Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Bol som hore celú noc a za ten čas vôbec Nyci neprišla domov. Začínal som sa báť o nich. Čo ak sa im niečo stalo? Musím ísť ich pohľadať. Keď je ráno som zistil keď do úkrytu začalo prenikať slnečné svetlo. Pozrel som sa na Scall ktorá sa začínala prebúdzať. A hneď ako sa zobudila začala s otázkami. Len som si povzdychol a pripravil som sa na odpovede. "Tak to ti neviem vysvetliť. V tom sa nevyznám." Povzdychnem si ale keď sa opýtala na korunu tak som sa usmial. "To je koruna zo závojom. Dostal som ju keď som sa obetoval pre Nyci ako odmenu." Poviem a keby sa na ňu neopýtala tak som na ňu úplne zabudol. Už ju mám tak dlho na hlave že ju už ani nevnímam. "To su hviezdy a to veľké je mesiac a cez den svieti slnko. ale koľko tu žije vlkov tak to netuším." Myknem plecami. "Ano mám súrodencov aj rodičov a neuvidíš ich lebo ich nemám rád za to čo mi spôsobili. Som rád že ich nevidím a neviem ani čo s nimi je. A myslím si že ich neuvidíš." A keď znova začala s tým či môžeme ísť tak som len prikývol. "Dobre poďme." Povzdychnem si a postavím sa a poriadne sa ponaťahujem a vykročím von.

//Les Alf

Scall mi vnukla nápad môžem to predsa používať pri love. Potom to bude omnoho lepšie a ľahšie. "Ďakujem za dobrý nápad." Usmial som sa a neuniklo mi že sa nahnevala. Ale ak by som jej to dovolil tak by si potom robila čo chce a to som nechcel. Musí pochopiť že keď raz poviem nie tak to platí. Kebyže je deň nemám námietky ale bol večer. Keď som videl ako sa otočila zadkom tak som si len povzdychol a pokrútil som hlavou nad tým. Bola nahnevaná a to som nechcel ale zase musí pochopiť že rodičia sa musia poslúchať. Keď konečne zaspala tak som si vydýchol a potom som si ľahol aj ja. Musím povedať že toto bolo náročné a dosť ma to vyčerpalo. Preto si zaslúžim odpočinok. Lenže spať som nemohol lebo Nyci s vĺččaťom neboli ešte doma tak som musel byť v strehu a dávať pozor a modliť sa aby sa im niečo nestalo.

Zasmial som sa nad tým. "Ano keď je mi zima tak sa môžem zohriať." Prikývnem. "To je pravda ale ešte som to nemusel nikdy použiť. Takže neviem ako by to fungovala na iné zvieratá." Rád by som to skúsil ale keď neni kde alebo na kom. Povzdychnem si ale aspoň to môžem ukazovať mojim deťom.
Ako som videl tak Scall sa nedala len tak ľahko odbiť a silou mocou chcela ísť tam. Rázne som pokrútil hlavou. "Nie! Raz som povedal že nie tak nie! A neprehovoríš ma. Keď bude svetlo tak potom môžeme ísť ale teraz budeš spinkať. Veď si unavená vidím to na tebe tak nebuď taká tvrdohlavá!" Poviem nahnevane lebo ma to už začínalo hnevať že stále chcela ísť von aj keď som jej povedal že je tma. "Nechci ma znova nahnevať!" Zavrčal som trochu na ňu.

Pousmejem sa a prikývnem. "Ano ukážem ti to. Ja viem najhoršie je prísť na to ako to funguje a čo to má robiť ale keď to zistíš tak potom už je to malina." A potom som sa začal sústrediť. Pred nami sa objavil malý plamienok ktorý ale hneď zhasol. Potom som jej ukázal ilúziu zajaca ktorý potom tiež zmizol. Potom som sa pozrel na ňu. "Keďže ovládaš vodu tak sa sústreď na vodu. Mysli na to že chceš vytvoriť malú mláku vody alebo tak nejak. Hlavne sa sústreď na to." Vysvetlím jej to aj keď som si nebol istý či som to dobre vysvetlil. Na toto som moc nebol. Ja som sa element a mágiu učil sám ovládať. Takže vysvetľovať niekomu ako to funguje a ako to má používať bolo pre mňa zložité. A preto som dúfal že Scall pochopí a naučí sa to.
Bol som rád že to chápala. "To je super. Asi sa nahneváš ale teraz asi nie. Už je noc a mala by si spinkať. Keď bude deň tak potom môžeme ísť. Teraz je to nebezpečné." Poviem jej a jemne ju oliznem medzi uškami. Viem že chcela objavovať a spoznávať svet ale zase sa musela naučiť že keď je noc tak sa spí a keď je deň tak vtedy sa môže robiť všetko.

Prikývnem lebo som videl že má iné oči ale aká to mohla byť mágia tak to som netušil. "Neviem jediný spôsob ako to zistiť je vyskúšať čo dokážeš." Poviem jej a bol som pripravený jej ukázať ako sa používa mágia a element. Teda ak by to chcela vedieť. Povzdychnem si a len som pokrútil nad tým hlavou. "Ak náhodou stretneš vĺča opýtaš sa ho či je so svorky a potom nám to povieš a pôjdeme ho zaviesť k rodine. Aj keď bude so svorky. Zase treba pomáhať ak sa dá. A ak im to nebude vadiť tak sa budete môcť hrať. Ale ako vravím najskôr treba zistiť informácie lebo nie každý rodič môže súhlasiť s tým aby ste sa spolu hrali." Poviem jej lebo by som bol nerád ak by boli nejaké problémy so svorkou. "Takže dúfam že si sa poučila a už nebudeš vystrájať!" Pozriem sa na ňu vážnym pohľadom aby vedela že to myslím vážne.

"Nie tú ilúziu sa nedá uloviť ani zjesť." Vysvetlím jej a potom si povzdychnem. Vôbec ma nenapadlo že výchova bude tak náročná a hlavne keď začnú objavovať svet. Teda čo ma ešte čakalo? Čo bude až z ne bude týnedžer? Čo potom? To ju potom asi budem musieť nejako priviazať a držať v úkryte. Nad tou myšlienkou som sa zasmial. "To je mi jedno že ho považuješ za kamaráta. Ja ho nepoznám tak neviem čo to je za vlka. To som rád že nás budeš informovať." Poviem a pousmejem sa. Bol som rád že to zobrala na vedomie a že nás bude informovať. "Tak že budeš poslúchať to je všetko." Pousmejem sa a už teraz som bol s toho vyčerpaný. "Nie ten čo neni vo svorke na toho sa to nevzťahuje. Ale je lepšie sa opýtať toho vlka či je tulák alebo patrí do svorky." Vysvetlím jej a pousmejem sa. Vyzeralo to tak že Scall to pochopila teda aspoň som si myslel. Len boh vie čo sa jej honilo hlavou či náhodou neplánuje útek alebo niečo také. Veď uvidíme.

"Dokážem vytvárať zvieratá alebo veci ktoré neexitujú aby som vystrašil ostatných vlkov." Poviem jej a potom som prikývol. "Ano roky ale neboj ubehne to ako voda. Ani sa nenazdáš a budeš veľká." Usmejem sa ale potom som znova zvážnel. "Ale mohol to spraviť. Nemala si sto percentnú istotu. A to či ti budem veriť alebo nie je na mne. Musíš mi dokázať že ti môžem znova veriť. Vážne? Čo ak to bola len pretvárka? Nemohla si to vedieť. Takže ti zakazujem chodiť s vlkmi ktorých nepoznáš a keby tak prídeš o tom vlkovi povedať a ja alebo mama ho preveríme a až potom uvidíme či s ním môžeš ísť alebo nie." Povedal som nahnevane.
Prikývnem. "Ano ide o dohodu a neviem či je to dobrý nápad chodiť na ich územie. Nemusia ťa prijať. Môžu ťa vyhnať. Takže sama tam nepôjdeš. Keď tak pôjdeme tam spoločne aby sa ti niečo nestalo. Rozumieš? Ak tam pôjdeš sama tak budeš ma zaracha a nebudeš nikam chodiť. Je ti to jasne?!" Trochu som zavrčal na ňu aby si uvedomila že to myslím vážne. Viem možno som bol prísny na ňu ale to bolo len pre to aby sa naučila chovať a poslúchala.

Prikývnem na jej otázku či mám aj iné mágie. "Ano okrem ohňa mám ešte ilúziu a vzduch ale ešte som to moc nepoužíval. Našťastie nebolo treba." Usmejem sa ale bol som vždy pripravený ich použiť na ochranu svojej rodiny. "Ano až keď budeš veľká. Musíš si pár rokov počkať ale neboj sa ubehne to ako voda." Ubezpečím ju a usmejem sa ale potom som sa zamračil. "To je mi jedno a čo keby ťa nestrážil a vykašľal by sa na teba a tebe by sa niečo stalo? Ako by sme ťa mohli zachrániť keď sme nevedeli ani kde si vlastne bola? Toto si už nedovoľuj mladá slečna. Bol by som rád ak dodržíš čo sľúbiš. Ako ti mám teraz veriť že spravíš to čo povieš?" Poviem nahnevane ale nekričal som po nej len som chcel aby vedela že som nahnevaný a že toto nemá robiť. "Ano sme na hranici so svorkou a oni vedia o tom a my tiež o tom vedia a dohodli sme sa na mieri takže sa nebojím a keby sa o niečo pokúsili tak by som im ukázal. Ale čo sme stretli jedného člena so svorky tak bol celkom milý a priateľský takže je to v poriadku všetko. Oni dali pokoj nám a my im." Vysvetlil som jej.

Prikývnem aj keď ja som dážď nemusel ale u nej som sa nedivil keď mala element voda. "To je pochopiteľné že sa ti páči dážď lebo máš element voda a tý majú radi vodu. Ja mám element oheň a moc vodu nemusím." Vysvetlím jej a potom mi začala hovoriť čo zažila a opýtala sa ma prečo niesme vo svorke. Povzdychnem si ako jej mám vysvetliť že ja moc svorky nemusím? "Je to trochu zložité lebo ja moc nie som na to aby mi niekto rozkazoval. Ja si radšej robím veci po svojom a to by som vo svorke nemohol ale ak budeš chcieť a budeš veľká môžeš sa k nej pridať." Poviem jej a trochu ma nahnevá keď som počul že nebola len pri tom mravenisku. "Tak to som rád že si si našla kamaráta ale sľúbila si mi že budeš len pri mravenisku. Prečo si mi neprišla povedať že ideš preč? Čo ak by sa ti niečo stalo? Ako by som to potom vysvetlil mame? A mohla si sa utopiť si ešte malá na to." Nechcel som byť na ňu zlý ale musí pochopiť že je ešte malá na výlety sama aj keď bola s nejakým vlkom.

Ani neviem ako dlho bola Scall preč ale pre mňa to bola ako večnosť a keď som sa rozhodol že ju pôjdem hľadať tak vošla dnu celá mokrá. Zasmial som sa nad tým. "Vonku prší čo?" Opýtal som sa so smiechom. "Ahoj to som rád lebo už som ťa chcel ísť hľadať." Poviem jej a ona mi povedala že neuverím čo zažili. Len som sa usmial. Tu na ostrove uverím všetko lebo tu je možné všetko. "Tak vyprávaj čo ste zažili?" Opýtal som sa jej a potom som sa o ňu obtrel a začal som ju olizovať aby som ju aspoň trochu osušil. Nechcel som aby ochorela čo sa mohlo stať keď bola celá mokrá. Keď sa mi zdala ako tak suchá tak som sa znovu o ňu obtrel a keď si ľahla tak som si ľahol k nej a pritúlil som sa k nej aby som ju zohrieval a aby jej nebola zima. Aj keď tu v úkryte zima nebola ale bola mokrá a tak jej mohla byť zima. A tak som spokojne čakal čo mi bude vyprávať.

Všetci sme boli hore a všetci chceli ísť von. Teda obdival som vĺčatá že majú toľko energie. Ja som už toľko energie nemal ako oni. Scall sa ma pýtala či môže ísť von sama. Chvíľu som váhal či ju pustiť von ale ak bude len tu pri úkryte tak to by som ju potom mohol pustiť von. "Dobre ale budeš len tu a budem ťa mať stále na očiach dobre." Poviem jej a potom svoju pozornosť na Nyci. Tá mi tiež povedala že ide von s Miel a že som najlepši. Usmejem sa a keby sa dalo tak sa červenám. "Dobre a ďakujem a nepreháňaj zase toľko." Usmejem sa ale to už šli von. Povzdychnem si a rozmýšľal som čo budem robiť. Lenže ma nič nenapadalo. Tak aspoň budem dávať pozor na Scall keď už nič iné.
Niekedy by sme si mali spraviť spoločný rodinný výlet to by bolo super.

Ani neviem ako dlho som spal ale keď som sa zobudil Nyci niečo rozprávala. Pozrel som sa na ňu a usmial som sa. "Ahojte. Ano a ako vidíš tak máme aj domáce zvieratko. A ulovili sme srnku tak ak by ste boli hladný je odložená." Kývnem smerom kde bolo uložené mäso so srnky. "Dobre ale musím povedať že Scall je veľmi šikovná. Pomohla mi pri love." Poviem pyšne a usmial som sa. Bol som na Scall vážne pyšný. "Jasné choďte ja dám pozor na princeznú." Poviem a potom som jemne olizol Scall a ostal som ležať. Teraz nech si to užije Nyci s vĺčatami. Ja som si to užil a veľmi a bol som zvedavý čo oni zažijú. My sme toho zažili dosť. "Hlavne si dávajte pozor aby sa vám niečo nestalo." Poviem Nyci a nakoniec som sa postavil a prišiel som k nej a olizol som ju a potom som sa o ňu obtrel. Usmial som sa a vrátil som sa na svoje miesto kde som si znova ľahol.

Prikývnem a potom keď si ľahla ku mne som ju olízol a usmial som sa. "Jasné a ukážem ti iné miesta." Zašepkám jej a keď som videl ako zaspala tak som aj ja zatvoril oči a pokojne som sa oddal spánku. Musím uznať že som vôbec nečakal že mať deti bude taká sranda a zodpovednosť. Ale zase na druhej strane som rad že môžem niekoho učiť a dávať mu vedomosti a naučiť ho všetko čo bude v živote potrebovať. Spokojne som vydýchol a už teraz som sa tešil na ďalšie dobrodružstvá ktoré nás isto čakali a s malými vĺčatami ich bude isto veľa. Hlavne nech je všetko v poriadku a nech sa nič nestane. Nedovolím nikomu aby im niečo spravil. Nakoniec som zaspal hlbokým spánkom. Uvidíme či sa mi niečo bude snívať alebo nie.

//Les Alf

Keď som konečne dotiahol jedlo do úkrytu tak som ho pustil a vydýchal som sa. Potom sa ma opýtala ako sme ho našli a po pravde som už aj na to zabudol tak som začal rozmýšľať. "S mamou sme hľadali nejaký úkryt a natrafili sme na toto. A myslím si že sme dobré miesto našli." Usmejem sa a potom som mäso upratal aby nezavadzalo a pozrel som sa na ostatné vĺčatá a na Nyci ktorý spinkali. "Označkuješ si ho a tým dáš najavo že patrí tebe a nikomu inému." Vysvetlil som jej. Potom Scall začala rozprávať a neviem či s tým nezobudila všetkých. Ja som si ľahol na zem a sledoval som okolie. Teda ja som bol unavený ale ako vidím Scall ako keby chytila druhý dych. Zasmial som sa nad tým a pokojne odpočíval.

Prikývnem. "Ano vážne to je divné ale tak je to zariadené a my môžeme byť radi že ho máme." Usmejem sa a potom som sa už plne venoval ťahaniu mäsa. Videl som že Scall ide poslušne so mnou tak som sa nemusel báť že by som ju stratil. "Nie nemusíš ale ďakujem." Poviem s plnou pusou a pokračoval som v ceste. A keď povedala že to tu pozná a vie kam má ísť tak ma to potešilo. Po pravde som si myslel že si to nebude pamätať ale ako vidím mýlil som sa a to som rád. Len som kývol že rozumiem a pokračoval som v ceste. Keďže som ťahal mäso tak mi cesta trvala dlhšie ako jej. Ale nevadilo mi to lebo som videl že už vošla dnu a tam sa už o ňu mama postará. Povzdychol som si a konečne som dotiahol mäso k úkrytu. Pustím ho a vydýcham sa potom som ho znova zobral a odtiahol som ho do úkrytu.

//Úkryt