Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Vážne som sa nudila a nevedela som čo mám robiť. Toto ma nebavilo ale vedela som že musím len počkať nič iné mi neostáva.
Neviem ako dlho to trvalo kým sa obaja zobudili ale bola som rada že už nie som sama a nenudím sa. "Dobré ráno vy dvaja." Pousmejem sa a už som bola nedočkavá kým Scall povie čo sa deje. "Ale ak chcete súkromie tak vás nechám." Poviem im aby vedeli že keby niečo tak odídem ale úprimne som dúfala že im to nebude vadit a budem môct ostať a dozvedieť sa o Noirovi niečo viac.

Povzdychnem si. "Ja viem neni to nič moc ale takto aspoň nebudem sklamaná." Pousmejem sa. Potom som sa pozrela na Noira a usmiala som sa. Vedela som že budem skvelý alfa. On bol na to ako stvorený. "Verím že jedného dňa budeš alfa a ja budem veľmi rada pod tvojím velením braček." Usmejem sa a potom som sa pozrela na Noira ktorý zaspal a Scall sa k nemu pridala.
Povzdychnem si a čakala som. Čas sa vliekol a ja som sa začínala nudiť. Čo mám robiť pokiaľ oni dvaja preskúmavajú sny? Opustiť ich nemôžem pretože mohol hocikto na nich zaútočiť. Preto som musela dávať na nich pozor a sledovať okolie. Trvalo to veľmi dlho. Ako dlho trvá preskúmať sny? Nič iné mi neostávalo ako čakať a čakať. Ale dúfala som že keď sa zobudia tak Scall povie všetko čo videla. Uvidíme či si to nechá pre seba alebo to povie Noirovi alebo to povie všetkým. Teraz mi neostávalo nič iné ako len čakať.

//Nerovi vodopády

Keď sme prišli k jazeru tak som sa cítila bezpečne a vedela som že tu sa nemôže nič stať. Aj keď jeden nikdy nevie. Pri týchto dvoch jeden nikdy nevie čo vymyslia a tak som bola radšej pripravená na všetko.
"Ano aj ja sa teším na to čo zažijeme." Pousmiala som sa a potom som sa otočila na Scall a zamyslela som sa nad tým čo sa pýtala. "Po pravde ja som nemala žiadne sny ani ciele pretože som sa nechcela jedného dňa zobudiť a zistiť že som nič nedokázala a tak nemám žiadne ciele a ani sny. Beriem to čo život prinesie a som pripravená na všetko." Poviem po pravde a potom som sa pozrela na Noira a bola som zvedavá čo povie on.
Keď Noir povedal že do svorky môže priviesť nového člena len beta tak som si povzdychla. Celkom ma to tešilo že by som Scall priviedla do svorky ale takto? "Teraz asi vážne budeme musieť počkať na Scara pretože ani ja ani Noir to nemôžeme spraviť pretože sme obaja sigmy." Poviem sklamane a skloním hlavu. Sadla som si na breh a zadívala som sa do vody. Medzi tým Noir išiel spať a Scall skúšala snenie a tak som ich nechala.

Musela som sa zasmiať nad tým čo povedala Scall že sa jej nezbavíme. "No zbohom tak to sa máme na čo tešiť." Poznamenala som so smiechom. Už teraz som vedela že ak Scall niečo vymyslí ta to bude nebezpečné a ja ich budem musieť znova zachraňovať. Našťastie Noir navrhol niečo pokojné a to sa mi páčilo. A na moje prekvapenie aj Scall s tým súhlasila. "Super takže máme plán." Poviem a usmejem sa.
Potom som sa pozrela na Scall a pokrútila som hlavou. "Toho sa nemusíš báť že budeš navždy tuláčkou. Ja som dostala do chaosu ešte pred tým ako som sa stretla so Scarom. Takže podľa mňa môžeš byť vo svorke ale potom sa s tým musí oboznámiť aj Scar. Teda aspoň u mňa to tak bolo tak dúfam že by to tak mohlo byť aj u teba." Myknem plecami a pozriem sa na Noira. "Čo si o tom myslíš ty?" Opýtala som sa ho a potom som išla s nimi. Aj mňa by celkom zaujímalo kde je vlastne Scar. Veľmi som chcela aby bola Scall oficiálnov členkou chaosu.

//Kryštálové jazero

Keď boli obaja v poriadku tak som si vydýchla. Teraz som si uvedomila že nechcem mať žiadne vĺčatá lebo ak by som toto musela zažívať každý deň tak by som to asi nezvládla. Týto dvaja mi dali riadne zabrať. A musím povedať že ma to dosť vyčerpalo. Už som nebola najmladšia a mala som svoj vek. A starať sa o týchto dvoch bolo náročné. "Som rada že ste v poriadku ale už to nikdy nerobte. Lebo nabudúce sa na vás vykašlem." Povzdychnem si a s únavou si ľahnem na zem.
Najviac ma ale prekvapilo to keď Scall povedala aby sme ďalšiu aktivitu vymysleli my. Ja som hneď pokrútila hlavou. "Ale nič nebezpečné. Radšej spoznávať nové miesta alebo také niečo." Povedala som im. Pre dnešok som mala dobrodružstiev až nad hlavu. Teraz by som brala niečo pokojné. Ale ako som tak sledovala Noira a Scall skôr by som brala odpočinok aby sa trochu zotavili ale nechcela som kaziť náladu a tak som to nechala na Noirovi nech vymyslí niečo.

Ako keby toho nebolo málo tak Noir skočil tiež ale no tak toto mi robíte naschvál alebo čo? Povzdychnem si a keď bola Scall v poriadku chcela som pomôcť Noirovi lenže než som stihla niečo spraviť tak Scall už skočila za ním. Prečo musí byť taká tvrdohlavá? To sa opýtam potom teraz ich musím oboch zachrániť.
Hneď som skočila do vody a plávala som smerom k miestu kde by mal byť Noir. videla som Scall a mala problémy. "Počkaj sama to nezvládneš. Spravíme to spoločne. Tá voda je silná a môže nám ublížiť. Hlavne musíme vymyslieť plán aby sme ho zachránili. Ty máš vodu že? Skús ju použiť aby sa trochu zmiernila a aby sme našli Noira." Poviem jej a neviem či to spravila ale hneď potom som sa ponorila pod hladinu a hľadala som Noira. No tak braček kde si? Pomyslím si. Po chvíľke som sa musela vynoriť sa a nadýchnuť sa. Keď som sa nadýchla poobzerala som sa okolo seba a v tom som to uvidela. Neďaleko bolo niečo čiernobiele. To musí byť Noir. Hneď som k nemu plávala. Keď som k nemu priplávala tak som si ho obzerala. Vyzeral že je mimo. Povzdychnem si a znova som použila korene aby ho vytiahli na breh. Keď bol v bezpeči pozrela som sa na Scall. "Si v poriadku?" Opýtala som sa a hneď bežala pomôcť Noirovi.

Len som si povzdychla. Nechápala som prečo chce silou mocou skočiť? Čo s tým vlastne dosiahne? "Prečo musíš skákať? Vysvetlíš mi to?" Opýtam sa jej. Lenže to bolo zbytočné. Scall sa rozbehla a skočila. "NIE!" Zavolám na ňu. Ak sa jej niečo stane tak to bude moja vina a ako to potom vysvetlím jej rodine?
Pozriem sa na brata. "Čo budeme robiť? Musíme ju zachrániť." Poviem so strachom. Zrazu som cítila niečo čo som nikdy pred tým necítila. Bolo to niečo ako materinský cit. A keď som videla ako dopadla do vody tak moje myšlienky boli také že je mŕtva. To nemôže byť pravda musím ju zachrániť. Hneď som využila element zeme a použila som korene aby sa omotali okolo nej a vytiahli ju na breh. Keď bola na brehu hneď som k nej bežala.
Keď som k nej dobehla tak ju korene pustili a ja som si ju obzerala od hlavy až po päty. "Scall žiješ?!" Začnem do nej štuchať nosom a dúfala som že sa preberie,

Na to čo povedal Noir prikývnem "Dobre súhlasím ale nič viac. Už len tá predstava že bydeme na horúcom piesku je mi proti srsti." Poviem mu a po ceste na vrchol som si to tu obzerala a musím povedať že ju to tu krasne. Isto sem budem musieť chodiť častejšie.
Keď sme boli na vrchole tak som sa pozrela dole a musím povedať že to bola veľmi veľká výška. Preto som sa pozrela na Noira a Scall. Tej sa jej opýtal či skočí ale ked som sa pozrela na Scall vydela som že to nechce robiť. Preto som prehovorila. "Ak sa bojíš nemusíš skákať. My sa ti smiať nebudeme. Ak sa na to necítiš tak to nerob." Poviem a jemne som sa o ňu otrela. Nechcela som aby skočila. Mohlo by sa jej niečo stať a to nechcem. Chcem aby bola v poriadku.

"Ale no tak braček nemusíš ďakovať. A dobre vieš že mi to nemusíš vynahradiť. Mne stačí že ťa mám a mám sa na koho spoľahnúť." Usmejem sa a jemne do neho štuchnem.
Potom sa vyprávali o tých svorkách a ja som len počúvala a bolo to neuveriteľné ako tam môže vôbec niekto žiť? "Ja si to neviem predstaviť tam byť ale možno sú vlci ktorý to majú radi ale ja medzi nimi nie som." Zasmejem sa nad tým.
Potom keď Noir povedal že ani on tu nebol tak ma to potešilo. "Tak to sme zase spoločne objavili nové miesto ktoré preskúmame spoločne a to ma veľmi teší." Poviem natešene a potom som sa už nevedela dočkať kedy sa konečne pustíme do preskúmania tohto miesta.

//Kryštálové jazero

"Povedzme že si pubertiak čo ty na to braček?" Opýtala som sa so smiechom. Potom som do neho štuchla nosom. "Ale no tak prečo tie smutné slová? Pozri sa na mňa. Od vás som stará a dokážem sa zabávať len treba hľadať ale ďakujem braček a teraz ti to všetko vynahradím neboj sa." Žmurknem na neho a usmejem sa. Lenže nejako to musí ísť predsa. Na čo inak by tam to ovocie bolo?" Opýtala som sa a zamyslela som sa nad tým. Potom som sa prekvapene pozrela. "Jaj síce to by dávalo zmysel tam je voda ale potrava tam neni. Tak potom kde ju lovia?" Opýtala som sa lebo v púšti je ťažké nájsť potravu.
Pokrútila som hlavou nad tým čo povedala Scall. "Vôbec si to neviem predstaviť. Ja by som tam nevydržala ani deň. Nie to tam ešte žiť. Som rada že tam nežijem. A kde by si ho chcela mať?" Opýtala som sa Scall a potom sme prišli na miesto kde som ešte nebola. "Páni tak tu som ešte nebola." Poviem a obzerala som sa po okolí.

"S nikým som nezažila toľko zážitkov ako s tebou braček." Poviem natešene a dúfala som že toto nikdy neskončí. A teraz keď bola s nami aj Scall tak tá zábava bude o to väčšia. "Dúfam že tento krát to už pôjde lebo ak nie tak ten strom zvalím na zem a to ovocie odtrhnem a bude pokoj." Poviem so smiechom.
Keď sa zase bavili o daénovi a chaose tak som mlčala. Ale súhlasila som s Noirom pretože tu som si mohla robiť čo chcem a nemusela som sa báť že budem mať s toho zle. Nakoniec bolo dobré že som sa dala do chaosu. Vďaka nemu som spoznala bračeka a veľa ďalších vlkov s ktorými som sa už spriatelila.
Keď ale Noir povedal o svorke ktorá je v púšti tak som ostala prekvapená. "Čože? Svorka a v púšti? To je ako možné? Veď tam neni nič na jedenie a je to tam nebezpečné." Poviem prekvapene keďže obaja o nej vedeli len ja nie. Dúfam že mi o nej povedia viac.

//Nerové vodopády

//Južné hory

Musela som sa zasmiať nad tým čo povedal Noir. "Veru zažili sme spolu veľa zábavy ale to ovocie ma do teraz hnevá. Musíme to skúsiť znova čo vy na to?" Opýtala som sa ich. Možno by sa nám to teraz podarilo keď sme traja.
Keď ale bola reč ohľadne daénu tak som si len povzdychla. Nerada som o tom hovorila a nechcela som o tom počúvať. "Daén nechajme tak prosím." Poprosila som ich a potom som opatrne prekročila hory a pokračovali sme v ceste k jazeru. "Prečo ideme k jazeru?" Opýtala som sa lebo som si nebola istá. Veď sme tam boli nedávno a nikto tam nebol tak prečo tam ísť znova? Potom som videla Scall ako sa skláňa k vode. Ak sa chcela napiť tak sa mohla napiť z vodopádu a nemuseli sme ísť sem. Možno m Scall povie prečo sme tu.

Keď sa aspoň trochu najedla tak som sa usmiala. "Dobre môže byť." Poviem jej a vážne ma tešilo že si dala. Teraz som bola spokojnejšia. "Dobre." Prikývla som keď súhlasili a keď sa začali baviť o tej jaskyni tak som mlčala a vydala som sa smerom k vodopádu. Keď som prišla na miesto tak som si spomenula na to ako sme tu s Excellom obdivovali vodopád a plánovali sme spoločnú budúcnosť. Lenže to bola minulosť. Povzdychnem si. Teraz mi ostali len spomienky na neho. Bola som tak zahltená do myšlienok že som ani nevnímala okolie. Len som sa dívala na vodopád a spomínala som.
Neviem ako dlho to trvalo ale keď som sa prebrala tak som si všimla že Scall tu neni. "Kde je Scall?" Opýtala som sa Noira a poobzerala som sa okolo seba. Potom som ucítila jej pach a išla som za ňou.

//Krištálové jazero

Keď sa Scall nenajedla tak som si len povzhdychla a radšej som to nechala tak. Medzi tým som počkala kým sa Noir najedol a potom som bola pripravená na to čo sa bude diať. "To by bolo super ak by ti vytrávilo a ochutnala by si to mäso. Lebo vážne je vynikajúce." Usmejem sa a nepriamo sa ju snažím dohnať k tomu aby začala jesť. Lenže to nemalo účinnok a tak som to nechala tak.
Potom som sa pozrela na Noira a zasmiala som sa. "Divím sa že potom všetkom čo sme zažili tak ešte stojís." Poviem so smiechom a len som pokrútila hlavou nad ním. "Ale za vyskúšanie nič nedáme." Zamyslela som sa nad tým. No čo život je príliš krátky a skúsiť treba všetko. Potom sa ma opýtala že by som ja chcela a tak som sa zamyslela nad tým. Hmm čo by bolo také zaujímavé? Chvíľu som nad tým rozmýšľala. Poobzerala som sa okolo seba. "Čo tak liezť po skalách až na samý vrch?" Opýtala som sa ich a pozrela som sa na nich.

Prekvapene som sa pozrela na Scall. Vôbec som nechápala prečo nechce jesť. Noir sa najedol ale Scall mi robila starosti. "Mala by si niečo zjesť aspoň trochu. Nechcem aby si zomrela od hladu." Teraz som sa chovala ako starostlivý rodič ktorý chce aby jeho dieťa pravidelne jedlo a hlavne aby bolo zdravé a v poriadku. Potom som mlčala a len som sa dívala či sa Scall naje alebo nie.
Potom som sa pozrela na Noira a usmiala som sa. "To dúfam. Bola by som smutná ak by ti nechutil a zbytočne by sa len vyhadzoval. Nebola by to škoda tak krásne mäso len tak vyhodiť?" Opýtala som sa ho a usmiala som sa na neho. Potom sa Noir opýtal čo budeme robiť. Chcela som niečo povedať ale Scall ma prebehla. A jej nápad bol riadne šialený a ako som poznala Noira tak s tým bude určite súhlasiť. "Je to síce trochu nebezpečné ale za pokus nič nedáme. Čo ty na to braček?" Opýtala som sa a pozrela som sa smerom k vodopádu.