsila. Keď hovoríš že je to vynikajúce tak to asi tak bude." Poviem a pousmejem sa. A keď povie že by mi mohla uloviť rybu tak som sa nad tým zamyslela. Rada by som to ochutnala ale teraz je prednejšia ona a jej zdravie. Nemala by som ju nútiť teraz do lovu. "Budem rada ak mi niekedy ulovíš rybu. Ale teraz nie. Ako som povedala musíš odpočívať a musia sa ti zahojiť rany. Nechceš predsa aby sa ti do rán dostala nejaká špina a začalo by ti to hnisať. Ja si pokojne počkám." Pousmejem sa a potom sa natiahnem na zem a spokojne som odpočívala.

Keď líška zomrela tak som ju pustila a vrátila som sa k Darkey a sadla som si. Pousmejem sa a prikývnem. "To je v pohode nemusíš ďakovať." Poviem a pokrútim hlavou nad tým čo povedala. "Takto nehovor. Isto na to máš len musíš trénovať to je tak všetko. A za dní budeš dokonalý lovec." Poviem povzbudivo. Chcela som jej dodať odvahu k tomu aby sa nevzdávala a len trénovala a jedného dňa bude skvelá lovkyňa. "Nemusíš sa ospravedlňovať to je v pohode." Pousmejem sa a nechápala som prečo sa kvôli takejto kravine ospravedlňuje. Hlavné je že je v poriadku a nič vážne sa jej nestalo."Si skvelá vlčica. Už len preto že si dokázala rýchlo zareagovať a nedovolila si tej líške aby zaútočila na mňa. A to že si ju nezabila s toho si nič nerob. To sa občas stane každému." Pousmejem sa a prikývnem keď povie že sa ide umyť. Ja som sedela na zemi a sledovala som ju ako sa umýva od krvi. Jej otázka ohľadne dĺžky lovu ma prekvapila. "Ja nelovím často. Ja lovím iba v tedy keď sa potrebujem najesť. Inak nie. A čože? Ja som lesné plody a ani ryby ešte nejedla. Ako to vlastne chutí?" Opýtam sa jej pretože ma to celkom zaujímalo. Nečakala som že sa pri nej dozviem toľko nových veci.

"Dobre." Poviem a sledovala som líšku lenže ona znova zaútočila na Darkey. Bolo mi jej ľúto všetko chytala ona a nie ja. Chcela som jej pomôcť ale ona si s ňou poradila aj bez mojej pomoci a potom líška utiekla. Pousmejem sa keď povie zbabelec. "To ano ale ..." Než som ale stihla niečo povedať Darkey sa rozbehla za ňou. Povzdychla som si nechápala som prečo takto riskuje? Veď už bola dosť zranená tak prečo riskovala? To chcela aby ju zabila alebo čo? V tom sa ale Vrátila a sadla si predo mňa. Hneď som si šla obzrieť rany na krku a chrbáte. Videla som ako jej tiekla krv ale nevyzeralo to moc vážne. "Teraz by si mala odpočívať a počkať kým sa ti rany zahoja." Lenže než to stihnem dopovedať už tu bola znova líška a znova zaútočila na Darkey. Líška sa jej zaryla do chrbta a preto som neváhala a rozbehla som sa smerom k líške a potom som sa jej zahryzla do krku a odtrhla som ju od Darkey a odhodila som ju preč. Líška spadla na zem a hneď som sa k nej rozbehla a znova som sa jej zahryzla do krku a pevne som držala kým som neucítila že pomaly ale isto zomierala.

"To je zaujímavé že som ťa tu ešte nevidela keď si tu už dlho. A čo sa týka svorky tak neviem či tu nejaká je. Ja som nikdy svorku nevyhľadávala ale ak chceš pomôžem ti nejakú nájsť." Poviem a pousmejem sa. Na to že som tu bola už niekoľko rokov tak som nemala tušenie či tu je svorka alebo nie ale podľa mňa tu isto nejaká svorka je. Aspoň jedna tu bude určite. Potom mi začala hovoriť o tých znakoch a prívesku a celkom ma to zaujalo. "Za málo. Na to si isto zvykneš neboj sa. A to vážne? To je zaujímavé ja také šťastie isto nebudem mať. Šakala? A nebol nebezpečný?" Opýtam sa a pousmejem sa. V tom sa ma opýtala či niečo cítim. Začuchala som a ucítila som nejaký divný pach a tak som prikývla. "Ano cítim to." Poviem a tiež som sa postavila a obzerala som sa okolo seba. Potom vykríkla aby som si dávala pozor ale než som čokoľvek stihla spraviť líška na mňa zaútočila. Snažila som sa brániť ale Darkey bola rýchlejšia a podarilo sa jej líšku zo mňa zhodiť. Pousmiala som sa a chcela som jej pomôcť keď sa jej líška zahryzla do krku ale ona to zvládla sama. Potom líška ostala ležať na zemi a ja som sa pozrela na Darkey. "Si v poriadku?" Opýtam sa jej a pozrela som sa na kúsance ktoré mala na krku. Aj keď líška ležala na zemi tak som bola v strehu a dávala som pozor aby znova nezaútočila.

Tiež som si sadla aby som zbytočne nestála a aspoň si trochu odpočiniem od toho chodenia. Pousmejem sa. "Len tak chodím po ostrove a hľadám niekoho s kým by som sa mohla rozprávať. A konečne som stretla teba. Čo som veľmi rada. A ty si tu ako dlho?" Opýtam sa a pousmejem sa. Celkom ma to zaujímalo lebo som ju tu ešte nevidela. Aj keď v poslednej dobe som nevidela skoro nikoho. Keď mi pochválila prívesok tak keby sa dalo tak by som sa červenala. "Ďakujem aj ty máš pekný prívesok a tie modré znaky sú niečo úžasné. Aj ja by som niečo také chcela. Moc sa mi to páči." Poviem a znova si ju poobzerám. Ani som si nevšimla že by mala nejakú jazvu na oku. Ten modrý znak to pekne zakrýval a vážne to vyzeralo krásne.