Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Pozriem sa na Reily ktorá si povzdychla ale na jej vetu prikývnem. „Ano možne je všetko. Takže možno sa nám podarí vymyslieť ako im pomôcť.“ Poviem a pousmejem sa. Potom som sledovala Reily či niečo vymyslí. Mňa okrem toho vzduchu nič nenapadlo. V tom Reily ale povedala rozumnú reč. Najskôr im musíme ukázať že im nechceme ublížiť. To bolo veľmi dôležité ak sme im chceli pomôcť. A preto som prikývla. „To máš pravdu. A potom niečo vymyslíme. Dôležité ale je ako dostaneme to hniezdo a mláďatá na strom.“ Poviem a sledovala som ju. Poklonila sa im a pohybovala chvostom aby im ukázala že im nechce ublížiť. A tak som spravila to isté. Tiež som sa im poklonila a pohybovala som chvostom a trochu som sa pousmiala. Obe sme vtákom ukazovali že im nechceme ublížiť. „Chceme vám pomôcť.“ Poviem ale pochybujem že vtáky nám budú rozumieť. Ale možno to bude stačiť na to aby sa nás nebáli.

Pousmejem sa a pokrútim hlavou. „Tak toto som nečakala že zvládneme byť celú noc hore.“ Poviem a pokračovali sme ďalej v ceste.
V tom ma Reily upozornila na pípanie. A keďže sme boli obe zvedavé tak sme ši za tým pípaním. Keď sme prišli na miesto uvideli sme vtáčiu rodinku. Očividne potrebovali pomôcť. A aj Reily sa ma opýtala či ich necháme na pospas osudu alebo im pomôžeme. „Ja by som im chcela nejako pomôcť ale neviem ako.“ Povzdychnem si a zamyslím sa ako by sme im pomohli. Lenže ako by sme im mohli pomôcť? Najlepšie by bolo dostať mláďatá do hniezda a potom hniezdo dostať na strom. Ale to sa nám nepodarí. Napadlo ma že ak by som dokázala lepšie ovládať svoj element tak by som ich pomocou vzduchu dostala na stromy. Bohužiaľ som ho neovládala na tak dobre aby som ich dostala na strom. A tak som rozmýšľala čo teda spravíme.

Všimla som si že Reily nechápala čomu sa smejem ale keďže sa nepýtala prečo sa smejem tak som to nechala tak. Ak by sa opýtala prečo sa smejem tak by som jej to povedala. Smiala som sa tomu ako povedala tú vetu. Potom sme sa už o ňom nebavili a venovali sme sa lovu. Ano lovu ktorý nám zabezpečí nejaké jedlo aby sme sa mohli najesť. To že začalo svitať som si všimla aj ja. Konečne v lese nebola taká tma a už som videla lepšie. Keď Reily povedala že je skoro ráno tak ostanem prekvapená. „To sme boli celú noc hore a vôbec sme nespali?“ Opýtam sa prekvapene. Tak toto sa mi nestalo aby som bola celú noc hore a nebola som vôbec unavená. Ale čo? Všetko je po prvý krát a preto to treba využiť. Len aby som počas lovu niekde neodpadla od únavy to by sa asi Reily moc nepáčilo. Išli sme ďalej za pachom ktorý sa zväčšoval. Čo to tak môže byť? Možno to je nejaká srnka alebo niečo iné hlavne nech je to veľké aby sme sa obe s toho dokázali najesť.

Nad jej odpoveďou ohľadne Cheva som sa musela zasmiať. Zatiaľ mi oči slúžili dobre a nikde som ho nevidela a halucinácie som nemala. Takže to vážne vyzeralo že odišiel. Keď sa dosmejem tak prikývnem. „Ani ja ho tu nevidím preto sa ťa pýtam. Ale máš pravdu nič sa s tým nedá robiť. Musíme ísť ďalej.“ Poviem a trochu sa pousmejem. Ja to prekonám ľahko. Ani som ho poriadne nepoznala. Vedela som iba to ako sa volá a že balil Reily a to bolo všetko. Nič iné som o ňom nevedela takže mi to nebude trhať srdce. Potom prišla ale otázka ohľadne lovu a ja som čakala ako sa Reily rozhodne. A na moje prekvapenie s tým súhlasila. Len som nevedela či sa nám teraz v noci podarí niečo uloviť. Predsa všade bola tma a zvieratá budú isto zalezené niekde v norách. Ale ja mám dobrý zrak tak hádam uvidím niečo aj v tme. „Dobre teda tak poďme.“ Poviem a pousmejem sa. „To bude ale pekné prekvapenie. To je pravda aspoň sa bude dať po ňom chodiť.“ Poviem a potom sa poobzerám okolo a dívam sa či neuvidím nejaký pohyb a pritom som používala aj nos aby som zachytila pach. Potom niečo zachytím. „Asi niečo mám.“ Poviem a vydám sa za pachom.

Keď Reily povedala že sa asi k nemu pridá tak si povzdychnem. Tak to znamená že asi ostanem sama. Preto som začala rozmýšľať čo budem robiť keď budem sama. Mohla by som ísť hľadať sestru ale kde ju mám hľadať keď ani neviem kde je? Bola som tak zahĺbená do svojich myšlienok že som ani nevnímala čo hovorila Reily ale asi to nebolo nič podstatné keď nechcela aby som vnímala. Nakoniec som sa rozhodla že ak budem sama tak sa pôjdem prejsť a nájsť si niečo na jedenie. Už som dlho nič nejedla a mám pekný hlad. Keď som sa prebrala z myšlienok tak som sa pozrela na Reily a potom som si všimla že Chev tu nie je. „Takže Chev predsa len odišiel?“ Opýtam sa a povzdychnem si. Bolo mi ľúto že odišiel pretože bolo vidno že sa snaží zbaliť Reily. A jej by som to moc priala. Potom sa Reily opýta či ostaneme tu alebo si každá pôjde po svojom. Po pravde som ešte nechcela byť sama. „A čo keby sme si šli niečo uloviť? Neviem ako ty ale ja mám dosť veľký hlad.“ Poviem a pousmejem sa. Bola by som rada ak by Reily súhlasila a šli by sme si spolu niečo uloviť ale ak nebude chcieť tak to nechám tak a pôjdem si niečo uloviť sama. Pretože môj žalúdok mi to dáva dosť jasne najavo že chce jesť.

Zima, toť ročné obdobie, ktoré teraz trvá. Hoci sa v ňom blbo zháňa potrava a je v ňom ťažké živobytie, toto obdobie je tiež moc pekné. Vždy, keď sa dívam napríklad na rozhľadňou zasneženou pláň, často sa rozplývam. V zime je skrátka vždy krásna príroda. Vlci, ako ja, Reily a Sangue nepohrdneme ani zaliezť si do jaskyne a zohriať sa. Chcela som to aj navrhnúť, ale Sangue povedal, že to pôjde omrknúť a potom sa vráti. „Dobre ja tu ostanem, ale buď opatrný.“ Poviem a povzdychnem si. Teraz by som si priala byť vo svorke kde som sa mohla pridať k ostatným a navzájom by sme sa zohriali. Potom sa pozriem znova na Sangueho a prikývnem. „Chápem ťa, ale Feli je dosť rozumný a vie sa o seba postarať.“ Poviem a pousmejem sa. Vedela som, že Sangue sa vie o seba postarať, a tak som sa o neho nebála. Nakoniec sa Sangue vydal na cestu. Povzdychnem si a len som ho sledovala, ako odchádza. V tejto zime som si spomenula na teplé obdobie, kedy je všetko rozkvitnuté, ako napríklad lesné plody, ako čučoriedky, jahody, maliny... síce to moc nejem. Mäsu dám prednosť, ale je na to skrátka pekný pohľad. Potom som sa pozrela na Reily. „Tak čo budeme robiť, keď Sangue odišiel, alebo chceš ísť za ním?“ Opýtam sa sledovala som ju a čakala som, ako zareaguje.

ak by bolo ešte miesto chcela by som prihlásiť Dail a zúčastnila som sa Týmovanej II so Sisi

Konečne sa aj Sangue rozhovoril. Čo som bola rada. No nevedela som či ešte nájdeme stopy keď začalo pršať. Skôr som si myslela že je to strata času ho ísť hľadať. Ale oni dvaja ho silou mocou chceli ísť hľadať. A mne teda neostávalo nič iné ako ho ísť hľadať s nimi. Potom Sanguje povedal že je to samozrejmé že ostaneme pohromade. Pousmejem sa a prikývnem. „Ďakujem.“ Poviem a potom sa pozriem na Reily ktorá sa dala tiež do rečí. A na moje prekvapenie súhlasila s Sanguehom. Obaja sa chceli ísť pozrieť na tie stopy v snehu. „Nerada vám kazím šance ale ak ste si nevšimli tak prší tak pochybujem že nejaké stopy nájdete.“ Pousmejem sa a potom sa otrepem lebo som bola celá mokrá. Potom Reily ale povedala rozumnú vec na ktorú prikývnem. „Ja súhlasím s Reily. Teraz by sme sa mohli schovať a ráno ísť hľadať.“ Poviem a pozriem sa na Sangueho ktorý vyzeral že by šiel hľadať Feliho aj teraz hneď. A tak sme s Reily čakali ako sa Sangue rozhodne. Či pôjdeme teraz alebo až ráno.

Oni dvaja chceli ísť hľadať Feli. Ja som ho nechcela hľadať takže ak by ho šli hľadať tak by mi to bolo jedno. A to isté sa aj opýtala Reily. „Ja ho isto hľadať nejdem ale ak vy chcete tak choďte ja vás nedržím.“ Poviem a pozriem sa na oboch. Jasne som na nich videla že by im prospelo keby boli sami. Takže ak sa rozhodnú ísť hľadať Feliho tak sa im to splní a budú sami a môžu si vyznať lásku. Povzdychnem si ako im len závidím. Oni našli jeden druhého. A ja som prišla aj o to jediné o sestru. Potom Reily povie aby som neďakovala. A tak sa len pousmejem. „Je to slušnosť. Pretože ste mohli povedať že ma tu nechcete. A keď ste povedali že ma tu chcete tak som musela poďakovať.“Poviem a pousmejem sa a potom si sadnem na zem a sledujem ich oboch. Bola som zvedavá ako sa rozhodnú či pôjdu hľadať Feliho alebo nie.

Dakujem myslela som si ze nic neziskam :)

Sisi: 4 labky rozdelit - 2 do zeme a 2 do pavucieho vlakna

//Hmlisté pláne

Reily dobehla ako posledná a pousmiala som sa na ňu. Keď som sa opýtala kde je Feli tak Sangue povedal že nevie kde je a že možno spomalil a stratili sme ho z dohľadu a že by sme sa mali po ňom podívať. To isté povedala aj Reily. Povzdychnem si. „A čo keď sa naschvál oddelil od nás? Čo keď už s nami nechcel byť?“ Opýtam sa a povzdychnem si. Bola som trochu smutná pretože som si myslela že by mohlo byť niečo medzi mnou a Felim ale asi som sa mýlila. Potom obaja na môj odchod reagovali tak že chceli aby som ostala. Čo ma prekvapilo pretože som si myslela že budú chcieť byť sami. „Ďakujem že môžem byť s vami.“ Poviem a pousmejem sa. Bola som rada že nebudem sama a nemusím sa sama túlať po ostrove.

Sangue povedal že je isto v poriadku a že možno nie je ďaleko. „Je tu na ostrove naposledy som ju videla v lese a potom sa mi stratila.“ Povzdychnem si. Chýbala mi ale nemohla som nič robiť. Bola dospelá a vedela sa o seba postarať. Ako som tak bežala ďalej tak som uvidela ako sa pre do mnou objavuje les. Zastavila som na hranici s lesom a pozrela som sa kde je Reily a Sangue a Feli. V diaľke som uvidela dve postavy ktoré sa ku mne blížili. Po chvíľke som rozoznala že sú to Sangue a Reily ale Feliho som nikde nevidela. Povzdychnem si. Takže zoznamovanie s Felim skončilo. Preto som začala rozmýšľať či mám ísť za Felim alebo ostať s nimi? Lenže čo keď ma tu nebudú chcieť? Predsa Sangue išiel po Reily a isto s ňou chcel byť sám. A na Reilynu otázku či myslím tak som prikývla. „Ano myslím.“ Poviem keď obaja vlci boli pri mne. „Kde je Feli?“ Opýtam sa tých dvoch a začnem sa obzerať po okolí. Lenže vďaka hmle som nevidela. Asi pochopil že chcú byť sami a preto odišiel a ja ako hlúpa krava som ostala s nimi. Čo ak ten závod mal byť len pre Reily a Sangue? „Asi pôjdem nebudem vás rušiť. Vidím že chcete byť sami.“ Poviem a vzdychnem si smutne.

//Zauberwald

Sangue mi povedal že to bude dobré a že je moja sestra v poriadku a že je prirodzené že sa o ňu bojím ak máme spolu krásny vzťah. „Ano máme spolu nádherný vzťah. Neviem čo by som bez nej robila.“ Pousmejem sa. „Takže dúfam že je v poriadku a niekedy sa stretneme.“ Poviem a pousmejem sa. Potom zavelil aby sme šli a nezabudol sa pri tom obtrieť o Reily. Pousmejem sa. „On ide po tebe.“ Neodpustím si poznám ku. Potom sa Sangue rozbehol a Reily bežala za ním. Ani ma to neprekvapovalo. Skôr ma prekvapilo že na to že sa o ňu obtrel tak nijako nezareagovala. Ale to bola jej vec a nie moja. Takže mne a Felimu neostávalo nič iné ako bežať za nimi. Feli mu som len prikývla a rozbehla som sa tiež. Roľníčky mi veselo cinkali a ja som počúvala ako cinkajú. Po ceste som si všimla že Reily zaostáva a tak k nej Feli išiel a niečo jej hovoril ale všimla som že sa Feli na mňa díva. A ja som mu len kývla a bežala som ďalej. Nepočula som čo lebo som počúvala roľníčky. Netrvalo dlho a dobehla som Sangueho. Pozriem sa na neho a zasmejem sa. Pritom pridám do rýchlosti a podarí sa mi ho predbehnúť. Bola som rada že sa mi ho podarilo predbehnúť.

Bola som tak zahĺbená do myšlienok o sestre že som ani nevnímala o čom sa rozprávajú. Už som ju raz stratila nechcela som ju stratiť znova. Ak ju ale stratím tak to neprežijem. Z myšlienok ma vytrhol až hlas Sangueho ktorý sa ma pýtal či sa niečo stalo že vyzerám smutne. Pozriem sa na neho a pokrútim hlavou. „To nič. Len som si spomenula na sestru. Dlho som ju nevidela a bojím sa o ňu.“ Poviem a keď sa potom mňa a Reily opýtal či sme sestry tak moja odpoveď na to čo sa stalo mu dala isto odpoveď že ja a Reily sestry nie sme. Potom som si všimla že vzduch okolo nás sa oteplil preto som sa musela otrepať a vtedy mi zacinkali roľníčky na ktoré som zabudla že mám. Až keď zacinkali tak som si uvedomila že ich mám. Potom som sa pozrela na všetkých vlkov. „Tak čo ideme alebo tu budeme len tak stáť?“ Opýtam sa a trochu poskočím na mieste a roľníčky mi znova zacinkajú.

Ten vlk začal rozprávať a ja som ho len počúvala a pri tom mi neuniklo že medzi Reily a tým vlkom niečo je. Povzdychnem si. Priala by som im to aby boli spolu. Až som im trochu závidela. Preto sa pozriem na Feliho. Pochybujem že on by niečo so mnou chcel mať. Celú dobu som len mlčala a pozrela som sa na vlky. Keď Feli povedal ako sa sem dostal a že sa stretol so mnou a s mojou sestrou tak si hneď na ňu spomeniem. Bože čo s ňou je? Mala som o ňu strach. Čo ak ju zase stratím? To som nemohla dopustiť. Rain kde si? Pomyslím si smutne a skloním hlavu. Pri tom pohybe mi zacinkajú roľníčky a tiež započujem Feliho roľníčky. Ale ani to ma nezbavilo myšlienok na sestru. Chcela som byť s ňou. Moc mi chýbala. Bola som tak zahĺbená do myšlienok že som ani nepočúvala o čom sa rozprávajú. Mala som hlavu plnú Rain. Rozmýšľala som či ju mám ísť hľadať alebo nie? A čo keby som ju nenašla? Zase by som bola sama a takto som aspoň s niekým ale keď Rain mi moc chýbala.