Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Vlčica sa posadila a usmiala sa na mňa a pozdravila ma. Čo ma potešilo pretože nie všetci sú taký milý keď majú jedlo. A čo ma ešte vyše prekvapilo bolo to keď povedala že ho môžem dojesť ak chcem. "Ďakujem to je milé od teba." Pousmejem sa a potom sa priblížim k zajacovi a pustím sa do neho. Odhryzla som si kúsok a zjedla som ho. Bol vážne dobrý. Po dlhom čase som konečne mala niečo v žalúdku. Pretože ani neviem ako dlho som už nič nejedla takže tento zajac mi prišiel vhod. Netrvalo dlho a zajaca som zjedla. Ostali z neho iba kosti. Oliznem si ústa a pousmejem sa. "Rada ťa spoznávam. Ja som Dail." Predstavím sa jej a teraz som si ju mohla celú poobzerať a musela som uznať že vyzerala veľmi pekne. Moc sa mi to páčilo aké mala sfarbenie a aj ten jej prívesok čo mala bol veľmi pekný. Aj ja by som také niečo chcela ale mne sa asi nič nehodí. Teda okrem toho prívesku čo mám.

Rozmýšľala som čo mám robiť a nič ma nenapadalo. Začínala som byť zúfala že som už tak dlho sama a nemám sa s kým porozprávať. A preto som sa postavila a šla som niekoho nájsť. Dúfala som že niekoho nájdem lebo ak nie tak by ma vystrelo. Už proste nechcem byť sama. Ako som tak išla tak som uvidela jazero a pri ňom nejakého vlka. Na chvíľu som sa zastavila a poobzerala som si ho. Z diaľky vyzeral celý čierny a mal modré znaky na sebe. Zamyslela som sa či mám ísť za ním alebo nie. Lenže som bola tak dlho sama že som sa rovno vydala za ním. Konečne sa s niekym zoznámim a budem sa mať s kým rozprávať. Keď som sa približovala tak som podľa pachu zistila že je to vlčica. Potešilo ma to a tak som opatrne prišla k nej lebo som videla ako je zajaca a ja som nechcela aby si myslela že jej ho chcem ukradnúť. "Zdravím." Pozdravila som ju a stála som niekoľko metrov od nej aby sa nebála že jej zoberiem toho zajaca.

//Most (cez Temný les)

Ocitla som sa na horách ktoré som poznala a vedela som že teraz si musím dávať pozor aby sa mi niečo nestalo. Viem že teraz je pomaly leto a hory sú omnoho bezpečnejšie ale aj tak jeden nikdy nevie čo sa môže stať. Vzdychnem si po ceste som nikoho nestretla. Začínala som si myslieť že som tu sama a nikoho tu už nenájdem. Na chvíľu som si sadla a rozmýšľala som čo budem robiť. Nechcela som byť sama. Rada by som niekoho stretla a nie byť stále sama.

//Lúka (cez les pri moste)

Ocitla som sa na moste. Toto miesto som už veľmi dobre poznala a tak som vedela čo ma čaká. A tak som pokračovala ďalej až som sa ocitla na moste. Zhlboka som sa nadýchla a vydala som sa po moste až do lesa. Most sa trochu hýbal ale nebolo to také hrozné aby som to neustála. Ale pre istotu som zrýchlila krok aby som z tohto mosta bola čím skôr preč. Môj krok bol rýchli a v diaľke som videla les. Potešila som sa a pokračovala som ďalej. Cesta netrvala dlho a ocitla som sa v lese. Temný les som nemala rada a tak som rýchlim krokom išla cez ten les. Bála som sa aby sa niečo nestalo ale našťastie sa nič nestalo a ja som sa ocitla na horách.

//Pityas (cez Temný les)

//Ovocní lesík

Ocitla som sa na lúke ale nezastavovala som sa a pokračovala som ďalej v ceste. Už som bola dlho sama a rada by som niekoho stretla. Nebavilo ma že som sama a nemám sa s kým rozprávať a nespoznávam nových vlkov. A preto mi neostávalo nič iné ako len pokračovať v ceste a možno po ceste niekoho nájdem a spoznám niekoho nového alebo stretnem niekoho koho už poznám ale hlavne už nebudem sama ale s niekym. Ako som tak pokračovala v ceste prešla som cez les a ocitla som sa na moste.

//Most (cez Les pri moste)

Ovocný lesík som už mala prejdutý a tak som sa vybrala niekam inam. Išla som rovno a ani som nevedela kam idem. Ale ako som tak išla tak som po ceste natrafila na konár ktorý vyzeral ako kríž. Bolo to veľmi zaujímavé lebo som ešte nič také nevidela. Len som nad tým pokrútila hlavou a šla ďalej. Po ceste som rozmýšľala a uvedomila som si že som ani neoslávila svoje narodenie ale s kým som ho mala osláviť keď som ani nevedela kde je moja sestra? Povzdychnem si nad tým a radšej sa nad tým nepozastavujem. Ale moc mi chýbala a ak by som ju náhodou stretla tak by to bol môj šťastný deň.. Čo by sme asi tak spolu robili? Asi by sme oslavovali vianoce ktoré sa blížia a svoj úkryt by sme si zdobili rôznymi ozdôbkami a potom by sme hľadali jedle aby sme mali nejaký stromček na vianoce. Vianoce som mala vždy rada pretože keď sme boli vo svorke tak vždy na štedrý deň sme počuli cinkanie roľničky a rodičia nám hovorili že to je zázračný sob ktorý ťahá sane a roznáša darčeky. Nad tým som sa pousmiala a pokračovala som ďalej a ani som nevedela že som už na lúke.

//Lúka

Už ani neviem ako dlho som sa prechádzala po lese. Ale za ten čas sa riadne ochladilo a všade bol snížek a cítila som že aj mrzne. Zimu som moc rada nemala ale čo už narobím. Musím ju nejako prekonať a hlavne si musím nájsť nejaké miesto kde by som prečkala zimu. Ako som sa tak prechádzala tak som stromy boli zasnežené a aj celý les. Celá krajina vyzeralo ako v rozprávke. Všetko bolo tak biele a čisté. Bolo vidno že zima je vážne kúzelný jav. Dokáže s obyčajnej krajiny spraviť nádhernú rozprávkovú krajinu kde je všetko krásne. Lenže na tejto kráse bolo niečo aj zlé. V tomto období je málo žranice a ťažko sa zháňa. V tom sa mi ozval žalúdok. „No skvelé ešte toto mi chýbalo.“ Poviem si sama pre seba a aj keď som vedela že to bude ťažké tak som sa rozhodla že si pôjdem nájsť niečo na jedenie. A tak som sa podľa pachu snažila zachytiť nejaký pach potravy. Lenže som nič necítila. Ale nezúfala som a tak som pokračovala ďalej. V tom som v snehu zahliadla pohyb tak som sa prikrčila a pozrela som sa pozorne čo to je. Bol to malý zajac. Potešila som sa že aspoň niečo dostanem do žalúdka. Hneď som sa rozbehla k nemu a potom som na neho skočila. Zajac nestihol ani zaregistrovať čo sa deje a už som ho držala v pazúroch. Potom som sa spokojne do neho zahryzla a jedla som. Bol síce malý ale aspoň trochu ma zasýtil. Keď som sa najedla tak som pokračovala v ceste. A len tak som rozmýšľala nad všetkým možným. Ako prvé ma napadlo či si dávajú aj bohovia darčeky. Veď na tomto ostrove vladla Iris a Nero ktorý bol boží syn. Potom ma napadlo že za chvíľu sú tú vianoce a ja nemám nič pre sestru. Zafúkal studený vietor a so mnou zatriaslo od zimy „Musím jej zohnať nejaký dar-dar-darček.“ Vykoktám so seba a trochu sa otrepem. Vážne si musím nájsť nejaký úkryt a to hneď. A tak som sa vydala hľadať úkryt.

Povzdychnem si a videla som na nej že jej niečo je a tak som ju nechcela otravovať. "To viem. Aj ja som opustila rodinu a neviem kde ju hľadať a ako je ďaleko. A čo sa týka svoriek tak o počula som iba o jednej. Volá sa zlatá svorka lebo sa nachádza v zlatom lese preto zlatá. Ale myslím si že je tu dosť svoriek len som o nich ešte nepočula." Poviem a povzdychnem si. Môže za to môj tulácky život a to že som sa o takéto veci nikdy nezaujímala. A asi prišiel čas aby som sa o to začala zaujímať. Potom sa začnem cítiť trochu trápne keď a bavíme o jej mene. "Prepáč tak som to nemyslela. Nechcela som ťa nijak uraziť a ani nahnevať. Prosím odpusti mi." Poviem a pozriem sa na ňu prosebným pohľadom a potom myknem plecami. "Možno ano a možno nie." Povzdychnem si a keď si všimnem ako si ľahla tak som vedela že je unavená. "Tak tam by som nechcela byť." Pousmejem sa a prikývnem. "Dobre v poriadku. Dobrú noc." Poviem a potom sa postavím a idem sa prejsť. Nechcela som ju rušiť. Možno jej ten spánok pomôže a vylieči sa aj s toho štípanca.

„Ano prekvapenie. Rozhodne je sa na čo tešiť. Síce som okrídleného vlka ešte nevidela ale na tomto ostrove je možné všetko.“ Pousmejem sa a spomeniem si čo všetko som tu už zažila. A stále ma ten ostrov neprestáva prekvapovať. Vždy ukáže niečo nové čo sme ešte nevideli. Potom myknem plecami. „Neviem ťažko povedať. Ja som vo svorke ešte nebola tak ti nemôžem povedať. Jedine sa opýtať vlkov ktorý sú vo svorke. A verím že všetko bude v poriadku. Ten štípanec sa ti zahojí a nebudeš mať žiadne následky.“ Povzdychnem si a potom prikývnem keď povie ako to bolo s tým menom. „Aha tak teraz už tomu rozumiem. Ale aj tak sa mi viac hodí pre vlka.“ Pousmejem sa a potom prikývnem. „Ano mám sestru ale dlho som ju nevidela. Vlastne si už ani nespomeniem kedy som ju videla naposledy.“ Poviem smutne a skloním hlavu. Čo je s Rain? Dúfam že je v poriadku a nič sa jej nestalo a čoskoro sa uvidíme. Potom zodvihnem hlavu a pozriem sa na ňu. „Tak to si tu teda neni dlho. Tam som ešte nebola. Aké to tam je?“ Opýtam sa a sledovala som ju a keď sa opýtala či by som jej to tu neukázala tak sa pousmejem a prikývnem. „Ano veľmi rada ti to tu ukážem. Ale neviem či to zvládneš s tým štípancom. Nebude ťa to nejako obmedzovať v chôdzi alebo tak nejak?“ Opýtam sa jej pretože by som bola nerada ak by sa jej niečo stalo. Potom by som si to do smrti vyčítala a to nechcem. Chcem aby bola v poriadku.

Presne som vedela že to povie a tak som sa len pousmiala. „Ja viem veď ani ja som si do vtedy nemyslela že by mi vtáci dávali prívesok ale za pomoc som od nich dostala prívesok. Tento ostrov je plný prekvapený a to som tu už skoro rok a stále ma prekvapuje.“ Poviem a pousmejem sa. Síce som o tomto ešte nikomu nepovedala. Eurus je prvá vlčica ktorej som jej to povedala. Potom mi poďakovala a povedala že sa niečo nájde. Myknem plecami lebo som nevedela ako vyliečiť štípanec. „Neďakuj. Nech rozmýšľal ako chcem ale o štípanci som ešte nepočula a nevidela som nikoho kto by ho liečil. Ale možno na to prídeme my dve. Teda ak chceš. Ak ti nevadí že som tu s tebou.“ Poviem a pozriem sa na ňu. Ak nechce aby som tu bola tak stačí povedať. A tak som ju len sledovala do doby než povedala ako sa volá. „Rada ťa spoznávam Eurus. Máš celkom zaujímavé meno. Príde to skôr meno pre vlka a nie pre vlčicu.“ Pousmejem sa a dúfala som že som ju tým nenahnevala ale vážne mi to meno prišlo ako pre vlka a nie pre vlčicu. A ak by som nevedela že je to vlčica tak podľa mena by som typovala že je to vlk ale bola to vlčica. Potom povie že toto miesto je pre ňu nové. To znamená že prišla nedávno a ešte to tu nepozná. „Ako dlho si vlastne na tomto ostrove?“ Opýtam sa a prikývnem. „Ano som tu už dlho. Ako som už povedala som tu už skoro rok a za ten čas som toho už dosť prešla a celkom to tu poznám. A môžem povedať že je to pekné miesto.“ Pousmejem sa a sledovala som ju.

„Au tak to ma mrzí. Muselo to byť nepríjemné.“ Povzdychnem si a potom prikývnem. Potom sa ma opýtala či to bolo niečo ako za statočnosť a chcela aby som jej to povedala. „Ano tak nejak. Bolo to nedávno. Natrafila som na vtáčiu rodinku ktorá potrebovala pomoc lebo ich mláďa vypadlo z hniezda a oni nevedeli ako ho dostať do hniezda. A tak som našla bezpečné miesto a tam som ho preniesla. Rodinka mi poďakovala že som ich mláďa dala do bezpečia a oni sa mohli o neho postarať. A ako odmenu mi dali tento prívesok.“ Pousmejem sa aj keď neviem ako zareaguje keďže vtáky boli pre nás vlkov skôr ako potrava a nikto im nepomáhal a ja som im pomohla a dostala som tento prívesok. Chcela niečo poradiť na ten štípanec. Potom sa zamyslím nad tým ako by som jej s tým pomohla. Lenže som nič nevedela čo by jej na to mohla pomôcť. „Teraz ma nič nenapadá ale isto niečo nájdeme alebo vymyslíme ako ti to vyliečiť.“ Pousmejem sa a potom sa trochu zahanbím keď sa opýta na meno. „Prepáč. Ja som Dail a ty?“ Opýtam sa a pozriem sa na ňu a trochu sa k nej priblížim.

Ja som ten náraz ustála ale tá vlčica nie a spadla na zadok. Trochu sa pousmejem a sledujem ju. Potom započujem niečo ako vrčanie a teraz som si nebola istá komu to vrčanie bolo venované. Či mne alebo niekomu inému. Keď mi ale vysvetlí čo sa stalo že ju niečo poštípalo na krk tak som pochopila že to vrčala na ten štípanec a nie na mňa. Bola som rada pretože by som bola nerada ak by na mňa len tak bez dôvodu vrčala. „Au tak to muselo byť veľmi nepríjemné. Teraz už chápem prečo som počula to zavýjanie. To si isto ty zavyla čo?“ Opýtam sa a sledovala som ju. Potom sa mňa opýta či som v poriadku a ja prikývnem. „Ano som v poriadku.“ Pousmejem sa a potom sa pozriem na jej zuby ktoré odhalila. A zrazu som len videla ako ide ku stromu. Ja som ostala stáť na mieste a len som ju sledovala. Nebola som si istá či mám ísť za ňou alebo nie. Ale keď som videla ako si o strom škrabe to miesto kde ju ten hmyz poštípal tak som to pochopila a len som sa pousmiala a sadla som si do trávy. Potom povie že mám zaujímavý prívesok. Pousmejem sa. „Ďakujem ten som dostala ako odmenu za to že som pomohla jednej rodinke.“ Poviem trochu pyšne a potom sa zamyslím nad tým ako by a dal vyliečiť ten štípanec. „Môžem ti nejako pomôcť?“ Opýtam sa jej a stále som ju sledovala.

Pokračovala som ďalej v ceste keď v tom som počula ako niekto zavyl. Hneď som zastavila a spozornila som. Chcela som vedieť kto to bol a hlavne čo sa stalo. Pretože to zavytie znelo tak bolestne. A tak som išla za tým zvukom. Odhodlaná pomôcť tomu vlkovi. Ako som tak išla tak sa pre do mnou vynorila silueta vlka ktorý bežal. A hneď mi došlo že to asi on tak zavil. Ako sa približoval tak som zistila že je to vlčica. Pousmejem sa trochu. Bola som rada že je to vlčica pretože vlci bývajú niekedy agresívny ak sa im niečo stane ale vlčice také nebývajú. Videla som ako sa vlčica rúti na mňa a aj keď sa ona snažila zabrzdiť a ja som sa jej snažila uhnúť tak aj tak sme do seba narazili. Ale náraz nebol taký silný a ja som to ustála. A tak som sa len otrepala a pozrela som sa na ňu. "Si v poriadku?" Opýtam sa jej a poriadne som si ju poobzerala.

//v pohode :)

Keď som si odpočinula tak som sa rozhodla že a pôjdem trochu prejsť a poobzerať si to tu. Aj keď som vedela že tu bude len ovocie a nič iné ale mne to nevadilo. Aspoň tu bolo príjemne a nemusela som sa stresovať a byť na pozore. Ako som sa tak prechádzala po lesíku tak som ucítila nie či pach. Zastavila som sa snažila som sa ten pach identifikovať ale nič mi to nehovorilo. Tento pach som ešte nikdy pred tým necítila. Možno niekto nový koho som tu ešte nestretla. A tak som sa vydala za tým pachom. Ako som šla ďalej tak pach bol čoraz silnejší ale nikoho som nevidela. A tak som si len povzdychla. Možno sa mi to len zdalo alebo začínam šalieť s toho všetkého. A tak som pokračovala ďalej v ceste a obzerala som sa okolo seba a dúfala som že uvidím zdroj toho pachu.

//Most ( cez les pri moste)

Po tej dlhej ceste som už bola unavená. Nevedela som koľko km som nachodila ale určite dosť pretože ma už začínali bolieť laby. Preto som sa zastavila a poobzerala som sa okolo seba. Ocitla som sa na mieste ktoré bolo plné stromov a rástlo tam ovocie. Za ten čas čo som tu som toto ešte nevidela ale aspoň vyskúšam ako chutí ovocie ktoré som ešte nemala. A tak som začala chodiť a hľadať nejaké popadané ovocie. Našťastie sa mi pošťastilo a niečo som našla. Najskôr som si to poobzerala a pričuchla som k tomu. Voňalo to dobré a tak som do toho zahryzla. Nebolo to síce mäso ale chutilo mi to celkom a tak som to ovocie zjedla celé. Olizla som si ústa a potom si dám prestávku aby som si odpočinula od toho chodenia po ostrove.