Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Koniec

Škrábance, hrýzanie, drgnutia...Dallius bol takpovediac na autopilote a už si ani veľmi neuvedomoval, ako mieril svoje zásahy. Nejak však cítil, že to už dlho nepotrvá - minimálne sa to už nebude preťahovať ešte o celé série útokov. Pokúsil sa ešte podniknúť finálny krok, ale zubaki cvakol do vzduchu. Artume ho uzemnila a Scar zavelil na definitívny koniec. Hlavou mu prešla horká horúčava a pred očami mu svet zasivel. Cítil tupý pocit v hlave a laby mal neprimerane ťažké. Vyštveral sa s trpkou pachuťou prehry a pohliadol na Scara. Predsa by klamal, ak by povedal, že ho prehra nesklamala. Bolo to však diskutabilné, keďže Artume sa víťazstva zmocnila nečakane na poslednú chvíľu. Zdvihol obočie nad tým, ako rýchlo Artume zmizla. ,,Nuž, asi by sme nemali podceňovať vlčice ako ty,"aj tak predniesol s jemným náznakom čosi ako iróniou, ale aj konštantovaním zo situácie.
Zrejme naňho doľahol súboj až tak, že na lúke zostal zcela sám až na ďalšiu dvojicu v poradí. Keďže nemal na čo čakať, vydal sa najkratšou cestou tam, odkiaľ sem prišiel.

//Vyhliadka

•Aréna 10•
~2 HP
~2 MP, 2 FP
~2 fyzické, 1 magický

Dallius mal naozaj pocit, že dokopy sa viac uhýbali útokom, ako vzájomne dostávali. Zrejme to už obaja chceli mať u konca, lenže problém bol, že nikto z nich nebol víťazom - a hoci bojovali na krajíčku síl, nemali v pláne sa poddať ako porazený. Artume z čírej frustrácie mu dokonca siahla na oči, a s Dalliusom to už automaticky pohlo. Nehodlal prísť o zrak, zase odtiaľ potiaľ. Na oplátku mal v úmysle ju popáliť na chrbte (m.útok 1). Nepotreboval vytvoriť viditeľný oheň, len spôsobiť jeho efekt.
Tentokrát sa zdalo, že vlčica naozaj nejako zasiahla do jeho krvi. Dalliusa zaskočila chuť železa a pocit tekutiny v jeho tlame. To mu znemožnilo zakryť Artumine zuby, ktoré sa mu zacvakli do laby. Nasadil si štít, ktorý sa ukázal byť spoľahlivý (akcia), a pokúsil sa jej tlamou a zubami oblapiť pleco (útok 2). Následne zahliadol, ako sa ku jeho tvári blíži zadná laba. Zachytil ju tlamou, aby sa do nej zahryzol a tento útok otočil vo svoj prospech (útok 3).

•Aréna 9•
~6 HP
~2 MP, 2 FP
~2 fyzické, 1 magický

Dallius sa celou silou snažil premáhať návaly únavy, krútenia hlavy, zatmievania pred očami a podobné veci, no toho si Artume isto povšimla a tak pokračovala. Lenže súboj stále nebol u konca a ešte časť svojich síl musel vložiť do krytia a nasadenia útokov. Pocítil, ako mu znova mierila na srdce. Preto urobil všetko, čo mohol, intenzívne sa nadýchol a vydýchol, rozhorúčenosť odložil bokom až opäť prevzal kontrolu. Aj tak či tak to však splnilo svoj účel, pretože Artume získala dosť času na to, aby ho cvakla po tvári. A keďže sa mu vyšmykla z dosahu, pokúsil sa jej vznietiť srsť na krku (m.útok 1)Nad ďalším zásahom na citlivé miesto sa otočil a zahnal sa pre hryznutie do hrdla (útok 2) a nato si vytvoril ďalší štít ( akcia). Potom prebehol ku jej zadným, jednu chytil pomedzi zuby, a ak sa mu nevykĺzla, s trhnutím jej vykrútil nohu proti kĺbu (útok 3).

•Aréna 8•
~ 17 HP
~2 MP, 2 FP
~2 magické, 1 fyzický

Nevychádzalo. Skrátka nič okrem jedného zásahu do spodnej tlamy. Dalliusa už úprimne prestávalo baviť byť kreatívnym, pretože sa to preukázalo zbytočné. Síce ho zhodila na zem, ale dal sa pohotovo na laby a opätoval jej útok v podobe ohnivého šípu, miereného na hruď (m.útok 1) a vzápätí si nahodil štít (akcia). Zavrčal nad kusancami, ktorých miesto ho už ani nezaujímalo a skrátka urobil to isté s rozžeravenými tesákmi do ramena (m.útok 2).Cítil, ako ho jed z rán spomaľuje, ale nehodlal tomu venovať ani sekundu času nazvyš. Hádal, že už obidvaja nemali náladu vymýšľať niečo nové. Súboj sa raz musel skončiť a na Dalliusa pomaly doliehala jeho vlastná únava.
,,Tak práve toto ti už neprejde,"zachrčal, keď sa ho znova pokúsila šmahnúť. Predsa sa nedá machať po tvári od vlčice! Nato sa otočil, aby ju oboma zadnými kopol cez tlamu.(útok 3) a pratal sa preč.

•Aréna 7•
~ 31 HP
~2 MP, 2 FP
~2 fyzické, 1 magický

Z celej série útokov zafungoval len oheň. Dallius si aspoň pre tento útok mohol vydýchnuť, pretože akonáhle ju obkolesil, Artume mala nulovú šancu sa mu vyhnúť. Na to však dostal rani cez tlamu s jej prednou labou. To jej opätoval tak, že sa zahnal po jej uchu v pokuse ním škubať.(útok 1) Súboj však nie a nie prísť ku koncu, pretože sa nezdalo, že by jeden z nich mal o toľko navrch, že by v podstate bol už teraz považovaný za víťaza.
Artume však stále nasadzovala ten istý trik, ktorý Dallius už prehliadol. Preto keď pocítil ďalší náznak toho, že okolo neho bledne svet, sa zaryl pazúrami do zeme v snahe zostať pevne na nohách. Opakoval si, že to nebola skutočne jejo hlava, ktorá chcela vypovedať službu. Len navodené. Či už to bolo šťastie, alebo výsledok úpenlivého snaženia, tieto klamy pominuli. Vyslal na ňu ohnivý výboj, ktorý mal jediný účel - dočasne ju oslepiť, pretože sa ho snažil nasmerovať blízko jej očí (m.útok 2). Nevyhol sa ale jej tesákom, ktoré sa mu zakúsili do hrudi. No než sa pokúsila o čokoľvek ďalšie, Dallius jej pristúpil predné laby a svojou hlavou sa tú jej snažil vytočiť nabok tak, aby mu lepšie odhalila spodok tlamy, do ktorej sa tak či tak zahnal zubami. Pokiaľ sa mu to vydarilo, pokračoval v snahe držať Artuminu hlavu odklonenú (útok 3), akcia).

•Aréna 6•
~ 41 HP
~2 MP, 2 FP
~2 magické, 1 fyzický

Nasledujúcej magickej várke sa Artume vyhla. Síce len o chlp, ale pokiaľ nebola zasiahnutá, na tom nezáležalo. Dallius podskočil a uchmatol ju za kožu poblízko temena, prechádzajúceho do krku ( // trochu lepšie vysvetlené) a snažil sa nájsť lepšie miesto na zachytenie. Artume sa nenechala držať dlho a aby jeho stisk viac oslabila, vyvolávala mu čoraz viac nevoľností a do toho pociťoval, že mu srdce tepe neprimerane rýchlo. Dallius svižne uskočil nabok . Netrúfal si vytvoriť nič, čo by bolo dosť nápadné na to, aby si to všimla, pretože takéto veci mali veľkú šancu zlyhať - takže použil inú taktiku. Tak sa ňu vyrútil a zaškriabol sa do hrudi labou, ktorá sa pri dotyku mala rozpáliť. Pokiaľ sa uchytil, pazúre jej ťahal naprieč. Pomedzi tým sa mu z láb uvoľňovalo množstvo iskier (m.útok 1)
Popod brucho sa prešmykol tak, aby sa mu nedostalo žiadnych útokov na tvár. Nato pocítil nepríjemné ptekvapenie v podobe spŕšky z hliny. Okamžite privrel oči, ale už nezabránil tomu, aby sa mu tam nedostaly kusy špiny. Vykĺzol spod jej brucha po boku, aby neschytal úder zadnými labami a klipal viečkami, aby si ako - tak navrátil zrak. Otriasol si hlavu a vyštartoval po jej boku, do ktorého by sa s nárazom oprel labami (akcia) a obkolesil ju ohňom siahajúcim asi do výšky celých láb ( m.útok 2). Hlina v očiach ho však iritovala viac, než by čakal, a preto schytal zásah do ramena. To využil na to, aby sa jej zubami zakliesnil do tlamy ( útok 3). Zatiaľ čo z neho už nejaká krv ukvapla, z Artume ani štipka. Začal si to všímať až po niekoľkých útokoch, kde to začínalo byť zvláštne. Lenže Dallius vedel, že nebojoval s obyčajnou mágiou a preto bolo logické, že si svoju krv uchránila.

•Aréna 5•
~ 52HP
~2 MP, 2 FP
~2 fyzické, 1 magický

Vo vzduchu to vrelo mágiou, zápalom do boja a narastajúcou nevraživosťou medzi obidvoma vlkmi. Uškliabol sa nad perfektnou náväznosťou svojich vydarených plánov. Stiahol jej laby dohromady, hryzol do stehna a aspoň robil čo mohol, aby ju prevaliť na chrbát. To by už zrejme chcel veľa. S vlčicou to veľmi nepohlo, no prinajmenšom jej uštedril nejaký ten kopanec. V jeho ďalšom snažení mu zabránil nejaká novotinka, z ktorej sa mu svet zatočil pred očami a Artume mu vykĺzla pod zovretia zubov.
Pochopiteľne, sestra nehodlala hlúpo postávať a mala sa ku ďalšiemu činu. Tušil, ako ju kopanec do tváre vyprovokoval, a preto ani nebol prekvapený, kam zamierila. Tam to ale nepôjde! Zatiaľ čo pri ňom stála zozadu, rozhodol sa využiť moment. Zapálil si chvost ohňom pre neho neškodným a šmahol ju.(m.útok 1) Dokým to na neho bude skúšať zozadu, bude aj on.
Dallius zvrašti čelo, ako sa u zubami zaryla do chrbáta. Keď sa mu tak dobre nastavila, zahnal sa po nej zubami tak, že by sa jej zavesil do temena (útok 2). Artume si rýchlo uvedomila, že so svojou mágiu ho môže napadnúť celkom nečakane. Uskočil nabok a vytvoril si štít (akcia), lebo otupenosť dlho neprechádzala a mal pocit, že by sa s nasledujúcim krokom zrútil k zemi. Tak či tak, pozbieral v sebe ešte to, čo v ňom zostalo a skokom sa dostal dole ku bruchu, kde ju chcel opäť potiahnuť za kožu trhavými pohybmi. (útok 3) Tu sa mohlo pokaziť všeličo, lebo sám nevedel, kedy ho zradia vlastné sily s tou látkou ktorú dońho dostala.

•Aréna 4•
~ 62HP
~2 MP, 2 FP
~2 fyzické, 1 magický

Dallius sa pousmial nad svojím ohnivým bičom, ktorý Artume oblízol po krku a tak snáď ako jediný z jeho magických vychytávok mal úspech. Z toho sa však nemohol radovať dlho, lebo sestra nezaháľala príliš dlho s odplatou na nasledujúci útok. Podkopnutie láb nečakal a zanedlho to bol on, kto tvrdo dopadol na zem a prehral istú preťahovačku, ktorá trvala hodnú chvíľu. Nakrčil ňufák nad nepríjemným pádom, ale rýchlo sa vyšvihol na nohy a z bezpečnej vzdialenosti na ňu vyslal čosi ako ohnivú reťaz (m.útok 1) a keby sa vydaril, stiahol by Artumine laby dohromady. A potom? Nech si osud nepraje. Dallius ešte nemohol predbiehať- to mu pripomenula rana po tvári, opäť s tým jej jedom. Takto sa vymanila z jeho zovretia. ,,Vymysli si niečo kreatívnejšie," zavrčal so znechuteným pobavením. Zrejme ani nebolo treba, pretože jed znovu privodil malú paralýzu. Dallius už však nebol tak hlúpy na to, aby sa znova dal nachytať. A už zvlášť nie na krk. Prešmykol sa popod ňu tak, aby sa jej mohol zahryznúť do stehna zvnútra a labami odkopnúť na chrbát (útok 2, akcia). Ako sa tak ohnivý plameň prevaril mimo dosahu svojho cieľa, Dallius sa ani nenazdal a jeho zadná noha skončila v sestrinej tlame. Zuby mu docvakli hlboko do kože. Trúfla si na zadné nohy? Fajn. Dallius vystrel zdravú labu a s celou silou ju kopol po jej tvári. (útok 3)

•Aréna 3•
~ 72 HP
~2 MP, 2FP
~2 magické, 1 fyzický

Súboj zväčša pozostával len z vyhýbania a cvakania zubov naprázdno. Hoci si myslel, že chvost mu vyjde, Artume sa mu opäť len vyšmykla. Dalliusa to rovnako vyvádzalo z miery. Ten začiatok sa len preťahoval a ani pri ich vzájomnom pokuse zvaliť sa na zem sa nič nezmenilo. Dalliusov protiútok bol marný a tak isto dopadlo ďalšie kolo. Ani sa tak nepokúšal o nič podobné. Nanešťastie, na túto akciu naväzoval aj jeho nasledujúci magický experiment. Pokiaľ by vyšli obe, bol by to dokonalý ťah. Lenže rozpálená zem nemala takmer žiadny účinok ani sama o sebe. Vedel, že mágia ešte stále nebola na zahodenie, len tento pokus bol celkom zúfalý. Jedine útok pazúrami cez hruď sa konečne dočkal úspechu. Ako už strácal trpezlivosť, vytvoril ohnivý bič, cielený okolo jej krku (m.útok 1). Dallius mal ešte jeden sľubný plán - musel len počkať na správny moment. Vzdialil sa od dosahu jej tlamy, siahajúcu na hrudník a vyskočil na jej chrbát tak, aby ju celou váhou zaľahol (AKCIA). Potom sa už útoku na ňufák nevyhol. Čo bolo horšie, netušil, že Artume v podstate využila svoju mágiu skrytú doslova za labami. Okolie ňufáka ho mravčilo a zároveň ochromilo, čím strácal drahocenné sekundy. Aby tomu zabránil, popadol ju zubami blízko hrdla(útok 2) Než sa jeho reakčné schopnosti dali do normálu, nestihol sa vyhnúť ani popadu za ucho, čo ho vytočilo do najväčšej miery. Tu končila všetka sranda! ,,Nie tak zhurta!" Aby sa vymanil, vyšľahol jej do tváre oblak ohňa. (m.útok3)

•Aréna 2•
~ 80 HP
~2 MP, 2FP
~2 fyzické, 1 magický

Zrejme už pri pokuse o prvý útok sa Dallius načasoval príliš skoro, čo bolo aj dôvodom neúspechu. Artume videla, kam labou mieri, a tak si svoj krk včas uchránila. S labami dopadol naprázdno. Pomedzi tým jeho guľa nabrala zlý smer a zmizla kdesi v trsoch trávy. Nelenil dlho a v poslednej sekunde zachytil, ako sa snažila využiť jeho neúspešný útok a zamierila mu na plece. Dallius sa zásahu vyhol čímsi ako krokom a prikrčením, čím sa dostal ku jej chvostu. Ešte kým sa stihla pretočiť cvakol zubami po jej chvoste (útok 1) a snažil sa jej vyhnúť z dosahu, aby nedostal ranu do hlavy alebo aby sa nepokúsila mu skočiť na chrbát, keďže štít popri odkrytí prvého útoku sám zmizol. Takúto akciu využila na protiútok na chňapnutie po labách, čo si ale Dallius všimol v predstihu. Chcel na zlomok sekundy vytvoriť dojem, že sa podvolil, a aby pofom využil moment do nej drgol v snahe ju zvaliť (AKCIA) a tak jej útok opätoval. To už však započul cvaknutie zubov blízko jeho boku. To bolo o čosi slabšie, pretože Artume sa podarilo len potiahnuť srsť. Vzápätí sa Dallus znova využiť čosi zo svojej mágie, a preto vyvinul sily na rozžeravenie zeme pod jej nohami (útok 2). Síce zo zeme nešľahali plamene, ale pokiaľ by sa tam zdržala príliš dlho, isté popáleny neboli vylúčené. Práve preto dúfal, že Artume úspešne strhne na zem - a že magický pokus nezlyhá znova.
Čo sa týkalo ďalšieho pokusu o jeho bok, Dallius si ho uchránil tak, že uskočil aby sa nasmeroval do inej strany a pazúrami sa zahnal na jej hrudník(útok 3)Uvedomoval si, že sa možno staval do nedobrej pozície, ale snažil sa svoje útoky mieriť na rôzne časti tela.

//Krištáľové jazero

Dallius vyhlásil ich dvojicu ako prvý a a v tom momente začali veci naberať rýchly spád. Allvanté poslala tú dvojicu vlkov, medzi ktorými by sa napätie dalo štiepiť ku jazero a to znamenalo, že oni pôjdu na lúku poblízku. Tam ich mal zaviesť Scar, ktorý o malú chvíľu prevzal vedenie. Vykročil tesne za ním a udržiaval svižný krok. Od samého vzrušenia mu brneli tlapy a popoháňali ho na finálne miesto. Naposledy sa obzrel na jazero a zachytil prvý súboj - ani netušil, kedy to začali. Čo však povedala matka o nejakých sporoch mu zasadilo chrobáka a veľa otázok do hlavy. Ešte raz prešiel pohľadom po Artume. Kto tu mal zlú pamäť? Nuž tá nehoda asi dobiehala aj jeho. Ako bolo možné, že o nejakých sporoch nemal doteraz ani potuchy? Buď mala sestra falošné spomienky alebo sa Dallius niečoho nevedomky dopustil. Jedna vec však bola jasná - dnešným súbojom sa to vyrovná.

•Aréna 1•
~ 80 HP
~2 MP, 2FP
~2 fyzické, 1 magický

Artume sa objavila len zakrátko za ním. Zaujali medzi sebou pozíciu a čakali na povel. Scar im veľa času na prípravu nedával. Súboj dostal zelenú a Dallius kývol alfovi na znak začiatku. Už počas behu to v ňom vrelo. Doslova. Oheň sa prejavil akoby sám, a preto vytvorenie štítu(AKCIA) šlo bez najmenších ťažkostí. Bolo výhodné si ho pripravť na začiatku, predsa bola súperka rovnako zapálená do boja a štít poskytol šikovnú ochranu v momente, kedy nevedel, čo má očakávať. Medzitým vytasil pazúry a zamieril nimi na krk sestry ( útok 1). Pokiaľ by toto zlyhalo, nasmeroval na ňu ohnivú guľu ( útok 2). Ešte s využitím svojho šítu sa jej zubami pokúsil zahryznúť do laby(útok 3). Ocital sa v nestabilnej situácii, keďže okrem vynaloženia síl na vlastné útoky sa musel kryť pred tým, čo sa na neho vráti. Takto nebolo nič isté a pokusy ešte neznamenali nejaký efekt.

Podľa počtu zhromaždených vlkov tušil, že ide neskoro, pričom dúfal, že nebude úplne posledný. Akonáhle si prehliadol každého, naskytla sa otázka. Sestra nebola nikde v dohľade, čo znamenalo len dve veci - že sa nezúčastní alebo príde po ňom. Obodve možnosti by si nikdy ani nepomyslel, no tentoraz to chvalabohu bola tá druhá. Jednak nebol posledný, a taktiež si nemusel zvyšnú dobu lámať hlavu nad tým, prečo sa neukázala na akcii, ktorá je stvorená priam pre ňu. Aspoň tak, ako ju poznal. Vzápätí sa mu sama prihovorila. ,,Jasné,"pritakal hlavou. Vlastne bol aj zvedavý, čo mala na srdci. Nepamätal si, že by bola vec, ktorá by bola nedoriešená...Nemuselo však všade hľadať niečo vážne. Skôr než sa podela preč mu blysol hlavou nápad hodný zváženia. ,,Môžeme aj rovno hneď. Hneď po našom súboji,"zakrivil kútiky tlamy v napätom očakávaní, štipky trúfalosti ale potom aj narastajúceho odhodlania. Odmietnutie takého návrhu bolo mimo jeho pochybmostí. Jedine, že by sa s niekým dohovorila už skôr. Čo sa ale stále dalo zmeniť, či? Napriek tomu, že bola vlčica, tak ich sily pokladal za vyrovnané. Predsa ako jediná dostala do vienka mágiu, o ktorej ani netušil, čo je poriadne zač. Naviac, vyzývať kohosi iného nemalo zmysel, keďže usudzoval, že sa nikto vhodnejší nenájde. A s tým, ako neskoro došiel počítal s tým, že väčšina mala na niekoho zálusk. A preto bez čakania na odpoveď predstúpil pred Scara: ,,Milosť, ja do súboja vyzývam Artume,"oznámil ako prvú dvojicu.

//Lúka

//Lúka

Kračiny praskali a prehýbali sa pod prichádzajúcim. Z diaľky už zacítil pachy, ktoré predtým cítil na zraze, ale aj niekoho iného. Hádal, že budú asi dvaja. Dallus začal v momente spochybňovať svoj príchod. Nemal tu nikoho znepriateleného, a to platilo s najväčšou pravdepodobnosťou aj naopak. Pravda, nemal dostatok inforkácií o tom, čo sa tu bude diať a z atmosféry to mohol len ťažko vyčítať. Predpokladal, že sa tu zišli tí, ktorí si chceli spory medzi sebou vyriešiť takýmto spôsobom - s vedomím alfy a tak neporušiť žiadne pravidlá, na ktorých si Chaos tak zakladal, zatiaľ čo sa celá akcia niesla v bojovo - priateľskom duchu. ,,Zdravím,"predniesol k okoliu a očami sa zastavil pri Allavanté. ,,Ospravedlňujem sa za zdržanie. Rodinka mi dala trochu načas,"zamrmlal. Potom pohľadom prešiel na dvoch vlkov, ktorí mu povedomí určite neboli. Mohli byť noví, ale Dallius si nechcel vytvárať falošné domnienky. Postupom času v ňom začalo narastať akési vzrušenie, ale nie v kladnom ani zápornom slova zmysle - skôr vôbec netušil, čo bolo v pláne. Vždy bolo dobré aspoň zistiť, ako veci chodia. Nechcelsa predsa ukrátiť o skúsenosti. Naviac, aké by mal meno, keby sa neukázal?

//Most cez Les u Mostu

Našťastie Dallius nemusel byť o hlade dlho. Ihličnatý les poskytoval potravy hojne aj v noci, kde si ulovil to prvé, čo prišlo pod labu. Na nič iné ako len hlodavcov nemal čas, ale stále lepšie ako nič, a za to maličké zdržanie to stálo. Koniec lesa mu napovedal šum mora, ktorý sa rýchlo ulmoval, ako kráčal do vnútrozemia. Otvorila sa pred ním lúka, a Dallius sa snažil vybrať cestu cez tie najmenšie trsy trávy, ktoré kdesi dosahovali vyše metra. Snáď jedinou výhodou toho brodenia boli toky riečok, z ktorých si doprial pár dúškov vody. Vytekali z potokov, ktoré sa štverali pomedzi skalné cestičky v neďalekých horách. Jeho kroky ale smerovali kdesi na okraj. Tam, kde to považovali za špeciálne miesto len niektorí vlci.

//Krištáľové jazero

//Duny cez Temný les

Keď vošiel do lesa, hmla sa začínala prudko sťahovať a uzavrela sa priamo za ním. Niekto domýšľavý, pre Dalliusa slabomyseľný, by si mohol domyslieť, že vedome zablokovala cestu naspäť a poháňala ho vpred, do láb príšier nikdy nevidených na svetle. Dallius si odfúkol nad touto hrboľatou cestou. Pre zaujímavosť súšal zacítiť pachy nejakých zablúdených dušičiek (alebo len niekoho, kto si robí skratku) a na jeho prekvapenie sa tu dapo nájsť pomerne dosť čerstvých pachov. Možno je to pen výhodná cesta, navzdory jej odradzujúcemu výzoru. Jediná určite nie, ale čo sa týka vzdialenosti rýchla. A tak ku padlo na myseľ, že aj bol vlastne hladný, a niečo hodiť do žalúdka nebol nikdy zlý nápad - zvlášť oeď vlk presne nevie, čo ho čaká. Bohužial, jeho možnosti boli viac než limitované. Tak musel svoje brucho podržať jladné ešte nejakú chvíľu.

//Lúka cez Les u Mostu