Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Rain sa dala do rečí a ja som ju počúvala. Počas počúvania som sa upokojila a už som nekoktala. "Aha tak to máš dobre." Poviem a znova si poobzerám krídla. Musím uznať že boli pekné. Povedala že ak budem s ňou tak ma môže zobrať hore. Ostanem prekvapená. "Ako? Pochybujem že by si bola tak silná že by si ma dokázala udržať a vyletieť so mnou." Zdalo sa mi to nepravdepodobné. Už len tá predstava ako ma drží v zuboch alebo jej ležím na chrbte a ona letí hore je nepravdepodobné. To by nedokázala ani vyletieť ak by som bola s ňou. Nechcem Rain nijak uraziť ale nemyslím si že je tak silná že by ma dokázala vyzdvihnúť do vzduchu a potom so mnou odletieť. To sa nedá. Potom začne znova rozprávať a ja som sa pozrela na ňu a počúvala som ju. "Tak to máš dobre." Poviem a prikývnem. Povie mi aby som to brala ako mágiu ktorú nikto neobjavil. "Fajn." Poviem a prikývnem.

Sedela som na zadku a šokovane som sledovala Rain a krídla. Krídla ktoré jej z ničoho nič vyrástli na chrbte. Potom začala rozprávať a ja som ju len počúvala. Teraz som nebola schopná nič povedať. Takéto šoky mi robiť. "V-ý-hodu?" Vykoktám so seba. Vedela som že mi bude trvať dosť dlho kým sa z tohto spamätám. "A-le t-y m-áš kr-ídla." Poviem teda lepšie povedané vykoktám zo seba. Tak aspoň viem že do tej jaskyne nemám chodiť. Boh vie čo by sa tam so mnou stalo a aký by som bol potom netvor. Našťastie som ale nevedela kde tá jaskyňa je a tak som sa nemusela báť že by som ta išla. Lenže ani neviem ako vyzerá takže ako spoznám že je to tá jaskyňa o ktorej hovorila Rain? Počkať hovorila že tam bolo jazero takže každá jaskyňa ktorá bude mať jazero je zlá a nebezpečná.

Smiala som sa ďalej a len prikývla. "Jasné." Poviem so smiechom ale potom keď začne rozprávať tak sa prestanem smiať a počúvala som ju. Bola som trochu mimo s toho. Nechápala som čo tým myslí. A preto som ju len sledovala. A v tom sa to začalo diať. Pozorne som sledovala každý jej pohyb a aj keď to trvalo dosť dlho tak výsledok stál za to. Po pol hodine stála pre do mnou Rain s krídlami. Neverila som vlastným očiam. Ako je to možné? Veď vlci nedokážu lietať. Potrebovala som aby do mňa niekto štuchol aby som si uvedomila že to je skutočnosť a nie sen. Rain s krídlami zamávala a ja som to len sledovala. Potom sa pozrie na mňa a ja len šokovane pokrútim hlavou. Potom sa opýta či je je stále dobrý vtip a ja som len pokrútila hlavou. "A-ko? Vykoktám so seba šokovane a na viac sa už nezmôžem. Ale aj tak som sa odhodlala ísť a preskúmať tie krídla. Prídem k nej a obzerám si tie krídla. So strachom sa tých krídiel dotknem a keď ucítim že sú pravé tak odskočím do zadu. Toto nebol sen ale skutočnosť. Moja sestra mala krídla. Na toto som si musela sadnúť a predýchať to.

Veselo som Rain sledovala a usmievala som sa. Potom ostanem prekvapená keď povie že by ma mala varovať že skôr ako by som stihla zaútočiť tak by zmizla. "To myslíš vážne?" Opýtam sa prekvapene. Potom sa ale začnem smiať keď sa opýta kde mám rožky. "Ešte mi nenarástli." Poviem so smiechom. Keď sa dá znova do rečí tak som sa prestala smiať a pozorne som ju počúvala. Hovorila niečo o jaskyni a jazeru. Pozorne som ju počúvala a zaujato sledovala. Počas jej rozprávania som rozmýšľala že by som aj ja mohla ísť do tej jaskyne a možno by som tiež niečo dostala. No uvidíme. Ešte o tom poriadne porozmýšľam. Z myšlienok ma vytrhne keď povie že vie lietať. Pozriem sa na ňu šokovane. "Prosím? To si robíš srandu." Začnem sa smiať. Kto to kedy videl aby vlk vedel lietať. To je nepravdepodobné. Veď nemá ani krídla tak ako môže vedieť lietať? "Dobrý vtip sestrička." Poviem so smiechom.

Rain sa dala do rečí a ja som ju počúvala. Bola som prekvapená že bola teraz takáto výrečná. Inokedy povie dve vety a to je všetko ale teraz? Keď dohovorila tak prikývnem. "Dobre som rada." Poviem keď povie že sľubuje. Potom som znova prikývla. "Jasné rozumiem." Poviem lebo nevedela som čo ďalej na to povedať. Potom sa odmlčala a ja som ju sledovala ako sedí. Dobre takže teraz vymyslieť nejaké téma alebo niečo aby sme tu len tak nesedeli a nedívali sa na seba. Po niekoľkých minútach Rain znova prehovorila. Trápne ticho bolo preč. Opýtala sa ma čo by som jej spravila keby som ju našla. A hádam by som jej neublížila. Pokrútim hlavou a zasmejem sa. "Čo by som spravila? Tak záležalo by to od toho v akej situácii by som ťa našla. Možno ublížila a možno nie. Čo ty vieš. Možno som diablik a čakám len na to kedy ti ublížiť." Zasmejem sa a potom na ňu šteknem. Jasné že by som jej v živote neublížila. Len som si z nej robila srandu. Pretože som bola rada že je so mnou.

Myslela som si že už má toho dosť a tak som prestala a zliezla som z nej a sadla som si oproti nej. Nechala som ju nech sa posadí. Bola som tak rada že ju vidím že sa to nedalo ani opísať slovami. Moja sestra sa mi vrátila. Krajší darček som nemohla dostať. Keď ma ubezpečí že je v poriadku tak sa usmejem. "To som rada že si v poriadku." Poviem s úsmevom na tvári. Potom mi začne vyprávať a ja som ju počúvala. Bolo to divné že to nevedela vysvetliť. Takže sa asi nedozviem kde bola a čo sa stalo. Ale to mi nevadilo. Mala som ju späť a to bolo hlavné. "To je v poriadku. Hlavne mi sľúb že mi už takto nikdy nezmizneš. Inak si ťa nájdem a potom si ma neželaj." Štekla som na ňu veselo a sledovala som ju. Nemohla som z nej spustiť oči. Stále som ju sledovala a bola rada že som zase s ňou.

Ani neviem ako dlho som vlastne ležala pod stromom a bola som zmierená s tým že moju sestru neuvidím. Asi bude najlepšie keď pôjdem ďalej a na sestru budem spomínať len v dobrom. Už som sa chystala postaviť na nohy keď v tom mi vietor zavial jej pach do nosa. Najskôr som si myslela že je to len moja fantázia a tak som to nejako neriešila. Lenže v tom som počula šuchotanie trávy a hneď som vyskočila na nohy a bola v strehu. Ale po sekunde som sa upokojila a rozbehla som sa oproti nej. Ten vietor neklamal. Bola to moja sestra ktorá je živá a zdravá. Bola som tak natešená že sa to nedalo opísať slovami. Moja stratená sestra sa mi vrátila a je v poriadku. „Rain!“ Zavolám a už som ju v diaľke videla. Keď som k nej dobehla tak som na ňu skočila a zhodila som ju na zem a začala olizovať. „Kam si zmizla? Si v poriadku? Nie si zranená?“ Začnem na ňu chrliť otázky.

//Hmlistí pláne (cez Zauberwald)

Po ceste som sa vždy zastavila a snažila sa zachytiť pach Rain ale nikde som ho necítila. Začínala som sa o ňu báť. Čo ak sa jej niečo stalo? Čo som ju navždy stratila? Čo ak ju už nikdy neuvidím? Napadali ma hrozné myšlienky prečo som ju ešte nenašla. Moja nádej pomaly zomierala a ja som prestávala dúfať že ju uvidím. Od toho hľadania som sa dostala až do nejakého lesa v ktorom som ešte nebola. Zastavím sa a poobzerám sa okolo. Cítila som tu pachy nejakých vlkov ktorý prechádzali tadiaľto ale pach sestry nikde. Vzdychnem si a sadnem si pod strom. Už som prehľadala skoro celé územie a sestry nikde. Asi mi neostáva nič iné ako sa len zmieriť s tým že som svoju milovanú sestru navždy stratila. Smutne zakňučím a ľahnem si na zem.

//Zlatý les (cez Bull Meadow)

Prešla som cez lúku kde som stratila sestru. Vedela som že tu neni a tak som išla ďalej. Prišla do Hmlistých pláni kde som už bola. A vedela som že tu nič nenájdem. Ale niečo mi hovorilo aby som to tu predsa len preskúmala. A tak som sa zastavila a poobzerala som sa. Lenže kvôli tej hmle som nič nevidela a tak som skúsila zachytiť pach Rain. Poriadne som nasávala vzduch. Cítila som rôzne pachy ale pach mojej sestry tu nebol. To ma ubezpečilo že tam neni a tak som sa vybrala dalej. A dúfala som že niekde nájdem sestru ktorá bude v poriadku. Nič viac som si neželala len aby bola v poriadku.

//Common Forest (cez Zauberwald)

Našťastie sa nič nestalo a ten vlk nás ignoroval. Čo som bola aj rada lebo som vážne nechcela žiadnu bitku. Ale ani s nami nekomunikoval čo ma mrzelo lebo som sa chcela zoznámiť s novými vlkmi. Ale oni očividne nemali záujem. Povzdychnem si a potom sa pozriem na Cassa. „Ideš so mnou alebo tu ostávaš?“ Opýtam sa ho a potom sa pozriem na tých dvoch vlkov a nič im nepoviem. A potom sa pomalým krokom vydám preč s tohto lesa. Ak sa tu všetci takto chovajú ako tí to dvaja vlci tak to tu nechcem byť. A preto idem radšej hľadať svoju sestru ktorá zmizla a ja som nevedela či je v poriadku.

//Hmlistí pláne (cez Bull Meadow)

Bola som rada že konečne ideme preč od tých dvoch. Vydýchla som si a išla som preč. Keď v tom Cassius skočil na konár ktorý praskol a odhodil kameň tomu vlkovi do nosa. Zľakla som sa toho. Vedela som že to bola nehoda ale ten vlk už bol aj tak nahnevaný a preto som sa bála že sa s Cassiusom pobije. Pozriem sa na Cassa a videla som na ňom že chce preč. Ja som len prikývla. "My nechceme žiaden boj. Bola to nehoda. Prosím nechajte nás odísť." Poviem potichu a pozriem sa na vlka. A v hlave sa modlím aby nás nechal na pokoji a my sme mohli v pokoji odísť.

"Tak to dúfam." Usmejem sa a potom sa pozriem na tých dvoch vlkov. To už nemôžeme prechádzať cez uzemie bez toho aby na nás hneď neútočili? Cassius sa našťastie ujme vedenia. Na to že nechceme robiť problémy tak prikývnem. Presne tak. Ako hovorí." Poviem potichu a z mojho hlasu je počuť strach. Potom cúvnem za Cassiusa a schovám sa za neho. Duúfala som že nám nič nespravia. Veď nič nerobíme iba hľadáme svorku do ktorej by sme sa pridali a to je všetko.

Asi to bolo tým že som už dlho nebola vžiadnej svorke a preto som pochybovala. Ale možbo bude všetko inak a ja to zbytočne preháňam. Keď Cass povie že nič zlého nerobíme tak prikývnem. "Máš pravdu." Poviem a pousmejem sa. Potom sa ma opýta či viem rýchlo behať a ja sa len zasmejem. "Jasné že viem. Ale čo ty?" Opýtam sa so smiechom. Ktorý vlk nevie behať? Bolo to smiešne. Potom som sa prestala smiať a šla som s Cassom ďalej. V tom zachytila pachy dvoch vlkov. Zbystrila som a zachvíľu som ich videla.

Bolo to tu vážne magické a hrozne sa mi tu páčilo. Keď budem so sestrou tak jej toto miesto musím ukázať. Isto si ho zamiluje rovnako ako ja. Obaja sme boli potichu a ja som čakala kedy mi Cassius odpovie. Našťastie netrvalo dlho a odpovedal mi. Povedal že ak si to budem priať tak kľudne. Pousmejem sa a zamyslím sa nad tým či je to dobrý nápad tam ísť. Čo ak je to svorka a vyženie nás. "Dobre ale teraz ma tak napadlo. Čo ak je to nejaká svorka a my sme na ich území? To by potom asi dopadlo veľmi zle. Nemyslíš?" Opýtam sa ho a pozriem sa na neho. Potom sa Cassius vydá tým smerom a ja som šla za ním. Vyzeralo to tak že Cassius by uvítal nejakú svorku. a preto sa pousmejem a idem s ním. Možno budeme mať šťastie a svorka nás príjme.

Ten les ma vážne fascinoval. Nikte som nič také nevidela ako tu. Cass na moju odpoveď že je to mágiou len prikývol. Pravda je ale taká že sa to asi nedozvieme ako vznikol tento les. Nakoniec som to prestala riešiť a išla som s Cassom ďalej po lese. Ako sme tak šli ďalej tak som ucítila pachy vlkov. Ani ma to neprekvapovalo. Veď toto miesto bolo krásne. Potom Cass povie že je tu neďaleko veľa vlkov. Prikývnem. "Ano cítim pachy. Ideme za nimi?" Opýtam sa ho a pozrela som sa na neho. Čakala som ako sa rozhodne ale ja osobne by som tam nešla. Ale všetko ukáže ako sa rozhodne Cassius.