Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Všimla som sa že sa Feli díva aj na mňa aj na Reily. Isto musel byť zmätený s toho že aj ja aj ona vrčíme. Ale vážne to nebolo na neho. To bolo na tento odporný sneh. Reily povedala že to vrčala kvôli snehu. Ja sa pousmejem. „Aj ja som vrčala kvôli snehu.“ Poviem aby mohol byť pokojný. Potom sme išli chvíľu než Feli niečo našiel. Za ten čas som mala pocit že mi asi omrzli laby. Mala som ich studené a potrebovala som si ich niekde zohriať. Preto keď Feli našiel tu skalu tak som sa potešila. Môžem si trochu zohriať nohy. Aj keď som vedela že to nepomôže ale aspoň niečo. Išla som stále za nimi aby som sa im nestratila. Feli obzeral skalu a ja som to robila s ním. Možno to vyzeralo smiešne ale vedela som že keď zastavím tak už s nohami nepohnem. Potom sa Feli opýtal či tu zakotvíme. „Ano.“ Poviem a prikývnem. A hneď som prišla ku skale a sadla som k nej a trochu som sa pri tom dotýkala Feliho.

Feli mi to začal vysvetľovať a ja som ho počúvala. „Aha už chápem. Tak to musím napraviť.“ Poviem a pousmejem sa. Mal pravdu veď ani ja o ňom som nič nevedela. Teda okrem mena a toho že ovláda element ohňa ale nič viac. Preto musíme napraviť. Potom obaja povedali že niečo nájdeme a tak som prikývla. Ja viem že za vyskúšanie nič nedáme. A ak niečo nájdeme tak to bude super. Aspoň nebudeme stáť vonku kde na nás fúka vietor a padá sneh. V tom som si všimla že sa Feli otočil chrbtom k nám a niekam išiel. Vydala som sa preto za ním. Potom som započula ako Reily zavrčala a tiež som otočila hlavu aby som sa na ňu pozrela. To som ale nemala robiť. Hneď ako som otočila hlavu k Reily mi do očí vrazil sneh. Skloním hlavu a potichu zavrčím. Hnusný sneh! Pomyslím si naštvane musela som na chvíľu zastaviť. Začala som žmurkať očami aby som ten sneh nejako dostala von z oči. Teraz som závidela Felimu jeho okuliare. Také by sa aj mne zišli. Keď sa mi podarí ako tak sa snahu zbaviť tak otvorím oči a vydám sa za Felim. Nechcela som aby sme sa zase stratili. Teraz by to bolo ťažké sa hľadať a preto by sme mali byť spolu aby sme sa nestratili.

O Reily som sa starala preto že som ju mala rada. A to isté by som spravila aj pre Feliho a aj pre Rain moju sestru. Povzdychnem si. Kde len môže byť? Dúfam že je niekde zalezená a je v bezpečí. Bála som sa o ňu. Bola to moja sestra a ja som o nej nič nevedela. Keby som mala aspoň nejaké informácie o nej ale nemala som nič a to ma hnevalo. Na druhú stranu som vedela že Rain je silná a múdra a dokáže sa o seba postarať. Vedela som že ovládam vzduch ale ešte nie tak dobre aby som dokázala ovládnuť toto počasie. Preto som to ani neskúšala. Vedela som že by sa nič nestalo. Potom Feli povedal že sa nepoznáme a ja sa pozriem na neho prekvapene. „Ako to myslíš že sa nepoznáme?“ Opýtam sa ho. Veď sa poznáme či? Potom Feli povie či by sme nemohli ísť niekam kde tak veľmi nefúka. „A čo keď takéto počasie je všade?“ Opýtam sa a povzdychnem si. Toto počasie mi išlo na nervy. Keby som s tým mohla niečo spraviť tak spravím ale nemohla som nič. Preto neostávalo nič iné ako to pretrpieť alebo nájsť miesto kde tak veľmi nefúka. Ale kde? To budeme chodiť po celom území a hľadať miesto? Nebude to trochu blbé?

Keď som videla ako Feli zareagoval tak som sa pousmiala. Dobre chápem že som to trochu prehnala a nemusela som tak na neho vyletieť. Ale veď ona nič nespravila a takto sa k nej zachová. Ako by sa cítil on ak by na neho takto zaútočil? Myslím si že by mu to nebolo príjemné. „Prepáč Feli nechcela som tak na teba vyletieť. Ja len nemám rada keď niekto blíži nevinnému vlkovi.“ Ospravedlním sa mu a potom skloním hlavu a povzdychnem si. Vedela som že som to prehnala ale keď ja som sa trochu bála že jej ublíži a to som nechcela. Potom keď Feli začal rozprávať o tom že som jej meno vykríkla a preto ho nezabudne tak sa pousmejem. Pozriem sa na neho. „Ja som bola rada že ju vidím. Prepáč mi to Feli neuvedomila som si že som ho tak vykríkla. To spravila tá radosť.“ Pousmejem sa a potom sa pozriem na Reily ktorá povie že je v poriadku. Vydýchnem si. „To som rada že si v poriadku.“ Pousmejem sa a potom sa odmlčím a len počúvam ako sa Feli predstavil Reily. Keď zafúkal ten vietor a na mňa dopadol sneh tak som sa zatriasla. Sakra bolo by dobré si nájsť nejaké lepšie miesto ale kde? Teraz to bude asi všade rovnaké. Povzdychnem si a otrepala som sa od snehu. Potom sa Feli opýtal ako dlho sa už poznáme. Chvíľu sa zamyslím. „Reily som spoznala hneď prvý deň ako som sem prišla. Takže to bude niekoľko mesiacov alebo tak nejak.“ Poviem a pozriem sa na Reily. Nebola som si presne istá ako dlho to je ale už je to dosť dlho.

Ostanem prekvapená keď povie že ten znak nevie odkadiaľ má a aby som tie okuliare neriešila. „No dobre ako povieš.“ Poviem a pousmejem sa. Potom som sa pozrela na Reily a videla som že sa s ňou deje. Reily povedala aby prestal a že nechce ublížiť. Pozriem sa na Feliho. „Prosím prestaň. Neubližuj jej.“ Poviem Felimu a dúfam že prestane. Nechcela aby jej blížil. Veď nič zlé nespravila. Potom ale Feli povedal že ak nechce ublížiť tak by sa mala ukázať hneď a nie sa potulovať okolo nás. Povzdychnem si a keď prestal tak prídem k Reily a poobzerám si ju. „Si v poriadku?“ Opýtam sa jej a potom sa pozriem na Feliho a zamračím sa. „Nemusel si hneď takto vyletieť. Čo keby si jej ublížil? Je to moja kamarátka.“ Poviem a pousmejem sa. Keď som ucítila studený vietor tak som sa zatriasla od zimy. Chcela som teplo a nie zimu. Nemala som sa kde schovať pred tou zimou.

"Neospravedlňuj sa. Ani ja som nevedela že si to ty. A po pravde som sa bála ozvať. Myslela som si že keď sa ozvem tak skončím mŕtva." Pousmejem sa a teraz si všetko poobzerám. "Máš krásne veci na sebe. Kde si to dostal?" Opýtam sa ho. Ten znak a okuliare sa mi páčili. Potom ucítim ako sa pach blíži a tak sa pozriem tým smerom kde bol. A keď som videla že je to Reily poskočila som od radosti. "Reily!" Zavolam na ňu od radosti. Už som si myslela že ju nikdy neuvidím ale mýlila som sa. Bola som rada že ju znova vidím.

So strachom som sa obzerala a čakala som čo príde. V hmle som uvidela obrys a ja som cítila ako mi tuhne krv žilách. Tak toto je môj koniec. Zatvorím oči a čakám na to najhoršie. V tom ale počujem hlas ktorý hovoril moje meno. Pomaly otvorím oči a uvidím Feliho. Padne mi obrovský kameň so srdca a ja sa uvoľním. „Bože Feli. Vieš ako si my vystrašil? Ale ani ja som ťa tu nečakala.“ Poviem a ešte mi trvá než sa poriadne vydýcham s toho strachu. Tak takto som sa ešte asi nebála. Keď sa konečne upokojím tak si poobzerám Feliho a všimnem že má veľa noviniek na sebe. Mal na sebe znak, nejaké okuliare a keď sa mu pozrela do očí tak som si všimla že sú červené a tak trochu ma hypnotizovali. Keď Felli odvráti pohľad tak pár krát zažmurkám a nechápavo sa pozriem na neho. To čo bolo? Pomyslím si ale v tom mi vietor do nosa zaveje známy pach. Vedela som že som ho poznala ale nevedela som si spomenúť.

Až keď som sa trochu upokojila tak som spomalila a vydychávala som sa. V tom som ale započula zavýjanie. Bolo to strašidelné a ja som sa roztriasla a bála som sa ešte vyše. „Prosím neubližujte mi.“ Poviem potichu zo strachom a chcela som ujsť ale moja nohy boli zrazu ako s kameňa. Nemohla som s nimi pohnúť. Celá som sa triasla a snažila som sa pohnúť ale moje nohy ma vôbec nepočúvali. No tak pohnite sa ale nepomáhalo to. Tak som sa len so strachom dívala okolo seba a čakala som čo sa bude diať. V duchu som sa ale modlila aby mi ten dotyčný neublížil a aby som to všetko prežila v živý a zdraví.

Zatiaľ sa nič nestalo a všetko vyzeralo normálne. Teda ak sa táto situácia dá nazvať normálna. Začínala som ľutovať že som sem vôbec prišla a neostala som v tom lese kde som bola so sestrou a nemusela som sa ničoho báť. Ale ja nie. Ja musím ako blbá odísť a prísť sem kde nie je nič vidieť. Potichu si pre seba zavrčím a zastavím sa. Poobzerám sa okolo seba a znova uvidím obrys. Lenže teraz sa mi zdalo ako keby krúžil okolo mňa. Začala som sa báť. Čo ak niekto na mňa zaútočí? Čo ak ma zabije? Behali po hlave myšlienky. Keď sa mi ich podarilo zahnať tak sa znova poobzerám ale obrys postavy som nevidela. Mala som strach a keď v tom zakráka vták tak sa zľaknem a rozbehnem sa preč. Bežala som ako splašený kôň. A kvôli tej hmle som ani nevedela kam vlastné bežím. Len som bežala dopredu.

Obrys tej postavy sa zrazu začal vzďaľovať a pach ktorý som cítila tiež slabol. Čo to má sakra znamenať? To už začínam blúzniť alebo čo? Preto som sa nezastavovala a išla som ďalej. Chcela som za každú cenu zistiť čo to znamená. Vtedy ako na potvoru zafúkal vietor a nielen že som sa zatriasla od zimy ale zmenil smer pachu. Povzdychnem si. To tu budem takto blúdiť do kedy? Potom som si ale spomenula na sestru. Tá by sa nikdy nevzdala a preto som to nevzdala ani ja a šla som tým smerom kde bol pach. Teraz som dúfala že konečne zistím čo chcem a nič sa mi pri tom nestane.

Išla som za pachom ale ten sa stratil. Možno sa mi to len zdalo alebo ja neviem. Podstate to je jedno. Zastavím sa a poobzerám sa okolo seba. Videla som iba hmlu a cítila som chlad. Povzdychnem si. Ako môžem na tomto mieste niekoho nájsť? Preto som sa rozhodla že budem pokračovať ďalej v ceste a možno do niekoho nabúram. Ako som sa tak túlala po území tak som niečo znova ucítila. Nepoznala som ho a preto som šla pomalým krokom smerom k nemu. Dúfala som že to nie je žiadny nepriateľ ktorý na mňa zaútočí hneď len čo ma uvidí. Teraz som sa trochu bála. Nebola tu sestra ktorá by ma ochránila a ja som si nebola istá či sa dokážem ubrániť. Veď aj v minulosti som bola tá čo sa bála a schovávala sa a moja sestra bola hrdinka ktorá ma chránila. Lenže teraz tu nebola aby ma chránila. A preto som musela nabrať odvahu a nebáť sa. Zhlboka sa nadýchnem a potom vydýchnem. Ako som ta išla tak som pred sebou uvidela obrys nejakej postavy.

//Common Forest (cez Zauberwald)

Ocitla som sa v ďalšom lese ale nezastavovala som sa a išla som ďalej. Tu to som už bola a preto som to tu nemusela skúmať. Išla som ďalej a nakoniec som sa odišla na území ktoré bolo pokryté hmlou. Na chvíľu sa zastavím a poobzerám sa. Začnem rozmýšľať čo som tu už bola. A po chvíľke rozmýšľania si spomeniem že som tu bola. Ano hneď ako som sa tu ocitla tak toto bolo jedno z prvých miest kde som bola a spoznala som tu dve vlčice. Lenže na mená si už nespomeniem. Potom som sa snažila zachytiť nejaké pachy. Bola by som rada ak by tu niekto bol. A keď nie tak pôjdem ďalej a možno niekoho stretnem. Zatiaľ som nič necítila a tak som sa pomalým krokom vydala po území. V tejto hmle niekoho nájsť tak to bude dosť problém ale zázraky sa dejú a možno na niekoho natrafím. Ako som tak išla ďalej tak som niečo ucítila ale nevedela som čo presne a tak som sa vydala za tým pachom.

Všimla som si že Rain nikde nebola. Čo ma trochu mrzelo lebo som chcela byť s ňou. Povzdychnem si a idem ďalej po lese. Hádam ma nájde keď bude potrebovať. Zatiaľ si to tu poobzerám a zistím kde sa čo nachádza. Prišla som k hraniciam s ďalším lesom. Zastavila som sa a ešte raz na posledy som sa pozrela či náhodou Rain nejde za mnou. Ale nikoho som nevidela. Povzdychnem si a preto sa vydám ďalej skúmať tento ostrov.

//Hmlisté pláne ( cez Zauberwald)

Rain ako si nevnímala asi chcela spraviť ten zničený les po tom požiari. A ako som videla tak aj Blind odišiel. Povzdychnem si. Ostala som tam sama. V tom mi vietor zavial pachy nejakých vlkov ale nevedela som či môžem ísť za nimi a tak som sa rozhodla že sa pôjdem niekam prejsť. Veď Rain ma nájde ľahko. Poobzerám sa okolo seba a rozmýšľam ktorým smerom by som sa vydala. Nevedela som kam mám vlastne ísť a tak som sa vydala rovno za nosom. Ani som nevedela kam idem. Len som sa tak túlala po lese a rozmýšľala som. Síce je veľa miest kde som ešte nebola ale mala som trochu obavy že by som sa mohla stratiť a to by som bola nerada. A preto som sa len prechádzala po lese a rozmýšľala som.

takže : 2 hlasy - Tess
2 hlasy - Holly
1 hlas - Sarah