Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sledovala som Rain a videla som že je divná. Potom sa opýtala viac menej sama seba ako moc je náročné pomôcť prírode. Povzdychnem si lebo som vedela že to bude ťažké a aj keď Rain má element zem tak by to možno ani nedokázala. "Viem čo tým chceš povedať ale ja si myslím že to nezvládneš. Je toho moc." Poviem trochu smutne a potom sa pozriem na Blinda ktorý prišiel k nám a pousmejem sa. Poobzerám si ho. Chcela som mať istotu že je v poriadku a nič vážne sa mu nestalo. Keď som videla že je v poriadku tak si vydýchnem. Bol v poriadku. Potom sa pozriem na tú spúšť a povzdychnem si. "Toto sa len tak nevyrieši. Toto bude trvať niekoľko rokov kým sa príroda vráti do normálu." Poviem a povzdychnem si.

Vlk sa predstavil ako Blind. Celkom zaujímave meno. "Ja som Dail." Predstavím sa mu a sledovala som ho. Zľakla som sa toho blesku a Blind povedal že horí. Bála som sa a ako keby mi Rain čítala myšlienky povedala rýchlo preč. "Zrovna som to chcela povedať." Poviem a keď sa Rain rozbehne preč tak bežím za ňou. Nechcela som ju stratiť. Rain dobehla k rieke a ja som dobehla k nej. Trochu som sa vydýchala a poobzerala som sa okolo seba. Bola som zvedavá či aj Blind bežal s nami alebo nie. Ale ja som bola s Rain a to bolo hlavné. V tom ale Rain skočí do vody a bola tam dosť dlho. Preboha to čo spravila? Prečo to spravila? Keď konečne vyliezla von tak som na ňu zavrčala. "To čo ťa napadlo?!" Keď som sa trochu upokojila tak som sa poobzerala a našťastie oheň už nebol nikde. Povzdychnem si a potom som sledovala Rain a okolie. Potom sa Rain vydala na miesto kde horelo a ja som šla za ňou. Keď som prišla na to miesto ostala som v šoku. Preboha čo dokáže napáchať oheň. Skoro všetko bolo zničené. Povzdychnem si. Bude trvať dosť dlho kým sa príroda s tohto spamätá. Rain si sadla a netrvalo dlho a zaspala. Ani som sa jej nečudovala a tak som si sadla a zase som ju strážila a dávala pozor na ňu. Našťastie nespala dlho a za chvíľu bola hore. Len sa pousmejem a sledovala som okolie a to ako sa stmieva.

Zasmiala som sa a prikývla. "To ano. Presne tak ako si sa mi stratila na tej lúke a ja som ťa nemohla nikde nájsť." Pousmejem sa a myšlienku na ten deň keď sa stratila som rýchlo vyhodila z hlavy. Potom na mňa mrkla a ja som sa pozrela na ňu. A začala rozprávať o tom pachu ktorý jej bol známy ale zároveň neznámi. "Chápem ťa a viem čo tým chceš povedať." Poviem ale mne ten pach bol cudzí. Možno ho Rain videla alebo bol známi niekoho. To sa hádam dozvieme. Ten vlk prišiel k nám a pozdravil nás. Pozrela som sa na vlka a bola som v strehu. Nechcela som žiadne prekvapenie. A preto som dávala pozor aby sa niečo nestalo. Vlk nás pozdravil a tak som pozdravila aj ja. "Ahoj." Poviem ale potom si ho poobzerám a zdá sa mi na ňom niečo divné ale nevedela som čo. Až keď som sa pozrela na jeho oči tak sa mi zdali divné. Nechcela som vyzvedať. Prišlo mi to neslušné. A tak som sa len uvolnila a pousmiala som sa. Myslela som si že on nám neublíži. Potom sa ho Rain opýtala či je tu nový a tak som čakala čo povie. Zatiaľ som tu nepoznala veľa vlkov a tak som nevedela či je nový alebo už je to dlhšie.

Bežala som sa sestrou a smiala som sa pri tom. Takto som sa už dlho nebavila. A navyše keď to bolo s mojou sestrou. Čo viac si môžem priať. Bežala som za ňou a videla som ako sa díval či ju stíham alebo nie. Bolo to od nej pekné že sa takto zaujíma o mňa. Bola som tesne za ňou a tak som aj videla kam sa schovala. Len som sa zasmiala. "Predo mnou sa neschováš." Zavolám na sestru so smiechom a bežala som ďalej. Ako som tak utekala tak som ucítila nejaký pach. Na chvíľu som sa zastavila a snažila som sa zachytiť pach. Keď som ho zachytila tak som vedela že je to neznámy pach ktorý išiel smerom k nám. Ostanem v strehu a rozbehnem sa za Rain. A keďže som vedela kam sa Rain schovala tak som bola hneď pri nej. Zohnem sa aby som na ňu videla a šteknem na ňu. "Mám ťa. Predo mnou sa neschováš." Poviem so smiechom.

Sledovala som Rain a videla som že nad niečim rozmýšľa. Celkom by ma zaujímalo nad čím rozmýšľa ale hádam mi to povie. Pozorne som ju sledovala a čakala čo z nej vypadne. Keď konečne prehovorí tak som bola napätá a čakala čo povie. Povedala že nezáleží na akú pôjdeme iba že je najbližšie. Prikývnem a pousmejem sa. "Aha akosi som to nepochopila." Zasmejem sa. Čo to bolo dneska so mnou? Môj mozog mi nepracoval tak ako by som si to predstavovala. Potom povie aby sme sa na lov vykašlali a išli robiť niečo iné. Pozriem sa prekvapene na ňu. "Dobre ale čo?" Opýtam sa a sledovala som ju. V tom do mňa strčila labou a povedala mi že mám babu. Chvíľu na ňu zýram ako na zjavenie. A keď sa rozbehne ku stromu tak pokrútim hlavou a zasmejem sa. "Čo ty nevymyslíš." Povie so smiechom a potom som sa rozbehla za ňou. Pripadalo mi to ako keby sme boli malé a hrali sa spolu. A to ma veľmi tešilo.

Keď Rain začne hovoriť hovoriť o tej truhej lúke tak ostanem prekvapená. Čože? Zamyslela som sa nad tým a trvalo mi to dosť dlho kým som si spomenula že sme tam boli. "Aha už som si spomenula. Asi som na to zabudla ale neviem prečo. Ale to neni podstatné. Hlavné je že si mi to pripomenula a ja som si na to spomenula." Pousmejem a cítila som sa trochu trápne že som si to nepamätala. Potom povie že tá lúka s kvetmi je bližie. "Chceš ísť na tú lúku?" Opýtam sa jej a pozriem sa na ňu.

Rain sa dala do rečí a ja som ju znova počúvala. Hovorila o tom že ten sen treba zahodiť za hlavu a nemyslieť naň. Prikývnem. "To máš pravdu ale ciem že to bude ťažkè. Ale viem že ty to zvládneš." Poviem a pousmejem sa. Potom sa odmlčala a ja som bola zvedavá ako bude reagovať na ten lov. A na moje prekvapenie s tým súhlasila. Iba povedala že by sme mali ísť niekam na lúku že tu v lese asi nič nenájdeme. Ja som len prikývla. "Dobre ale viem iba o jednej lúke. Na tej lúke si zmyzla. A o druhej lúke neviem." Poviem a spomeniem si ako Rain zmizla na tej lúke a ja som ju niekoľko dní nevidela. A preto som sa bála že by sa to mohlo zopakovať a ja by som ostala sama.

Pozorne som sledovala Rain a čakala som kedy prehovorí. A že to bola dosť dlhá chvíľa. Už som si začínala myslieť že so mnou nechce komunikovať alebo že sa jej stalo niečo zlé o čom nechce hovoriť. Keď som sa už chystala niečo povedať tak Rain prehovorila. Pousmejem sa a počúvala som ju. Keď povedala že je plná energie a je ochotná ísť so mnou na lov alebo na niečo iné len aby som sa nenudila tak sa pousmejem. "Lov je super nápad. Začínam byť hladná." Poviem a pousmejem sa. Potom ju počúvam. Hovorila o sne. Dosť strašidelnom sne. Povie mi že to nechápe. A ani som sa jej nedivila. Takýto divný sen mať. Nechápala som to ani ja. A to sa ma opýtala či to bol len sen ako každý iný alebo to niečo znamenalo. Preto som sa zamyslela. Musela som nad tým poriadne rozmýšľať. Takéto sny väčšinou niečo znamenajú ale čo? "Dúfam že to nič neznamenalo ale jeden nikdy nevie." Poviem a povzdychnem si.

Aj keď som sa prechádzala tak ma to nebavilo. Vážne som chcela niekoho alebo niečo s čím by som sa zabavila. Po pár minútach sa vrátim na miesto a pozriem sa na Rain. Keď som videla že je hore tak sa pousmejem. "Dobré ráno princezná. Spala si dobre?" Opýtam sa a pousmejem sa. Isto sa dobre vyspala veď spala dosť dlho a tak musí byť odpočinutá. Sadnem si k nej a pozriem sa na ňu. "Ja som sa tu už celkom nudila. Nemala som sa s kým rozprávať." Poviem trochu smutne ale potom sa pousmejem. Prežila som to a to je hlavné. A Rain je odpočinutá a teraz môžeme ísť na lov alebo sa len tak prejsť po území. Ale najskôr ju nechám nech sa poriadne preberie a spamätá sa kde je a čo je.

Nič zvláštne sa nedialo a tak som stále sledovala okolie a Rain. Nudila som sa ale nemohla som budiť Rain len kvôli tomu že som sa nudila. V tom som započula že Rain niečo hovorí zo spania. Pozriem sa na ňu a počúvam ju. Povzdychnem si lebo som jej nerozumela ani slovo. O čom to sakra hovorí? Nakoniec som to nechala tak a ďalej som sledovala okolie. Možno keď sa zobudí tak mi povie čo tie divé slová znamenali. Do vtedy môžem len rozmýšľať čo tým chcela povedať. Potom som sa postavila a šla som sa prejsť. Prechádzala som sa len v blízskoti Rain. Nechcela som ju nechávať samotnú. Čo keby teraz na ňu niekto zaútočil? Nemala by šancu sa brániť. A preto som tu a dávam pozor aby jej nikto neublížil.

Všimla som si ako Rain pohla labkou ale nič som si s toho nerobila pretože to je normálne pri spánku. A preto som ju ani nebudila. Nechala som ju v kľude spinkať. Veď si to zaslúži. A ja sa tu zatiaľ nudím a sledujem okolie ktoré je pokojné. Čo ma tešilo aspoň som mohla v kľude sedieť na zemi a sledovať Rain a okolie. Ale keď som nad tým tak rozmýšľala tak jedna vec mi tu chýbala. A to niekto s kým by som sa mohla porozprávať. Lenže tu nebol nikto na pokec. A sestru som nechcela nechávať samú. Bola by som nerada ak by sa jej niečo stalo. Potom by som si to vyčítala do konca života. A preto som tu len sedela a sledovala okolie a Rain.

Vždy keď som sa pozrela na Rain tak vyzerala pokojne. Vôbec nevyzerala že by sa jej niečo snívalo. Teda aspoň som si to myslela že sa jej nič nesníva. Veď zvieratám sa nič nesníva alebo ano? Mne osobne sa nič nesnívalo. A ak ano tak som si to nepamätala. Preto keď sa zobudí Rain tak sa jej opýtam či sa jej niečo snívalo. A keď povie že ano tak budem vyzvedať aby mi to povedala. A keď nie tak v pohode ale ako poznám Rain tak mi povie všetko. Čo som bola aj rada že nemala pre do mnou žiadne tajnosti a vždy mi všetko povedala. A preto som ju mala rada. A spravila by som pre ňu prvé posledné. Len aby bola v poriadku a šťastná. Začínala som sa nudiť. Rain spala a na okolí sa nič nedialo.

Povie že je to nedostatkom sily ich udržať a tak si povzdychnem. "To ma mrzí." Ale vedela som že pre Rain to nič neni a za chvíľu sa to naučí ovládať a potom ich bude mať stále. Potom si šla nájsť nejaké miesto a ja som ju sledovala. Keď si ho tak si ľahla a popriala mi dobrú noc. Pousmejem sa. "Dobrú noc a dobre sa vyspi." Poviem a potom sa k nej otočím chrbtom a pozorne som sledovala okolie. Nechcela som aby moju sestru niekto alebo niečo zobudilo. Chcela som jej dopriať odpočinok ktorý si zaslúži po tomto náročnom výkone. Sem tam som sa ale na sestru pozrela aby som sa ubezpečila že je v poriadku. Zatiaľ to tak vyzeralo že je v poriadku a tak som sa vrátila k mojej hliadke. Okolie bolo zatiaľ pokojné. Nikto tu nebol. Dokonca ani zvieratá. Čo som bola rada aspoň Rain bude mať pokojný a nerušený spánok.

Rain sa znova pustila do rečí a ja som ju počúvala. "Dobre. Ale ..." Chcela som niečo namietať ale nevedela som čo. A tak som ostala ticho. Zrazu tie krídla zmizli. Zaujímavé. Najskôr jej trvalo skoro pol hodinu kým jej narástli a zmizli za sekundu. "Ako si to spravila?" Opýtam sa prekvapene. Zaujímalo ma to a tak trochu som zatúžila po tom aby som aj ja niečo mala. Potom sa Rain opýta či by mi vadilo keby na chvíľu zaspala. "Jasné že nevadilo. Len si odpočiň. Ja budem držať stráž a dávať pozor na nepriateľov." Pousmejem sa a nechám Rain nech sa poriadne vyspí. Isto ju to vyčerpalo a tak som sa jej nedivila že bola unavená. Ja som ešte unavená nebola pretože vo mne prúdilo šťastie že som so sestrou a to ma držalo aktívnu. Čo som bola rada aspoň nás nič neprekvapí. A keby ano tak sa o to postarám raz dva.

prvé peniaze ktoré idú k Dail :D