Příspěvky uživatele

//Hmlisté pláne

Znova som prišla k tomu stromu a zastavila som sa pri ňom. Pozrela som sa na to ovocie a povzdychla som si. Uvedomila som si že to ovocie asi nikdy nedostanem. Potichu som nad tým zavrčala. Už tento strom nechcem nikdy vidieť. Akurát ma privádza do zúfalstva. Preto bude najlepšie ak odídem. A tak som sa dala do kroku. Rozmýšľala som nad tým kam pôjdem ale nič ma nenapadalo a tak som len pokračovala v ceste. Isla som až som sa ocitla v lese.

//Tajga

Keď som sa rozlúčila s Aly a Mir tak som tam ostala sama a rozmýšľala som kam pôjdem. Teraz ma nič nenapadalo a tak som sa vybrala rovno za nosom. Možno po ceste stretnem niekoho s kým sa budem môcť porozprávať. A možno stretnem aj nových vlkov.
Ako som tak išla tak som tu nachádzala aj iných vlkov ale tých som si nevšímala a išla som ďalej. Povzdychnem si a pokračovala som v ceste. Smerovala som naspäť k lesu. Možno teraz skúsim dať dole to ovocie a možno sa mi podarí ho dať dole. Uvidíme. Ak by sa mi to podarilo tak by som bola šťastná ako blcha. Zasmiala som sa nad tým a išla som k stromu.

//Modrák

Zamyslím sa nad tým a myknem plecami. "Môžem to skúsiť ale pochybujem o tom. Možno to ovocie je len na okrasu alebo to vôbec neni ovocie. Mozno je to len halucinácia." Zasmejem sa nad tým. Bola by to sranda ale tomu moc neverím.
Prikývnem. "Presne tak." Odpoviem jej a potom som sa pozrela na druhú vlčicu. Bolo vidno že tie dve sa poznajú. Bodaj by sa nepoznali keďže pochádzajú z rovnakej svorky. "Ja som Dail." Tiež som sa predstavila. Na jej otázku či mierime do svorky pokrútim hlavou. "Teda aspoň ja nie. Neviem ako Aly." Usmejem sa a pozriem sa na ňu.

//Modrák

Zamyslela som sa nad tým. Možno mala Aly pravdu. "Môžem to potom skúsiť. Som zvedavá či to pomôže." Zasmejem sa nad tým.
Prikývnem. "Ano bola som tam dosť dlho. Mám to cele prejduté." Spomeniem si na dobu keď som tam bola a zažívala som tam rôzne dobrodružstvá. Zamyslela som sa nad tým čo by som jej asi tak mohla o tom povedať. "Je tam dosť ťažký život. Je tam stále hmla a je tam problém niečo uloviť. Niekedy ta hmla mala depresívny nádych a vlk sa cítil mizerne. Bol zázrak ak si niekedy uvidela slnko. Takže som rada že som odišla s tohto územia." Poviem jej v skratke. Potom k nám prišla ďalšia vlčica a ja som si ju poobzerala. "Zdravím." Pozdravila som ju.

Keď sa Aly opýtala čo asi skrýva za tajomstvo tak som mykla plecami pretože ani ja sama som to nevedela. "Neviem." Poviem a zamyslela som sa nad tým. Z myšlienok ma vytrhol jej hlas. Pozrela som sa na ňu a vypočula som si ju. "Jaj tak. Hmm takže to ovocie asi nedáme dole. Ja neviem čo to je. Možno to je dub a má žalude. Ja vážne neviem." Poviem zúfalo. "Presne tak. Skúšala som to a nič. Začínam si myslieť že to tam je na pevno a nedá sa to dať dole a ani to neopadáva." Povzdychnem si.
Potom Aly povedala že chce ísť do hmlistých pláni. Tam som už nebola pekne dlho. Pamätám si keď tam bola ešte svorka a ja som tam žila. Ešte ju viedol Feli. Bohvie čo je s ním. "Možno ťa sklamem ale nič sa tam neskrýval. Strávila som tam nejaký čas a nič sa tam nedialo. Ale mohlo sa to zmeniť za tú dobu čo som bola preč." Myknem plecami a prečo to nezistiť?

//Hmlistné pláne

Meno: Dail
Počet postov: 32
Postavenie: sigma
Krátke zhrnutie: Keď prišiel Zeiran po krátkej debate Scall odišla a Dail išla za ňou. Na lúke sa povyprávali a vyjasnili si určité veci. Potom sa rozlúčili a Dail stretla Aly so zlatej svorky. Teraz putujú po ostrovoch a zastavili sa pri modrom strome. Medzi tým sa rozprávali aj o svorkách a Dail povedala Aly o chaose.

% by som premenila na peniaze

//Začarovaný les

Prišli sme ku stromu ktorý som veľmi dobre poznala. Musela som sa zasmiať keď som uvidela to ovocie. Takže ono tu je stále a vôbec sa nezmenilo. Potom som sa pozrela na Aly a usmiala som sa. "Vážne? Už si skúšala dať dole to ovocie? Ja som sa to snažila a nešlo to." Zasmiala som sa pri tej spomienke.
Prikývnem. "Ja viem." Potom myknem plecami. "Sami zdá že nie. Objavil sa tu nedávno. Ale ako sa naň pozerám tak sa vôbec nezmenil." Obyšla som strom a zase ma napadlo skúsiť dať dole to ovocie. Lenže ako? Povzdychnem si. Musí predsa niečo existovať ale čo? Tento strom ma pomaly ale isto začínal privádzať do zúfalstva.

//Mokrade

Prikývnem a pousmejem sa. Bola som rada že ju môžem navštíviť.
Potom sa ma opýtala kde som bola a tak som sa zamyslela. Pretože som prešla skoro celý ostrov takže si niektoré miesta ani nepamätám. "Bolo ich dosť ale už som aj zabudla. Ale vždy ti poviem či som na tom mieste bola alebo nie. Platí?" Opýtala som sa jej a pozrela som sa na ňu.
"Ano moc sa mi tu páči." Poviem a potom sme sa dostali k stromu pri ktorom som už bola. "Aj tu som už bola." Zasmejem sa.

//Modrák

//Taiga

Chápala som ju a preto som nenamietala. "Ja to chápem a ja vždy prichádzam v mieri. Ja nerada bojujem." Povzdychnem si.
Prikývnem "Čože? A ak chceš tak ti to môžem ukázať. Z časti som ich prešla celé. Takže viem kde sa čo nachádza. Tak úplne dobre zase nie ale nestratím sa." Zasmejem sa a pokračovali sme do lesa ktorý som milovala. Tu som sa cítila veľmi dobre. "Tento les milujem." Usmejem sa.

//Začarovaný les

//Ľadovcové jazero

Možno ak by som nestretla Excella a nezamilovala by som sa do neho tak by som teraz možno bola v zlatej. Ťažko povedať čo by bolo keby. "Ďakujem a asi ano. Konečne som šťastná že nie som sama." Pousmejem sa.
Bolo zaujímavé že to prišlo až teraz. Najskôr nikto a teraz ale je to pekné od nej. "Ďakujem Aly budem si to pamätať. A mozno sa niekedy prídem pozrieť k vám do zlatej." Žmurknem na ňu a usmejem sa. A bola som prekvapená keď stále kráčala a nezastavovala sa. "Kam ideme?" Opýtam sa jej.

//Mokrade

//Dvojčatá

Prišli sme k jazeru a ona prekvapene povedala spoločenstvo chaosu. Ja som sa len zasmejem lebo viem načo myslela. "Ano a nie si jediná čo si myslí že to na mňa nesedí. Ja viem a je to pravda nesedí ale už som tam a nemienim to meniť. Páči sa mi tam. Dokonca som tam našla aj nevlastného brata ktorého mám veľmi rada a je tam aj moja kamarátka Stray a spoznávam veľa ďalších vlkov." Usmejem sa.
Prikývnem. "Ano to máš pravdu. Poď me sa korčuľovať." Poviem a opatrne vkročím na ľad a začnem sa po ňom kĺzať. Ale potom som videla že Aly ide preč a tak som išla za ňou.

//Tajga

//Rozbitý sever

"Hmm tak to ja neviem. To je to riziko ktoré som ochotná postúpiť. Aspoň budeš že keď sa nevrátim tak tam nemáš chodiť." Povzdychnem si a pousmejem sa. Ona tu mala rodinu a domov ale ja som tu nemala nikoho. Nikomu nebudem chýbať ak odídem.
Aly sa ma opýtala či mám svorku. "Patrím do jednej svorky. Volá sa spoločenstvo chaosu." Poviem jej a pozriem sa na ňu. Ale potom som sa musela zasmiať nad tým. "No ja som tu už nejaký ten pátek. Dalo by sa povedať že už som tu niekoľko rokov." Zasmejem sa nad tým.
Prikývnem. "Ano páčia sa ti?" Opýtala sa jej ale moc dlho sa tu nezdržala a hneď išla ďalej.

//Ľadovcové jazero

Úplne som ju chápala. Aj ja by som hovorila rovnako ak by som sa tu narodila. "Môžeme to skúsiť. Ale ak sa bojíš tak keď ho najdeme tak potom ho vyskúšam ako prvá. A keď sa vrátim tak to môžeš skúsiť ty. Čo ty na?" Opýtam sa jej.
Opýtala sa ma či som tu už bola. Prikývnem. "Ano ale až takto ďaleko som sa ešte nedostala." Pozriem sa na to a pokrútim hlavou. "Neviem čo to je ale môže to byť ono. Ťažko povedať." Myknem plecami. "Máš pravdu nedostaneme sa tam." Povzdychnem si a potom som sa s ňou vydala preč. Ale jedného dna sa tam dostanem.

//Dvojičky

//Tundra

Zamyslela som sa nad tým čo Aly povedala. "Hmm to by dávalo zmysel. Ale aj tak by som ho rada našla a vyskúšala. Ach čo by som dala zato preskúmať nové nové miesta?" Rozmýšľala som nahlas a zadívala som sa na oblohu a predstavovala som si aké by to bolo.
Neviem ako dlho som tu len tak stála a rozmýšľala som. Keď som sa ale prebrala všimla som si ze Aly je už pekný kus odo mňa a tak som sa za ňou rozbehla. Ocitla som sa na pláni kde to nevyzeralo zrovna najlepšie. Dúfala som ze sa nám tu nič nestane.

//Nížina hojnosti

Z nížiny sme prešli do tundry kde sa mi to nepáčilo ale zase tie zážitky čo sme tu zažili boli super. Len keby to tu nebolo také nebezpečné. Pritom čo som počula tak som sa zamyslela nad tým. "Veď to mi nejde do hlavy ako sa tu môžu objavovať a miznúť vlci? Musí tu niekde byť nejaký portál inak by tu vlci takto nechodili." Povzdychnem si a začala som sa obzerať okolo seba. Možno niečo nájdem.
Keď začalo hrmeť tak som sa pozrela na Aly. "Vyzerá to že bude búrka. Mali by sme sa schovať." Poviem a trochu zrýchlim krok. Nerada by som zmokla.

//Rozbitý sever