Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Do ňufáku mi vánok zavial Vinov pach. Strihla som uchom smerom, odkiaľ prichádzal, ale svoje väčšinovú pozornosť stále sústredila na vlkov. Zabijem ho, prebehlo mi mysľou. Avšak na teraz som ostávala pokojná, no potrebovala som sa za ním vydať. Preto som si len vypočula ich slová a pokývala hlavou. "Hm," zamyslene som sa pozrela z jedného na druhého. Zatiaľ čo z Cyry som cítila slová byť pravdivé a až sa dá dokopy z cesty na ostrovy... mohla byť skutočnou posilou a podporou pre túto svorku. Mali sme dosť lovcov... "Vážim si tvojich slov, Cyra. Verím, že jedného dňa budeš pre svorku skutočným prínosom. Musíš načerpať sily a nechať svoje telo opäť dostať do formy," začala som a prezerala si ju. "Lov pred zimou je už za rohom. Večer vyrazíme. Pomaly sa chystám zvolať svorku," riekla som a pozrela sa i na Nicosa. Ako matku mi nedalo, aby tak hlúpy, mladý vlk prežíval sám zimu. Potreboval ochranu a mohla som aspoň skúsiť z neho urobiť schopného vlka. I keď gény na moje deti nemal. "Moja ponuka znie... oboch vás príjmem na dobu určitú, aby ste v pokoji prečkali zimu. Na jar sa vás opýtam, ako vidíte váš pobyt tu ďalej alebo naopak, či som ja spokojná s vami. Vašou povinnosťou pre tento moment je účasť na nadchádzajúcom love a Nico... ty sa budeš zdržiavať výhradne v okolí svorky, s členmi, ktorí ťa môžu učiť. Primárne v mojej réžií, pokiaľ nebudem mať iné povinnosti," pokračovala som a dívala sa na Nica, či mojej podmienke rozumie. "Obávam sa, že lovcov tu mám mnoho. Môžem ti však vyhovieť a menovať ťa aspoň na nejakú dobu bojovníkom, ochranárom nášho územia. Niekoho, kto sa nebojí pustiť do boja s nezvanými hosťami, či už ide o zver alebo vlkov. Nebráni ti to však stále účastniť sa lovov. Čím viac žrádla, tým budú žalúdky svorky spokojnejšie," dodala som a pozrela sa jej do očí, či to prijíma. Ak by sa vyjadrili kladne, mohla by som sa pustiť do príprav lovu a zájsť za tým parchantom Vinom. Kde nechal asi tak Niyari?

Tmavá dvojica sa správala vychovane. Lepšie, než väčšina populácie týchto ostrovov. Pri ich poklonách som im len mierne naznačila hlavou, aby sa narovnali. Biely bol však priamym opakom. Nečudovala by som sa, keby bol potomkom niekoho z miestnych idiotov. Na jeho vek sa správal ako malé vĺča. Hľadela som na neho, premýšľajúc, akí museli byť hlúpy jeho rodičia, keď ho ničomu poriadnemu nenaučili. Porovnávala som ho so svojimi vĺčatami, ktoré mohli byť v jeho veku. Narozdiel od neho bol... zaostalý. Na svojej tvári ani postoji som však nedávala nič poznať. Všetky moje myšlienky sa odohrávali len v mojej hlave a pokiaľ nikto z nich nedokázal myšlienky čítať, nemohli nič tušiť o mojich názoroch, aké som mala voči ich osobám.
Svojim tichom som mu dala dosť najavo, že momentálne nie je vhodná situácia na takéto správanie. Pripomínal mi trochu Frekiho. Ten bol tiež dospelý, no jeho myseľ sa dala porovnať s tou vĺčacou. Azda by si spolu i rozumeli. Predsa len mal Biely nejakú súdnosť a rozum, pretože pochopil vážnosť situácie. Aspoň na moment. Bola som rada, že sme sa mohli konečne presunúť k dôležitejším veciam, než bola moja otravná, červená šála na krku. Enzou a Rian. Oboch som ich cítila v blízkosti za posledné dni. Museli sa vrátiť pred nimi alebo putovali separátne. Každopádne zdalo sa, že Cyra nebude zlou voľbou. A pred zimou sa hodila každá šikovná labka. "Cyro. Vážim si tvojej vôle prísť až sem na doporučenia mojich drahých súdruhov. Avšak s blížiacou sa zimou, musím sa opýtať. Čím by tvoja maličkosť, vedela prispieť k zdravému chodu svorky a nebyť len ďalším hladným krkom, ktorý potrebuje nakŕmiť?" opýtala som sa jej, vzhľadom na to, že z trojice bola jedinou, ktorá stála o serióznu strechu nad hlavou. Zatiaľ, čo premýšľala, prešla som pohľadom na jej spoločníka. "Vaša spoločníčka musí byť neskonale vďačná, za tak verného priateľa, ktorý dbá o jej bezpečie. Môžem vás uistiť, že nebezpečie jej na tejto pôde nehrozí, ale... či sa stane jej domovom, nezáleží ani tak na mne ako na jej odpovedi a preukázaní schopností," povedala som a následne prešla po všetkých troch. Náreky vĺčaťa som púšťala uchom dnu a druhým von. Moje ďalšie slová však boli smerované i jemu. "Svorka si ctí lojality a úprimnosti. Sme rodinou, ktorá robí všetko pre to, aby prispela k chodu a prosperite nášho spoločného spolunažívania. Nechceme tu hladné krky, ktoré nepohnú labou, len očakávajú miesto, kam sa vrátiť. Pre tých, ktorí však sú ochotní byť nápomocní a zlepšovať sa vo svojich schopnostiach... či už fyzických, magických alebo len vedomostných... sme ochotní otvoriť brány nášho územia a poskytnúť im ochranu, láskyplný domov, miesto kam sa môžu vždy vrátiť, priateľov a rodinu, či zdroj novej sily a vedomostí," riekla som a pozrela sa na Bieleho. Nezáležalo na tom, či bol zaostalejší než iný, pokiaľ by mal ochotu, mohli sme mu pomôcť, prevychovať ho. Lenže naoplátku nám musel poskytnúť i niečo zo svojich služieb. "Tvoji rodičia ani súrodenci, ak nejakých máš, tu určite nie sú. Azda sa pridali k iným svorkám alebo si užívajú život tulákov a putujú po ostrovoch. Blíži sa však zima, mal by si preto zvážiť, či nenájdeš miesto, ktoré ti pomôže ju prečkať. Pamätaj, že všetky svorky však za ochranu a plné brucho, vyžadujú niečo na oplátku. Tvoja rodina tu možno nikdy nebude žiť, aj keby ju nájdeš. Nie každý je svorkový typ a nie vždy sa s rodinou budeš vídať pravidelne. Už si dosť starý na to, aby si začal žiť svoj život sám. Viac ti však pomôcť nemôžem," riekla som smerom k Bielemu a následne prešla pohľadom na Cyru, či sa ujme teraz slova ona. Mala dosť času premyslieť si, čo vysloví.

Odpočívala som u jazera hodnú chvíľu. Až do chvíle, kedy som neucítila prítomnosť cudzincov. Ich pachy vytŕčali ponad ostatné, ktoré boli typické pre tento les. Strihla som uchom a otočila sa smerom k horám, odkiaľ prešli. Boli na opačnej strane, a tak som sa pomaly pozviechala na labky a vydala sa za nimi. Nepoznala som ani jeden z nich. Predpokladala som, že zablúdili, tak ako väčšina. Málokto sem chodil cielene. Pokiaľ nešlo o špehov Chaosu. Ako som sa k nim približovala, začula som otázku Bieleho, mladého vlka. V duchu som sa nad tým pousmiala a vďaka mágii nechala, aby sa mi krovie a vetve stromov odstúpili, ako som k nim prichádzala. Pohľad som upierala na mladého vlka, keď som otvorila papuľu: "Vaše ňufáky vám mohli prezradiť, že sa nachádzate na území svorky." Následne som prešla pohľadom i na dospelých jedincov, ktorí o tom mohli vedieť. Aj keď mladého jeho vek neospravedlňoval. Bol vinný z vniknutia na hranice rovnako ako oni. Pôsobila som mocne, bola som vysoká a atleticky osvalená. Dlhé ladné laby mizli v upravenej srsti. Na tvári som mala neutrálny pohľad. Hlas som posadila taktiež do tejto úrovne. Nemusela som s nimi narábať v rukavičkách. Kráčali po mojej pôde, po pôde svorky, ktorej členom som sa zaviazala, že ich budem chrániť. Po minulosti, akú sme si prežili, som nemohla veriť žiadnemu cudzincovi. "Žiadam od vás, aby ste mi zdôvodnili potrebu prekročenia hraníc svorky, v opačnom prípade budete musieť územie opustiť neodkladne," upozornila som ich a ostávala stáť. Šál mi vial nebadane v miernom vánku, ktorý som okolo seba podvedome robila, čím sa mi pohybovala i srsť. Bol to pekný efekt. Kardinál sa posadil na neďalekú skalu a pozoroval votrelcov. Ostávala som ticho a vyčkávala na ich slová a postoj, ktorý mi povedia všetko, čo je potrebné. Prvý dojem bol najdôležitejší, no nie? Stačilo mi pár sekúnd, aby som si ich dokázala prečítať ako na dlani.

Strihla som uchom a pozrela sa na Frekiho, ktorý na nás narazil. Bol celý šokovaný, akoby zabudol používať svoj ňufák, aby nás odhalil skôr. Vyhýbal sa mi dosť dlho, ale teraz mu to nevyšlo. Pobavene som sa pousmiala. Jeho šepot som skutočne nepočula, no vďaka myšlienkam som videla presne, o čom rozpráva. Typické. Chcel sa zbaviť zodpovednosti. Stačilo mi, že drepel na území a zásoby v úkryte bude určite brániť celým svojim bytím. "Prisahám, že vo svorke máme naozaj silných a múdrych vlkov. Freki bol však príliš roztomilý, aby som ho nechala mrznúť pred hranicami," vysvetlila som podivné správanie nášho hrdého obráncu a pobavene sa uchechtla. Mimo to obe vlčice súhlasili s mojim návrhom, a tak som prikývla. "Môžete sa považovať za členov svorky. Rešpekt a lojalita sú dôležité. Spoznávajte ostatných i toto územie. Čoskoro vyrazíme na lov. Úkryt svorky môžete nájsť u západnej hranici s pohorím, medzi skaliskami. Vchod je dobre skrytý, ale podľa výraznej pachovej stopy ho ľahko nájdete. Cudzincov, ak by ste nejakých našli, vždy zdržte na hranici a pokiaľ si s nimi niet rady, máte plné právo ich vyhnať. Vlci bez vychovania nemajú tu čo hľadať," riekla som v skratke a premýšľala, čo im ešte také povedať. "Členov rozoznáte jednoducho. Ich srsť je nasiaknutá pachom ihličia a živice. A vzhľadom, že sa tu zdržiavajú väčšinu času, bude výraznejší než u tulákov, ktorí by v podobnom lese žili," dodala som a ešte predsa len niečo poznamenala: "Členovia svorky budú vždy nad nováčikmi, preto rešpektujte každého. Ak by ste mali problém, stačí ma vyhľadať. Väčšinu roka som len tu. Momentálne máme i tri omegy, ktoré pozostávajú z odrastených vĺčat jedného páru, vzhľadom na ich ľahkovážnosť. Inak je nás vo svorke dokopy aj s vami tak... osemnásť? Dvadsať? S tými dvomi už ale neviem, či sa dá počítať, chm. Každopádne takto." Pokývala som hlavou a kukla sa na ne, či majú ešte nejaké otázky, ale predpokladala som, že nie. Minimálne nie teraz. Kývla som im hlavou, že sa môžu rozísť a skúmať to tu na vlastnú päsť. Ja som mala iné veci na práci.

Jméno vlka: arryn
Počet postů:12
Postavení: kappa
Povýšení: pls 10kšm a 1%
Funkce: hraničiar
Aktivita pro smečku: došiel na zraz
Krátké shrnutí (i rychlohry): Po obhliadke hraníc sa vrátil do avaru, kde sa zúčastnil zrazu a prijal funkciu.
Smečková minihra: jo a furt som si nenapísala o:
"Pridaj sa nove do svorky" :DD a asi i ten veľký svorkový lov čo bol? či? ;-;

Jméno vlka: Zeiran
Počet postů: 54
Postavení: sigma
Povýšení: -
Aktivita pro smečku: zisťovanie nových informácií, spriatelenie sa s vĺčaťom z Alatey!
Krátké shrnutí (i rychlohry): Stretol sa s Konvalinkou, s ktorou sa skamarátil a vidí v nej potenciálneho špeha jej svorky! :> Potom zašiel na akciu do zátoky, kde spoznal Peisu, s ktorou strávil nejaký čas. Zistil nejaké zaujímavé informácie a spolu sa pobili s medveďom. Potom narazil na Scalliu, s ktorou mali výmenu názorov. Zistil, že patrí do Chaosu a vyliečila mu rany. Následne sa vydal k jazeru, hľadajúc Scara.

Jméno vlka: Riveneth
Počet postů: 13
Postavení: sigma
Povýšení: -
Aktivita pro smečku: zoznamuje sa s Rhyssbur a začína ju trénovať
Krátké shrnutí (i rychlohry): Narazila na svojich výpravách za informáciami pre Chaos na Rhyssbur. Ešte nevie, že je chaosanka, ale získala si u nej obdiv a bude ju trénovať, aby bola silnejšia. Teraz razia na lov predátora (pálenie líšok) až Lena začne písať! :DD

Jméno vlka: Tiara
Počet postů: 19
Postavení: delta
Povýšení: -
Funkce: priezkumník
Aktivita pro smečku: rozširovala dobrú reklamu na Zlatú svorku
Krátké shrnutí (i rychlohry): Skontrolovala les, hranice lesa a vydala sa na cesty, kde stretla Doubravku. Urobila jej promo na zlatú, strávila s ňou trochu času a potom sa vydala späť domov, aby to tu skontrolovala.

Jméno vlka: Sillarei
Počet postů: 11
Postavení: kappa
Povýšení: -
Funkce: liečiteľ
Aktivita pro smečku: pomáhala bratovi s tréningom mágií
Krátké shrnutí (i rychlohry): Po tom, čo pomohla bratovi s mágiami, stavila sa v lese pozdraviť otca, stretla i Sky a následne sa vydala kus do sveta, aby spoznala viac rastliniek a nejaké natrhala pred zimou. Stretla Tebetha, s ktorým teraz cestuje.

Jméno vlka: Gabriel
Počet postů: 11
Postavení: sigma
Povýšení: -
Funkce: vĺča
Aktivita pro smečku: socializuje sa pomaly s ostatnými členami svorky
Krátké shrnutí (i rychlohry): S bratom Theronom sa po návrate do lesa vydali ho spoznávať na vlastnú päsť. Narazili na veľkú, desivú Aileen, ktorá ich ide "učiť" loviť.

Hello, hello!

O nedávnom výpadku pomlčíme, ale predsa zase žijeme! Hneď na úvod chcem privítať medzi nami Nuntis a Tekii ako hrdé, nové členky svorky, ktoré snáď prinesú nový elán a energiu a trocha sa to tu rozohraje :D Budú zastávať funkcie lovcov, čím Vino získava rolu hlavného lovcu. U čoho chcem zdvihnúť prst, že by sa mohol dostaviť na koberček, nech ho Liss podrbe trocha za to, že je otcom roku furt v ťahu!
Ďalšie zmeny v hierarchii... beriem v potaz, že sme teraz všetci boli spiace růženky, ale predsa! Automaticky na kappu sa dvíha Tebeth a Niyari. Tebeth sa stane hraničiarom, pre jeho lásku k domovu. Niyari dočasne získa priezkumníka, keďže cestuje všade možne. Potom to prípadne zmeníme, netuším, čo si chcela :DD
Bohužiaľ o priečku NIŽŠIE na omegu musím posunúť Riccu, Arrow a Akrosa. Lissandra ich za celý ich život nevidela ani raz. Bohužiaľ pre ňu nie sú plnohodnotní členovia a pokiaľ sa ani neukážete, nebude môcť s nimi počítať ako s členami svorky vôbec.
Solari sa s ňou jediná zoznámila a rovno i zo svorky odišla. Týmto sa s ňou lúčime :) (a dodatočne i s archivovaným Gwynom a Azraelom, ktorý sa však musí vrátiť jako!!!)
A na ostatných len špatno kukám, rovnako ako na seba samú. Ale to sa zlepší! Also Liss okrem Sara, Frekiho, jej detí a Vina za posledný rok nevidela asi nikoho z vás (herne). Tak prosím :DD

----------------------------------- L O V -------------------------------
Taktiež dávam do povedomia, že poprosím, aby sa každý, kto sa chce zúčastniť, dostavil na územie svorky najneskôr do 15. 9. :D ideálne aby tam boli minimálne lovci (vino špatno kukám), moje deti a pak zvyšok ako sa vám bude dať. Pôjdeme klasicky na Ostrizi zrak na nejakú jelenicu, nech má Freki čo žrať na zimu :DD

----------------------------------- M I N I A K C I A -------------------------------
Na záver tu máme drobnú akcičku! Pôjde o DRABBLE na tému "Moje stretnutie s jednorožcom". Ak si niektorí všimli, v popisu lesu alf je zakomponovaná zmienka o "legende" ako za splnu mesiaca môžete u jazera vidieť bájnu bytosť. Tak buďte kreatívny :D tí, čo nevedia, drabble je krátka textová "poviedka" o 100 slovách. Ani o jedno menej či viac. Keďže každé počítadlo funguje inak, budem brať do úvahy toto -> počítadlo Mám pocit, že počíta inak než Word, preto to prosím píšte cezeň, keďže nie všetci majú z nejakého dôvodu word xD

ČAS máte do 26. 9. 2022
posielajte mi to do vzkazov sem na web

-------------------- V Ý P L A T Y ~ Marec, Apríl, Máj, Jún, Júl, August --------------------
TERAZ ICH FAKT DODATOČNE VYHODNOTÍM všetky aj tie minulé!!!
Meno vlka: Milan
Počet príspevkov: herné príspevky za obdobie 1.3. - 31.8. 2022
Postavenie: aktuálne herne odohrané postavenie
Povýšenie: Ak ste boli tento mesiac povýšený a máte to herne zahraté, môžete si napísať o jednorázovú odmenu...
napríklad -> povýšenie zo sigmy na kappu
Funkcia: aktuálna herne pridelená funkcia / funkcia, ktorú by ste chceli pre vášho vlka
napríklad -> lovec / chcel by som byť lovcom
Aktivita pre svorku: Čo ste pre svorku urobili? Zachránili ste niekoho? Zdieľali ste užitočné informácie s členmi? Plnili ste svoju funkciu? (napr. ako lovec som ulovil srnu pre celú svorku)
Krátke zhrnutie (i rýchlo hry): všetko čo ste za tento mesiac stihli zažiť
Questy svorky: -individuálna položka-

Čas máte do polnoci 15. 9. 2022
(Nuntis a Tekii si potom môžu písať až o výplaty za September, keď sa dnes prijali, ale akcičku odovzdanú očakávam od oboch! :D)

//les

Takže lovec. Premýšľala som, že by sa nám niekto taký skutočne hodil, vzhľadom na to, že pár vlkov sa tu už nejaký čas neukázalo a Vino lietal opäť bohvie kde. "Lovcov nikdy nie je dosť," pritakala som a premýšľala, že teraz bude najlepšie, keď sa trochu rozhovorím ja. Po nejakej dobe sme prišli k lesnému jazeru, kde som sa usadila na svoje obvyklé miesto. "Naša svorka si ctí lojalitu nad všetko ostatné. Pomáhame si medzi sebou a i tým najslabším sa snažíme ukázať niečo nové, čo ich posunie vpred až zosilnejú," povedala som a zastrihala ušami, pričom som hľadela do diaľky. "Člen, ktorý nie je užitočný pre svorku, tu nemá čo hľadať. Každý musí priložiť labku k dielu, nie sa viesť na práci druhých. Ceníme si aj múdrosť, skúsenosti a schopnosti. Sila tela i ducha je dôležitá, hlavne na ostrovoch ako sú tieto. Nebezpečenstvo číha na každom kroku," pokračovala som vo svojom rozprávaní a pozrela sa na vlčice. "Vidím, že ste čestné duše a z vášho stretnutia s pumou aj statočné. Ak by ste súhlasili s naším chodom, môžem vás prijať na skúšku aspoň aby ste prečkali v pokoji zimu a nemuseli mrznúť vonku a na jar sa vás opýtam znovu, či si prajete naďalej byť našimi členmi," navrhla som im ponuku, ktorá bola fér pre obe strany. Oni dve spoznajú, či sa im tu skutočne páči a ja uvidím, či sa k nám hodia.

Obe vlčice hovorili príliš veľa kvetnatých viet. Cítila som však z nich, že ich myslia úprimne. Neboli sme na žiadnej skúške, nepotrebovala som počuť omáčky. Bavilo ma však vidieť ich pod stresom. Vynašli sa, i keď mierne nemotorne na môj vkus. Nechala som si chvíľu ich slová rezonovať v hlave, než som napokon prikývla. "Moje meno je Lissandra, som alfou tejto svorky," predstavila som sa im napokon a kývla hlavou, aby ma nasledovali. "Môžem vám kus územia ukázať, povedať vám niečo o jej fungovaní," začala som a premýšľala, že budú po ceste určite minimálne smädné, a tak som zamierila k jazeru. Avšak bolo tu niečo, čo mi mohli za ten čas povedať ešte oni, než k jazeru dojdeme a budem rozprávať ja. Terén bol náročný, hlavne ak ste boli nemotorný. Bol hornatý, kde tu bol kamenný zval zarastený machom, padnutý kmeň stromu, či vysušené staré koryto potoka, ktorý tadiaľ tiekol pred rokmi. V konečnom dôsledku bol však ihličnatý les príjemný, živica a ihličie voňalo po celej jeho rozlohe. "Čím by ste boli prínosom? Vaše silné stránky? Ako lovci? Bojovníci? Priezkumníci? Liečitelia?" položila som im otázku a chcela vedieť, akou profesiou by vedeli pomôcť chodu tejto svorky.

//územie svorky

Sledovala som obe pozorne pohľadom, mlčiac. Vedela som presne čo si myslia, klamať mi nemohli. Bolo milé, že Nuntis, ako sa predstavila vlčica, prešla rovno k veci, ktorú potrebovali. Zjavne si uvedomovali, kde sa nachádzajú a ja si cenila, že nie sú tak hlúpe, aby sa hrali na to, že sem zablúdili. Po chvíli mlčania, keď obe stíchli, som predsa len prehovorila: "Čo očakávate od domova, ktorý hľadáte?" Otázka to bola jednoduchá, no i náročná zároveň. Bolo ťažké vyhovieť všetkých, no držať niekoho na silu tiež nebola voľba. Chcela som počuť, čo žiada ich srdce. Ja im mohla ponúknuť len to, čo sme tu vo svorke mali. Nie možno to, po čom úplne túžili. Azda preto som chcela počuť ich stranu prvú, než sa dám do reči ja sama. Moja maličkosť bola zatiaľ nedôležitá v celom tomto diani. Prioritné boli Nuntis, Tekii a ich priania a sny. "A čo od vás môže očakávať svorka?" dodala som napokon i ďalšiu stranu pohľadu. Pridanie sa do rodiny, nájdenie domova... celé to bol jeden veľký obchod. Prijali ste to, čo ste chceli, ale na výmenu ste museli dať niečo, čo ste ovládali a vedeli. Vo svorke musel fungovať každý článok, inak sa svorka rozpadne, a tak ma zaujímalo, čím môžu prispieť práve oni dve.

//územie

Pokračovala som po severnej hranici. Vďaka myšlienkam som kontrolovala postup Sara, aby sme šli každý iným polkruhom. Zatiaľ sa nám darilo vyhýbať. Zastrihala som ušami, keď sa mi do mysli dostali cudzie hlasy. Nie, že by som ich nepočúvala bežne, ale tieto sprevádzal i pach, ktorý som nepoznala. Na moment som sa zastavila a spozornela. Určila som ich smer a vydala sa k nim. Dve vlčice. Nachádzali sa v oblasti hraníc, dosť blízko k územiu svorky, no stále nie dostatočne na to, aby hranice prekročili. Zatiaľ. Strihla som uchom a pohliadla na kardinála. Červený vták sa rozletel naprieč lesom, aby zakrúžil okolo dvojice vlčíc. Pospevoval zvláštnu melódiu, ktorou sa im prihováral. Prezeral si ich a skôr, než si ho vlčice prehliadli poriadne, bol fuč. Kardinál zabavil pozornosť vlčíc a keď sa konečne prestali sústrediť na vtáka, mohli si všimnúť, že pred nimi stojím. Mlčky. Červený vtáčik dosadol na moju hlavu a pozoroval vlčky z výšky. Patrila som ku skutočne vysokým jedincom, možno som i patrila k skupine najvyšších vlčíc, ktoré sa po ostrovoch pohybovali. Mala som dlhé nohy a atletické telo. Nebola som však chudá, ale tak akurát. Bolo zjavné, že sa o seba dobre starám a nie som slabá. Silný pach mohol vlčiciam napovedať i to, kto som. Prezerala som ich a očakávala, že prehovoria ako prvé.

Nad slovami Solari som sa usmiala. Predstava, že by sa stala Wuovou nevestou bola úsmevná. Prikývla som. Chápala, čo som jej chcela naznačiť, za čo som bola skutočne rada. Po našom malom rozhovore sa zdala byť nabitá dobrou energiou a chuťou poznávať svet i samú seba. "Nemáš za čo, mláďa. Budem sa tešiť na jar, až mi prinesieš svoje príbehy z ciest," riekla som a mrkla na ňu. "Veľa šťastia," povedala som a sledovala ju, ako odchádza k horám. Povzdychla som si. Bola som tu zase sama. Teda nie. Cítila som v lese i ďalších členov, ale nevidela ich. Asi mali svojej práce dosť. Ja sama sa teda vydala smerom k hraniciam, aby som ich prešla. Sar mal rovnaký nápad a tak som sa vydala opačným smerom, nech sa keď tak stretneme v polovici. Určite sa poteší, až ma uvidí. Sarkasticky som sa nad tým uškrnula. Kardinál bol rád, že sa môže zase trochu preletieť.

//les alf

//ukryt

Pomaly sme vychádzali z úkrytu. "Ako ich poznám, len niekde zaspali v čase. Nepatrili nikdy k nikomu, kto by extra vytŕčal a pracoval pre svorku. Nie dostatočne výrazne a rýchlo. Veď ani vás nikomu ešte nepredstavili a pozri ako si vyrástla," riekla som smerom k nej a zasmiala sa. Našľapovala som na mäkkú pôdu lesa a pokračovala po pamäti k jazeru. Cítila som sa tu príjemne. Doma. Počúvala som ju ako sa mi zdôveruje. Jazero sme mali už pred sebou. Ostala som stáť na menšom kopčeku a sledovala jeho priestranstvo z výšky. "Poviem ti to, čo som povedala môjmu synovi," začala som, aby som to uľahčila. Potrebovala nájsť svoj zmysel života. Tebeth ho mal. Bol lojálny a verný svorke. Žil pre ňu a ja vedela, že sa na neho môžem spoľahnúť. Ale aby ju vedel chrániť, potreboval spoznať svet a vlkov. Nabrať skúseností, aby vedel čo má robiť, keď príde do rôznych situácií. Strihla som uchom. Solari bola na tom horšie. Nemala vízie. Zatiaľ. "Si mladá a neskúsená. Potrebuješ vyraziť do sveta a skúseností nabrať. Stretnúť mnoho vlkov, zvierat, rastlín... vlci ťa spravia šťastnou, rozplačú ťa, zradia ťa, pomôžu ti i oklamú ťa. Každé stretnutie s nimi ti však niečo dá," začala som a stále hľadela na jazero. "Vidím a cítim z teba, že táto svorka pre teba nikdy domovom nebude, i keď na moment mohla byť. Nesocializovali ste sa so svorkou, nemáte so súrodencami svorkové návyky ani vzťahy s členami. Môžem povedat, že vás okrem rodičov ani nikto nepozná. Preto nevidím problém v tom, aby si svorku opustila," pokračovala som a tentoraz som sa otočila na ňu. "Zlatá svorka, kde máš aspoň niekoho... môžeš ju vyskúšať. Máme s nimi dobré vzťahy, žijú tam priateľskí vlci. Zlatý les si našla. Jej územie je však v jeho južnej časti u mora. Nájdeš ju, neboj sa a môžeš vyskúšať svoju novú kapitolu života. Nový život, zázemie, cestovanie a skúsenosti ti ukážu, čo v živote chceš. Možno budeš chcieť poznať mágiu, zosilnieť, cestovať, či sa zlepšiť napríklad v lovení a byť svorke užitočná ako lovec. Len čas ukáže," riekla som jej a pokývala nad svojimi slovami hlavou. "A verím, Solari, že sa na jar ukážeš a všetko mi povieš. Vždy tu budeš vítaná, keď prídeš na návštevu za rodičmi, súrodencami, či... za mnou," dodala som a mrkla na ňu. "Mala by si však vyraziť. Leto končí a zima čoskoro príde. Mala by si sa do Zlatej pridať ešte pred ňou. Sama ju vonku neprežiješ. Aj tí najsilnejší vlci majú počas zimy problémy. Niekedy sa i dve svorky spájajú, aby ju prežili. Dúfajme, že táto tak krutá nebude," riekla som nakoniec, povzdychla si a zahľadela sa na hory, ktoré vytŕčali ponad vrcholce stromov. Potrebovali sme nahrabať do úkrytu zásoby.

Pohľad na mladú vlčicu vo mne vyvolával zmiešané pocity. Bola zlomená a ja som to z nej mohla cítiť. V jej hlave bol chaos. Povzdychla som si a pousmiala sa. Nepotrebovala utešiť. Potrebovala nájsť cestu po ktorej sa vydať. Začať opäť snívať a nájsť cieľ, ku ktorému sa dostať. "Nevidela som ich dlho, tvojich súrodencov som nestretla ani raz," odpovedala som jej jednoducho a dodala: "Momentálne však na území nie sú." Poobzerala som sa po okolí. Bohvie, kde bola väčšina svorky, ale mne to bolo viacmenej jedno. Bola som rada, že aspoň pár vlkom sa tu žije dobre a užívame si krásneho prostredia hôr. "Moje meno je Lissandra, aby to bolo vyrovnané," povedala som napokon a usmiala sa na ňu. Potrebovala podporiť, ukázať smer. A pokiaľ jej ho nedali rodičia, potrebovala pomoc. Stále bola členom svorky, i keď som ju videla prvý raz v živote. Mali sa tu cítiť dobre a nie byť stratené. "Čo keby sme sa prešli k jazeru? Môžeš mi cestou povedať niečo o sebe," riekla som a kývla hlavou, aby sme sa pobrali von. Vedela som, že mi o sebe toho veľa nepovie a možno to ani nebude dobré... ale za skúšku to stálo. MOžno jej pomôžem nájsť to, čo hľadá, ale tak jednoduché to nebude.

//svorka