Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Posielala som za Neith: 20 kšm + 1 minca, 20 kšm, 10 kšm

Teda dokopy zapísať na Neith 50 kšm a 1 mincu, ďakujem!

Zapsáno

Premerala som si ho pri jeho slovách a nakoniec sa mu uprene pozrela do očí."Spochybňujem tvoje rozhodnutia," odvetila som jednoducho a moje slová sa len potvrdili pri jeho ďalšej poznámke. Hlúposťou páchol na sto honov a vcelku som spochybňovala i ten fakt, že mu nechám na pospas Echa, ale oni traja boli na tom mentálne dosť podobne. Určite si spolu sadnú. "Nuž, keby som tu chcela plieniť nepotrebujem žiadnu armádu," dodala som k jeho slovám a mierne sa narovnala. Ak mal v pláne byť idiot, u mňa moc nepochodí. Prišla som sem s iným úmyslom a to pre informácie. Ak chcel byť chuj, mohol si poslúžiť, na jeho území som mu nemohla spraviť nič... nie bez následkov, ale ak ho niekedy stretnem niekde inde, určite by som mu rada natrhla ten jeho arogantný zadok. "Každý adept by mal byť plne oboznámení s hodnotami svorky a alfy, ktorá sa zaprisaháva, že ho vezme pod ochranu a bude môcť vo svorke žiť za svoju ochotu podieľať sa na jej chode a prosperite..." riekla som skôr. než stihol Echo na jeho poznámku zareagovať. I na tú úbohosť som privrela oči. "Vážne sa nechceš ísť pozrieť do tej svorky v horách? Možno budú vyspelejší," preniesla som smerom k Echovi. Svoje informácie som získala. Stačilo sa im len pohrabať v hlavách, keď som navodila správne slová. Nebol tu nikto až na tú púštnu háveď. Ani len Tania sem ešte nepatrila. A na moje otázky ohľadom prežitia, tiež odpovedal. Ruiny. Klasika. Avšak jeho výber miesta, kde i zdroj pitnej vody bol polemizujúci... Nemala som náladu sa tu zdržovať ďalej. Ak Echo i tak chcel s tým arogantným hlupákom ďalej vychádzať... nechala by som ho tu na pospas osudu a zamierila sama k horám.

//myšlienkový//

Echo počúval a to sa mi u neho rátalo. I keď toho veľa nevedel a neprišiel mi vysoko inteligentný, minimálne ma počúval. Pousmiala som sa a zašvihala chvostom, keď on sám vyslovil svoje otázky. I mňa zaujímala odpoveď na ne. Hlavne čo sa týkalo benefitov svorky, pretože tých som tu veľa nevidela. K čomu by mohla byť dobrá celková tá... Vyprahlosť tohto miesta? Poobzerala som sa po okolí. Nikto tu okrem nás nebol. Zatiaľ. Zdalo sa mi, že i tí čo tu boli... Veľmi rýchlo odišli. Keby som nepotrebovala rozprávať sa s ním a zistiť informácie ohľadom jeho svorky, asi by som sem ani nezamierila. Avšak... Strihla som uchom a pozrela sa na kardinála, ktorý zaostril nirkam hlbšie do oázy. Azda videl niečo, čo ho zaujalo? Bila som rada, že súmrak nebol ďaleko. A noc prinesie vždy len chlad, ktorý je náramne príjemný. I keď možno až mrazivý. Avšak zaujímali ma i detaily ich prežívania. Ako mohli tieto výkyvy prežiť? To nemohlo byť bez mágie možné alebo mali niečo iné? Zamračila som sa. Odpovede som si vymyslieť nemohla. Len som ich mohla získať od neho. Pohľad som zdvihla od zeme a pozrela sa na Khana aby mi konečne odpovedal na moje otázky ktoré som mu predtým položila.

Vyčkávali sme spolu s Echom na tom odpornom slnku, než sa k nám konečne tí dvaja rozhodli dotrepať. Prezrela som si ich oboch konečne z blízka a nadobudla som dojem, že museli za ten čas, čo som ich nevidela, niečo so sebou urobiť. Strihla som uchom. "Poradím ti jednu vec, najskôr sa popýtaj na základné informácie a až potom vyslovuj svoje želanie. Nie vždy sa ti to môže... vyplatiť," šepla som k Echovi, kým u nás ešte nestáli. Takže to nemohli(!!) počuť. Napokon som sa narovnala a mierne ma bodla u srdca jeho výchova, že sa na moje meno predstavenie neopýtal, avšak ako som mohla zachytiť, došlo mu kto som, keď som spomenula mojich dvoch úchvatných vlkov. "Máte snáď na to, si vyberať?" opýtala som sa ich oboch, prechádzajúcich z jedného na druhého. Už za ten krátky čas som z ich slov i myšlienok pochopila, že s prehnaným zástupom jedincov tu až taký problém nemali. Práve naopak. prešla som si jazykom po tesákoch a Taniu sa rozhodla ignorovať. Jej myšlienky rovnako ako slová neboli relevantné pre môj cieľ cesty. "I keď sme mu nemohli domov ponúknuť my, stále ma zaujíma jeho budúcnosť, preto by som nebola nadšená, keby sa dostal do zlých láb," začala som a prešla pohľadom z Echa na Khana. "Členovia mi niečo povedali, ale ako sa hovorí...dôveruj, no preveruj. Rada by som sa o tomto.." kuse ničoho "...mieste dozvedela niečo viac. Pochybujem, že by sa tu niekto usídlil len tak z rozmaru. Nevidím žiadne strategicky výhodné objekty, ktoré v prípade nájazdu Chaosu budú dôležité," dodala som a pozrela sa na Khana. Bola som zvedavá a rovnako tento priestor na promo jeho svorky by bol vhodný i pre Echa, nech vie do čoho vstupuje.

//myšlienkový post k ignorovaniu; potrebujem len príspevky na ňu a nie stáť//

Ledva som dopovedala, Echo sa chopil slova. Nadvihla som spýtavo obočie a pootočila hlavu smerom na neho. Skutočne do toho skákal po hlave. Bolo to pochabé, ale zároveň tak dával najavo, ako veľmi prahne po tom niekam patriť. Avšak v prvom rade by bolo správne, aby si zistil o svorke informácie. Návšteva mojej svorky ho ničomu nepriučila. Povzdychla som si. Veď on uvidí sám, či bude i v budúcne po hlave skákať do rôznych rozhodnutí alebo sa naučí najskôr premýšľať. Každopádne, čoskoro to už nebude absolútne moja starosť. Práve naopak. Prišla som si len pre informácie, ktoré mi tí dvaja tupci nepriniesli a hlavne som sa chcela presvedčiť na vlastné oči. Medzičasom ako sme čakali, kým sa k nám tí dvaja pripoja... alebo len Khan, čo by som uvítala, keďže podrezaný jazyk Tanii mi nebol cudzí. I keď egoistické reči toho debila neboli o nič lepšie. Aspoň by som nemusela čeliť dvom idiotom naraz, že... každopádne som pohľadom tikala k horám v diaľke, ktoré sa čneli vysoko k nebesiam. I tam som mala v pláne pred zimou zavítať a preskúmať severovýchodnú časť pohoria o ktorej sa mi tiež zmienili. Bola som zvedavá, či tam nájdem odpovede na moje otázky. Tak či onak som vedela, že Sar mal pravdu, keď spomínal, že sa svorky môžu v krajine rozpadnúť a vytvoriť len tak zo dňa na deň. Vlastne k tomu i tak nepotrebovali žiadne zvolenie. Len lojálnych členov. Privrela som oči a zamračila sa. A možno sa len splietli. Pokiaľ by v tom mieste v ten moment bolo zoskupenie viacerých vlkov nejaký dlhší čas, mohli si zameniť ich pachovú stopu za hranice. Nebolo to až tak náročné. Ale dôverovala som ich úsudku a pokiaľ si mysleli, že šlo čisto a výhradne o značkovanú oblasť, mohlo by to znamenať, že sa tam skutočne nachádza ďalšia svorka. Hm... mala by som im asi zohnať nejaký dar. Pokiaľ tu Echa nechám skutočne... nebudem mať zámienku ich vyrušenia. Nuž, po ceste tam určite na niečo prídem a i nájdem. Nech sa nepovie, že som im nič nedoniesla. V ten moment ma napadlo, že by som im mohla priniesť magické huby. Potom by i reč nestála a určite by sme naviazali dobré spriatelené vzťahy! Pravda. Prečo som ich vlastne nedovliekla i sem? Skutočná škoda. Povzdychla som si. Síce som ich mala nedávno, ale polovičná dávka s Rhodie mi rozhodne ani v tom najmenšom nestačila. Už som stihla dostať i abstinenčné príznaky. Nuž, hádam sa tu príliš dlho nezdržím, inak sa zbláznim. Avšak i keď som premýšľala nad všetkým možným, stále som si zachovávala svoj dôstojný a neutrálne seriózna pohľad i sebavedomí, autoritatívny postoj. Nebola som predsa žiadna čvarga, veru, že nie. Na to tu boli iní adepti len čo bola pravda.

Meno vlka: Lissandra
Počet príspevkov: 90
Postavenie: alfa
Funkcia: učiteľ
Aktivita pre svorku: Naučila Tebetha a Niyari základné veci o živote. S Vinom sa naučila liečivú rastlinu, ktorú predala Azraelovi. Obránila územie svorky pred cudzincami - Scallia, Echo.
Krátke zhrnutie: Spolu s Niyari a Tebethom sa na území venovali učeniu mágií, lovu, stopovania, bylín, hierarchie a iných základných vecí... potom s Vinom šli na pochôdzku, narazili na Atreasa a naučili sa kytku. Potom pri prechádzke ďalej stretli Zeirana, ktorému prezradila zradu Azraela. Toho potom stretli, Liss ho naučila onú kytku. Šla späť domov a našla na hraniciach Scalliu a Echa, obránila hranice a Echa vzala na návštevu Namarey, keďže hľadal nový domov.

//Oáza

Nechala som našu predošlú konverzáciu tak a zamerala sa skôr na dvojicu vlkov. Podľa vizuálnej stránky i mena bol Khan skutočne tým debilom, ktorého som stretla v podzemí. Avšak musela som sa prv uistiť, než ho k tomu vlkovi prirovnám. Možno len po svete pobehovalo jeho dvojča, i keď podľa slov Zinka a Vina to bude určite ten istý arogantný egoista. Echo kráčal po mojom boku a vzhľadom na to, že nie celá oáza patrila im, miesto na ktorom stáli som považovala za hranice a bolo hlúpe k ním nepodísť. Avšak i tak som sa zastavila niekoľko metrov (20-30m!!!!) od nich. "Tak ako u nás v lese, ani my nebudeme narúšať ich hranice príliš ďaleko," vysvetlila som Echovi, pretože nikomu by sa nepáčilo, keby im niekto liezol do obývačky. Avšak ako som pozorovala okolie a nasávala pachy, síce som tu cítila množstvo vlkov, ale nikoho z nich som nepoznala. Ak som nepočítala Khana a Taniu pred nami. Kardinál sa usadil na neďalekom kameni a ja som vďaka vetru, nechala svoje slová priviať k dvojici, len aby som nemusela príliš zbytočne hovoriť nahlas: "Naše stretnutie sa mierne oneskorilo, Khan'fani, samozvaní vládca tunajších dún Namareyskej svorky." Privrela som zraky a počkala, kým si získame ich pozornosť, keďže boli zjavne ponorení do vlastnej diskusie alebo čoho. Popravde ma to ani nezaujímalo. "Privádzam i možného budúceho adepta pre posilnenie vašich počtov. Zo slov Vina a Zinka sa ku mne donieslo, že ich tu priveľa nemáte. A v našej svorke bohužiaľ máme príliš veľa mladých vlkov," dodala som napokon, aby nás nezožrali hneď na úvod. Teraz som predpokladala, že sa k nám priblížia a prenesú svoje slová, hlavne teda Khan. Vcelku ma však zaujímalo, čo tu robí Tania. Neprišla mi ako tímový hráč a ani s jej kožuchom by som netipovala, že by jej prostredie slnka a piesku vyhovovalo, but... vlci tu robili veľmi iracionálne rozhodnutia, ktoré som sa hodlala radšej ignorovať.

//Púšť

"Neviem presne povedať, čo to bol za portál. Ani som sa na to nepýtala, ale je očividné, že existujú rôzne dimenzie a svety v ktorých žijeme my, či iní vlci," riekla som a premýšľala nad tým, ako som si matne spomínala na Yalor. Bolo to však zahmlené, akoby som to nebola tak úplne ja. "Ale áno, premenili sa napokon späť, ale dalo nám to pekne zabrať," dodala som a uškrnula sa. S vĺčatmi bolo vždy práce, preto som sa im vyhýbala ako najviac som vedela, no i tak sa na mňa lepili z každej strany a dokonca sa mi pošťastili i vlastné. Povzdychla som si. Bohovia mali divný zmysel pre humor. "Ostrovy nie sú až také veľké, keď vieš kadiaľ ísť a kde si cestu skrátiť," odvetila som na jeho prekvapenie a vybrala sa k oáze. Zastrihala som ušami a sledovala okolie. Na druhom brehu som zbadala dvoch vlkov. Spozornela som. "Napoj sa a potom pôjdeme za nimi," povedala som Echovi a pohľadom spočinula na nejaký čas ešte na Khanovi. Sklonila som sa však i ja k hladine a napila sa. Kardinál sa tiež napojil a keď sme všetci boli v pohode... vydala som sa po brehu oázy a smerovala si to sebavedome no uvoľnene až k dvojici.

//namarey

//duny

Pousmiala som sa. Zdielal so mnou rovnakú myšlienku. "Ešte ma napadá, že by ich mohla chrániť nejaká špecifická mágia, ktorá redukuje teplotu, ktorú tu musia pociťovať. Každopádne nechcem predbiehať, uvidíme čo nám povie," riekla som smerom k nemu a prikývla i na jeho slová, že toto je jeho prvá návšteva púšte. "Tak to si teda užívaj. Prvý raz čo som bola v tejto zemi a došla na púšť stala sa mi taká vec, že vďaka rozbitiu portálu do paralelného sveta som sa spolu s niekoľkými ďalšími vlkmi ocitla v prekernej situácii. Ja som ostala ako dospelá ale potom tu boli tí ďalší, ktorí sa premenili na vĺčatá no ich moc im ostala. Bolo dosť náročné ich udržať na žive," povedala som mu ten úsmevný príbeh ktorý vtedy ani náhodou. Úsmevný nebol. Uškrnula som sa a švihla chvostom. Následne som ukázala labkou dopredu kde sav diaľke črtali prvotné palmy oázy. "Aha už sme blízko," povedala som a pridala do kroku aby sme sa ocitli čo najskôr u vody. Ten pieso kmi liezol na nervy. Nechcela som tu byť dlhšie než bolo potrebné. Bo ma za kus určite porazí! Ach a to by nebolo vôbec dobre.

//Oaza

//Temný les

"Keď ho stretneš, budeš vedieť, že je to on. Nie je ničím výnimočný," riekla som a mykla ramenami. Tiež som o ňom mnoho nevedela a bolo mi to viac než jedno. Chcela som len jeho informácie a nie životný príbeh. Ten pre mňa skutočne podstatný nebol. Preto som si nepamätala ani jeho meno, ak sa mi vôbec predstavil vtedy v kaňone. Prikývla som. Boli však vlci, ktorí tie informácie neradi zdieľali. Prišlo mi to od nich veľmi povrchné. A tak sme pokračovala ďalej. Púšť už bola na dosah labky a za moment sme sa zaborili do teplého piesku. "U oázy to byť tak hrozné nemusí byť a pochybujem, že sa cez deň pohybujú po povrchu. Jediný dôvod, prečo by som zvažovala usadenie sa na takomto mieste je podzemný komplex jaskýň, či katakómb. A vzhľadom na to, že jedny na druhom ostrove existujú, nedivila by som sa, keby tu takýchto sietí tunelov bolo viac. To by dávalo logiku, prečo tu zotrvávajú. Aspoň by boli týmto pádom chránení pred napadnutím," premýšľalasom nahlas a moje myšlienky ma skutočne ohúrili. Musela som zistiť, či sa nemýlim. Vzhľadom na Zinka, ktorý bol s Vinom keď navštívili Namarey predtým... toho zjavne priveľa nezistili. Ak bol alfou skutočne ten Khan, ktorého som stretla v podzemí... budem mať problém s ním vyjsť i ja sama. "Predtým si na púšti asi ešte nebol, však?" opýtala som sa ho, keď som nasledovala chrbát duny, ktorá nás viedla ďalej do púšte.

//Pušť

//Most

"Pred chvíľou som spomínala vlka, ktorý sa vyzná do flóry tohto a i iných svetov viac, než akýkoľvek iný vlk. Rozdáva vedomosti náhodným vlkom, ktorí ich potom môžu šíriť ďalej pomedzi ostatných. Teraz budeš môcť i ty túto informáciu niekomu inému predať," vysvetlila som mu to čo najjednoduchšie ako som vedela a ako som dokázala. Nebolo to tak náročné pochopiť, ale bola som pripravená i na ďalšie otázky, ktoré by sa mohli s touto témou spájať. "Ja sa túto informáciu tiež naučila od jedného vlka z mojej svorky, ktorý stretol práve vlka, ktorého som spomínala. Vidíš? Takto rozdávanie informácií a zlepšovanie gramotnosti v krajine funguje. Reťazovo," povedala som a pokývala hlavou. Pravda. Fungovalo to presne takto. Povzdychla som si a švihla chvostom. Kráčali sme cez tento mŕtvy les. Už ma tu nič neprekvapovalo, pretože tu ani nič poriadne nerástlo. "Pozri, piesočné duny," upozornila som Echa, keď sme sa blížili k púšti. "Za chvíľu budeme u oázy. Ani som sa ťa neopýtala na to, či znesieš i teplejšie podnebie?" opýtala som sa ho vzápätí lebo som nechcela aby ho po desiatich minútach vyplo. Moja srsť bola stavaná do mierneho podnebia a taky už začínala priberať na objeme ako sa blížila zima, no nejakú chvíľu v púšti určite vydržím.

//Duny

//les pri Moste

Pobavene som sa zazubila nad jeho opatrnou otázkou, ktorú položil ohľadom huby. Pokrútila som mierne hlavou zo strany na stranu. "Nie, z tejto ti nič nebude. Alebo by ti aspoň nemalo byť, ja sama som ju ešte nejedla. Nie som moc na túto vegetariánsku stravu," povedala som smerom k nemu a podišla k mostu. Nevedela som, či cezeň niekedy išiel a tak som spýtavo nadvihla obočie. Avšak po chvíli som vykročila na most ako prvá. Povedala som si, že to bude asi najlepšie riešenie. "Opatrne," varovala som ho ešte a potom si kráčala uvoľnene po drevených doskách. Už som bola na ne zvyknutá, i keď som ich nepreferovala. Potriasla som hlavou a sem tam sa obzrela na Echa, či je v poriadku a či sa niekde neprepadol. Nebolo by milé, keby mi moja poistka na vstup na hranice Namareyu padla do vĺn mora dole. Pousmiala som sa a pomaličky sa teda blížila na druhú stranu. Bola som vysoká a mala som dlhé laby, preto som nemala problém ani s väčšími rozostupmi medzi doskami. Po nejakej dobe som konečne stúpila na pevnú zem a obzrela sa, či Echo je v poriadku, aby som mohla potom pokračovať do lesa. Púšť už bola doslova za rohom!

//Temný les

//Hmlistá džungľa

Mlčky som pokračovala džungľou a počúvala všemožné zvuky, ktoré sa ňou šírili. Nemala som ju rada už len z hľadiska toho, že sa medzi lianami a stromami dosť na houby chodilo. Taktiež tu bolo vlhko, dusno, teplo a všade bolo blato, či hmyz. Som sa čudovala, že tu starec dobrovoľne žije. Asi má niekde skrytý repelent na komáre, inak som netušila, kto by tu dobrovoľne strávil dlhší čas. Napokon som teda pokračovala i s Echom do prijateľnejšieho lesa, kde to podnebie nebolo tak odporné. Otriasla som sa. "Podnebie džungle nemusím, ak ma znalosti neklamú, ani v nej žiadne druhy vlkov na svete nežijú. A ani sa evolúcii nášho druhu nečudujem, že sa tomuto miestu vyhýbalo," skonštatovala som s úškrnom a pozrela sa na okolitý les. Zelené zraky mi padli na hubu, ktorá rástla na neďalekom strome. Naklonila som hlavu a podišla k nej. "Vieš, tento kraj ponúka i množstvo iných vecí. Napríklad... pozri sa na túto hubu. Väčšina hú, ktoré rastú na stromoch sú tvrdé a odporné, ignoruješ ich, ale táto..." začala som a pozrela sa na hubu o ktorej mi pred časom povedal Vino. "Podľa slov jedného znalca rastlín, čo sa tu túla krížom krážom, sa volá táto huba Stromzitka a v prípade núdze dokáže tvoj žalúdok zasýtiť, keď sa nevieš dopracovať k normálnemu mäsu," riekla som smerom k Echovi. Ja sama ju ochutnať nehodlala. "Rastie na stromoch a to teda listnatých, takže ju nájdeš takmer v každom lese, keby umieraš hladom," dodala som s úsmevom a potom kývla hlavou, aby sme pokračovali k mostu severne od nás. Už sme neboli aaaaž tak ďaleko. Pravda.

//Most

//Ovocný lesík

"Nezmiznú, dokonca ich i dopĺňa a mení. Nikdy som u neho nevidela minimálne z magických predmetov dva krát to isté, ale odkiaľ ich berie, to fakt neviem a ani ti na to neodpovie. Skúšala som sa ho na to opýtať niekoľko krát," povedala som smerom k nemu a uškrnula sa. Sama som čakala ešte na nejaký predmet, ktorý by ma zaujal, pretože mi všetko ostatné už bolo na dve veci. "Na túto otázku odpovedať neviem, niektoré otázky tohto svetu sú proste len otázkami na ktoré nedostaneme tak jednoducho odpoveď a je otázne, či by sme ju vedieť skutočne chceli, až by sme ju zistili," pokračovala so v rozprávaní, kedy som mu odpovedala postupne na otázky. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a pokračovala hlbšie do džungle. Neboli sme príliš ďaleko od ruin v ktorých žije. "Áno je to vysoko pravdepodobné, že by sa ti to tu mohlo podariť," pritakala som na jeho slová a pokračovala k svätyni. Keď sme k nej prišli, bojo zjavné, že tie pozostatky kedysi bohatého chrámu, nie sú prírodné. "Tak v týchto miestach môžeš nájsť Majstra, ale netuším či sa zjaví zakaždým, keď sám chceš. Zjavne sa občas ukázať ani nemusí, ale nerušme mu toto miesto na teraz, keď nemáš dosť mincí," povedala som a nechala chvíľu Echa, aby si toto miesto prezrel. Keď bol prirpavený odísť, vykročila som smerom k mostu, aby sme sa dostali čo najskôr do púšte.

//les pri Moste

V Ý P L A T Y ~ S E P T E M B E R
Prosím vyplňte nasledujúce kritéria nižšie do komentárov pod tento príspevok, ďakujem!

Meno vlka: Božena
Počet príspevkov: herné príspevky za obdobie 1.9. - 30.9. 2021
Postavenie: aktuálne herne odohrané postavenie
Povýšenie: Ak ste boli tento mesiac povýšený a máte to herne zahraté, môžete si napísať o jednorázovú odmenu...
napríklad -> povýšenie zo sigmy na kappu
Funkcia: aktuálna herne pridelená funkcia / funkcia, ktorú by ste chceli pre vášho vlka
napríklad -> lovec / chcel by som byť lovcom
Aktivita pre svorku: Čo ste pre svorku urobili? Zachránili ste niekoho? Zdieľali ste užitočné informácie s členmi? Plnili ste svoju funkciu? (napr. ako lovec som ulovil srnu pre celú svorku)
Krátke zhrnutie (i rýchlo hry): všetko čo ste za tento mesiac stihli zažiť
Questy svorky: -individuálna položka-

Čas máte podľa nových pravidiel do polnoci 7. 10. 2021