Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sledovala som zelenými zrakmi tú kopu červených chlpov, ako sa mi snažila zreferovať, čo sa jej podarilo. Bola som i ja taká hyperaktívna ako vĺča? To má určite po otcovi, pomyslela som si a v duchu prevrátila oči v stĺp. Napokon som predsa len upriamila na ňu plnú pozornosť a sledovala ju ako mi ukazuje mokrú trávu, z ktorej zjavne zhodila kvapku. "Fíha, tak to si dokázala veľa, len tak ďalej," riekla som a sledovala ju, ako sa mi to snaží zopakovať. Vzhľadom na to, že som vodu neovládala, bolo pre mňa náročné jej s mágiou poradiť. No nemohlo to byť až tak odlišné od iných, len s tým vedela robiť iné veci, ako som už stihla odpozorovať a zistiť od vlkov, ktorí niečo také ovládali. Strihla som uchom. Nič sa nedialo. Bolo to samozrejmé. I tak som sa nad tým pousmiala. Ach tieto začiatky sú vždy najťažšie, pomyslela som si s pokojným úsmevom. Avšak Niyari sa nevzdávala. Pobavene som ju sledovala ďalej. "Môžeme sa vydať k menšiemu jazierku alebo mláke. Po tej prietrži sa určite niekde vytvorila lesná studnička. A môžeš to skúsiť s tou vodou. Aj si oddýchne tvoja hlava, než sa k nejakej dopracujeme," povedala som smerom k nej a zašvihala chvostom. Dávalo by to logiku. Keď bude príliš tlačiť na pilu, tak sa jej to samozrejme, že nepodarí!

Keď sa vĺčatá rozbehli skúmať krajinu okolo, pozrela som sa na Vina, ktorý sa chcel pustiť do niečoho nového, aby sme sa nenudili. Lenže skôr, než som stihla otvoriť papuľu, obzrela som sa za hlasom, ktorý ma volal. "Huh?" vyšlo zo mňa a pohľadom našla Niyari. Dobehla ku mne ako voda. "Stalo sa niečo?" opýtala som sa jej a vykročila jej naproti. Obzrela som sa i na Vina. "Počkaj chvíľu, potom sa môžeme ísť kus prejsť a porozprávať. Chcela by som ti niečo povedať, dobre?" začala som smerom k nemu a došla za Niyari, aby som zistila, čo sa jej prihodilo. Nevyzerala, že by bola zranená a po chvíli mi došlo, že sa jej podarilo úspešne kúzliť. A zjavne sa mi tým chcela pochváliť. Uškrnula som sa a čakala, kedy sa vyjadrí. Nemohla som jej predsa len tak povedať, že o tom vlastne tak nejak viem lebo viem čítať myšlienky, že. "Hm, chcela by si niečo robiť? Očividne mám teraz chvíľu času a Vino počká," navrhla som. Tebetha zabudla niekde v lese, ale tak mal nohy. Keby chcel, došiel by za nami taky alebo si nájde niekoho iného koho bude otravovať. Potrebovali sa socializovať kus. Aspoň kus! Potriasla som hlavou a pohliadla na kardinála, ktorý ku mne priletel a pristál mi na chrbte. Usmiala som sa a vyčkávala na odpoveď vĺčaťa.

Už som otvárala papuľu, že Vinovi odpoviem na jeho podozrievavé otázky... napokon sme však boli vyrušení príchodom vĺčat. Pousmiala som sa a venovala mu jeden provokatívny pohľad: "Dozvieš sa všetko v pravý čas." Pootočila som sa k Niyari a Tebethovi. Oboch som si ich prezrela a bola som rada, že je syn celý. Na moment som si myslela, že som ho skutočne u úkrytu pri odohnaní medveďa trafila ohnivou guľou. No ako sa ukázalo, jeho kožuch nebol nikde spálený! "Mágia?" zopakovala som a prešla pohľadom na Vina. "Vino, čo je podľa teba mágia?" preniesla som smerom k nemu a nechala mu priestor, aby sa k tomu vyjadril. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a po chvíli sama pokračovala: "Väčšine vlkov na týchto ostrovoch preteká žilami magická moc. Väčšinou je jednoduché odhaliť vrodený element u jedincov. Napríklad ty ovládaš vodu, zatiaľ čo mi traja vládneme zemi." Zastrihala som ušami a kývla hlavou, aby sa obe vĺčatá dívali na miesto predo mnou. "Vo vašom prípade bude najjednoduchšie, keď začnete pracovať so silou myšlienky. Pokiaľ niečo skutočne chcete a budete na to myslieť, splní sa to," povedala som a nechala pred nami vyrásť niekoľko trsov levandúľ. Nádherne ich kvety voňali. "Časom však budete vžitý s mágiou natoľko, že budete schopní čarovať len z vlastného chtíču a nemusieť nad tým urputne premýšľať," povedala som s úškrnom a pozrela sa na Tebetha. "Pri elemente zeme dokážeme manipulovať s pôdou, rastlina, stromami... vieme štiepiť skaly, vytvárať trhliny, nerovnosti, či len nechať vyrásť rastliny a ďalšie maličkosti," povedala som a následne prešla svojim pohľadom na Niyari. "U vody dokážeš okrem vĺn pracovať i s jej privolávaním na diaľku, spod zeme a podobne. Vieš vytvoriť i vodný vír, či manipulovať s vodou a tvoriť si z nej zbrane, či štít. Dokonca som počula, že vlci ovládajúci vodu dokážu v nej i dýchať, samozrejme... na vyššej úrovni," pokračovala som a pozrela sa na Vina. "Svoje schopnosti si zlepšíte len tvrdým tréningom a objavovaním vlastnej moci. Môže vám k tomu dopomôcť i Wu, obchodník, ktorému stačí doniesť kamienky a namieša vám lektvar. Avšak pozor, vlk ktorý svoju moc nepoužíva na dennej báze, nikdy nebude ovládať svoju schopnosť tak dokonale ako tí, čo si ju pravidelne trénujú. Existujú i iné mágie, ale na to určite prídete i sami," povedala som a mrkla na ne po očku. Bolo toho veľa, čo by som im k tomu mohla povedať. Na teraz však stačil tento začiatok. Pokojne si to mohli i vyskúšať, až sa na to budú cítiť. Základy dostali povedané.

"Keď už sa o tom bavíme, bolo by vhodné, aby ste sa naučili uloviť si aspoň zajaca," dodala som a pozrela sa na Vina, či je spokojný s mojim výberom u ktorého sa nezabijú. Aspoň som teda dúfala, že sa u toho nezabijú. Preto som sa teda nakoniec vydala smerom k najbližšej lúke, kde som zastavila v tieni stromov. Pozrela som sa na vĺčatá i Vina. "Vino je náš lovec a pravdepodobne bude hlavným lovcov, až ich svorka bude mať viacero. Mohol by vám k lovu čo-to povedať," povedala som a vyzvala som ho, aby niečo zo seba vykoktal. Potom som dodala i ja: "Vidíte tam tie ušiská v tráve? Aby ste ich ulovili, budete sa musieť k nim opatrne preplížiť a potom... sa za nimi rozbehnete! Budete ich naháňať a napokon ich strhnete k zemi, aby ste im presekli dýchaciu sústavu, či zlomili väzy." Oblizla som si ňufák, začínala som byť smädná. Keď ma vĺčatá pochopili a všetci sme boli pripravení, kývla som hlavou. Na lúke bolo niekoľko ušiakov, určite si obe vĺčatá nejakého ulovia. "Budeme na vás dávať pozor. Beriem si na starosť Niyari, Vino pomôž Tebethovi, ale len ak to bude nutné. Zvládnu to určite samé," riekla som a kývla hlavou. Priebeh lovu nebol dramatický, jednoducho, keď bolo potrebné, zakročila som, aby som Niyari v love pomohla. Napokon si svojho ušiaka ulovili obaja. Spokojne sme sa vrátili všetci štyria k sebe. "Išlo vám to famózne," povedala som so smiechom. Bola som na ne hrdá, že to zvládli viac menej samé, i keď to bol ich prvý lov. "Teraz sa nemusíme báť, že by ste umreli hladom. Až budete starší, vezmeme vás i na spoločný lov, aby ste sa naučili spolupracovať v tíme," riekla som smerom k nim a nechala ich, aby si vychutnali svoje ulovené koristi a nažrali sa poriadne. Pozrela som sa i na Vina a uznanlivo prikývla. Aspoň na niečo bol po tak dlhej dobe dobrý.

Ako vĺčatá žrali a ja som trochu s Vinom oddychovala, na lúku v diaľke vyšla béžová vlčica menom Azuma (NPC). Pousmiala som sa. "Vidíte tamtú béžovú vlčicu, ktorá nesie trs byliniek v papuli? Volá sa Azuma a je moja veľmi dobrá kamarátka. Často ju neuvidíte, pretože zbiera byliny a skúma miestnu flóru po ostrovoch, či sa stará o tú v našom lese," vysvetlila som všetkým trom, keďže ani Vino sa s ňou ešte nemal čas stretnúť. Azuma si nás ani nevšimla, jej kroky putovali smerom k úkrytu, kde chcela rastlinky na zimu usušiť, aby mal z čoho robiť lektvary Zinek. Sama mala liečiteľské znalosti, ale väčšmi ju bavilo zaujímať sa o zber a flóru ako takú, než sa zakopať v jaskyni a riešiť mastičky a odvary. "Mali by ste sa viac zoznámiť s ostatnými členami svorky, jeden pár tu má dokonca tiež vĺčatá, ktoré sú len o niečo mladšie než vy," povedala som s úsmevom a zamávala chvostom. "Vo svorke funguje určitá hierarchia, však Vino? Mohol by si im to vysvetliť," nechala som Vina, aby im predstavil hierarchie a funkcie a kto musí koho počúvať. Ja som následne začala menovať členov, ktorý ich zastávali práve v tej našej. "Ako povedal váš otec, alfa vedie svorku a rieši všetky problémy a chod svorky. To som ja. Môj zástupca - Delta, je momentálne na jednej misii na ktorú som ho vyslala, avšak verím, že sa čoskoro vráti. Je to hnedý vlk s podivnými modrými znakmi. Veľmi múdri a vychovaní. Potom tu máme našu gammu Atticusa - hnedo pieskového vlka nášho diplomata, delty a.k.a. tmavo hnedého vlka Sara ktorý je obrancom svorky a Vina, vášho... otca a zároveň funkciou lovca," riekla som a s úškrnom prezradila jeho právoplatný titul. "Bohužiaľ som ho vyslala na výpravu, z ktorej sa vrátil len pred časom, ako ste sa zoznámili. Avšak už ste spolu nejakú dobu strávili a budete mať ešte plno času v tom pokračovať," zazubila som sa a zamávala chvostom zo strany na stranu. "Nuž, ďalšími členmi sú kappy. Šedý vlk Zinek, ktorý je našim liečiteľom, mladý hnedý vlk Azrael, Frekiho už poznáte, tiež je naším obráncom i keď skôr zásob... hmm potom tu je Phoenix, červeno-čierna vlčica. A párik čierna Solfatara a biely vlk s plášťom Taylor. Títo majú i spomínané vĺčatá, tie som však ešte nevidela, nedoniesli mi ich ukázať, pfff," povedala som a pokrútila hlavou. Aby som ale nezabudla, ešte som dodala: "Najnovším členom je Gwyn. Mladý, belasý vlk. Horšie vidí. Nuž a tiež tu sem tam pobehuje fialová vlčica Dorya, ale neviem ako ju mám brať..." Potriasla som hlavou a povzdychla si. Boli to naozaj všetci? Nie. "Rovnako tak i Enzou, hnedý vlk so zlatými znakmi. Ešte som s ním opatovne nehovorila, či sa tu rozhodol zotrvať. Venuje sa teraz zatúlanému vĺčaťu Rianovi," ukončila som konečne svoje predstavenie členov. Bolo to namáhavé.

Strávili sme spolu príjemný deň, kedy sme im ako rodičia ukázali magickú moc, niečo si ulovili... následne sme sa s nimi po území i prešli, aby spoznali nástrahy, ktoré na ňom mohli nájsť. Ukázala som im i vodopád. Následne sme sa zastavili u najväčšieho jazera, ktoré sa v lese nachádzalo. "Tak, teraz viete všetko potrebné. Môžete územie skúmať i bez nás za zadkom. Členov je tu roztrúsených dosť a Sar sa stará o to, aby tu bolo čo najmenej predátorov a nezvaných hostí. Nemusíte sa ničoho báť, len si dávajte bacha na zrázy a nerovnosti v teréne," riekla som smerom k nim a obtrela sa hlavou o tie ich. To bol asi najväčší prejav lásky, ktorý som im bola schopná prejaviť. Predsa len sa na mne podpísal môj život. "Určite si tu nájdete kopu kamarátov! Ale nechoďte nikam mimo územie, zatiaľ. Až budete väčší, možno prižmúrim oko," povedala som a zasmiala sa. Napokon som ich vyprevadila pohľadom. Bolo len na nich, aké dobrodružstvá zažijú a s kým sa skamarátia. Predpokladala som, že zablúdia i do druhej časti lesa alebo na pláň z východnej strany. Ak sa vrátia, nevadilo mi to, stále to bolo blízko. Zívla som si a vrátila svoju pozornosť na Vina, či budeme pokračovať v konverzácií, kde sme prestali. Vĺčatá sa už o seba postarajú a zabavia i samé. Predsa len tak sa učil vlk najlepšie. Sám z vlastných chýb. A tak som rátala s tým, že ich nejaký čas neuvidíme priamo. Stále som ich však kontrolovala pomocou vetra, "náušnice" a myšlienok.

Tak jo! Hlásim sa samovražedne o klasický 7. charakter. Aktívna si myslím, že som. Občas mám slabšie obdobia, ale väčšinu času sa snažím písať aktívne. Miestami i hyper aktívne, hehe. Do akcií sa zapájam takmer všetkých! Snažím sa i venovať svorke, keď už ste mi zverili alfovanie! Takže si myslím, že ďalšiu postavu v pohodičke zvládnem :3 i keď uvidíme ako to bude s konečným ročníkom na výške, ale hneď ako získam magistra, budem zase fretka! :D

Podmienky:
• 2,5 roka na MG / 3 roky
• Lissandra = 900+ / 350 postov
• Zeiran = 700+ / 250 postov
• Tiara = 500+ / 150 postov
• Riveneth = 300+ / 100 postov
• Sillarei = 200+ / 60 postov
• Arryn = 86 / 40 postov
Čo sa týka posledného mesiaca, to vystihuje dosť skóre v postovanej... :D

Ďakujem za zváženie!

Schváleno, gratulujeme!

Pozrela som sa na Vina a pobavene sa uškrnula. "Mal by si vymyslieť mágiu klonov, aby si mohol byť na viacerých miestach naraz," povedala som smerom k nemu a mrkla na neho. Malo by to svoje využitie, pravda. A aké super! Zastrihala som ušami a pozrela sa na Vina. Vedela som, že sa mu nebude páčiť to, že som prijala Azraela. "Nuž, povedzme, že spoznám, pokiaľ by mal niečo v pláne. I tak by som chcela sa stretnúť s niekým z Chaosu v jeho prítomnosti, nech viem, čo sa im obom preženie v hlave. Myšlienky neoklameš. Hlavne tie podprahové, i keby sa veľmi snažil," riekla som a pokývala hlavou. Bolo to zaujímavé, ako myseľ myslela. Oblizla som si ňufák. Zašvihala som chvostom a zamyslela sa nad tým, čo sa ma vlastne opýtal. Pokrútila som hlavou zo strany na stranu. "Spoznala som ho ešte ako malé vĺča, takže nie, určite to nie je tak ako si myslíš. A pravdou je, že i ty by si to mal vedieť, či to pravda je alebo majú tajné sprádanie plánov," riekla som smerom k nemu a bolo očividné, na čo narážam a k čomu mu dávam vodítka. I keď som to nehovorila priamo. Bolo na čase, aby sa dozvedel pravdu rovnako ako Sar. Chcela som, aby aspoň moji vyššie postavení jedinci, ktorým by som mala veriť, mohli niesť toto tajomstvo. Teda to bol dôvod, prečo o tom vie Sar. Ale Vinovi by som to tak či onak povedať musela, keďže tú schopnosť ovládal tiež. Povzdychla som si. Bolo to náročné. Inak by som mu to asi pravdepodobne nikdy nepovedala, pravda.

Sledovala som les vďaka svojim mágiám. Po očku som sa pozrela i na kardinála, ktorý sa usadil na jednom strome. Mala som v pláne ho vyslať za vĺčatami, no na chvíľu som chcela dopriať odpočinok i jemu. Zaslúžil si to. Povzdychla som si a vrátila svoju pozornosť na Vina. "V poriadku, verím v to, že tvoje služby svorke budú týmto pádom aktívnejšie než doteraz, bez stracania," znova som na to upozornila a i keď som sa snažila držať si svoju kamennú tvár... Ušiel mi menší úškrn. "Povedz mi, Vino, čo všetko si asi tak prepásol... Už som ti spomínala, že sa k nám pridal Azrael a nedávno dotiahol i svojho kamaráta zo Zlatej - Gwyna," začala som a nadvihla obočie, vzhľadom na to, že predtým na tú informáciu nezareagoval. Bola som zvedavá, aký názor bude mať na to, že som prijala.medzi nás vlka, ktorý predtým brojil proti nám. Azda by som mu mohla povedať to, čo vedel už i Sar? Keď bol tou deltou teraz a mala by som mať voči nemu viac dôvery? I tak to eventuálne zistí. Zatiaľ som však nepostrehla, že by bola jeho úroveň nejaká vysoká. Potriasla som hlavou. Všetko malo svoj čas.

Meno vlka: Lissandra
Počet príspevkov: 87
Postavenie: alfa
Povýšenie: -
Funkcia: učiteľ
Aktivita pre svorku: Prijala Gwyna. Naučila Sara a Vina niektoré kvetiny. Ulovila so Sarom danielicu a dotiahla ju do úkrytu. Zahnali so Sarom medveďa. Povýšila Sara a Vina.
Krátke zhrnutie (i rýchlo hry): Spolu so Sarom boli na výlete po malom ostrove nad prvým. Následne v snežných tesákoch našli úkryt Sara. Prijala Gwyna, keď tam na neho narazila s Azraelom. Následne pri ceste domov so Sarom ulovili danielicu. Dotiahli ju domov, zahnali medveďa, ktorý prešiel cez hranice. Povýšila ho. Šla za Vinom a Niyari, ktorú poslala po Tebetha aby šli na lov. Pohovorila si s Vinom, vymenili si info o kvetinách. Povýšila ho.
Questy svorky: -

V Ý P L A T Y ~ A U G U S T
Prosím vyplňte nasledujúce kritéria nižšie do komentárov pod tento príspevok, ďakujem!

Meno vlka: Marek
Počet príspevkov: herné príspevky za obdobie 1.8. - 31.8. 2021
Postavenie: aktuálne herne odohrané postavenie
Povýšenie: Ak ste boli tento mesiac povýšený a máte to herne zahraté, môžete si napísať o jednorázovú odmenu...
napríklad -> povýšenie zo sigmy na kappu (takže len Vino a Sar, poprosím aby sa voláko domotali do cesty i Solf a Nix nech to máme konečne komplet)
Funkcia: aktuálna herne pridelená funkcia / funkcia, ktorú by ste chceli pre vášho vlka
napríklad -> lovec / chcel by som byť lovcom
Aktivita pre svorku: Čo ste pre svorku urobili? Zachránili ste niekoho? Zdieľali ste užitočné informácie s členmi? Plnili ste svoju funkciu? (napr. ako lovec som ulovil srnu pre celú svorku)
Krátke zhrnutie (i rýchlo hry): všetko čo ste za tento mesiac stihli zažiť
Questy svorky: -individuálna položka-

Čas máte podľa nových pravidiel do polnoci 7. 9. 2021

Vino sa nedal. Stále by bol najradšej, keby sa vĺčatá vybrali na lov myší. Očividne. Povzdychla som si. Nevadí, na tom ešte zapracujeme, aby sa toľko nebál. Avšak nemala som energiu sa s ním ďalej teraz naťahovať. Ja ho raz natiahnem na nejaký suchý strom, pomyslela som si, keď sa plánoval so mnou ďalej hádať alebo teda vymieňať názory. Zamračila som sa, no nakoniec som sa na to vykašľala. Prešla som radšej k inej debate, ktorá bola pre mňa asi dôležitejšia v tento moment než hentamtá. "Je to s tebou skutočne náročné," povedala som s povzdychom. Liezol mi na nervy, pravda. Asi mi jeho spoločnosti už stačilo na ďalšie mesiace. "Takže to bola úchylná seansa plná drog," skonštatovala som na záver vzhľadom na jeho slová, ktorými ten zážitok opísal. Zaujali ma však dva detaily. Jedna rastlina bola líškou? Mal inú? Prečo by jedol inú hubu? Zamračila som sa. Mala som plno otázok, ale v tento moment som mala v pláne niečo iné. "Okrem medveďa a danielice som so Sarom prediskutovala i hierarchiu. Vzhľadom na vyšší počet vlkov vo svorke, je potrebné ju mierne poupraviť. Povýšila som Sara na deltu, aby mal na vás lepší dosah, keďže je rozumný," začala som najskôr a sledovala či sa nezačne durdiť. "A po kratšej diskusii sme prišli k spoločnému rozhodnutiu, že by si sa mohol stať deltou tiež, pokiaľ mi sľúbiš, že sa prestaneš strácať na celé ročné obdobia," povedala som smerom k nemu s úškrnom. A v prípade viacerých lovcov, by mohol dostať toho hlavného! Pravda. Ale odtiaľ potiaľ, zatiaľ som chcela uzavrieť túto tému. Mohlo mu byť jasné, že keď som si niečo uzmyslela, bol problém mi niečo vyhovoriť. Mohol len súhlasiť. Kto by nechcel viac povinností na krku!

Hľadela som na neho zatiaľ čo rozprával. Mal viac obáv než kadejaká hysterická matka. Podľa mňa ani Solfatara nebola taká hysterka ako on. Povzdychla som si. "Najlepšie je učiť sa za chodu. To čo si vyskúšaš rovno v praxi, sa ti zapíše do pamäti väčšmi, než ako keby si to len videl alebo o tom počul," povedala som. Naozaj mal prehnané obavy. Veď tie vĺčatá boli pomaly veľké ako dospelí vlci. Naozaj sa nemal čoho obávať. Teda, aspoň som v to dúfala. Keď tak liečivú mágiu som mala. Ošetríme a bude dobre! "Ale prosím ťa, to že ty sa na love prizabiješ neznamená, že sú vĺčatá rovnako negramotné," riekla som, pretože sa snažil urobiť z muchy somára. Pokrútila som u toho hlavou. Verila som v silu našich génov, alebo teda skôr tých mojich, že zaberali väčšinu vĺčat. "Ale áno, predtým si bol viac výrečný," povedala som na jeho udivenú otázku a uškrnula sa. "Tak mi povedz, čo ste robili na tej úchylnej seanse? Okrem poznávania rastliniek," povedala som smerom k nemu a nadvihla obočie. Videla som v jeho spomienkach zaujímavé výjavy, preto ma zaujímalo ako mi to opíše. Ak si vôbec z toho niečo pamätal.

Vino bol blbší než som si myslela. Povzdychla som si a mala som ho chuť niečim tresnúť po hlave, aby mu začali tie zasekané kolieska opäť šrotovať. Liezol mi pekne na nervy. "Áno Vino, ryby o veľkosti sŕn," zopakovala som mu, akoby to nebolo jasné, čo tým myslím. Bol tak hlúpy! Začalo mu to však napokon šrotovať v hlave a ja si povzdychla. "Keď sa budú dívať len z diaľky, tak sa ničomu nepriučia. Aspoň vyskúšame tú tvoju burinu, ktorú si mi ukázal, či skutočne dokáže liečiť," poznamenala som a zamyslela sa, ako by som ju asi spracovala, aby som ňou ošetrila nejaké zranenie. Zastrihala som ušami a napokon si zívla. Bolo to otázne. "Však? Sar má len dobré nápady. Každopádne prv si ho budem musieť odchytiť, ak mu neprešla ohnivá guľa cez mozog tiež," skonštatovala som. Veľmi som sa vtedy nestarala o členov, ktorí sa nachádzali u úkrytu. Mali byť dosť inteligentní na to, aby sa tomu vyhli, či si vyčarovali nejaké štíty. Ich chyba ak sa nechali zasiahnuť. "Nejaký si tichý, čo sa ti stalo? Mám pocit, že prítomnosť Shine alebo tých drog na tej vašej seansy ti neurobila dobre," skonštatovala som napokon a nadvihla obočie, aby som od neho získala nejaké odpovede alebo ďalšie výhovorky, prečo je taký aký je.

Očakávala som všetko možné z jeho nízko hladinového IQ mozgu. Avšak to, čo vypustil z papule ma zaskočilo. Musela som si viac ráz zopakovať, čo mi vlastne povedal, aby som vôbec brala do úvahy toto ako možnosť. To nemohol myslieť vážne. Alebo snáď áno? Zamrkala som pohľadom a odkašľala si. "Ryby," zopakovala som nahlas, akoby som to musela i počuť a okúsiť na jazyku, aká hlúposť to bola. "Ty chceš vĺčatá učiť loviť ryby," pokračovala som a pozrela sa na neho. Chcel ich učiť niečo, čo by im mohol ukázať i počas zimy, keby urobil dieru do ľadu. "Takže pôjdeme na ryby o veľkostí sŕn, fajn," skonštatovala som a brala som to ako uzavretú vec. Nemala som v pláne učiť vĺčatá loviť ryby, keď sme im mohli pred zimou ukázať niečo užitočnejšie. Panebože. Zastrihala som ušami a sledovala pohyb Vina, ktorý vyčaroval podivnú burinu zo zeme. Ani sa mi nechcelo veriť, že by tieto listy mali nejakú liečivú moc. Každopádne... väčšmi ma udivil fakt, že sa Vinovi podarilo onú burinu vyvolať. "Vidím, že aspoň používať svoju mágiu si sa konečne naučil," skonštatovala som a ani som mu nepoďakovala. Nevidela som dôvod. Mohol mi predsa ukázať niečo užitočnejšie, než bola nejaká hlúpa burina. Radšej som mu ukázala Violku, ktorá bola použitelnejšia a i krajšia. "Preto by som chcela vyslať Zinka, aby bol tiež aspoň na niečo užitočný než na večnú neprítomnosť. Nech aspoň zistí, či neexistuje spôsob ako spojiť i viacero rastlín dokopy a vytvoriť tým nejakú použiteľnú zbraň. Či už ako znevýhodnenie nepriatela, tak i podporenie nás. Mohlo by to zamiešať karty v nasledujúcom konflikte, ktorý určite príde," skonštatovala som. Mal pravdu a práve preto som potrebovala zistiť, ako by sa to dalo spraviť bez toho, aby to malo efekt nežiadúci na nás.

Počúvala som jeho slovám, ktorými mi popisoval všetky tie fenomenálne informácie, ktoré mal ohľadom jeho výpravy za stádami. Musela som uznať, že čo-to zistil. I keď boli tie informácie pravdepodobne už neaktuálne, pre približný pohľad na vec to stačilo. Na jar tam pošlem Azraela a porovnám ich výpovede, pomyslela som si, keďže som verila, že Azrael sa mi vráti skôr než tento trkvas. Zastrihala som ušami a musela skryť menší úškrn nad jeho reakciou. Ehehe. Bolo tak jednoduché ho provokovať, že sa tomu nedalo odolať. "Dobre, aspoň budeš mať miesto na náš úlovok s vĺčatami až sa vrátia," povedala som smerom k nemu a pokývala nad tým hlavou. "Čo by si navrhol, aby sme ich vzali loviť? Sú už dosť veľké, ale nechcem sa dívať na tvoj hysterický postoj, že či sa im náhodou niečo nestane. Tak ma zaujíma, čo by bolo podľa teba bezpečnou voľbou a nehovor mi prosím zajac," nadhodila som plynule ďalšiu tému o ktorej sme sa mohli pobaviť. I keď sme neboli partneri, stále sme mali spolu vĺčatá o ktorých sme konečne mohli a mali by sme rozhodovať spoločne. "Hm, dobre o tom mi potom porozprávaš viac a mohol by si i vĺčatám, nech sa niečomu priučia. I ja som objavila nejaké jedovaté rastliny, ktorým by sme sa mohli vyhýbať, respektíve..." začala som a zastrihala ušami. "Stretla som v priesmyku divného vlka, ktorý niesol kvetinku, ktorá zjavne blokovala mágie, ako mi i sám potvrdil. Na svojich stonkách má tŕne a myslím, že ju nazval ako Violka pichľavá! ukážem ti ju," povedala som a vyčarovala som jej iluzionistickú pevnú kópiu. Nechala som ju Vinom poobzerať. "So Sarom sme premýšľali, či by nešla nejako spracovať a prípadne využiť ako nejaký elixír pri útoku chaosu, aby sme znefunkčnili ich moc," pokračovala som a dívala sa na jej ilúziu. Bola by to skvelá zbraň.

Argumenty. S chladnou tvárou som sledovala Vina, ako sa snaží z tejto šlamastiky vykrútiť. Bol čipernejší než ryba na suchu. Keby si toľko energie vložil i do svojich činov a nie len slov, bolo by to perfektné, pomyslela som si v duchu smerom k nemu a povzdychla si. Bola by ho škoda. O to viac ma bavilo sa s ním naťahovať. Prišiel mi ako vďačný objekt pre moje poznámky. Prešla som si jazykom po tesákoch. "Oh vážne? Tak čo si teda zistil? I keď lov na vzdialenejších pláňach teraz už nestihneme. Spoločne so Sarom sme ale nedávno ulovili danielicu, ak máš chuť je v úkryte uskladnená," povedala som smerom k Vinovi a dala ďalší dôraz na Sarovu existenciu. "Dokonca mi pomohol zahnať i medveďa, ktorý sa nám prechádzal po území okolo úkrytu. Prišiel si o veľa zábavy," dodala som a sledovala ho, ako to na neho zaúčinkuje. Bol tak roztomilý, keď sa durdil. Zamerala som sa skôr na jeho ďalšie slová. Tak ste obaja i so Shine spomalení ako také slimáky. Nie, i tei by vás predbehli, keby sa s vami pretekajú, pomyslela som si a v duchu nad tým pretočila oči. Nemala som rada hlúpych a spomalených vlkov, vôbec nie. Dúfala som, že si ju Zinek niekam odtiahne, aby mi nespomaľovala ďalších členov. Avšak uvedomila som si, že pokiaľ vyšlem Zinka na výpravu o ktorej som sa bavila so Sarom, v prítomnosti Shine by to mohlo znamenať, že budú preč rovnako dlho ak nie dlhšie. Bruh. Nuž nevadí. To bola asi dať pre poznanie. "Tak mnoho užitočných vecí, to som zvedavá, čo sú užitočné veci podľa teba. Užitočnejšie než fakt, že tu máš dve vĺčatá," rýpla som do pruhovaného vlka znova a uprela na neho priamy pohľad.

Neušiel mi Vinov pohľad, ktorý upieral smerom, akým odišla Niyari. Odfrkla som si. "Nemal by si to toľko prežívať lebo zošedivieš za mlada," povedala som smerom k nemu otrávene a nechápala, ako sa môže toľko strachovať. Les bol bezpečný, prinajhoršom si niekde nabije čumák, keď sa o niečo potkne. Nič strašné, čo by si vyžadovalo jeho obavy. Začal svoje rozprávanie o tom, kde sa toľko stratil. Stáda o ktoré som ťa žiadala začiatkom jari a máme tu pomaly zimu, áno, pomyslela som si sarkasticky u jeho slov a nechala ho, aby svoje výhovorky ďalej natiahol. Musela som sa niečím zabaviť a čím iným, než hlúposťou druhých? Pravda. "Takže mi hovoríš, že som ťa na začiatku jari vyslala preskúmať pohyb stád, o ktorých si nezistil nič na svojej výprave lebo si miesto toho strávil svoj čas s bandou nejakých hlupákov, ktorí si ujíždeli na bylinkách... ktorými ťa očividne sfetovali a potom si sa spolu s cudzou vlčicou, ktorá zjavne niekomu už patrí, dotrepal do lesa v strede leta, neuniklo mi niečo?" zopakovala som jeho rozprávanie a stále na neho upierala ten svoj nepríjemný pohľad, ktorý pôsobil na jeho krehké ego veľký tlak. "Asi si musím zvyknúť na to, že si mimo územia úplne neschopný. Na ďalšie výpravy pošlem Azraela alebo Sara, tí sa mi aspoň vrátia v dohľadnej dobe a nezablúdia na pol roka niekde na druhej strane ostrovov," dodala som napokon, aby som ho informovala o tom, že ten sa zo svorky len tak skoro nedostane. Mala som pre neho iné úlohy, kde hlavnou ostával čas venovaný vĺčatám. Mal čo dobiehať. "Zistil si u toho vašeho fetištického čuchania kvetín i niečo užitočné?" vyzvala som ho napokon k tomu, aby rozprával ďalej. Aspoň nejaké užitočné informácie mohol doniesť svojej alfe a svorke, keď už o stádach zistil veľké hovno.