Příspěvky uživatele

< návrat zpět

V Ý P L A T Y ~ F E B R U A R
Prosím vyplňte nasledujúce kritéria nižšie do komentárov pod tento príspevok, ďakujem!

Meno vlka: Alfonz
Počet príspevkov: herné príspevky za obdobie 1.2. - 28.2. 2022
Postavenie: aktuálne herne odohrané postavenie
Povýšenie: Ak ste boli tento mesiac povýšený a máte to herne zahraté, môžete si napísať o jednorázovú odmenu...
napríklad -> povýšenie zo sigmy na kappu
Funkcia: aktuálna herne pridelená funkcia / funkcia, ktorú by ste chceli pre vášho vlka
napríklad -> lovec / chcel by som byť lovcom
Aktivita pre svorku: Čo ste pre svorku urobili? Zachránili ste niekoho? Zdieľali ste užitočné informácie s členmi? Plnili ste svoju funkciu? (napr. ako lovec som ulovil srnu pre celú svorku)
Krátke zhrnutie (i rýchlo hry): všetko čo ste za tento mesiac stihli zažiť
Questy svorky: -individuálna položka-

Čas máte do polnoci 15. 3. 2022

PRISAHAM ze ich uz vyhodnotím všetky naraz po tomto.

//ja nevládzem, Freki je dokonalý :DD

Pozerala som sa na Frekiho, ktorý sa mi prišiel posťažovať. Medzitým, ako vyprával, som korigovala vietor vôkol nás tak, aby nás nezasahovala tá prekliata búrka, ktorá riadila všade možne. Doleteli k nám len obyčajné vločky. Bolo to však vcelku dosť náročné na udržanie, no na moment, kým sa vyrozpráva Šedivý, tak to bude stačiť. "Tak mi teda povedz, čo sa tu dialo, keď bola preč," vyzvala som ho, čo som ani nemusela, ale tak aby som nezabudla ako rozprávať, tak som sa ho pre istotu opýtala. To už ale začal rozprávať sám od seba. "Neviem či t-" začala som, ale moje postavenie zjavne nebolo dosť autoratívne na to, aby som mohla zhodnotiť, či niečo chcem alebo nechcem vidieť. "Hm, v tom prípade by bolo na čase, aby si bol vyššie než ona, aby si mohol komandovať ty ju, nie?" nadhodila som so spýtavo nadvihnutým obočím, keď sa pomaly zberal späť na laby. Niektoré veci som fakt nepotrebovala vo svojom živote vidieť. I keď bola to vtipná predstava. Phoenix si u mňa vyslúžila týmto kúskom plusový bodík. Popis jej priateľky mi bol k ničomu, keďže to vyzeralo, že môže ísť o hocijakého vlka. Až na rohy. Tie ma vcelku zaujali, ale... v tejto krajine ma už nič neprekvapí. "Mal si ale dosť na pilno teda, keď som tu nebola," dodala som napokon a premýšľala, čo iné okrem obháňania vlčíc urobil. Ale... od neho som veľké očakávania nemala. Bavil ma už len svojou pouhou existenciou.

Pozrela som sa na Sara, ktorý sa napokon rozhodol, že pôjde k úkrytu, aby si trochu oddýchol. Prikývla som a sledovala ho, ako pomaly kráčal preč. Keď v tom do mňa vrazila veľká šedá hromada chlpov. "Aj ja ťa rada vidím Freki," riekla som a trochu sa uvoľnila, keď som dokázala spracovať o koho šlo. Pobavene som sa vzápätí usmiala, keď mi začal rozprávať o tom, ako našiel lásku svojho živote. Panebože, čoho som sa to ja dožila. "To od nej nebolo vôbec pekné," skonštatovala som a zasmiala sa. "Koho, že si to stretol?" vyzvedala som, aby mi niečo o nej pekného povedal. Bola som polovične zvedavá, že čo mi povie. Pretože som si nevedela predstaviť, kto by vôbec Frekimu opätoval jeho city. To musela byť veľmi slepá vlčica, ale... každý sme nejaký a máme svoj vkus. Uškrnula som sa a zamávala chvostom. Počkala som, kým sa odo mňa ten usoplený dospelý vlk odtiahol a potom som na neho zamierila svoje zraky. Vyčkávala som na odpoveď a podrobný príbeh, ktorý mi srdcervúco chcel zdeliť.

V Ý P L A T Y ~ J A N U Á R
Prosím vyplňte nasledujúce kritéria nižšie do komentárov pod tento príspevok, ďakujem!

Meno vlka: Hektor
Počet príspevkov: herné príspevky za obdobie 1.1. - 31.1. 2022
Postavenie: aktuálne herne odohrané postavenie
Povýšenie: Ak ste boli tento mesiac povýšený a máte to herne zahraté, môžete si napísať o jednorázovú odmenu...
napríklad -> povýšenie zo sigmy na kappu
Funkcia: aktuálna herne pridelená funkcia / funkcia, ktorú by ste chceli pre vášho vlka
napríklad -> lovec / chcel by som byť lovcom
Aktivita pre svorku: Čo ste pre svorku urobili? Zachránili ste niekoho? Zdieľali ste užitočné informácie s členmi? Plnili ste svoju funkciu? (napr. ako lovec som ulovil srnu pre celú svorku)
Krátke zhrnutie (i rýchlo hry): všetko čo ste za tento mesiac stihli zažiť
Questy svorky: -individuálna položka-

Čas máte do polnoci 10. 2. 2022


O Z N A M ~ Z M I E N
Po dlhšej dobe tu máme menšiu zmenu v hierarchii, za ktorú budú niektorí určite radi, iní možno ani nie. Freki a Azrael sa dostávajú vďaka ich starostiam o svorku i v dobe neprítomnosti Lissandry a celkovej aktivity i predtým na post delty! Môžete si za povýšenie napísať už do výplat teraz, aby sa na to nezabudlo. A hlavne Azrael si to prosím dobehni vybaviť k Liss hneď jak skončíš aktuálnu hru, dziky. Len pre poriadok sa Gwyn a Cithrian vďaka pravidlám dostali na kappu, ale v prípade ďalšej neprítomnosti budú bohužiaľ vrátení späť na sigmu. (Cihtrian neviem ako je na tom s tým dočasným členstvom, či sa niečo zmenilo?) Rovnako tak apelujem na ďalších členoch, ktorí veľmi nepracujú na teambuildingu svorky, aby to napravili - hlavne ak sa vidia niekde vyššie. Asi viete na koho škaredo pozerám, pretože cesta dolu ide rýchlejšie než nahor! Hlavne je smutné, že Lissandra už v podstate skoro rok nevidela vĺčatá Taylora a Solfatary ani raz :'D a vlastne ani ich dvoch- Nakoniec oznamu sa musíme oficiálne rozlúčiť s Doryou, ktorú už herne ani neherne veľmi za člena svorky brať nejde. A pokiaľ viem, i tak chcela prejsť inam, takže jej prajeme všetko dobré!

Ďakujem! A snáď sa konečne moje mozgové bunky vzbudia a bude i menšia akcička neherné xd

Očakávala som odpoveď takú, akú mi koniec koncov i dal. Usmiala som sa ako taký desivý vedec, ktorému bolo od subjektu podniknúť akékoľvek testy! "Paráda," riekla som nadšene. Možno až prehnane nadšene. Pretože fakt, že som mala nájsť nejaké spomienky a informácie, čo by potvrdzovali Sarove halucinácie... boli vedľajšie. Hlavne som bola nadšená z toho, že som konečne mohla na niekom experimentovať v špáraní sa v mozgu. To sa mi ešte nestalo, keďže o mojej schopnosti nikto okrem Sara ani nevedel. "Netuším či to bude bolieť, ani aké to bude mať dôsledky, ale však uvidíme. Neboj nič, tak hrozné to nebude," povedala som prehnane pokojným hlasom a zavrtela chvostom zo strany na stranu, aby som ukázala ako veľmi seriózna a vážna som! Vedela som čo robím. Teda... ani nie. Ale však uvidíme ako sa mi to podarí, hihi. Následne som sa začala sústrediť a hrabať sa v jeho spomienkach. Chvílu mi to trvalo, no napokon som na to prišla. "Podľa všetkého si ju zazrel i v Zlatom lese vtedy, keď som tam došla. Hovoril si mi o nej," začala som a zamračila sa. Takže skutočne šlo o to, o koho malo ísť? Ale čo by z toho sledovania Sara mali? Cítili, že je vyššie postavený? A mali len jedného špeha? Zachmúrila som sa. Mala som veľa otázok, ale odpovede žiadne, čo ma dosť znervózňovalo.

Počúvala som Sara, ktorý sa mi rozhodol konečne odpovedať na moje otázky. Bolo to tak, ako som si myslela. Skutočne podozrieval tamtých, že sa konečne začali k nám približovať. Nedivila som sa tomu a tak povediac ma i prekvapovalo, že sme sa ich pozornosti tak dlho vyhýbali. O to väčší zámer mohli mať o nás, keďže sme prezradili Azraelovu zradu. Uškrnula som sa. Možno som tomu tak trochu napomohla, ale čo ma bolo po tom. "Takže sa domnievaš, že patrí ku Chaosu a sleduje ťa, ale k čomu by to bolo dobré? Ako vôbec môže poznať náš pach, keď nás nikto ani nevidel a nepočul o nás od nich. Hm, mohla by som zistiť, či si ju už predtým videl alebo nie, ak mi to dovolíš," navrhla som, pretože pohrabať sa mu v myšlienkach nebolo až tak náročné. Jeho myseľ to mohla vytesniť, ale ja som to mohla jednoducho nájsť. Nebolo to nič ťažké a aspoň som mohla precvičiť tú svoju schopnosť, keďže som to normálne nevyužívala. Predsa len jeho myseľ ho mohla samého klamať.

Nadvihla som obočie a pozrela sa na jeho opätovnú poznámku. Mal skutočne kuráž a hlavne to stálo za to. Vyzerala som strašne zanedbane. Hrozne som v tomto magickom svete zlenivela a dosť sa to na mne ukazovalo. No hrôza! Potriasla som hlavou a pozrela sa na neho. "Informácie?" opýtala som sa ho a nadvihla obočie, aby som zistila, čo mi vlastne chce povedať. Mohla som sa mu pohrabať v hlave, ale to proste nebolo ono. "No tak to som zvedavá. Povedz mi, čo sa ti také stalo a prečo si myslíš, že to má alebo môže mať nejaký vplyv na našu svorku," riekla som a nadvihla spýtavo obočie. Hlavne z tónu jeho hlasu som mala pocit, že nešlo o nič pozitívne, práve naopak. Jediná vec, čo mi v mysli vyskakovala na myseľ bol Chaos. Žeby konečne začali sliediť okolo? To im teda trvalo. Uškrnula som sa. Nechcela som však predbiehať a bola som zvedavá, čo zo Sara vypadne a čo mi poví.

Zívla som si. Bola som hrozný spáč, čím som bola staršia. Asi som už bola zrelá do hrobu. Otriasla som sa, keďže na mňa popadal sneh z ihličnanov okolo mňa. Zatiaľ sa les zdal byť pokojný a mĺkvy. Kde asi tak všetci boli? Bolo to tu také aj predtým, keď som tu nebola? To by ma celkom hnevalo. Aspoň, že som tu mala minimálne troch vlkov na ktorých bol spoľach, že sa o chod svorky postarajú počas mojej neprítomnosti. Povzdychla som si a pokračovala vo svojej pochôdzke na svojej bežnej trase. Po zdĺhavých minútach som ucítila inú frekvenciu myšlienok a čoskoro mi do ňufáku i vietor privial pach známej tváre. Zastrihala som ušami a nastražila ich. Vydala som sa mu naproti, keďže zjavne putoval za mnou. Usmiala som sa, keď som ho uvidela, ale nemohla som si odpustiť poznámku: "Vyzeráš akoby ti niečo prebehlo cez ňufák." Zazubila som sa a premerala si ho pohľadom. Vyzeral dobre ako vždy, takže aspoň nehladovali, to bolo hlavné. Cítila som však z neho, že má niečo na srdci a tak som čakala, čo z neho vypadne.

//ukryt

Pomaly som sledovala trasu, ktorou sa vybral Taylor z úkrytu. Zastrihala som ušami a zastavila sa na pôde lesa, dívajúc sa na jeho stopy, ktoré putovali na sever. Kam sa asi tak vydal? Isté bolo len to, že na území sa ďalej nezdržiaval. Nevadí. Prešla som si jazykom po tesákoch a pozrela sa pohľadom po stromoch v okolí. Bola som zvedavá, či sa tu niekto ukáže alebo sa tu budem potulovať sama. Mala by som si urobiť poriadky v tomto... systéme. Ani som netušila, kto je členom svorky a kto nie. Povzdychla som si. Len čas ukáže, kto o miesto medzi nami skutočne stojí. Potrebovala som sa však s niekým poradiť. Mohla som nájsť Deltu, ten mal dobré rozhodnutia, ale nechcela som ho rušiť. Určite mal dosť svojich povinností iných. Zastrihala som ušami a pohliadla niekam do preč. Vybrala som sa po zasneženej pôde a kráčala naprieč lesom, premýšľala som nad všetkým možným i nemožným. Hlavne nad tým, kde sú moje vĺčatá. Verila som však, že sú v poriadku. Povzdychla som si.

Môj spánok bol bezsenný. Netušila som, ako dlho som spala, ale rozhodne to bol ten najlepší spánok, aký som za poslednú dobu mala. Keď som sa preberala, vzbudili ma niečie kroky. Okamžite som spozornela, ale po pár sekundách mi došlo, že je to Taylor. Tak predsa len neumrel. SKôr ma furt nasieralo, že mi nepredstavili svoje vĺčatá. Pretočila som oči v stĺp a podľa všetkého ich ani nevychovávali. Aké typické. Zívla som si a pozviechala som sa na rovné labky. Otriasla som sa a ponaťahovala si svoje Šľachy a svaly. Potom som sa pozrela na kardinála, ktorý sa tiež pomaly preberal a bol pripravený si zase užiť trochu dobrodružstva. Preletel sa a sadol mi na chrbát. Usmiala som sa na neho a potom zišla pomaly dole po skalnatých schodoch. Joj ako mi len zabrnelo v kostiach. To bolo strašné. Potriasla som hlavou a pohľadom prešla po úkryte. Asi tu už nikto nebol, ale tým som si byť istá nebola. Následne som sa teda vydala pomaly k jazierku, kde som sa napila a potom som zamierila k východu z jaskyne. Čakala má tá nudná práca s pochôdzkami... fakt super.

//daen

//územie

Čoskoro sa mi podarilo dostať sa až k pohoriu, kde som automaticky začala hľadať vchod do jaskyne. Trafila som k nemu i po slepu, i keď bol veľmi ťažko nájditeľný. Potriasla som hlavou a vošla do tunelu, ktorý ma dostal do hlavnej siene, kde som už mohla vidieť jazierko i strom. Usmiala som sa. Bolo tu príjemne chladno, ale nemrzlo tu. Prešla som k vode, z ktorej som sa napila. Bola príjemne chladivá, možno až príliš. Potom som sa poobzerala po úkrytu. Nikto tu nebol, aspoň to mi tak prišlo. Potom som sa vydala k svojej jaskyni. Musela som vyskákať hore po schodíkoch. Trochu som sa i bála, že budú zľadovatené, ale neboli. Vydýchla som si. Našťastie sa mi to podarilo zvládnuť. Potom som teda našla svoje pekné miestečko, kde sa stalo to čo sa stalo. Zazubila som sa. Našla som si teda miesto, kde som si ľahla a vetrom si nechala vysušiť srsť. Trochu som sa i ohriala. Potom som sa stočila do klbka a pomaly zaspávala, až som zavrela svoje očká a začala spinkať. A snívať. Kardinál sa medzitým usadil niekde, kde mu to bolo príjemnejšie - v jeho hniezdečku v jednej zo škár skaly. A takto som začala spokojne odfukovať.

//les Álf

Prešla som si jazykom po tesákoch a hneď ako som prešla pomyselné hranice som sa zastavila. Pomocou vetru som k sebe povolala všetky pachy na území, aby som sa presvedčila o tom, že to tu nevymrelo. Niektoré boli staršie, iné aktuálnejšie, či dokonca prítomné. Dobre. Zatiaľ to nevyzeralo, že by svorka vymrela alebo ju počas mojej neprítomnosti vyvraždili. Zastrihala som ušiskami a pozrela sa niekam do diaľky. Zdalo sami to alebo som tam niekoho zahliadla? Asi mi už len strašilo vo veži ako som bola unavená po tom všetkom, čo sa mi podarilo zažiť. Potrebovala som sa trochu prespať a ani toto počasie nebolo tak úplne ok. Preto som sa vydala smerom k horám, kde sa nachádzal ukrytý vchod pre členov svorky. Dúfala som, že sa tam nikto nevydal s cudzincom. Nechcela som, aby niečo takéto poznali cudzinci. Ešte by to roztrúbili do okolia. Na svoje súkromie som bola háklivá. Odfrkla som si a pomaličky postupovala lesom a snažila sa nešmyknúť na tom zľadovatenom povrchu, ktorý bol všade navôkol. Toto ráno bolo kruté. Postupne som sa však dostávala do bezpečia svojho domovečku.

//ukryt

//Sokolí zrak

Vošla som medzi stromy a nasledovala vychodenú cestičku lesnej zvery, ktorá ňou chodievala na pašu. Teraz však všetko bolo poskrývané v húštinách, kde voda tak ľahko neprenikala. Potriasla som hlavou a pokračovala po lese smerom k hraniciam svorky. Už som i začala pomaly hľadať pachy, ale kvôli počasiu to nebolo tak jednoduché ako sa zdalo. Preto som si nevšimla vlkov, ktorých som poznať mala. Prešla som si jazykom po tesákoch a pomaly postupovala ďalej na juh, kde sa nachádzalo moje územie svorky. Nastražila som ušiská a pohliadla vpred, premýšľajúc, že či náhodou odniekaľ nezačujem známy hlas. Mohla som pátrať len v myšlienkach, ale keď som sa začala sústrediť, len som sa šmykla na zľadovatenom povrchu. Ach jo. Povzdychla som si a radšej pozornejšie kráčala, aby som sa ešte neprizabila.

//Daen

//Severné hory

Zívla som si. Bola som unavená, chcela som si ľahnúť vo svojej vlastnej jaskyni a trocha sa prespať. Potom sa uvidí, kam sa poberiem. Určite to bude ale niekde, kde prídem na nové myšlienky a informácie. Potriasla som hlavou a pozrela sa na les v diaľke. Čím bližšie som k nemu bola, tým som bola ďalej. Aspoň tak som to pociťovala. Avšak medzitým sa mi podarilo niečo, čo som ani nečakala, že sa mi podarí. Zahliadla som pohyb. Bola to... bol to ušiak! Predsa len som mala šťastie a tak som sa hneď za ním rozbehla. Zajac sa hneď vydal na útek, ale proti mne nemal žiadnu šancu, bola som príliš rýchla. Napokon som ho dobehla a strhla k zemi. Uškrnula som sa a zacvakla tesákmi. Zajacom to len tak chrupla. Oblizla som si ňufák a pustila sa do čerstvého mäsa. Bolo chutné, i keď som si ho vedela predstaviť i lepšie. Každopádne, keď som sa nažrala, vydala som sa ďalej do lesa. Už som nebola od neho ďaleko. Takmer som tam mohla kameňom dohodiť! Medzi stromami mi bude i o dosť lepšie.

//les Álf

//Lúka

Pozrela som sa smerom k horám, ktoré sa črtali v diaľke. Výstup k ich hrebeňom bol v tomto počasí vcelku náročnejší, ale... mala som svoje prednosti a medzi ne patrili i silné fyzické, psychické i magické schopnosti. Skôr to bolo pre mňa otravné, aby som sa takto sústredila na takéto malichernosti, ako bolo neskĺznuť sa dole. Potriasla som hlavou a pozrela sa na cestičku, ktorou som sa rozhodla ďalej pokračovať. Po cestičke som sa dostala takmer hore, kde som cestu nasledovala a pokračovala som naprieč horami ďalej smerom na juh. Už som nebola od domova ďaleko a preto som sa tešila, až sa dostanem do južnej časti pohoria. Mohla som tak pohliadnuť aspoň na časť lesu takto pekne z diaľky. Prikývla som hlavou. To bude určite to najlepšie, čo sa mi môže naskytnúť. Aspoň zistím, či ma porazí hneď alebo až potom! Uškrnula som sa nad touto predstavou a vydala sa ďalej, až som skutočne mohla uvidieť druhé hory a i les, ktorý spoza nich vytŕčal. Nedymilo sa z neho, čo bolo dobré znamenie. Nechcela som to však zakríknuť a tak som proste jednoducho začala zostupovať a vydala sa po planine smerom k lesu, kde bol môj domov. Aspoň som si to myslela.

//Sokolí zrak