Příspěvky uživatele

< návrat zpět

"Tak to je zaujímavé ja poznám jednu vlčicu ktorá sa narodila tu. Ale viac poznám tých čo sem prišli. Takže ťažko povedať že či niečo našli alebo nie." Zamyslím sa nad tým. Bolo by super cestovať medzi ostrovmi. Tu to už poznám a neni tu nič nové.
Ostanem prekvapená keď to poviem "Čože? Takto je super. Len škoda že sa nedá cestovať. Tu sa už nudím a neviem kam by som šla." Povzdychnem si a išla som za ňou. Rada by som našla nové miesta ale tomu som neverila.

//Tundra

//Prekliaté jazero

Bola som rada že sme tu. Tu to bolo omnoho lepšie a krajšie ako tam. "Ano a prečo je to zaujímavé? Myslím si že môžem povedať že to tu poznám dostatočne dobre." Poviem hrdo a usmejem sa. Potom sa na ňu pozriem prekvapene. Nie preto že sa tu narodila ale preto že povedala že existuje aj iný svet. "To je super že si sa tu narodila. A počkaj o akom svete to hovoríš? A prečo sa s tadiaľto nedá dostať?" Toto boli pre mňa novinky preto som sa vypytovala. Možno to bude tým že sa tu narodila a ja nie. Myknem plecami ale ak existuje nejaký svet tak ho chcem vidieť. A musí predsa existovať cesta preč s tohto ostrova. Čo keby som chcela odísť? Čo by som potom robila?

Prikývnem a pousmejem sa. "Ano presne tak. Na čo zbytočne ryskovať?" Zasmejem sa a potom sme pokračovali ďalej v ceste. Pred nami bola nížina ktorá bola omnoho lepšia ako tieto miesta.
Aly sa ma opýtala či som sa tu narodila. Ja som pokrútila hlavou. "Nie nenarodila som sa tu. Ja som sem prišla pred pár rokmi ale už som tu tak dlho že toto miesto považujem za svoj domov. A ty si sa tu narodila?" Opýtala som sa jej a keď sme sa ocitli v nížine tak som si vydýchla a usmiala som sa. Konečne krásne miesto kde sa dá aj niečo robiť a vlk sa nemusí báť že sa mu tu niečo stane. Aj keď jeden nikdy nevie. Tu sa dejú rôzne veci takže by ma to neprekvapilo.

//Nížina hojnosti

//Spálenisko

Len som prikývla a nedivila som sa že sa jej tu nepáči. Toto miesto sa nepáči nikomu. Teda možno by sa jeden dvaja vlci našli ale to je tak všetko. A tak som len prikývla a potom som pokračovala v ceste. Prešli sme cez les a ocitli sme sa pri jazere a tu som sa zastavila.
Poobzerala som sa a toto miesto mi bolo povedomé ako keby som tu už bola ale nebola som si istá. Aly sa opýtala co je s tou vodou a tak som sa pozrela na vodu a mykla som plecami. "Netuším ale neodporúčam z neho piť ani sa v ňom kúpať. Vyzerá dosť nepekne. Skôr by som povedala až strašidelne. Boh vie čo by sa nám stalo ak by sme tam namočili nos." A radšej som cúvla dozadu aby som bola od tej vody čo najďalej.

//Temný les

Prišla som na miesto ktoré som veľmi dobre poznala ale našťastie sme tu neostávali a pokračovali sme ďalej v ceste.
Keď Aly začala tak som sa pozrela na ňu a počúvala som ju a len som sa musela zasmiať nad tým. "Toto miesto síce vyzerá strašidelné a nebezpečné ale zatiaľ sa mi tu nič nestalo." Zasmejem sa lebo sa to môže ľahko zmeniť. "Toto miesto je spálenisko. Neviem kto alebo čo spôsobilo že takto vyzerá. A ano už som tu pár krát bola. Ale vždy som toto miesto len prešla. Nikdy som tu neostávala dlhšie. Už na pohľad sa mi tu nepáči." Vysvetlím jej ale ako dlho to tu už takto bolo tak to neviem a tak som len mykla plecami a pokračovala som ďalej v ceste.

//Prekliaté jazero

"Rada ťa spoznávam. Máš pekné meno." Usmejem sa a potom som ostala prekvapená keď povedala že tu niekde spadol strom. "Čože? Tak to aby sme čo najrýchlejšie odišli. Nechcem aby nás tu zabil nejaký." Poobzerala som sa okolo seba a ubezpečila som sa že žiadny strom sa nechystá spadnúť.
Aly našťastie súhlasila a hneď sme išli preč. Ani jej nevadilo že ide s cudzím vlkom ktorého nepozná ale bola som rada aspoň budeme v bezpečí.
"Som zvedavá kam sa dostaneme." Poviem natešene a už som sa nevedela dočkať kam pôjdeme ale moc ďaleko sme sa nedostali lebo sme sa dostali do spáleniska. Povzdychnem si a bola som ticho a len som si obzerala miesto.

//Spálenisko

Potešilo ma keď vlčica pozdravila. "Ja som Dail." Predstavím sa jej a potom si sadnem kúsok od nej a poobzerám si ju. Vyzerala celkom zaujímavo. Mala nejaké zelené znaky na chrbte a to ma zaujímalo preto som tam chvíľu nechala pohľad. Ale keď som si uvedomila že jej to môže byť nepríjemné tak som hneď odvrátila pohľad.
Vlčica hneď začala rozprávať a ja som sa usmiala a prikývla som. "Ano to je. Každú chvíľu mám pocit že tie stromy na mňa spadnú." Zasmejem sa nad tým. A potom povedala že nevie či je bezpečné ostávať tu. "Myslím si že nie. Radšej by som šla niekam inam. Ale je to len taký návrh." Mykla som plecami a zamyslela som sa. Radšej by som šla niekde kde nie sú stromy. Napríklad hory alebo lúky.

Keďže fúkal vietor cítila som rôzne pachy ale moc som ich neriešila. Jedine čo som si priala bolo to aby som s tohto lesa vypadla. Ak by som tu bola s niekym tak by to bolo omnoho lepšie ako takto. No čo sa dá robiť. Musím byť odvážna a zvládnem to.
Znova som sa zhlboka nadýchla a pokračovala som v ceste. Prešla som okolo stromu pri tom stála vlčica ale nevšimla som si ju a tak som išla ďalej. Až po chvíľke som ucítila pach a tak som sa zastavila a poobzerala som sa okolo seba. A zrazu som niečo zbadala pri strome. Nebola som si istá čo to je a tak som sa pomaly približovala. Keď som bola niekoľko metrov od vlčici tak som sa zastavila a pozrela som sa na ňu. Všimla som si že je to vlčica a tak som sa pousmiala. Bol to niekto nový koho som nikdy nevidela. "Zdravím." Pozdravila som ju a usmiala som sa.

//Most

Keď som bola v lese tak som sa stále obzerala. Mala som pocit ako keby mal každú chvíľu niekto na mňa skočiť. Začínala som byť paranoidná. Mala som pocit ako keby aj stromy ožili a vrhali sa na mňa. Vedela som že to tak neni ale moja hlava si so mnou hrala a robila mi také predstavy ktoré sa mi vôbec nepáčili. Preto som sa radšej zastavila a zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa upokojiť. Zatvorila som oči a zhlboka som dýchla a pomaly ale isto som sa upokojovala. Keď som bola ako tak upokojená tak som otvorila oči a všetko bola v poriadku. Už som nemala tie predstavy že ma chce niekto napadnúť. Po chvíľke som sa konečne pohla ďalej. Chcela som byť s tohto lesa preč.

//Lúka

Prešla som cez les ktorý je pri moste a pokračovala som v ceste. Ani som sa nezastavovala lebo som to tu už poznala a nevidela som tu nikoho známeho. Teda možno tu aj niekto je ale ja som sa nezastavovala a pokračovala som ďalej.
Ocitla som sa na moste ktorý som nemala rada. Vždy som sa bála že spadnem dole. A navyše táto hmla tiež nebola bohvie čo. Povzdychnem si a keď som bola na moste tak som išla rýchlo aby som to prešla. Pri tom som si ale dávala pozor aby sa mi niečo nestalo. Keď som sa konečne ocitla na konci mosta a mod nohami som mala pevnú zem od radosti som až poskočila. Ocitla som sa v lese. Moc sa mi tu nepáčilo pretože tento les bol strašidelný. A ja som mala pocit že ma tu niekto sleduje.

//Temný les

Ostala som trochu sklamaná keď sa Scall so mnou rozlúčila a potom odišla. Ale zase nemôžem ju držať. Len dúfam že sa jej nič nestane a bude v poriadku a čoskoro sa uvidíme. Len teraz som rozmýšľala čo budem robiť a kam pôjdem? Mohla by som ísť skontrolovať Noira ale čo ak aj on odišiel? Povzdychnem si a tak som sa pomalým krokom vydala rovno za nosom. Ani som nevedela kam vlastne idem. Nechám to na moje nohy kam ma oni zavedú a možno stretnem niekoho zaujímavého alebo možno stretnem svoju sestru ktorú som už pekne dlho nevidela. Čo by som dala za to byť s nou. Zhlboka som sa nadýchla a pokračovala som v ceste.

//Most

Prikývnem lebo mala v tomto pravdu. "Máš pravdu. Ale ak niekoho miluješ tak spravíš všetko čo chce. Ja som kvôli Excellovi išla do chaosu a on potom odišiel takže to bolo hlúpe ale neľutujem toho. Spoznala som úžasných vlkov. To v daéne nebolo možné." Povzdychnem si a Scall ma prekvapila. Na to aká bola mladá tak mala viac rozumu a to som na nej obdivovala.
Usmejem sa a bola som rada že tak pekne hovorí o Noirovi. "Ano môj braček je už teraz úžasný a dúfam že taký aj ostane. A verím tomu že dokáže. On má na to aby dokázal všetko čo si zaumieni." Poviem šťastne. Nikomu som tak neverila ako Noirovi ale on si to zaslúži. "Ale aj ty dokážeš všetko čo si zaumieniš. Si skvelá vlčica ktorá vie čo chce a ide si za tým. A za to ťa obdivujem. Drž sa toho a dokážeš veľké veci." Jemne do nej štuchnem a usmejem sa.

Prikývnem a pousmejem sa. Bolo to všetko na nej. Ona sa musí rozhodnúť ako sa zachová keď príde nejaký vlk. Vtedy nebude nikto pri nej aby jej radil. Všetko to bude na nej. A ako sa rozhodne to je už jej vec.
Čakala som ako zareaguje. Keď som videla ako prehltla tak som sa len pousmiala a čakala som čo povie. A keď začala hovoriť tak som ju počúvala a presne takúto reakciu som aj čakala. Hneď začala porovnávať Noira a Zeira. "Toto je to o čom hovorím. Stretneš milión vlkov ale každý bude iný a každy bude mať niečo čo sa ti bude páčiť ale bude mať aj niečo čo sa ti páčiť nebude a vtedy sa budeš musieť rozhodnúť. Buď sa zmieriš s tým alebo mu povieš aby sa zmenil ale musím ťa varovať. Nie každý sa rád zmení takže na toto musíš ísť opatrne a musíš zistiť či je ochotný to spraviť alebo nie."

Povzdychnem si pretože ja som zažila iba jednu lásku a ta skončila zle takže moc dobre som nevedela čo robiť. "Najskôr ho musíš poriadne spoznať. A až keď si budeš 100% istá že je to ten pravý tak až potom mu daj šancu." Ale podľa mňa by bolo lepšie keby toto preberala s niekym kto to zažil. Ja som zažila len zlý vzťah ale tým nechcem nikoho odhovárať od vzťahu pretože Scall môže mať dokonalý vzťah.
Potom sa ma opýtala ako spozná že sa jej niekto páči. Zamyslela som sa nad tým. Ako som zistila že sa mi Excell páčil? Pomyslela som si. "To zistíš veľmi ľahko. Bude sa ti páčiť ako vyzerá. Ako napríklad Noir. Páči sa ti ako vlk?" Opýtam sa jej ale tým som nechcela aby si myslela že ich chcem dať dokopy. Len som to použila ako príklad.

Bolo by to super ale asi to tak nejde. Asi sa budeme musieť zmieriť s tým čo máme. Ale veď aj naše schopnosti sú super.
Povzdychnem si a prikývnem. "Ano a ja som mu tak verila." Poviem smutne. Stále ma to bolelo. Potom som sa ale musela zamyslieť nad tým čo sa opýtala. "Myslela som si že je to ten pravý. Ten s ktorým by som mohla stráviť celý život a mať s ním rodinu ale ako vidím mýlila som sa." Povzdychnem si. Ano bola som hlúpa že som uverila prvému vlkovi do ktorého som sa zamilovala. Lenže s tým sa nedá už nič robiť.
Potom sa ma Scall opýtala ako spozná toho pravého vlka. Toto bola ťažká otázka. Pretože každý to prežíva inak a aj Scall to môže prežiť inak ako ja. "To ti nepoviem lebo je to u každého rozdielne. Ale jediné čo ti môžem povedať je že keď stretneš toho pravého tak to budeš vedieť a veľmi ti k tomu pomôže aj srdce. Poradím ti. Raď sa srdcom ale počúvaj aj rozum aby si nedopadla ako ja. A všetko pôjde ľahko. Hlavne to neurob tak bezhlavo ako ja." Poradím jej a pousmejem sa.