Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Strihla som uchom a pozrela sa na Azraela. Zjavne nepatril k rovnakým fanatikom akým bol Atreas. Uškrnula som sa nad tým. Sledovala som ho ako pri mojich slovách pristúpil ku kvetine aby si ju lepšie prezrel. Oblizla som si ňufák. Boli už mierne použité, ale stačili na to, aby niečím obohatili i jeho znalosti. Ak by bolo na mne, po tomto rozhovore by som ich vyhodila do 'koša'. Bola som úžasná ja viem. "Nie tak úplne. Podľa slov Atreasa - toho podivína, ktorý mimochodom číta myšlienky," začala som a áno, musela som to vytrúbiť všetkým. Prečo nie? Nikto nemal rád vlkov, čo by sa druhému hrabali v hlave. Aspoň strhnem pozornosť zo seba na niekoho iného. Hehe. "Povedal nám, že podľa jeho údajov a vedomostí, táto takzvaná Rumněnka vlčí rastie raz za rok a len na červenej lúke s makovicami pri portály ak vieš," pokračovala som a odkašľala si. Žeby som za ten čas pobehovania v daždi konečne prechladla? Ale kdeže. Uškrnula som sa a švihla chvostom. "Malo by ísť údajne o liečivú bylinu, ktorá sa používa na vonkajšie i vnútorné zranenia, bolesti, choroby... vzhľadom na to, že rastie raz ročne jej sila je veľmi veľká a dokáže zaceliť i väčšie rany," povedala som mu a sama pohľadom prešla na kvetiny. Zašvihala som chvostom. Ani som nemala príležitosť to vyskúšať, no netipovala som, že by Vino alebo Az chceli byť pokusnými králikmi. Zazubila som sa. Mali by sa spolu ale skamarátiť že.

Odsudzujúco som sa zamračila a pozrela na Azraela, keď spomenul vĺčatá. "Je to zverstvo privádzať vĺčatá do nefungujúcej svorky a takými tupcami, čo tam sú. Potom sú ich životy zničené ako tej Svetlušky," riekla som a pokrútila hlavou zo strany na stranu. Aký to malo zmysel? Veď z toho nič poriadne nemohlo vyrásť. Len ďalší zakomplexovaný vlk, čo sa mal problém ovládať a jasne myslieť. Radšej som pozornosť venovala ďalšej Azraelovej otázke a tému Chaosu na tento moment uzavrela. Mohli sme len hádať, čo sa mi moc nechcelo. Potrebovala som skôr tvrdé dáta. "Huh? Tento?" riekla som a pozrela sa na kardinála, ktorý posedával a stále zvieral tie červené kvetiny. Pousmiala som sa. "Stretli sme s Vinom podivína, ktorého som ja i on stretli už predtým. Zdá sa, že ide o nejakého potulného cestovateľa, ktorý sa zaujíma o rastliny. Nechápem onej úchylke, ale dobre. Existuje plno rastlín, ktoré sú týmto podobné a nájdu sa všade. Každopádne... pozri si ju kľudne z bližšia. Podobá sa totiž na iné, tak aby nedošlo k zámene," riekla som na začiatok a kývla hlavou. Kardinál priletel bližšie k Azovi, aby mal lepší výhľad na oné kvetiny. Mohol si všimnúť každý jeden detail. Rovnako ako keď som mu ukázala Paloučnatku, ktorá sa len minimálne líšila od podbeľu/púpavy.

Zastrihala som ušami a pozrela sa na Azraela. Na jeho otázku som mu nevedela jasne odpovedať. "Podľa tvojich slov pred časom usudzujem, že v tento moment určite nenaverbovali dosť nových alebo nevycvičili tých, ktorí tam boli. Takže plánovať môžu, ale v dohľadnej dobe nič veľké neočakávam," odpovedala som mu jednoducho na jeho slová a pozrela sa niekam do diaľky. Premýšľala som, čo by mohli vôbec vymyslieť, ak sa Havran podelil o nové zistenie. Urobil by to i skutočne? Predsa len mal Azraela rád. Táto nevedomosť ma fascinovala. Aspoň uvidím, čo mi prinesie budúcnosť! "Hrať na dve strany sa nevypláca. Informácie sa dajú zohnať i iným spôsobom," povedala som. Musel mať v Chaose i iné bližšie vzťahy alebo nie? I keď som pochybovala, že by sa s ním o niečo niektorý člen podelil. Jedine keby je veľmi hlúpy. "To je pravda, nuž uvidíme ako sa situácia vyvrbí, každopádne sa neviem dočkať," povedala som s úškrnom. Vážne som sa tým dobre bavila. Z myšlienok na Chaos ma vytrhol Azrael, ktorý mi prekvapivo z ničoho nič predniesol, čo by mohol vo svorke robiť. Doteraz som role vo väčšine prípadov pridelovala ja, preto ma milo prekvapil, že sám niečo navrhol. "Hm, myslím si, že je to celkom dobrý nápad. Ďalší hraničiar okrem Delty, ktorý je i tak furt zaneprázdnený, by sa hodil a mohol by si chodiť na pochôdzky so Sarom, ten je oficiálne ochranca čo vyháňa nezvaných hostí a kontroluje i zvyšok územia," skonštatovala nad tým a pokývala. Bolo by super mať ďalšieho strážnika. Hlavne v prípade vyhrotenej situácie s Chaosom. Mohli by prekĺznuť hocijakou škulinkou lesa. Ešte, že naše najväčšie hranice boli na severe. Z východu nás chránili hory, tam bolo málo pravdepodobné, že by tade došli alebo na juhu od mora.

Vino nevyzeral, že by bol schopný rozprávať. Zjavne ho scéna so Zeiranom vzala viac, než som si myslela. Čo to presne medzi nimi bolo? Hádam k nemu neprecitol nejakými otcovskými pudami? Pravdepodobné to bolo, pretože sa podobne ochranársky staval i voči vĺčatám. No to som bola zvedavá až budú trénovať mágiu oni a nejako ho omylom zrania, či ho to vezme rovnako. Alebo až budú v puberte... asi by som mala nasušiť viac húb, nech je Vinova psychika v pohode. Počúvala som Azraela, čo mi mal k tomu povedať. Neverila som úplne jeho slovám, vzhľadom na to, že mi nehovoril tak úplne pravdu. Privrela som oči. "Dobre," začala som a odfrkla si. "Každopádne máš čo robiť, ale... už je tu nejaký čas príliš veľký pokoj. Chcelo to menšie oživenie a aspoň zistím, či sú tvoje slová pravdivé," priznala som mu svoje zámery a premerala si ho pohľadom. "I keď si nemyslím, že im zdelí všetko, čo vie," dodala som a pozrela sa na Vina. Keď som sa vlkovi hrabala v mysli, nevidela som len temnotu, ale i zmysel pre spravodlivosť a dôveru. Vino ho zatiaľ nesklamal, práve naopak. Pochybovala som, že by to teraz zmenil, no verila som, že o zrade Azraela chaos informuje. Skôr či neskôr les i tak nájdu, ale my budeme na nich pripravení. V tom mi kardinál dosadol na hlavu a v pazúroch stále zvieral oné dve červené kvetiny, ktoré mi padli na tvár. Fúkla som vtipne do nich, aby som niečo cez ne videla. "Musíme sa na nich pripraviť, veľa členov je už vytrénovaná a silná. Domnievam sa, že i silnejšia než väčšina Chaosu, čo myslíš Azrael?" opýtala som sa ho, či si nepamätal schopnosti vlkov, ktorí boli členami za jeho času.

Vinovi nebolo príliš do reči. Zjavne k tomu vlkovi cítil niečo viac než len obyčajnú známosť. Nechala som to však tak. Až tak veľmi ma ten mladý odpad nezaujímal. Avšak potenciál v ňom bol, lenže nemal dobrého učiteľa, ktorý by mu veľa vecí vysvetlil. Ach aká škoda. Ale rozhodne som mu nemala v pláne pomáhať. Ani len v budúcnosti. Keď sme narazili na Azraela, bolo mi jasné, že Vino sa bude cítiť ďalej ublížene a útočiť minimálne hnusnymi myšlienkami na Azraela. Pobavene som túto situáciu sledovala. Aspon som sa konečne nenudila. "Oh, narazili sme na zjavne tebe veľmi blízkeho vlka. Zeiran sa volal však? Čierny, mladý, arogantný vlk so svietiacimi odznakmi?" začala som a prešla pohľadom z Vina na Azraela. Spokojne som sa usmievala a povedala akoby to bola úplne normálna vec: "Pravdepodobne v tento moment už celý Chaos vie, že si zbehol. Mladý mal odvahu a dobre že neuzavrel dohodu s bohmi, že ťa za zradu zabije. Povedz mi, čo za hlboký vzťah si s ním mal? Hovoril, že je to Angelove decko. Čo s tým máš ty?" Nadvihla som spýtavo obočie, aby som získala odpoveď na svoju otázku. Zaujimalo ma ako sa zatvári a čo povie. Nenarušila som jeho plán? Svetluška ale o žiadnom nevedel. Žeby to bolo niečo na úrovni biet a Álf? I tak som však nechcela robiť závery, kým som nemala dosť informácií. Teraz sa ukáže, komu je skutočne lokálny.

Arryn už nakoniec % nepotrebuje, takže previesť na kšm.
Ďakujem za akciu a tieto voľnejšie akcie sú lepšie.

//Krištáľové jazero (cez Lúku)

"Tvoj sentiment pre to vĺča je nejaký silný. Čo je medzi vami?" opýtala som sa Vina bez toho, aby som sa na neho otočila. Iba by ma vytočil tým, aký postoj nabral. Nerozumela som tomu. "Dopadneš ako on, ak nezačneš trénovať svoju magickú moc. Ovládne ťa pri každom silnejšom výkyve emócií ako jeho," pokračovala som. Vlci, ktorí mali moc, ktorú nedokázali využiť v plnom potenciále, boli rovnako hlúpi ako tí, čo nič neovládali. Pokrútila som nad tým hlavou. Nerozumela som tomu. Bolo tak náročné sa trochu zamyslieť a trénovať svoje schopnosti? Očividne. Zamračila som sa a prešla do priesmyku, ktorý viedol najrýchlejšou cestou do Daénu. Z oblohy sa stále púšťali dažďové kvapky, ktoré dopadali na naše kožuchy. Kardinál i s kvetami sa mi skrýval v šatke, aby bol aspoň kus v suchu. Moje myšlienky čoskoro prešli k niečomu inému. Bohovia boli vtipní. Do nosa mi totiž udrel Azraelov pach a za chvíľu som ho i uvidela. "To si zo mňa robia srandu," hlesla som a keď sme došli k nemu, zastavila som sa. "Neodporúčam ti ísť tým smerom, Azrael, však Vino?" riekla som a pozrela sa na Vina. Ak by sa náhodou chcel prebrať z tej hrozne krivdy a informovať Azraela o tom, čo sme vlastne pred chvíľou spôsobili. Tak či onak, už to nešlo vziať späť. Kocky boli hodené.

Pozorovala som rozhovor Vina s jeho zjavným kamarátom. Privrela som zraky. Mohla som túto situáciu využiť na zamiešanie karát a konečne zistiť, komu patrí Azraelova lojálnosť? Zadumane som sa nad tým zamyslela, nebol to najhorší nápad. Čo by sa mohlo také strašné stať? "Hej ty svetluška, mám pocit, že ti Azrael posiela pozdravy z nového domova," zatiahla som a sledovala ako sa lavína následkov mojich slov spustila. Pohľadom som prešla na Vina, ktorý pritakal. Z emočného postoja Zeirana som usúdila, že som vyhrala. Prečo sú všetci v Chaose tak slabí? Ovládaní vlastnými emóciami. Aké patetické, prebehlo mi mysľou, keď som si všímala jeho vyšilovanie. Emócie mu len tak kolísali. Hm? Poobzerala som sa po okolí. S jeho gulášom emócií sa uvoľnila i jeho magická moc, ktorej musel mať... dosť. Zamračila som sa a pozrela sa jeho smerom. Neovládal sa. Kedy sa poučia, pomyslela som si a v momente, keď takmer Vina trafila ohnivá smršť, vyblokovala som ju vodným štítom o ktorý len tak zasyčali. Súčasne som vytvorila silný poryv vetru, ktorý Svetlušku odhodil o najbližšiu skalu a vyrazil mu nárazom dych. Bláznenie jeho elementárnych mágií ustalo a ja pomaly k nemu podišla. "Bábka tancujúca na povrázkoch, ovládaná vlastnou psychickou nestabilitou a emočnou nevyspelosťou. Nie si ani zlomok toho, čo by dokázal tvoj otec - Angel. Si slabý a hlúpy, Zeiran z Chaosu," riekla som posledné slová a z vrchu na neho hľadela. Pohŕdala som ním. Napokon som sa otočila a vydala sa za Vinom. Štuchla som do neho ňufákom a vydala sa smerom k priesmyku. "Tu sme skončili," povedala som k Vinovi a ani sa na Svetlušku neotočila. Nestál za moju pozornosť. Zdalo sa, že si myslel ako vládne svetu, pritom nedokázal ovládať ani sám seba. Arogantné, mladé decko, čo si myslelo, že zožralo celú múdrosť sveta, no pritom bol väčšou nulou než iní slaboši, ktorých som poznala. Skrývať sa za svoj pôvod a titul, absurdné.

//Dračí priesmyk

//luka

Nadvihla som obočie a pozrela sa na Vina, či je fakt tak veľký truľo. "To sa naozaj zaobídeš s málom?" opýtala som sa ho. "Tak hovoria slaboši, ktorí sa snažia obhájiť svoju dementnosť," dodala som a drgla do neho plecom. Natiahla som k nemu papuľu a šepla do ucha: "To ty ale nie si. Tak si ver." S vážnou tvárou som sa odtiahla a pokračovala ďalej. Keď mi nemohol vidieť do tváre, pobavene som sa uškrnula. Jazero sme už mali na dosah labky. Odfrkla som si. Už mi do ňufáka začali prúdiť vzo vzduchu pachy vlkov. Bolo ich tu nejako priveľa. A dosť z nich mi bolo známych. "Vino prosím, nehraj sa na hlupáka. Mohlo by ti to už dôjsť, keď i ty vieš čítať myšlienky," odvetila som na jeho slová. Niekedy som mala pocit, že jeho mozog bol len pre okrasu a nie na skutočné použitie. Zastavila som sa na brehu jazera. "Takže stromzitka. Už ma vidíš ako idem obžierať huby zo stromov až budem hladná," podotkla som a pokrútila nad tým hlavou. Divné. Kto by to vlastne robil? Avšak mňa znervózňovalo niečo iné. "Chaos," riekla som, keď sa moja srsť naježila. Boli blízko. I keď som skupinu vlkov nevidela, lebo boli v jaskyni o ktorej som nemala tušenia... Cítila som ich a dokonca som napokon pár zazrela ako kráčali smerom k útesu a vodopádu. Jeden čierny s vlcatom ešte postával na brehu. Zamračila som sa.

//sokoli cez hory

Pohľadom som prechádzala po Vinovi. Snažil sa flexiť tým, že dokázal vytvoriť rastlinu predtým. Dosť bežnú bylinku. Pousmiala som sa. "To áno, ale vytváranie rastlín je dosť... Obyčajné. Nemyslíš? Hovorím, so zemou dokážeš toho oveľa viac," skonštatovala som a mykla plecami. Mal by sa v tom zlepšiť a zamerať i na iné veci. Povzdychla som si a pokračovala do hôr. Síce som mala dobrú kondičku, ale hory boli zabijak. Moc som ich teda nemusela. Toľko turistiky. "Áno aj iné a hej Atreas dokáže čítať myšlienky. Nevšimol si si, že je nejaký premudreli už skôr?" riekla som a nadvihla spýtavo obočie. "A keď jeho slová nedávajú zmysel či sú deravé, snaží sa to rýchlo zaplátať a z teba urobiť idiota. Ako s tým prečo ešte nemala meno. Úbohé," dodala som a mykla plecami. Niektorí vlci boli šarlatáni už od mala. Povzdychla som si a pokračovala k jazeru. pachy som kvôli vode z búrky necítila. No vibrácie myšlienok narastali ako sme sa blížili. Zastrihala som ušami a pozrela sa vpred. Vytrhla ma však jeho otázka. "Hovoril si o nejakej hube," odvetila som a spýtavo nadvihla obočie či vie teda niečo viac.

//Jazero

//Najvyššia hora (okolo Rokliny)

Vino si ako vždy neveril. Povzdychla som si. Nerozumela som tomu, prečo sa tak zhadzoval. "Mal by si si viac veriť. Blokuješ sám seba svojim nastavením mysle," povedala som smerom k nemu a pokračovala ďalej. Mala som v pláne ho ponaťahovať trochu viac a možno i mu ukázať, čoho skutočne schopný je. Avšak... na tom sme museli v prvom rade trošku zapracovať. "Hovoril si ale, že si sa v mágií zlepšil, nemám pravdu?" pokračovala som a vyzvala som ho k tomu, aby mi aspoň slovne povedal, čoho schopný je. "Predpokladám, že si sa za ten čas priučil i nejakej inej mágií, než je tvoj vrodený element, či?" riekla som napokon a vykračovala si pokojným tempom k pohoriu. Dážď mi vôbec nevadil, ak by som chcela, najskôr by som si urobila nejaký dáždnik, ale takto... trochu vody nikoho nezabije. Neboli sme predsa z cukru, no nie? "Našiel si na tej svojej úchylnej ceste s tým vlkom, čo číta myšlienky i niečo iné, než to, čo už poznám?" pokračovala som. Nadvihla som spýtavo obočie. Keď sme boli v lese, spomínal akési huby, než nás prerušila Niyari s Tebethom.

//Lúka (cez Severné hory)

Pokrútila som hlavou nad jeho mudrovaním. Zjavne si nepamätal, čo som hovorila presne. Nie, že by som si to pamätala ja, ale niekto tu formu hrať musel. "Povedala som, že ty sám by si nemal ochádzať z územia, lebo sa zase stratíš," opravila som ho ako ten najväčší šprt z triedy a so samoľúbim úsmevom dodala: "Taktiež som alfa, nepotrebujem udávať dôvod, keď svoje slová zmením." Zašvihala som chvostom a pohliadla som na vtáčika, ktorý si hrdo užíval svoju dôležitú úlohu v nosení bylín. Ktovie, či by to ocenil ten Šedivák, keby mu to hodím pred ňufák. Ak ešte nezmizol z územia vôbec. Spomenula som si v tom i na to vĺča, ktoré som videla s ním a Shine, keď som odchádzala z úkrytu. Mohlo by mu to pomôcť, ak bolo zranené, ale zjavne by to bolo plýtvanie. Nevyzeralo, že by malo umrieť. "Ukáž mi, čo so zemou v tento moment dokážeš," vyzvala som ho najskôr, aby som si ujasnila svoje hypotézy, ktoré som vo svojom vnútri sama sebe pokladala. "Napríklad dokážeš deformovať tú skalu?" kývla som smerom k veľkému kusisku masívu, ktorý tvoril jednu stráň hory. Nadvihla som spýtavo obočie a počkala. Pre mňa to bola maličkosť."Alebo vyrásť strom? Vytvoriť lútku? Štít? Platformy zo zeme?" pokračovala som a vyčkávala, k čomu sa bude mať a či si vôbec verí, že by niečo také dokázal. Mala som však pocit, že je toho schopný viac, než si sám pripúšťa. Preto by mu možno pomohlo menšie vyhecovanie? Potmehúcky som sa nad tým usmiala. Skvelý nápad Lissandra. "Ach ale to si ešte vyskúšame. Poď ďalej," riekla som napokon a kývla hlavoz aby sme pokračovali na našej prechádzke.

//Sokoli zrak (cez rokle)

//Červená lúka

Vino bol niekedy až prehnane múdri. Povzdychla som si a pokrútila nad tým s úsmevom hlavou. Nezdalo sa, že by sa už k niečomu inému mal a tak i on vzal kvetinu, ktorú podal Kardinálovi, ktorý radostne niesol obe kvetiny. Mala som v pláne ich hodiť na krk prvému vlkovi, ktorého stretneme len aby som mala pokoj a nemusela tú burinu so sebou ďalej ťahať. Komu zo svorky by sa to ale zišlo? Zinkovi? Azraelovi? Sarovi? Hm alebo by som to mohla ukázať Azume, či Gwynovi ak by mal záujem. Predsa len hľadal smer a bylinkárstvo by pre neho bolo prijateľnejšie než lovenie a tak, čo by i tak nedokázal. Vzhľadom na to, že hovno videl. zastrihala som ušami a z myšlienok ma vytrhol Vino. "No, vĺčatá sa o seba postarajú, na území je dostatok členov, nikde nevidím žiadnu hrozbu... máme trochu voľného času, aby sme sa poprechádzali po okolí. A tiež sme boli dva razy prerušení v našej debate, teraz do toho hádam už nič neskočí," odpovedala som mu a skepticky sa porozhliadla po okolí, či bohovia nemajú nejaké iné plány, aby sa mi to vymstilo, čo som si práve pomyslela. "Mal by si mi vysvetliť jednu vec," začala som a pozrela sa na neho takým tým dosť upreným pohľadom. Akoby jeho mágia bola skutočne tak na mizernom levely alebo jednoducho sa mi to vtedy len zdalo. No vzhľadm na jeho neschopnosť v magickom svete by som sa nedivila, keby len nevedel používať ani automatickú mágiu. Povzdychla som si.

Bavilo ma do neho rýpať, pretože bol ľahkým terčom. Poslednú dobu som mala ale pocit, že ho najväčšmi irituje zmienka ohľadom Sara a neustále porovnávanie ich schopností. Akoby na neho žiarlil. Bolo to roztomilé a tak hlúpe a detinské. Ach. "Tomu ver, že to vyskúšam a stopnem to, aby som vedela, komu z vás to trvalo dlhšie," povedala som s víťazoslávnym úsmevom. Sar mal síce teleport ako ja, no nevedel ho používať tak dobre. Pravdepodobne mal i rozbitý kus, ktorý mu predal Wu. Nečudovala by som sa, keby tomu tak bolo. Ale najskôr sa len vyhováral. "Akoby z iných názvov ako je Margaréta, Medovka, Púpava, či Violka bolo zjavné, kde sa nachádzajú alebo ako vyzerajú," preniesla som a odfrkla si. Zjavne si myslel, že táto bylina je niečím špeciálna. Liečila, to áno, ale očakávala som, že jej efekt bude o to lepšejší, než od iných liečivých rastlín. Povzdychla som si. Mohla aspoň spawnovať jednorožcov alebo urobiť vlkov neplodnými, to by bol ten správny magický efekt. Každopádne som sa zadívala na portál v diaľke. "To je jedno, poď ty portálova červeň, je čas ísť. Čakala som tu súkromie, keď je tu vždy tak mŕtvo, nuž nevadí..." riekla som a pozrela sa na Atreasa, keďže ostatní mi boli ešte viac jedno. On mal aspoň využitie do budúcna. Kývla som mu hlavou a ako povedal, odtrhla som kvetinu tak, aby na rok zase vyrástla. Podala som ju následne kardinálovi do paciek. Počkala som, kým sa Vino vymoce a pomaly sa rozišla preč. Aspoň to niekomu vo svorke ukážeme, keby sa moc chceli podielať na liečení kvetinou, ktorú je možné nájsť len raz za rok.

//Najvyššia hora

3.

Otočila som sa na vtáka, ktorý mi sedel na chrbte. "Počul si? Možno bude po tebe pomenovaná kvetina," riekla som smerom k nemu s úškrnom a vrátila svoje zraky na Vina. Snažil sa byť veľmi múdry. Nadvihla som zrak. "Myslíš, keby som poslala po ňu teba? To by som sa jej nedočkala, ani keby sa volá Červený kvet," skonštatovala som a prezrela si ho. "Vždy, keď sa vzdiališ od územia sa buď stratíš alebo sa len niekde flákaš. Myslím si, že keby pošlem Sara po kvetinu, ktorá rastie raz za rok, tak mi ju donesie i bez toho, aby som ju potrebovala prezývať nejakým menom. Je to predsa len burina," riekla som a odfrkla si. Keby bolo na mne, nepomenovala by som ani svoje vlastné vĺčatá. Bolo to zbytočné. Potriasla som hlavou a povzdychla si. "Tak keď si taký múdri, čo ešte iné ťa napadá? Aby si bol schopný vedieť presne o akom kvete rozprávam v budúcne? A nemusel si tápať v tom, čo myslím červeným kvetom čo rastie raz ročne?" riekla som a zopakovala jeho vlastné slová. Nadvihla som spýtavo obočie a kývla smerom ku kvetu. "Len mi nepovedz, že vymyslíš niečo ako Nektár života lebo sa mi pretočí žalúdok z toho," dodala som napokon a odfrkla si. Nie, to znelo až prehnane poeticky, minimálne pre mňa.