Příspěvky uživatele

Rain mi prikývla že je pripravená a dala sa do toho. Sledovala som ju ako obišla zajaca a potom vyštartovala smerom k nemu. Musela som sa tomu zasmiať ako sa zajac dal hneď na útek. Vtedy som sa pripravila a čakala som keď ho Rain naženie ku mne aby som ho mohla chytiť. Keď som videla že sa blížia ku mne tak som sa pripravila a keď už bol zajaca skoro pri mne tak som vyštartovala po ňom a zahnala som sa po ňom zubami. Zahryzla som sa mu do krku a chvíľu som ho tak držala kým som nemala istotu že je mŕtvy. Potom som ho pustila na zem a olizla som si ústa.

Prikývnem keď súhlasila a išla som pomaly k tomu zajacovi. Keď sme už dosť blízko zastavila som sa a pozrela som sa na Rain. „Tak čo pripravená?“ Opýtam sa potichu aby som nevyplašila zajaca ktorý nachvíľu prestal jesť a díval sa pred seba. Potom si ľahnem do trávy a čakám ako Rain zareaguje. Verila som jej že to zvládne. Medzi tým som ležala v tráve a sledovala som toho zajaca a dávala som pozor aby nám pre istotu neutiekol. Čo by nebolo zorvna najlepšie keby nám utiekol jeden malý zajac.

„Dobre.“ Prikývla som a potom sa opýtala ktoré z nás bude čo robiť a že by sme mali ísť bližšie znova som prikývla. „Dobre. Tak podľa mňa bude lepšie keď to ty spravíš. Ty si rýchlejšia ako ja.“ Teda aspoň som si to myslela že je rýchlejšia ako som ja. Potom som sa prikrčila a pomalým a nenápadným krokom vydala k zajacovi. Toto bude zábava. Po dlhom čase so sestrou niečo spoločne uloviť. Moc som sa na to tešila a bola som rada že ideme do toho spoločne. Len som nevedela či ten zajac bude dosť pre nás obe.

Rain ma nasledovala a potom mi začala hovoriť aké môžeme použiť stratégie. Pozorne som počúvala a rozmýšľala som ktorá je tá najlepšia. A podľa všetkého mi ako najlepšia vyšla tá prvá možnosť. Pozrela som sa na Rian. „Všetky stratégie sú dobré ale podľa mňa najlepšia je tá práva. Jedna ho poženie k tej druhej.“ Poviem a pousmejem sa. Potom som sa znova pozrela na to miesto kde som videla toho zajaca. A bolo vidno že o nás nevie čo nám dávalo výhodu prekvapenia. Spokojne si papal trávičku musela som sa nad tým zasmiať keby tak chudáčik vedel čo ho čaká tak by tak spokojne nepapal trávičku.

Rain začala hovoriť a ja som ju počúvala. Mala dobrý nápad lebo tie kvety by podľa mňa prebili hocijaký iný pach čo by tu bol. Len prikývnem na jej nápad. „Dobre tak poďme.“ Poviem a vydám sa pomalým krokom dopredu. Hlavu som mala zdvihnutú a pozorne som sledovala okolie a hlavne či neuvidím nejaký pohyb. Zatiaľ som nič nevidela ale nič som si s toho nerobila. Veď sme práve začali a verila som tomu že isto niečo nájdeme. Ako sme tak šli ďalej zrazu som videla ako sa tráva pohla. Zatiaľ som nič nehovorila lebo som si nebola istá či je to zver alebo či to nebol len vietor. Až keď som sa pozrela poriadne tak som v tráve uvidela zajaca. Lenže to asi pre nás dve bude málo ale aspoň niečo. Tak sa zastavím a dívam sa na to miesto. „V tej tráve je zajac.“ Poviem a kývnem tým smerom kde ho vidím.

„Ano.“ Prikývnem a pousmejem sa. Išla som vedľa Rain a keď prešla do poklusu tak som aj ja spravila to isté aby som s ňou udržala tempo. Dívala som sa pozorne okolo seba a sledovala som okolie a dávala pozor či neuvidím nejaký pohyb čo by mohlo znamenať potravu. Potom sa Rain zastavila a tak som sa tiež zastavila a pozrela prekvapene na ňu. Najskôr som nechápala prečo zastavila a až potom sa ma opýtala ako ďaleko môžem vidieť. Nachvíľu som sa zamyslela. „Vidím dosť ďaleko prečo?“ Opýtam sa a stála som vedľa nej a dívala som sa na ňu.

"Tak to je važne zmena." Pousmejem sa a bola som prekvapená že sa Rain zmenila. Myslela som si že sa nezmení ale ona sa zmenila a to ma prekvapilo. Keď povie poďme tak prikývnem a pousmejem sa. "Dobre." Poviem a potom sa Rain vidá po lúke niečo nájsť. Tak som šla hneď za ňou. Nechcela som ju stratiť a tak som išla vedľa nej. Tiež ako ona som sa aj ja snažila zachytiť pach potravy.

"Nie. Napriklad ake veci?" Opýtam sa a zasmejem sa. Ako mi len chýbala moja sestra. A teraz som bola rada že som ju našla. Potom začala rozprávať o tom kde by sme mohli loviť. Povedala že aj tu na lúke by sme isto niečo našli a tak som prikývla. "Dobre." Potom sa poobzerám. "Ano konečne je jar. Už mi ta zima išla na nervy." Zasmejem sa.

„Tak to by som o tebe nepovedala.“ Zasmejem sa a potom som ju sledovala a čakala ako zareaguje na to jedlo. Keď povie že má hlad a že nájsť si niečo na jedenie je dobrý nápad tak sa usmejem. „Som tvoja sestra tak ťa poznám a veľmi dobre.“ Usmejem sa a bola som rada že si pôjdeme spolu niečo uloviť. „Dobre a kam pôjdeme? Ja to tu ešte moc dobré nepoznám. Nevieš o nejakom dobrom mieste kde je veľa potravy?“ Opýtam sa jej a potom sa postavím a trochu sa natiahnem. Už ma s toho sedenia začínali bolieť trochu nohy a potrebovala som to rozchodiť.

Bola som rada že ohľadne minulosti sa nič nepýta. Myslím si že na to teraz neni vhodná chvíľa aby sme tu rozoberali minulosť. Možno niekedy keď bude na to vhodná doba tak by sme sa o tom mohli porozprávať. Ja sa jej vôbec nebránim. Usmejem sa a prikývnem. „Jasné rozumiem. Takže teraz je obdobie pokoja?“ Opýtam sa a zasmejem sa. Potom začala opisovať tú vlčicu a ja som pozorne počúvala a už teraz som vedela že to nebola tá čo bola vtedy s Nairinom. „Dobre tak na tú vlčicu si dám pozor.“ Poviem a pousmejem sa. Potom povedala že Nairin jej nič nehovorí. „To nevadí ja som ho len raz videla a potom kamsi odišiel.“ Poviem a usmejem sa. A dúfala som že sa s tou čiernou vlčicou nikdy nestretnem. Potom som sa poobzerala okolo seba. „Nemáš hlad? Lebo ja mám a veľký. Nešli by sme si niečo nájsť na jedenie?“ Opýtam sa jej a pozriem sa na ňu.

Potom začala rozprávať a ja som ju počúvala. „Ako tak počúvam tak tu je samé vzrušenie a vždy sa tu niečo deje.“ Zasmejem sa. „A ako vyzerá tak vlčica čo si robí z druhých vlkov otrokov? Ale stretla som tu jedného vlka ktorý sa volal Nairin a bol s nejakou vlčicou ale tá sa mi nepredstavila takže neviem ako sa volala. Ale to nevadí možno to niekedy zistím.“ Usmejem sa a potom sa zamyslím nad tým keď povie že sú tu dve svorky. Možno sa po čase k nejakej pridám uvidím ešte. Teraz by som skôr chcela preskúmať toto územie a spoznať nových vlkov a až potom môžem rozmýšľať nad svorkou.

Chvíľu bolo ticho. Rain nad niečím rozmýšľala bolo to na nej pekne vidno a ja som preto len sedela a čakala som kedy už prehovorí. Už to bolo dosť dlho a chystala som sa že do nej štuchnem nosom aby začala hovoriť keď v tom začala rozprávať. „Tak to som rada.“ Poviem a počúvala som ju ďalej. „Tak hovor som samé ucho. Ano pamätám tak hovor som nedočkavá.“ Zasmejem sa a bola som zvedavá čo mi povie. Ak by chcela tak by som jej aj ja povedala čo mám nové a tak.

// :) dobre

Rain si tiež sadla oproti mne a ja som sa dívala na ňu. Potom začala hovoriť a povedala že už nevie ako sa sem dostala. "To potom znamená že si tu už dlho a poznáš to tu." Poviem a pousmejem sa. "Ani som sa neopýtala ako sa máš a čo máš nové? Opytam sa jej a sledivala som ju stále.

„Presne je to už dlho. Už ani neviem kedy sme sa videli na posledy.“ Pousmejem sa a sadnem si na zem a sledovala som ju. Potom sa ma opýtala ako som sa sem dostala. „Iba viem že som išla preč a plávala som. Potom som sa už len tu prebrala. A ty si sa tu ako objavila?“ Opýtam sa jej a stále som ju sledovala.

//sorry za kratkost ale som na mobile

Všimla som si že aj ona sa vydala ku mne. Ako sme sa tak ku sebe približovali uvidela som že je to Rain. Čo tá tu robí? Myslela som si že ju už nikdy neuvidím. Pomyslím si a zastavím sa a obzerala som si. Na jednej strane som bola prekvapená že ju vidím a na druhej rada že je tu moja sestra aspoň nebudem sama. Pousmejem sa. „Ahoj Rain.“ Pozdravila som ju a sledovala som ju. Od vtedy čo som ju videla na po sledy tak sa vôbec nezmenila. Bola taká istá ako keď som ju videla na po sledy.