Příspěvky uživatele

< návrat zpět

2.

Pohľadom som prešla na vlčicu, ktorej Vino odpovedal na jej otázku, ktorú som spočiatku ignorovala. Mala som v hlave guláš, vlkov okolo bolo príliš veľa a nie len že rozprávali, ale do toho celého i mysleli. Nenávidela som bohov za to, že ako daň za užívanie mágiu, sa nedala vypnúť. Len potlačiť. I tak tých hlasov bolo moc a šum na pozadí naberal o to väčšiu hlasitosť. Strihla som uchom a mierne podráždene prehovorila k Vinovi, keď sa ku mne pripojil nakoniec. "Akoby si nedokázala poradiť sama," zabručala som k nemu a švihla chvostom. Hlavne všade naokolo riadila búrka. Mláku si určite po ceste niekde nájde. Čo ma bolo po niekoho banálnych problémoch. Ňufák mala, neboli sme na púšti, kde by vody bolo nedostatok. Odfrkla som si. Každopádne som prešla k tej burine, ktorú chcel Atreas pomenovať. Čo som stále nechápala, prečo zrazu táto pomenovaná nie je, keďže rástla len raz za rok a pochybujem, že bola len tak zrazu objavená teraz, keďže jeho výskum musel započat už pred niekoľkými rokmi. "Nechceš ju rovno pomenovať Kardinál?" riekla som, vzhľadom na podobnosť s vtákom. Rozhodne bylina nevyzerala ako žiaden vták. "Stále nechápem dôvod pomenovania vecí, akoby nestačilo ich využitie a iné užitočné parametre," skonštatovala som a labou do kvetu mierne strčila. "Karmínová hviezda," povedala som skôr pre seba, keď som prechádzala po jej listoch. Pripomínala mi niektoré byliny, ale nemala som v pláne sa nad tým zamýšľať viac do hĺbky. Jej účinky ma zaujímali a už to, ako ju kto nazve, nebolo pre mňa podstatné. I tak som sa však nad tým na moment zamyslela. Aby sa nepovedalo, že jediná nespolupracujem. "Ale vidíš to, aspoň to môžeme vyskúšať až sa vĺčatá prizabijú u učenia lovu jelenice," riekla som a provokačne sa na Vina uškrnula.

1.

Strihla som uchom a pozrela sa na vlka. Nemohla som povedať, že ma to prekvapilo, skôr na moment zaskočilo. Avšak... Nezaujíma ma tvoj pôvod, druh, či titul. Zatiaľ vidím len vlka, z ktorého je záhradník, pomyslela som si a privrela zraky. Keď predstavil Vina, musela som dodať 'a feťák', vzhľadom na príhodu, ktorú mi Pruhovaný povedal. Bola som skutočný pokrytec, vzhľadom na svoje vlastné seansy. I tak som však ostrila zmysli a hľadala záblesk myšlienok vlka i vo Vinovej hlave, či sa mu tam neodrazili. Chcela som zistiť, či išlo o rovnakú mágiu alebo len selektívne rozvinutú telepatiu. I tak som však počúvala, čo ku kvetine rozprával. Šlo o ďalšiu liečivú burinu, ktorú bolo potrebné spracovať. Niečo, čo ma extrémne nebavilo a bola som rada, že som sa k tomu nemusela často uchýliť sama a mala na to iných. Zastrihala som ušami a informácie si zapísala na svoje SSD, aby som ich mohla zužitkovať v budúcne. "Takže zázrakom jednu rastlinu z tých všetkých pomenovať nevie," zabručala som a mohol to počuť len Vino, ktorý mi bol najbližšie. Napokon som prešla obďaleč k jednej z kvetín, aby sme sa tam netlačili všetci na seba tak hrozne priteplene. "Tak chytráku, keď poznáš tak veľa burín, ako by si pomenoval túto?" vyzvala som k reči Vina a nadvihla obočie, aby mi odpovedal. Sama som premýšľala nad niektorými názvami, na prv som sklonila hlavu a chcela oňuchať zápach toho kvetu. Liečivé rastliny zvykli voňať, i keď ich zápach sa zosilnil až keď z nich vlk odstránil vodu - vysušil ich. Naklonila som hlavu a skúmavo si kvetinu pre mojich labách prezerala.

//Daén pomocou prsteňu portálu

Atreas a spol
Portál sa vytvoril neďaleko skupiny vlkov. Dalo by sa povedať, že až prehnane blízko nejedného zadku. Prehodila som cezeň Vina a vyšla hneď za ním. Dobre, že nenaraziac do Atreasovho zadku, ako som po chvíli zistila. "Huh," vyšlo zo mňa, keď som zastala a portál sa za mnou zavrel. Čo sa to tu dialo? Skôr než vlci okolo ma upútal fakt, že nad lúkou nepršalo. Priam bola obloha jasná? Zamračila som sa. Nebolo to divné, to vôbec nie. Avšak... odkašľala som si a kukla na Vina. "Súkromia sa tu zjavne dnes v noci nedočkáme," poznamenala som skôr ako fakt a pohľadom si konečne prezrela vlkov, u ktorých sme sa objavili. Nikoho z nich som nepoznala. Príroda občas vytvára podivné kreácie podivných sfarbení, panebože, pomyslela som si, keďže som bola dosť zaujatá voči všetkému, čo nebolo viac menej prirodzené. Keďže som v tom videla akúsi hlbšiu podstatu bytia. Ak som správne napočítala, na lúke sa nachádzalo osem vlkov a jedno odrastené vĺča. Podľa pachu som usúdila, že vĺča s vlkom u ktorého stála, pochádzali zo Zlatej svorky. Zvyšok boli tuláci. Nakrčila som ňufák a zastavila pohľade na vlkovi, na ktorého som bola takmer nalepená. Obišla som ho a v tom som zbadala i Stray, venovala som jej len letmí pohľad. Bolo tu na mňa prevlkované. "ty," povedala som smerom k Atreasovi. Pretože sme už mali tú česť ako mi po chvíli došlo. "Pamätám si ťa z priesmyku, kde si niesol kvetinu, ktorá blokovala mágie," skonštatovala som a pohliadla na červené kvety, ktoré si tak úpänlivo všetci obzerali. "Aký je problém zase s týmto?" pokračovala som a pohliadla na Vina, ktorý sa mi pripojil k boku. Nebol to ten podivný vlk o ktorom rozprával? Žeby to bol ten istý? Pobehovať po ostrovoch a byť úchyl na kvetiny muselo byť iné mentálne nastavenie, pomyslela som si a sťažka si povzdychla. No ako bolo u mňa zvykom, nikdy som neohrdla novou informáciou. Možno preto som bola tak múdra. Zastrihala som ušami a pohľad z Vina presunula na Atreasa.

//úkryt

Vyšla som z úkrytu zase do toho nečasu. Povzdychla som si. Mohla som tam i ja ostať dlhšie, ale nebudem strácať čas, keď vĺčatá na kus šli spať, pomyslela som si a zastrihala ušami, keď som pomaly kráčala k miestu, kde som pred nejakou hodinou nechala Vina. Dúfala som, že mal toľko rozumu, aby sa niekam skryl aspoň. I keď on je taký truľo, že kam ho postavím, tam bude stáť, pomyslela som si a uškrnula sa. Bol ako taký malý macko. Zastrihala som ušami a pokračovala lesnou cestičkou. Stále som premýšľala i nad tým, že by sme sa mali vydať na lov. K tomu všetkému by bolo fajn, aby som sa vydala i do tej púštnej svorky a i do tých hôr. Avšak, na to som potrebovala trochu viac času, než bolo teraz. Taktiež som musela prehodiť pár slov i s Phoenix a ideálne sa s Azraelom niekam prejsť a naraziť na niektorého Chaosáka. A čo sa toho týka, ideálne sa zblížiť i s tými vĺčatami čo sú vo svorke, ale keďže bolo jedno zranené a rodičia nikde... celkom som i váhala, či dodržali ich časť dohody ktorú mi dali. Zachmúrila som sa. Na to som si musela posvietiť. Napokon som teda došla za Vinom. "Ideme na výlet a nie neberiem ako odpoveď. Tentoraz idem s tebou, aby si sa zase nestratil, či sem nedotiahol nejakú ďalšiu ženskú," riekla som smerom k nemu a vyhodila prsteň do vzduchu, ktorý vytvoril portál na lúku plnú červených kvetín. Zazubila som sa a vkročila dnu s tým, že som chytila u toho Vina za šiju a pretiahla ho portálom so mnou. Ak by protestoval, jednoducho by som ho postrčila vzduchom od zadu. Myslela som si, že na lúke budeme sami, aby sme sa porozprávali v peknom prostredí lenže... nebolo tomu tak. Ale to som zistila až vzápätí.

//Červená lúka pomocou prsteňu portálu

//les

Otáčala som miestami hlavu smerom na vĺčatá, ktoré ma nasledovali ako takí malí zombíci. Pousmiala som sa. Riadne som ich unavila, hehe. Potriasla som hlavou. “vyzerá to, že v úkryte je dosť vlkov, ale keď vyjdeme hore do našej jaskyne, nikto vás nebude rušiť,“ povedala som smerom k obom a vošla som do tunelu jaskyne. Potriasla som hlavou a nasledovala cestu, ktorú som poznala priam naspamäť. Keď som prechádzala cez hlavnú „sálu“, tým, ktorí tam stáli som kývla hlavou. Bola som rada, že Gwyn s Azraelom konečne dorazili. Po očku som zablúdila (snáď sú tam) i k vĺčaťu, čo vyzeralo ako keby sebou niekde pleslo o zem. Neriešila som to, pretože sa o ňu staral Zinek a vyzerala že dýcha. Pomohla som Niyari a Tebethovi, aby vyliezli po kamenných schodoch do vrchnej jaskyne, ktorá patrila mne. Vliezla som dnu a pozrela sa na oboch, ako sa šli zložiť niekam do kúta ku kožušinám. Pousmiaal som sa. “Tak si dobre oddýchnite a potom sa nejako zabavte. Ak budete hladní, snáď niečo Freki v zásobách nechal a ak nie, loviť už viete,“ riekla som a mrkla na nich oboch. “Potom až sa vrátim z menšej výpravy vás môžem naučit niečo viac a teraz spite,“ dodala som napokon a počkala, kým zaspia. Následne som sa otočila a zišla dole po schodoch. Bez ďalšieho slova som zamierila späť k východu z jaskyne a namierila si to za Vinom.

//les

Boli unavené, čo som usúdila na základe ich úbytku energie. Vzhľadom na to, že sa im už priveľmi nechcelo ani jednému rozprávať. Prikývla som. Bol najvyšší čas, aby sme sa odtrepali do úkrytu a uložila som ich spať. “Dobre, tak teda poďte,“ riekla som smerom k nim a počkala, kým sa postavili na labky. Sama som si ponaťahovala stuhnuté laby a otriasla zo seba prebytočnú vodu, ktorú na mňa uvalil dážď. Napokon sme sa teda vydali cez les smerom k úkrytu. “Pôjdem potom za vašim otcom, takže až sa vzbudíte buď si odchyťte nejakého člena svorky a poriadne ho potýrajte alebo sa vydajte na ďalšie prieskumy, ešte ste toho veľa nevideli!“ riekla som smerom k nim a pokývala hlavou. Ja sama bola odhodlaná chvíľu relaxovať a pobehať po okolí, než sa zašijem na území svorky na zimu. V tom snehu sa mi naozaj nikam nechcelo chodiť. Veru, že nie. Zívla som si. Nebola som unavená, skôr znudená z toho nič nerobenia. Nie, že by som na spoločnosti vĺčat videla niečo zlé... skôr šlo o to, že som potrebovala kus viac namáhať svoje mozgové závity alebo zažiť väčšiu akciu, než bola obyčajná pochôdzka a rozprávanie mojich znalostí mladej generácií. Dúfala som, že s Vinom niečo lepšie stretneme na našej ceste po okolí!

//Úkryt

Prestupila som z labky na labku a stále viac a viac premýšľala nad tým, kam tentoraz vytiahnem toho Vina. Mala som pre neho pripravené prekvapenie a najradšej by som mu to oznámila niekde, kde takmer nikto nikdy nie je! Na tej podivnej lúke predsa len nikto nikdy nebol, keď som tadiaľ vždy prechádzala. A je to tam i pekné. Áno! Tam by som mohla Vina zobrať. Aj som si prikývla sama pre seba na svoj vnútorný monológ a povzdychla si. Zastrihala som ušami a vrátila sa k otázke Niyari. Niekedy som mala pocit, že ma buď ona nepočúvala alebo som si ja rozprávala len sama pre seba vo svojej hlave. “Mágií môžeš mať viac než jednu. Takže pokojne môžeš ovládnuť i všetky elementy,“ povedala som smerom k nej a zašvihala chvostom. Zívla som si. “A k tomu i iné mágie. A i vlastné schopnosti,“ dodala som a pokývala u toho hlavou. Bola to pravda. Pozrela som sa však na ňu i tebetha. Vyzerali dosť unavene. “Hm, odvediem vás oboch do úkrytu, čo poviete? Aspoň si trochu odpočiniete, kým vyjde slnko,“ navrhla som a spýtavo nadvihla obočie. Prišlo mi to ako najlepšia možnosť. Mohli sme cestou prehodiť ešte pár slov a v úkryte tiež, než zaspia a potom by som sa vyparila za Vinom.

Nadvihla som spýtavo obočie a sledovala Niyari, ktorá mi prezrádzala svoje sny a túžby. Ach, taká schopnosť, akú mi popisovala, bola zaujímavá. Potriasla som hlavou a rozmýšľala, či by niečo také už niekto koho som poznala nemal. No nezdalo sa, že by som niekoho takého poznala. "Tak to je skvelý nápad. By si mohla sedieť len tak v lese a všetky správy z okolia by ti prinášali zvieratká, hm. Možno by nejaká taká schopnosť i šla!" povedala som smerom k nej a zasmiala sa. To by bolo skvelé. Zastrihala som ušami a pozrela sa po lese. Bol tak opustený na ráno. Ach. "Škoda, že ja nič také neovládam. Dokážem vnímať les, ale to je tak všetko. I stromy dokážu komunikovať a varovať ťa pred nebezpečím, keď si dostatočne spriaznená s elementom zeme, ktorý možno jedného dňa ovládneš tiež," povedala som smerom k nej a pokývala hlavou. Aké mágie som vlastne všetky ovládala ja? Používala som ich tak povediac podprahovo. Preto som si už ani neuvedomovala nejako extra, čo vlastne ovládam. Povzdychla som si. Mala by som sa nad tým niekedy zamyslieť a Vinovi prezradiť, akú mágiu ovládam. Tú jednu o ktorej zatiaľ vedel len Sar.

Vcelku prekvapene som sa dívala na Niyari. Musela som sa nad tým zasmiať. Pokrútila som hlavou zo strany na stranu. "Kdeže. Obchodník Wu ti pomôže s magickou stránkou veci. Avšak nemi starec ti pomôže zase z tvojou fyzickou stránkou," povedala som smerom k nej aby som jej to lepšie vysvetlila. Už to mohlo dávať trošku viac logiky. Povzdychla som si. Mala by som sa pomaly vrátiť za Vinom, ale ešte nejakú chvíľu som sa chcela venovať vĺčatam. "Možno tí prídu tie informácie kus také chaotické... Ale časom všetko bude mať zmysel neboj sa," povedala som smerom k nej so širokým úsmevom a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Opäť som kontrolovala, čo sa deje na území. "Chcela by si niekedy ovládať nejakú mágiu? Takú čo ťa teraz napadne nejaká super schopnosť?" opýtala som sa jrj a nadvihla obočie k čomu príde. Ovládanie vtákov? Hovorenie s nimi? Alebo niečo iné? Možno i schopnosť privolať kytku na hlavu nejakého vlka. Len tak. Ktovie. Zastrihala som ušami. Vĺčatá mali vždy veľa predstavivosti len čo bola pravda. Preto som sa nevedela dočkať. Každopádne som mala v pláne sa po chvíli vydať späť za Vinom. Už mi trpli labky. Musela som aa ísť niekam prejsť!

Povzdychla som si s pobaveným úsmevom. “Nevadí, pochopíš to až trochu podrastieš,“ povedala som a poťapala som ju labou po hlave. Už som ju musela celkom slušne zdvihnúť, aby som na ňu dočiahla, ale zvládla som to! Napokon, mli ešte čas na tieto srandy okolo. Dúfala som, že si ani chlapa tak skoro nenájde. Bolo to len na škodu. A určite by ju učil zlým veciam. Zastrihala som ušami a zamyslela sa. “Najskôr musíš mať dostatok predmetov, ktoré on chce. Môžeme preskúmať okolie, či tu niečo nevykopeme. Ale hľadajú sa dosť ťažko. To už skôr nájdeme mesačné kamene a rubíny, ktoré zase chce skôr obchodník Wu,“ vysvetlila som jej. Pravda, minimálne tie mesačné sa povaľvoali skoro na každom kroku. Potriasla som hlavou. Zdalo sa, že Niyari mala skutočný záujem stať sa tou najlepšou a táto ambícia sa mi veľmi páčila. Pousmiala som sa. “Ale teba bolia labky. Takže musíš ešte podrásť, aby sme sa niekam ďalej vydali, dobre? Aspoň takto dlhé ako tie moje musia byť, čo dorastiete za chvíľočku, neboj nič,“ povedala som so smiechom a pozrela sa na svoje labiská. PO ich pol roku budú určite fajn na tom. Potriasla som hlavou a zívla si. Napokon to bolo skvelé ráno.

Pozrela som sa na Niyari, niekedy som dúfala, že ostatní tiež si dokážu spojiť i to, čo nepoviem. “Náš jediný kappa pár, ktorý má vĺčatá – Solfatara a Taylor. Spoznáš ich veľmi rýchlo. Nevyzerajú ako typickí vlci, čo sa farby týka,“ vysvetlila som jej. Spolu s Doryou boli naozaj zvláštna odroda. I Rian mal divné sfarbenie, rozhodne nie úplne prirodzené na môj vkus. “Vĺčatá sa rodia rovnako ako všetky ostatné cicavce. Samec a samica sa musia spoločne zblížiť, aby stvorili so svojimi génmi nový život, ktorý samica vynesie vo svojom lone a keď je vývoj mláďatá dokončený, privádza ho na svet. Nuž a potom pomaly rastie a silnie ako vy,“ riekla som a prikývla nad tým hlavou. Vôbec mi nevadilo im hovoriť i veci, ktoré by im normálne nikto nepovedal, kým nebudú minimálne starší. Ale... čo ma po tom. Mali byť vzdelaní! Potriasla som hlavou a pozrela sa na vĺča. Na tomto ostrove, keď prejdeš cez pohoria, nachádza sa tam taký podivný les v ktorom žije. Zbiera také zlaté, okrúhle predmety, za ktoré ti urobí tréning a ty potom zosilnieš. Samozrejme, že tam niekedy môžeme zájsť,“ odpovedala som jej. Pokojne by som jej i povedala ako prebieha tréning, keby ju to skutočne zaujímalo. Predsa len som u neho bola i ja sama. A bolo to veru namáhavé, no veľmi mi to pomohlo!

S úsmevom som sa dívala na Niyari, ktorá sa zjavne svojej funkcie chopí skôr, než to bude oficiálne. V tomto veku som ich rozhodne nechcela zaťažovať povinnosťami. “Budeš ten najlepší prieskumník,“ pritakala som a venovala jej povzbudzujúci úsmev. Bolo fajn, že mala víziu toho, čo by chcela robiť. A ja som bola spokojná, že sa budem môcť mať na koho spoľahnúť. “Ako alfa by som mala vedieť o všetkom a vždy vlkom odobriť, ak majú nejaký plán. Spočiatku som mala pocit, že sa ma ani nemali v pláne opýtať, či tie vĺčatá môžu priviesť na svet a asi by sa patrilo ma informovať o stave, čo sa im narodilo a ako sa volajú, keď sú už automaticky členami svorky, však?“ povedala som smerom k nej a nadvihla obočie. Skutočne by sa to patrilo, ale v tento moment bolo na území len jedno ich vĺča a i to sa oň staral niekto iný, ako som mohla postrehnúť. Potriasla som hlavou a povzdychla sa. Neboli zodpovední. Absolútne nie. “To aby si kus trénovala. Ako prieskumník budeš chodiť veľa,“ povedala som so smiechom a zamyslela sa. “Hm, existuje miesto, kde ti pomôže jeden starý, nemí vlk zosilnieť,“ začala som a premýšľala. Naposledy som tam stretla i vĺča. Takže trénoval i ich. Len by musela mať dostatok mincí na to, aby sa jej vôbec venoval.

Hej, bohovia stáli za starú bačkoru len čo pravda bola. Vedeli, čo si o nich myslím a i som to povedala obom. Nemienila som ich slepo uznávať a triasť sa pred nimi. Čo mi mohli urobiť? Vydobitý reešpekt nikdy nič nevyriešil. A prinajhoršom ma mohli zabiť? Smrti som sa nebála, preto na mňa ani nič nemali, že. “Prieskumníci majú skvelý život. Môžu cestovať, objavovať a majú sa i kam vrátiť. Domov, kde majú útočisko a rodinu, ktorej porozprávajú všetko, čo zistili. Snáď sa ale nestratíš ako váš otec. Toho som zo dva razy nechala v krajine samého a cestu domov hľadal zakaždým príliš dlho,“ povedala som so smiechom. Ešte, že som tu mala ajj iných vlkov, na ktorých bol v tomto väčší spoľah. Myslela som tým Deltu a Atticusa. Tí sa vždy vrátili včas a priniesli užitočné informácie. Zívla som si a pozrela sa na nich dvoch. Mali plno energie, ale zjavne ich táto pochôdzka príliš nebavila. Nečudovala som sa. Sar musel nedávno tiež urobiť pochôdzku a tým pádom tu nič nehrozilo. Ktovie, možno za kus predsa len na niečo narazíme. Len som dúfala, že to nebude medveď. “Chceli by ste sa potom stretnúť i s ďalšími vĺčatami? Našli by ste si tam možno kamarátov. Len teda neviem ako na tom sú, pretože mi to tí dvaja ešte neprišli ani oznámiť a ohlásiť. Neberte si z nich príklad ako členov svorky, je to dosť otravné,“ riekla som a sťažka si povzdychla. Nechápala som vlastne, prečo tu stále sú. Mali očividní problém a nezapájali sa. Došli až keď niečo chceli. Úžasné.

Vyhodnotenie výplat, ak sa niekto cíti ukrivdený, pardon:

Niyari = 6 kšm (s prieskumníkom počítam až podrastie teda)
Azrael = 15 kšm
Cithrian = 2 kšm
Phoenix = 5 kšm (tú kappu dojdem oznámiť čo najskôr)
Freki = 10 kšm (za to vyžratie zásob ho ale pôjdem zbiť!)
Solari = 15 kšm + 1 % vytrvalosť
Enzou = 2 kšm (s Enzom to asi najlepšie vyriešime skrz nenávidené rýchlo hry :cryvino:)
Gwyn = 10 kšm
Sar = 20 kšm + 15 kšm a 2 % za povýšenie (percentá mu preveďte na kšm, má plno)
Zinek = 15 kšm
Lissandra = 30 kšm

Pokrútila som hlavou zo strany na stranu. I keď... možno mala pravdu? Nie. Oni sa len prizerali a súdili. Odfrkla som si. “Nie. Bohovia si len hovejú vo svojom nebeskom kráľovstve. Hľadia na nás ako sa trápime a súdia nás na konci nášho života. Sú to povrchné bytosti, ktoré nič nerobia a už keď zasiahnu do našich životov, je to pekne nefér situácia,“ riekla som. Naozaj som nemala božstvo v láske. Povzdychla som si. Zašvihala som chvostom a pozrela sa na Niyari. “Sme tak v polovici, ale môžeme si trochu oddýchnuť,“ riekla som a zastavila som sa na menšej čistine, kde sa mohli buď rozvaliť na lučine alebo v tieni stromov, či machom obrastených skaliskách a pôde. “Ty by si bola určite dobrý a srdečný boh,“ poznamenala som nad jej slovami a zazubila sa. “Arogantný znamená, že myslíš len na seba, ostatní su pre teba nič a máš tak bezočivé až naduté správanie voči druhým, ktorými opovrhuješ,“ vysvetlila som jej. Nebolo to nič príjemné. I ja som tak vystupovala, len čo bola pravda. Ale nemohla som za to, že to tí hlupáci a slaboši nedokázali pochopiť. Bola som strašný pokrytec. “To by si mohla. Prieskumník cestuje po ostrovoch a objavuje nové, užitočné informácie pre svorku. Okrem zvieratiek a rastliniek, môžeš skúmať i iné veci. Napríklad, čo sa všetko v krajine deje, aké záhady na ktorých územiach sú, môžeš navštíviť i svorky a povyzvedať, čo je nové...“ rozprávala som. Áno, cestovanie bolo úžasné. Hlavne sa mala aspoň kam potom vrátiť. A pre vĺča by bola taká funkcia super. Verila som jej i viac než Vinovi, že by sa dokázala vrátiť skôr, než raz za pol roka z výpravy.