Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Obzerala som si to tu. A keď začal rozprávať tak sa pozriem na neho. Jemu sa to tiež páčilo. Veď ani sa nedivím. Toto miesto by sa páčilo všetkým. Potom sa opýta ako vznikli tie listy. Pozriem sa na listy a zamyslím sa. A napadla ma iba jedna možnosť. "Myslím si že je to mágia." Poviem a pousmejem sa. Myslím si že toto nevzniklo len tak. Toto musel niekto vyčarovať. Potom sa opýtal či sú tu všetky miesta tak krásne. Je pravda že som ešte nevidela celý ostrov ale pár niest som už videla a boli pekné. "Myslím si že sú tu aj iné miesta ktoré su rovnako krásne ako tento zlatý les." Poviem a pousmejem sa. Potom sa znova poobzerám po lese.

//píšem z mobilu :)

// Bull Meadow

Prišli sme do lesa a ja som bola unesená tou krásou. Síce som nechápala ako je to možné že les dokáže byť takto zlatý. Na Cassovu poznámku len prikývnem. "Ano a je to nádherné." Poviem a stále som sa obzerala okolo seba a nevedela som sa nabažiť tej krásy. Na jeho otázku čo si o tom myslím sa zamyslím. Čo si o tom myslím? Pomyslím si. "Neviem čo si mám myslieť. Niečo tak krásne ako je tento les som ešte nikdy nevidela." Poviem a pousmejem sa. Ako sme šli ďalej tak som sa nemohla na to unadívať. Bolo to niečo neopísateľné. Prišlo mi to ako keby sme boli v raji. Tu by som chcela ostať navždy. "A ty čo na to hovoríš?" Opýtam sa ho a pozriem sa na neho s úsmevom.

Otrepať sa nemalo zmysel lebo vďaka dažďu som bola zase mokrá. Cass to nerobil asi vedel prečo. Bol mokrý ale neotrepala sa. Potom povedal že ten zlatý je bližšie a ja som prikývla. "Dobre tak poďme." Poviem a išla som s ním. Cestou do zlatého lesa som preklínala dážď. Už som chcela aby prestalo pršať alebo ono nie a nie prestať. Vzdychnem si a keď sme sa blížili k zlatému lesu tak prestalo pršať a vykuklo slnko. No konečne moje prosby boli vypočuté. "Veru konečne prestalo pršať." Poviem a pousmejem sa. Na jeho slová že si chce pozrieť les tak len prikývnem. "To je dobrý nápad. Ešte som tu nebola." Poviem a pousmejem sa. Bolo to zaujímavé vidieť les ktorý bol zlatý. Čím to je asi spôsobené?

//Zlatý les

Bola som rada že Cass súhlasil a nemuseli sme sa trepať do hôr ktoré boli v tomto ďaždi nebezpečné. "Tak poďme." Poviem a ešte pred cestou sa otrepeme aby som sa zbavila aspoň trochu vody ktorú som mala na sebe. Potom sa Cass vydal smerom do lesa a ja som sa musela rozbehnúť aby som ho dobehla lebo mal slušný náskok pre do mnou. Našťastie netrvalo dlho a dobehla som ho. Keď som bola vedľa neho tak som spomalila a šla som vedľa neho. Tak do ktorého lesa ideme do zlatého alebo do Zauberwaldu?" Opýtam sa ho a pozriem sa na neho. Musela som sa usmiať nad tým aký bol mokrý od toho dažďa ale ja som na tom nebola o nič lepšie. Len som dúfala že nenachládnem od tej vody.

Musela som sa usmiať keď som.videla ako sa Cas otočil dokola. Pozriem sa na miesta ktore ukázal. Po pravde tie hory nevyzeraly bezpečne. Ale ten les vyzeral lepšie. "Ak by som si mohla vybrať tak by som si vybrala les. Tie hory sa mi nepáčia. Ale ak chceš ísť do hôr tak môžeme." Poviem po pravde ale ak chce ísť do hory tak môžeme. Ja sa prispôsobím. Takže to nechám na ňom nech sa rozhodne on a ja pôjdem tam kde on.

Usmejem sa a sledovala som ho ale tak aby mu to neprišlo divné. Nechcela som aby si o mne niečo zlé myslel. Keď povie že nemá nikam namierené a že to tu nepozná tak sa pousmejem. "S toho si nič nerob. Ja som tu tiež bola nová a nič a nikoho som nepoznala ale teraz už už poznám pár vlkov a musím povedať že sú v pohode. Veľmi rada ti to tu ukážem." Poviem a usmejem sa. Keď povie že má rád slbečné počasie tak prikývnem. "Tak to nie si sám." Usmejem sa a potom sa zamyslím kam by sme šli aby sme neboli na tom ďažadi? Musíme nájst nejakú noru alebo niečo také."Tak to aby sme sa dali do hľadania." Poviem s úsmevom.

Keď stojím tak si poriadne poobzerám vlka. Bol krásny. Hnedo-biely. Nemohla som z neho spustiť oči. Po chvíľke obzerania si ho si uvedomím že je to nevhodné a tak s tým prestanem. Potom povie že je tu nový a ja sa pousmejem. "Tak to dovoľ aby som ťa tu privítala. Rada ťa spoznávam Cassius. Ja som Dail." Prestavím sa mu. Zvláštne meno ale tomuto vlkovi nesmierne pasovalo. Takže predstavenie sme mali za sebou. Pousmejem sa a poobzerám sa. "Máš niekam namierené alebo ešte nevieš?" Opýtam sa ho. Mohla by som mu to tu ukázať ak by mal záujem a zoznámi ho s vlkmi. Ale ten dážď mi začínal liesť na nervy. "Neviem ako tebe ale mne to pršanie ide riadne na nervy. Nepôjdeme sa niekam schovať?" Opýtam sa ho a otrepem sa aby som sa zbavila vody.

Išla som hľadač svoju sestru ktorá niekam zmizla a ja neviem kam. Mala som o ňu strach. Čo ak sa jej niečo stalo a ja jej nemôžem pomôcť? Ach Rain kde si? Pomyslím si a idem po lúke kde boli rôzne pachy vlkov ale žiadny nepatril mojej sestre. Pri toľkých pachoch som ale ucítila jeden ktorý som nepoznala. Zastavím sa a zachytím odkadiaľ ten pach smeruje. Zistila som že je to vlk. Preto som sa pomalým krokom vydala jeho smerom. Keď som už bola dosť blízko uvidím postavu vlka ako niekam ide. Poobzerám si ho. Našťastie nevyzeral nejako agresívny takže sa nemusím ničoho báť. Dostala som sa k nemu a zastavila som sa. "Ahoj teba som tu nevidela. Si tu nový?" Opýtam sa ho a pousmejem sa na neho aby si nemyslel že mu chcem ublížiť.

Rain niekam zmizla a ja som sa o ňu bála. Čo ak sa jej niečo stane a jej nebudem môcť pomôcť? Vzdychnem si. Už som ju raz stratila a teraz znova? Prečo? Musím ju nájsť. Nemôžem ju stratiť ale kde ju budem hľadať keď ani nevien kde je? Musím niečo spraviť nemôžem ju len tak nechať bohvie kde a bohvie s kým. Poobzerám sa okolo seba a bolo tu len par vlkov ostatný tu neboli. Povzdychnem si a idem hľadať Rain a ostatných vlkoch čo tam boli si nevšímam a idem preč.

//odchádzam z akcie

Pozriem sa na Rain prekvapene. "Ako to vieš?" Opýtam sa jej a sledovala som ju. Potom som sa pozrela na ostatných vlkov čo tu boli. Tak potom prečo sú tu? Potom som si všimla dvoch vlkov. Jeden bol biely a druhy hnedý. Jeden bola vlčica a druhý vlk. Tá biela vlčica začala rozprávať a tak som ju počúvala. Potom začala menovať vlkov a povedala aj Rain. Pozriem sa na Rain. Čože? Ledva som ju našla a znova ju mám stratiť? Pomyslím si. "Rain neodchádzaj. Nechcem ťa znova stratiť." Poviem bála som sa o ňu. Ja som stála na mieste a len som sledovala čo sa deje. Tá vlčica zase niečo hovorila a tak som ju počúvala. Takže budeme hľadať drahokamy 4 živlov. Hmm to bude zaujímavé.

//Hmlisté pláne

Felicio sa niečo opýtal a Rain mu odpovedala. Super takže sa zoznámim s novými vlkmi. Tesila som sa na to kedy konečne stretnem nových vlkov. Ako sme opúšťali pláne a prišli sme na lúku tak som hneď ucítila pachy vlkov. Teda je ich tu dosť. "Teda nečakala som že ich tu bude až tak veľa. Toto miesto musí byť asi obľubené keďže ich je tu tak veľa." Poviem ma a usmejem sa. Obzerám si vlkov čo tam boli. A vyzeralo že sa vlci nechystajú nikam odísť čo som bola rada aspoň som sa mohla zoznámiť s ďaľšími vlkmi čo tu žijú.

// Kvetnúca lúka ( cez Zauberward)

Bola som rada že sa ten vlk predstavil. "Takže Felicio. Rada ťa spoznávam. To je celkom zaujímavé meno." Poviem a pousmejem sa. Keď sme prišli do hmlistých pláni tak som bola rada že som na mieste ktoré som poznala. A kde som sa stretla s prvými vlkmi. Aká náhoda že som prišla zrovna na toto miesto. Možno je to znamenie. Potom Rain povie že tu nič zaujímavé neni. Poobzerám sa a prikývnem. "Okrem hmli tu vážne nič neni." Poviem a pousmejem sa. Potom sme pokračovali ďalej na lúku kde som sa mi zdá že už bola ale nie som si istá či je to tak alebo nie.

// Bull Meadow

Rain odpovedala tomu vlkovi na jeho otázku a ja som bola rada že ten vlk súhlasil a išiel s nami. Potom sa opýtal kam máme namierené a keď že som nevedela kam ideme tak som to nechala na Rain. Rain nakoniec povedala kam by sme mohli ísť a ja som na to prikývla. Som si uvedomila ze na tých miestach som ešte nebola. Takže uvidím niečo nové a možno zase spoznám nových vlkov. "Tam som ešte nebola. Poďme tam." Poviem a pousmejem sa a pozriem sa na toho vlka. "A ako sa vlastne voláš?" Opýtam sa toho vlka a poobzerám si ho. Keď sa Rain vydala smerom k lesu tak som ju nasledovala. Išla som s ňou a dúfala som že ten vlk ide za nami.

// Hmlisté pláne (cez Zauberwald)

Sledovala som všetkých troch vlkov a aj to ako Casper nakoniec odišiel niekam preč a ostali sme tam len my traja. Ten vlk sa opýta ako sa od tadialto dostať. Chystala som sa niečo povedať keď v tom ma Rain predbehla a začala rozprávať. A tak som ju nechala nech mu to všetko vysvetlí. Predsa mu to lepšie vysvetlí ako ja. Ona na toto bola lepšia ako ja. Počúvala som Rain ako mu to vysvetľuje a nakoniec sa odmlčí. Pozriem sa na toho vlka či tomu rozumel čo mu Rain povedala. Aj keď som nechápala prečo sa ten vlk chce dostať preč s tohto ostrova. Veď je tu tak krásne. Možno by bolo lepšie mu to tu ukázať celé aby sa potom rozhodol či tu ostane alebo nie. Potom sa ma Rain opýta či pôjdeme ďalej. Pozriem sa na ňu a prikývnem. "Ano poďme. A čo ty ideš s nami?" Opýtam sa vlka a pozriem sa na neho a čakám či pôjde s nami alebo nie.

Sledovala som oboch nových vlkov a všimla som si že Rain toho jedného pozná. Keď som sa chystala že sa predstavím tak Rain to spravila za mňa. "Ďakujem sestrička že si to spravila za mňa." Poviem a pousmejem sa. Potom som sledovala Rain a toho vlka ktorého poznala. Hovorila aj o nejakej vlčici menom Sisi a že sú partneri? Tak to tá Sisi musí mať veľké šťastie že si našla zrovna takéhoto fešáka. Lebo keby nebol zadaný tak sa hneď po ňom vrhnem. Lenže už bol zadaný takže nenarobím nič. Ale možno budem mať šťastie a niekoho si nájdem. Potom sa pozriem na toho druhého vlka ktorý povedal že je tu nový a o tom ako sa sem dostal. "Ja som prišla pred pár dňami a tiež neviem ako som sa tu ocitla. Ale možno má Rain pravdu. Možno v tom je nejaká mágia alebo čo. Ťažko povedať." Poviem a pousmejem sa.