Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Všimla som si že ten nový vlk sa viac venuje Reily a preto sa pousmejem. Moc by som jej to priala aby boli spolu. Lenže si nemusia sadnúť ale to závisí od nich a nie odo mňa alebo od Feliho. Ten nový vlk sa najskôr zoznámil s Reily a povedal jej slečna. Čo mňa vôbec neprekvapovalo. Potom sa zoznámil s Felim ktorý na neho hneď použil mágiu a bolo vidno že vlk má problémy. A na koniec sa zoznámil so mnou. Nič som si s toho nerobila. Horšie by bolo ak by sa so mnou nezoznámil. To by sa ma dotklo. Potom sa pripojil k mojej debate o jari. Na to som prikývla. „Presne tak.“ Poviem a potom sa pozriem na Reily ktorá zase mlčala. Nechápala som prečo tak mlčí. Veď sa môže zapojiť do debaty a komunikovať s nami. Ale nechcela som ju nútiť a tak som to nechala tak. Veď keď bude tak snáť začne rozprávať sama. Potom Feli začal rozprávať o usadení s niekým. Na čo som spozornela a pozrela som sa na neho. Chvíľu som si ho len tak obzerala a predstavovala som si aké by to bolo ak by sme sa mi dvaja dali do kopy a usadili sa. V mojej hlave to vyzeralo pekne ale ani boh nevie či sa to splní alebo nie. A tak to nechám na osud. Keď ale začne hovoriť o tom či nás tiež sužuje zima v ktorej stojíme tak ma to vytrhne od myšlienok a prikývnem. „Ano a hrozne. Mali by sme sa pohnúť aby sme tu nezamrzli.“ Poviem a pousmejem sa. My traja by sme možno zamrzli ale Reily by nezamrzla ona bola na zimu pripravená.

Reily mi odpovedala a ja som prikývla. „Presne tak.“ Poviem a potom sa už venujem tomu vlkovi. Pozdravil nás a hneď povedal že je tu v mieri a povedal svoje meno. „Rada ťa spoznávam. Ja som Dail.“ Predstavím sa mu a tiež si ho poobzerám. Keď som si ho poobzerala všimla som si ako sa Reily predstavila a ako švihala chvostom že by sa jej ten vlk páčil? Možné to je. A konečne by si niekoho našla a nebola by sama. Potom sa mu predstavil aj Feli a opýtal sa ho či taktiež zablúdil v týchto nehostinných podmienkach. Nad tým sa pousmejem. „Teraz to ani inak nebude. Musíme sa zmieriť s tým že nastala krutá zima a do jari je veľmi ďaleko.“ Poviem a pousmejem sa. A potom vidím ako sa Feli vydal preč od Reily. Ani som sa nečudovala keď z nej bol cítiť chlad. Ja som našťastie stála dosť ďaleko od nej ale zima mi bola tak či tak.

Feli povie že nie sú moc praktické. Tomu som aj verila. Nevedela som si predstaviť ako by v nich lovil. „To verím ale sú krásne.“ Poviem a pousmejem sa. Potom sa pozriem na Reily ktorá mi odpovedala. „Som rada že to chápeš. Uvidíme a čo keď je toto tá nadprirodzená akcia po ktorej tak túžim?“ Opýtam sa a na chvíľu som sa nad tým zamyslela. Ak to bolo ono tak to je super. Aspoň niečo zažijem. Potom som sa začala venovať tomu pachu ktorý sa k nám blížil. Feli ho pozdravil a zacingal. Ja som nemusela pretože som stále cingala. Takže nás dvoch mohol počuť. Ale nevedela som či vie aj o Reily. „Zdravím.“ Pozdravím keď tiež uvidím siluetu vlka ktorý sa k nám blížil. A ako sa tak blížil tak som zistila že to je samec. Takže budeme pekne spárovaný. Dvaja vlci a dve vlčice. Čo viac si priať?

Reily a ja sme súhlasili a preto sa Feli rozbehol a veselo cinkal. Musela som sa tomu zasmiať. Pretože ak by chcel niečo uloviť tak by nemal šancu a u mňa to bude tak isto. Potom sa Feli vrátil a opýtal sa či sa ide alebo tu chceme zamrznúť do doby než sa sneh roztopí. Na to sa zasmejem. „Ja už idem.“ Poviem a potom sa vydám za ním. Hneď som začala cinkať. Ja a Feli to teraz budeme mať dosť ťažké. Takto odoženieme každú korisť. Ale tak čo už. Teraz sa aj tak ťažko niečo hľadá. Nad jeho poznámkou že tie topánky zaujímavé len dúfa že mu neostanú natrvalo sa len usmejem. „A prečo by si ich nechcel na trvalo? Veď ti pasujú. A si v nich srandovný.“ Poviem a potom sa pozriem na Reily ktorá poďakovala. „Neni zač. A dúfam že niečo zažijem. Bola by som rada.“ Poviem a pousmejem sa. Keď Feli zastavil tak som ho ľahko dobehla a chcela som sa opýtať prečo stojí ale než som sa stihla niečo opýtať zachytila som pach nejakého vlka. Dúfam že ten vlk nič nespraví.

Pozriem sa na Feli ktorý sa vzdialil od nás a potom začal rozprávať že to nie je dobré. „Prečo to nie je dobré? Čo keď má vlk rád dobrodružstvá a chce ísť zažiť a je mu jedno aké to bude?“ Opýtam sa a sledovala som ho. Potom som si ale povzdychla a ostala som už radšej ticho. Potom som sa pozrela na Reily ktorá mi odpovie a ja sa pousmejem. „Takže sa ti to páčilo?“ Opýtam sa a pozriem sa na ňu. Vtedy som si všimla farbu jej srsti. Už ju nemala šedo-čiernu. Mala ju bielo-modrú. Musela som uznať že jej toto pasovalo. Ak by som bola vlk tak by som sa do nej asi zamilovala.„Reily vyzeráš nádherne.“ Poviem a pousmejem sa. Potom sa Feli opýta či tu budeme sedieť alebo pôjdeme ďalej. „Mohli by sa ísť niekam prejsť.“ Poviem a potom sa pozriem na Reily či bude súhlasiť. Bola by som rada ak by súhlasila.

Feli mi na moju odpoveď povie že je to bujná predstava. Pozriem sa na neho. „Prečo by to mala byť bujná predstava? Aspoň by som niečo zažila.“ Pousmejem sa a potom sa pozriem na Reily ktorá začala rozprávať. Hovorila o tom čo prežila ona. „Bože Reily ako ti len závidím že si niečo takéto zažila.“ Pousmejem sa a potom sa pozriem na Feliho ktorý hovoril o tom že je milé stretnúť pár sebevrahov a šialencov. Pozriem sa na neho prekvapene. „Ako to myslíš?“ Opýtam sa a dívala som sa na neho.
V tom som započula hlasité HOU! HOU! HOU! Preto sa začnem obzerať odkadiaľ to ide. Všimla som si že z oblohy niečo padá. Ostanem prekvapená. Vyzeralo to ako keby padali hviezdy ale neboli to hviezdy. Boli to nejaké bodky alebo niečo také. Keď spadli na Feliho tak sa mu objavili topánky s roľníčkami ktoré zacinkali. Potom som sa pozrela na Reily z ktorej išla zima. Zatrasiem sa od zimy. No skvelé dosť že je zima ešte od nej budeme cítiť zimu ale hádam to prežijeme. Hádam nás nenechá zamrznúť. Až na koniec som si všimla že aj ja mám niečo na sebe. Mala som okolo krku pas rolničiek ktoré cinkali.

25 :D

dúfam že tých 10 KŠM pripíšeš Dail za ktorú som to aj posielala :)

Pozriem sa na Reily a vzdychnem si. Chcela by som jej zdvihnúť náladu ale ona nemala o to záujem a tak som nič nerobila. Povzdychnem si a nechám to tak. Potom keď sa dá Feli do rečí tak ho počúvam a sledovala som ho. Pri tom som ale niečo cítila. Vedela som že niečo nie je v poriadku. Takže poprosiť bohov? To je také ľahké? A myslím si že by som o krk neprišla. Aj keď jeden nikdy nevie čo sa môže stať. „Aha dobre.“ Poviem a prikývnem. Aj tak som tomu neverila že stačí len tak zavolať bohov a oni dajú nejaké nebezpečenstvo. Takže som si s toho nič nerobila. Potom začne Feli rozprávať o svojich nebezpečenstvách a ja som ho počúvala. „Vidíš tak. Môžeme to si ... ako sa to povie?“ Zavrčím keď si vďaka jeho blbej mágii nemôžem spomenúť na slovo a hovorím aj idiot. Potom sa ma opýta čo si predstavujem pod nebezpečenstvom a aké by to malo byť. Myknem plecami pretože som ani sama nevedela. „Neviem. Asi stretnúť niečo nadprirodzené.“ Poviem. Nechcela som teraz moc hovoriť aby som nevyzerala ako debil ktorý nevie hovoriť. Isto by sa mi smiali a preto som hovorila takto málo. Ale keď to prestane tak mu potom poviem čo si o tomto myslím.

Reily povedala že je to v poriadku a že toto chovanie moc nepozná a preto nevedela ako reagovať. „Dobre.“ Poviem a prikývnem. V poriadku. Už nebudem nič robiť. Ak bude chcieť niekto pomôcť s utešovaním vykašlem sa na neho. Nebudem nikoho utešovať. Keď to niekto nevie oceniť tak potom načo sa snažiť? Preto som Reily nechala aby sa s tým vyrovnala sama. A už som to neriešila. Keď nechce pomôcť budem to rešpektovať. Potom prehovoril Feli a ja som sa na neho pozrela. Povedal aby som mu nezávidela a bola rada za bezpečie. „Jasné že som rada za bezpečie ale aspoň raz by som chcela niečo zažiť.“ Poviem a povzdychnem si. Po pravde ma toto nudilo. Celé dni sa nič nedialo a ja som len chodila po ostrove a spoznávala vlkov. To bol môj celý život. Preto som chcela nejaké vzrušenie. Chcela som zmeniť tento stereotyp. Potom dodá že to nie je dobré že by sa to potom nemuselo odo mňa odlepiť. „Skôr na opak. Bola by som rada. Aspoň by ten nudný život bol niečím zaujímavý.“ Poviem a pousmejem sa. Feli sa nás potom opýtal či máme radi nebezpečie. „Ja po ňom túžim. A ty Feli?“ Opýtam sa ho a pousmejem sa. Chcela som niečo zažiť. Takýto život ma nudil.

Keď vidím že je to Reily nepríjemné tak sa odtiahnem a skloním hlavu. Mohlo ma to napadnúť že nie každý má rád utešovanie. Ale keď ona potrebovala utešiť. A toto bolo jediné čo ma napadlo. „Prepáč už to nespravím.“ Poviem Reily a dívam sa do zeme. Na to že poďakovala som len prikývla. Potom som sa vrátila na svoje miesto a sadla som si. Stále soms a pri tom dívala do zeme. Chcela som jej len pomôcť a vyšla som ako niekto kto spravil veľkú chybu. Fajn od teraz ju nebudem utešovať a nebudem nič robiť. Budem tu iba sedieť a dívať sa do zeme. Budem sa tváriť že som vzduch. Potom mi ale Feli odpovedal a ja som sa pozrela na neho. „To dúfam. Neviem ako by som sa zachovala.“ Poviem a potom sa pozriem prekvapene na Feliho. „To myslíš vážne? Teda trochu ti závidím. Zažívaš všelijaké dobrodružstvá. To musí byť super. A ja sa len túlam po ostrove a nič zaujímavé sa u mňa nedeje.“ Poviem a povzdychnem si. Potom sa jedným očkom pozriem na Reily či je v poriadku. Zdala sa mi že je v poriadku ale zdanie môže niekedy klamať. Ale radšej som sa nepýtala. Nechcela som to ešte zhoršiť. Chcela som ju len utešiť a vyšla som ako tá zlá. Preto to radšej nechám na Feliho.

Feli povedal ako sa volajú a ja som prikývla. „Pekné mená.“ Poviem a potoms a pozriem na Reily ktorá sa dala do rečí. Počúvala som ju. A ako som ju tak počúvala tak som ju začínala ľutovať. Bolo mi jej ľúto. Ako môže byť niekto tak bezcitný? Toto nikdy nepochopím. Potom jej Feli povedal že to čo spravila bolo správne a ak by niečo spravila tak by ju nezachránila a sama by zomrela. Povzdychnem si. „Má pravdu.“ Poviem potichu a sledovala som ju. Potom si všimnem ako sa Feli postavil a spravil pár krokov k nej. Teraz potrebuje utešiť a mať niekoho pri sebe. V tom sa ale Feli pozrie na mňa a ma panický pohľad. Najskôr som tomu nechápala. Prečo má taký pohľad? Čo nevie utešovať alebo čo? Ale potom som to pochopila. Chcel aby som mu pomohla s utešovaním Reily. Pousmejem sa a tiež sa postavím a idem k ním. Všimnem si že Feli k nej natiahol labu ale hneď ju stiahol. Povzdychnem si a keď prídem k Reily tak sa o ňu obtriem. „To bude dobré. Ty si silná a nemáš si čo vyčítať. Ty si ju nezabila. Zabil ju ten hajzel.“ Pošuškám jej do ucha a jemne jej ho oliznem. Na moju otázku či sa im páči ostrov Reily neodpovedala. A ani som sa nedivila. Teraz mala hlavu plnú sestry a jej smrti. Jediný kto mi odpovedal bol Fel. Na jeho odpoveď prikývnem. „To ano je to tu magické ale ja som zatiaľ nič nebezpečné nezažila. Ale je pravda že jeden nikdy nevie čo sa môže stať.“ Poviem a pousmejem sa. Potom sa pozriem znova na Reily. Teraz by sme sa mali venovať jej a pomôcť jej.

Opýtala som sa Reily a Feliho či aj oni majú súrodencov a prvá odpovedala Reily. Povedala že mala ale zomrela. Povzdychnem si. Hneď ma napadne ako by som sa ja cítila keby som zistila že mi zomrela Rain. Potom sa pozriem na Reily. „To je mi ľúto.“ Feli sa jej ale opýta ako zomrela. Neviem či to bola dobrá otázka. Čo ak na to nebude chcieť odpovedať? Čo ak jej to ublíži? Potom sa dá ale do rečí Feli a ja sa pozriem na neho. Povie že má brata a sestru a tak sa ho opýtam. „Ako sa volajú?“ Opýtam sa ho. To je normálna otázka. Pretože len ja som povedala meno svojej sestry. Feli ani Reily mená nepovedali. To je to tak tajomné že nikto nesmie vedieť ako sa volajú? Čo ak by som ich náhodou stretla tak ako by som mala reagovať? Nakoniec som to nechala tak a rozmýšľala som nad ďalšou otázkou. Jedna ma napadne. „Ako sa vám páči na tomto ostrove?“ Opýtam sa a pozriem sa na Reily a Feliho.

Našťastie obaja súhlasili. Čo som bola rada. Aspoň nebudeme ticho a konečne spoznám Reily a Feliho. Preto ma prekvapilo že Feli začal ako prvý. Hneď sa opýtal či máme nejakých súrodencov. Hneď som si spomenula na Rain. Kde asi tak môže byť? Dúfam že je v poriadku a že ju ešte niekedy uvidím. „Ja mám staršiu sestru Rain. Ktorú mám veľmi rada. A vy?“ Opýtam sa a pozriem sa na oboch. Bola som zvedavá či aj oni niekoho majú alebo nie. Medzi tým ako som čakala na ich odpoveď tak som si zohrievala labky. Trochu to pomáhalo ale nie moc. Po pritom mi začal trochu omŕzať zadok a tak som sa musela trochu nadvihnúť aby mi neomrzol úplne. Keď som sa cítila pohodlne a zadok mi neomŕzal tak som sa posadila a čakala som čo povedia oni dvaja.

Keď som sa pritisla k Felimu tak som hneď ucítila teplo. A bolo to príjemné. Potom som sa pozrela na Reily a myslela som si že sa k nám pridá. Ak by sme sa tisli k sebe tak by sme sa zohriali a nebola by nám taká zima. Lenže Reily si sadla kúsok od nás a Feli sa na mňa pozrel ospravedlňujúcim a výhovorkovím pohľadom a odtiahol sa odo mňa. Ja som si na to len povzdychla a chvost som si omotala okolo labiek aby som si ich ako tak zohriala. Vedela som že to moc nepomôže ale aspoň niečo. Potom bolo ticho a ja som sledovala Feliho aj Reily. Čakala som že jeden z ním začne niečo hovoriť. Lenže mlčali. Neviem ako dlho mlčali ale keď Feli prehovoril tak už bola noc. Povzdychnem si a pozriem sa na neho. „Ano vidím že je noc. A mne sa ešte nechce spať. Skôr ma napadlo že keď sme tu takto spolu mohli by sme sa všetci trala lepšie spoznať. Čo vy na to?“ Opýtam sa a pozrela som sa najskôr na Feliho a potom na Reily a dúfala som že budú súhlasiť. Veď kedy sa naskytne príležitosť aby sme sa spoznali? Aj keď bola zima a tma tak sme to mohli využiť. Pri rozprávaní aspoň zabudneme na to že je zima a možno sa zohrejeme pri tom. Asi je to blbá predstava ale jeden nikdy nevie.