Příspěvky uživatele

< návrat zpět

6- Les

Všetci si tak nejak vybrali svoje strany a rozutekali sa. Ku táboru ich pôjde dosť, ale čo tak prehľadať aj les - okolie? Tam vyrazila len matka, pokiaľ sa stihol dobre poobzerať. Preto už veľa možností nemal. No popravde, bolo mu to jedno. A sestra sa zatiaľ nevyjadrila. ,,Skrátka sa vyberiem tam, kde ešte nikto nešiel. Veď to už je jedno,"naposledy sa vyjadril, ak nič nenamietala a preplietol sa pomedzi stromy a skrátka šiel tam, kam ho labky zavedú - samozrejme potichu a čoraz nenápadnejšie, ako postupoval vpred. Neustále sa rozhliadal a vetril po pachu cudzinca. Cítil, že sa vzdiaľuje od ostatných, čím sa stupňovalo jeho napätie. Mohol sa spoliehať iba na seba a naraziť na hocikoho. Alebo na nikoho. Pokaziť to, alebo významne obrátiť situáciu.

//Lúka

5

Pozvoľné kráčanie po lúke netrvalo dlho. Boli čoraz bližšie a bližšie pri svojom neistom cieli, ktorý mohol, ale nemusel byť na mieste. V druhom prípade by to bolo ideálne - nič ani nikto by ich nemohol až tak prekvapiť, narozdiel od toho, keby sa rovnako rozdelili ako oni a tak by sa z nich stali takmer rovnocenné skupiny. A práve preto to potrebovali zistiť bez odhalenia. O to by sa malo postarať ono prispôsobenie si vetra, vďaka ktorému to isto pôjde ľahšie. ,,Mám mágiu, ktorá by mi mohla dopomôcť k tomu, aby ma nespozorovali - ale nie na dlho. Takže pokiaľ nemá niekto niečo lepšie...,"prešiel pohľadom po vlčiciach. Čo sa týkalo mágie, to bolo všetko, čo by mohol využiť. Teda ak sa niekto vedel maskovať lepšie, dal by mu prednosť. Hlavne už nechcel stáť ako stĺp. Oheň by mohol využiť pri pripútaní vlkov na mieste. Ak chceli mať istotu a narobiť divadlo. Ale to boli špekulácie dopredu, bez oboznámenia sa so situáciou to bolo zbytočné. Medzitým sa zahľadel na otca, ktorý prehlásil takmer to isté, len sa museli rozdeliť do strán.

//Jazero

4- Rhyssbur, Riveneth

Krátko pohliadol na tmavšiu vlčicu s parohami, ale na otázku bol zatiaľ ticho a prehodnocoval ten plán neplán sestry, ktorý bol vymyslený príliš narýchlo, a tak mal pocit, že sa v ňom nemá čoho pridržiavať. Považoval to za riskantné, a pokiaľ by ich odhalili, považoval by to za zlyhanie...to by sa rozutekali kade-tade a bolo by po akcii. Ale uvedomil si, že Chaos je chaos a aj keby nejaké prísne pravidlá mali, zrejme by v skutočnosti nefungovali tak, ako by očakával. Medzitým pozorne počúval sivú vlčicu v popredí, aby sa dozvedel čo najviac, ale samozrejme, informácie o presnej polohe nemali. Nastoliť u tých nešťastníkov chaos sa mu taktiež páčilo, ale to sa mohlo ľahko vymknúť spod kontroly. No nerozmýšľa až príliš? Za tých pár sekúnd už asi na nič geniálne premyslené neprídu.

//Les u mosta

3.rodina

Dalliusa nemusel nikto upozorňovať, že toto je jeho prvá, a ak neuspeje, možno aj posledná skúška ako prechod do dospelosti. Teraz sa ukáže, že zlyhanie si nedovolí stoj čo stoj, a ak áno - nech ho bohovia ochraňujú. Okrem toho, že by sklamal rodinu by to bola potupa aj pre neho samotného. Preto na tieto veci ani nemyslel, veď podľa slov šedej vlčice už dopredu boli odsúdení na úspech. Štyria vlci proti ôsmim, z toho je jeden z protivníkov oslabený a takúto návštevu ani nečakajú! Aká je šanca, že sa im to nepodarí? Mizivá. Preto Dalliusovi na um neprichádzali obavy ani negatívne myšlienky, no napriek tomu to bral vážne. Na druhú stranu sa aj tešil, pretože vyskúšať si niečo takéto mohol po prvýkrát. Avšak, zdalo sa, že sestra to berie ešte odľahčenejšie, keď sa tak na ňu pozrel. Tá bola jediná, ktorá by mu akokoľvek mohla pomôcť - ale s takouto núdzou ani náhodou nepočítal. Akonáhle matka odbehla dopredu, vypočul si Rhysburr, ktorá mu niečo našepkala. Bolo vidieť, že jej slová zvažuje. Už sa chcel tej šedej, ktorá viedla ich skupinku, sa spýtať, či majú konkrétny plán, ale sestra ho zastavila dosť rýchlo. Veď konkrétny plán ako jednotná skupina nemali, tak prečo by si nemohli vymyslieť ten svoj? ,,Ale príliš by som nešpekuloval a neodpájal sa od pôvodného plánu, ak sa zanedlho oznámi. Veď vieš, že si nemôžme dovoliť ani najmenšiu chybu." A pobehol za ňou.
//Lúka

Dallius
× Onemocněte - 1 bod
× Nakažte jiného vlka - 2 body
× Předejte informaci o nemoci jiným - 1 bod
× Začněte zjišťovat, jaké má nemoc příznaky - 1 bod
× Zbav se mrtvých zvířat (pouze osud) - 3 body
× Připravujte se na nejhorší (volno k interpretaci) - 2 body
× Prodělejte úspěšně nemoc (během jakékoliv části) - 2 body
× Zkontrolujte své nemocné (vyléčené nebo vlky s momentálním průběhem) - 2 body
× Předejte si informace o nákaze - 1 bod
celkom dostáva: 15 bodov - za tie mystery box, 15kšm + 1 mince + 5% + odznak
percentá do rýchlosti

Mireldis
× Onemocněte - 1 bod
× Předejte informaci o nemoci jiným - 1 bod
× Začněte zjišťovat, jaké má nemoc příznaky - 1 bod
× Předejte informace své alfě - 2 body
× Poučte se či poučte o léčivé rostlině - 2 body
× Prodělejte úspěšně nemoc (během jakékoliv části) - 2 body
× Předejte si informace o nákaze - 1 bod
Celkom dostáva: 10 bodov - za tie 1 labku do zveda, 15kšm + 1 mince + 5% + odznak
percentá do vytrvalosti, ďakujem!

2-Rhysburr, Alduin

Nečudoval sa, že volanie privolalo celkom slušnú skupinku vlkov. Ale bolo pekné, že tu vlastne mali rodinné stretnutie - až na brata, samozrejme. Pozoroval tú vlčicu s maskou lebky, ktorá sa pri nedbanlivom pohľade vlčicou nezdala byť. Ale to sa uistil aj podľa hlasu. A ešte sa k nim ozval Alduin s odpoveďou na jeho nevyslovenú otázku. Už v tom mal celkom jasno, na čo krátko prikývol. Bola to beta Chaosu, ktorá potrebovala menšiu pomoc. A akú, s tým si hlavu dlho nelámal. Bolo to strohé a jasné, bez zbytočných viet navyše. Tak, ako to má v tomto spoločenstve byť, nie? A odpoveď mal každý tú istú. ,,Tu niet čo namietať. Tak ideme?" už bol rovnako nedočkavý, ako každý iný vlk v tejto prapodivnej skupinke. Rovno si to namierili proti tým úbožiakom, ktorí mali bohužiaľ smolu. Usadili sa tam, kde nemali. A nebolo pochýb, že na túto chybu zanedlho doplatia. Prinajhoršom toto miesto budú musieť toto miesto opustiť, no tak či tak bez ujmy neodídu. Dallius dokonale vedel pochopiť zmýšľanie a chuť pomsty tej vlčice, ktorá je neďaleko. Ten , kto by s tým nič neurobil, nemal by právo nazývať sa Chaosanom. Uškľabil sa na poznámku Rhysburr, opäť so zajacom. Ale súhlasil, toto bude niečo úplne iné. Jeho prvá skúška. Akoby ho už aj labky svrbeli od očakávnia.

//Lúka

1. na všetkých

Prekvapene zastal, keď sa ani nie tak ďaleko od jazera ozvalo zavytie. Dobre počul? Dokonca, nie. Zvuk šiel priamo od jazera. Keby bol zraz, bol by o tom informovaný! To predsa nebolo možné. A keďže mu to nešlo do hlavy, nikto mu nemusel hovoriť, aby to šiel zistiť. ,,Tak to je zvláštne, poďme,"vyzval sestru a pridal do kroku. S každým nasledujúcim krokom sa jeho zvedavosť zväčšovala. Cítil tu štyri pachy, čo mu ihneď oznámilo, že sa nepochybne niečo deje. Po zavýjaní už počul len nepokojné hlasy. Vynoril sa z kríkov a pohliadol na situáciu, ktorá sa mu naskytla. Netušil, že vlk, po lepšom prehliadnutí vlčica, ktorá zavyla, bola beta Chaosu. A keďže medzi skupinkou zahliadol aj svojho otca, vedel, že sa to týka Chaosu. ,,Čo sa tu deje?"vypustil hneď a pohľadom všetkých prešiel. Držal sa blízko otca, akoby od neho čakal odpoveď na jeho otázku a vysvetlenie. Netušil, že aj on tu prišiel nedávno a toto svoje konanie ani sama šedá vlčica nevysvetlila. Pozorne ju sledoval aj jej zvláštnu masku na tvári. Zatiaľ len čakal, kedy sa v tejto napätej atmosfére začne niečo diať.

//Most cez les

Akonáhle dosiahol na druhú stranu zeme, hmla sa ihneď rozostúpila a zazdalo sa mu, akoby prešiel neviditeľnú hranicu ,,temnej" bariéry, ktorá obklopovala most a tie tmavé miesta za ním. Dallius nebol labilný vlk, ktorý by sa triasol, keď by tam mal zostať čo i len niekoľko minút, ale tie miesta tiež neboli preňho ako stvorené. Okolie sa rozjasňovalo a zanedlho opäť pocítil mierny dotyk jarného slnka. Poznal to tu. Už z diaľky videl vysočinu, a tam niekde by sa malo ukrývať to jazero, kde mal naposledy Chaos zraz, preto si to namieril k nemu - len tak! Nebolo to priamo územie, ale bolo to to najbližšie, čo by ako ,,územie" Chaosu mohol nazvať. Nakračoval cez pokojnú lúku, na ktorej sa ani jediný kvet nepohol. Večer bol úplne tichý a takisto bolo príjemne teplo. Také ideálne počasie. Ani príliš teplo, ani veľká zima, na ktorú by jeho kožuch nevystačil. Mohol by to prirovnať ku sviežemu chladu.

//Krištáľové jazero

//Duny cez Temný les

Púšť bola taká rozľahlá a šíra, že to, čo ich na nasledujúcom krokú čaká mohol vidieť len na jej konci. Vstúpili do nie príliš prívetivejšieho miesta, než bola púšť. Ale to sa dalo čakať, veď je jasné, že za púšťou by ich nečakala rozkvitnutá lúka? Ale tú rozkvitnutú lúky by ani nechcel. Tá je pre slabochov,on hľadal výzvy ako tento podivný les akoby z popola. Nebol si istý, či tadiaľ prechádzal, ale zdalo samu, že bol na minimálne podobnom mieste. Tento les nebol miestom, ktoré by vyhľadával, ale keď sa sem náhodou dostali, je zaujímavé sa stretnúť s niečím takým prvýkrát. Čím ďalej kráčali, tým viac hmla hustla. Bola skoro rovnaká, s akou sa stretol na pláni, ale táto bola...taká temnejšia? Na chvíľu svet postrácal svoje farby. A čo sa týkalo života, na zakúsnutie by tu našiel len rastliny, po ktorých by sa zrejme najedol poslednýkrát. Hmla sa napokon rozostúpila a odhalila most, na ktorý bez najmenšieho zaváhania vkročil. Už cezeň prechádzal a vedel, že sa tie dosky pod ním neprepadnú. Alebo aspoň by nemali.

//Lúka cez les

Možno by bol radšej, keby sa toto ich stretnutie udialo na prívetivejšom mieste, a nie až takmer na začiatku strmej duny. No bol natoľko zaujatý rozhovorom, že si ani nevšímal tých zopár pieskových zrniek, ktoré mu vietor vohnal do očí.
Na jeho zaspomínanie si zareagovala podpíchavou poznámkou. ,,Že pochybuješ," odfrkol si, ,,s jednou vlčicou sme slušne skolili mladú srnu."Dobre, možno to trochu prikrášlil o malý detail - či to bola tak mladá a silná srna, na to si už nepamätal. Ale tak neklamal, nie? Majstrom v love asi nikdy nebude, ale tie časy, kedy len s ťažkou biedou ulovil zajaca, sú preč.
Celkom ho prekvapilo, že o tejto najnovšej správe nevedela. ,,Nakoľko sa s ňou zblížil neviem, ale to je vlastne jedno,"mykol ramenami, ,,Nemal by sympatizovať s niekým, kto je zo svorky ktorá je proti nám," presvedčene dodal všetko, čo vedel. Medzitým sa posadil a dívali sa na seba tvárou v tvár. ,,Samozrejme, že vie. Otec si tiež odniesol ponaučenie o výchove."
Vypočul si, čo mala nové ona. ,,To je ten, čo sa nedávno stal betou?"zdalo sa mu, že sa v úkryte ohľadom tohto mena čosi dopočul, ale chcel sa uistiť. ,,Logické argumenty na čo? Čo plánuješ?"podzvihol obočie s úsmevom. Len tak sa niekomu vnucovať, teda, to by on asi nedokázal. Možno len v tých najnutnejších prípadoch.
Po chvíli mu predsa len začínal vadiť všemožný okolotý piesok, na ktorom nemohol ani poriadne stáť. Nechcel byť citlivka, ale nemali dôvod tu zostávať. A rozprávať sa počas tulácjej cesty po ostrovoch by nikomu nezaškodila... ,,Hm, pohneme sa ďalej?"a začal našľapovať. Konieckoncov sestra evyzerala, že by sa tu chcela zdržiavať.

//Most cez Temný les

Ani nemusel dokončiť svoju cestu cez púšť, a už sa na obzore objavila tmavá štíhla postava známej vlčice, ktorá sa k nemu ihneď rozbehla dole dunou. Aj Dallius pridal do kroku a neubránil sa úsmevu. To bol ten neskrývaný a úprimný, veď nečudo, keď sa videli tak dávno, ako už aj sama Rhysburr poznamenala. ,,No to teda aj ty, pozri sa,"pozrel sa dole a poukázal na tú nie veľkú výškovú vzdialenosť medzi nimi. Určite nebol nízky, ale nie vysoký - bol len o niekoľko zanedbateľných centimetrov vyšší než priemer. ,,Ozaj to bolo dávno. To som vtedy ulovil svojho prvého zajaca,"zaspomínal si s úškľabkom. Padla naňho rovnaká otázka, ako od matky. ,,Teraz sa vraciam od rodičov,"kývol hlavou. ,,Akurát som sa dozvedel, že si brat začal s akousi vlčicou zo Zlatej svorky. Ja také zaujímavé správy nemám," mykol plecami. ,,Čo ty?"určite toho bude mať viac. Za ten čas sa len potuloval po ostrovoch s tými, koho úplnou náhodou stretol.

//Púšť

Púšť sa stala tak monotónnou, až ho to uspávalo. Neustále len hordy piesku, do ktorých sa neustále zabáral. A keď sa pozornejšie zadíval pred seba, úroveň piesku sa zvyšovala a tvorila piesočnaté hory. Teda duny. Nečudoval sa, že nikde ani živej duše zvieraťa, nieto by tu ešte stretol nejakého pocestného. Dallius sa púštiam vždy výbal, pretože - čo by tu robil? Ale iná cesta nebola. A rozhodne si nešiel nadávať, ako sa musí plahočiť cez piesok. Naopak to bral ako nič. A keď už, tak by to mohla byť výzva. Niečo nové oproti lúkam a horám. Teda aj keď vášnivý cestovateľ nebol a ani nikdy nebude, nebolo na škodu oboznamovať sa aj s takýmito miestami.
Keď sa strácate v pieskovom mori rovnako ako čase, je jasné, že vás upúta aj ten prudký najmenší náznak pohybu v nehybnom okolí. Dallius spozornel a otočil sa tak, aby to niečo nevidel len periférnym pohľadom. Lenže, zmizlo to. Nezdalo sa mu, bol si tým istý. Vedel, že sa nemusí obávať, a nejaká púštna príšera to asi nebude, len obyčajná háveď, ale - bolo to vskutku dlhé. Podišiel bližšie, keď sa piesok znova zavlnil a vykukol z neho had len o niekoľko odtieňov tmavší než piesok. Išiel si svojou cestou, a Dallius tak isto. Krátko si vzdychol a pokračoval.

//Tiché útočisko cez Tichú zátoku

Pokračoval okolo zátoky a postupoval podľa pachu sestry. Myslel si, že bol ideálny čas na menšie stretnutie - zvlášť, ak ich sama šla hľadať. Takto aspoň nebude hľadať zbytočne. Hoci Dalliusa rovnako zaujímalo, čo sa stalo s jeho bratom, po tom, čo sa stalo, nemal veľmi odvahu pýtať sa na to rodičov. Aj on si najskôr hľadí svoje a vlastne by ani nemali čo preberať. Preto zájsť za sestrou by nebol zlý nápad. Aj keď neprichádzal so žiadnou správou, nezáležalo na tom. Veď naposledy ju videl ako drobné vĺča, ktoré si poprvýkrát ulovilo zajaca. Určite toho mala viac nového. A možno sa aj dozvie viac o tom, čo sa to vlastne s jeho bratom stalo.
Nakračoval na mierne rozhoručenú púšť. Slnko celkom pekne pálilo a sneh sa rýchlo topil. Nemusel byť žiadny pozorovateľ počasia, aby vedel, že sa príroda prebúdza k životu. Mlčky a bezmyšlienkovito kráčal cez nekonečné hory piesku, čakajúc, čo ho stretne na ďalšom kroku.

//Duny

Pohľadom preskakoval z matky na otca. Nechcel ich rušiť príliš dlho, naviac sám si chcel ísť po svojich vlastných cestách - keď sa zdalo, že všetko je v poriadku. Náhle mu však zišlo na um, že by mohol zájsť za sestrou, ktorá sa z úkrytu len nedávno vytratila. Otázkou bolo, kam išla a ako ďaleko. Teda, či hľadať ju má zmysel. Prv než položil otázku, vypočul si nové správy ohľadom Chaosu, no asi sa nestalo nič významné. Len noví členovia a povýšenie niekoho, ktorého meno mu nič nehovorilo. A potom bol rad na neho. No rovnako ako Alduin neprišiel s ničím významným. ,,Nedávno predtým, ako som sem prišiel, ma dosť zdržala akási Jaina zo Severných svoriek, nová príchodiaca na ostrovy. Vypytovala sa, samozrejme na chorobu a na ostrovy, nič dôležité,"mykol plecami a dodal: ,,No a predtým som bol so Scalliou." Až teraz si uvedomil, koľko času s nimi vlastne ubehlo. O Scalli však nehovoril už tak ľahostajným tónom, pretože predsa je Chaosanka a vedela o niečo viac. Preto, pokiaľ ani jeden ešte nemal otázky ani nenamietal... ,,Tak ja idem. A veľa síl,"dodal s miernym úsmevom vzhľadom na to, že videl že ešte stále nie sú stopercentne vyliečení. A bez ďalšieho slova sa vytratil z úkrytu.

//Púšť cez Tichú zátoku

Zdalo sa, že sa rozpor rodičov blížil ku koncu, aj keď len nebadateľne. Dallius im nechcel skočiť do takejto debaty, no na druhú stranu rozhodne lepšie, ako by mal nájsť prázdny úkryt a nedozvedieť sa tak nič ohľadom jeho súrodencov. Alebo, o jednom súrodencovi. Z toho vyplývalo ponaučenie, aby neurobil rovnakú chybu. Síce to v Dalliusovi bolo prirodzené, nezačínať si s niekým, kto nie je spojenec Chaosu, teraz sa toto presvedčenie len upevnilo. Trpezlivo čakal, aby sa dostal k slovu. A pretože sa rozhovor zvrtol od choroby smerom preč, jeho obavy, ktoré sa v ňom prebúdzali, rýchlo mizli. Svoj názor dal jasne najavo aj nahlas. Nečakane sa mu potom dostalo viac informácií, než by očakával, ale určite mu malý výklad z histórie pomohol dotvoriť si obrázok. Objasnila mu veci a jedno teraz bolo isté - medzi svorkami  nemajú spojenca. Tento dojem mu potvrdila Allavanté jej nasledujúcimi slovami. Dokonca, aj keď za ,,priateľov" mohol považovať akéhokoľvek Chaosana, nebola to nijaká záruka toho, že môže zradiť, rovnako ako hocijaký iný vlk. Bol to potom už len on, na ktorého sa mohol celý svoj život spoliehať. A zvlášť, keď všetci, alebo aspoň väčšina vlkov v ostatných svorkách vedela, aká vojna sa odohrala. Na také sa nezabúda. ,,Pravda, budem sa tým riadiť,"hrdo vyhlásil a zrakom prešiel na Alduina. V očiach sa mu zračil súhlas. ,,Možno by som zašiel za...Viete, kam išla sestra?"náhle sa spýtal, pretože ju tu slabo cítil.